Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/105/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. 1, o vymoženie 1.585,04 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 16Er/3418/2014-18, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 25.08.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm 899/2013-10 zo dňa 24.04.2014. Súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 03.10.2014. Oprávnený doručil súdu dňa 08.02.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 v zmysle § 243f Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX, ktorú povinný uzatvoril dňa 06.12.2007 s právnym predchodcom oprávneného - so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava. Za účelom zabezpečenia záväzkov dlžníka z úverovej zmluvy povinný vystavil vlastnú zmenku na rad spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. K doplneniu návrhu predložil oprávnený oznámenie povinnému o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013, oznámenie povinnému o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.02.2013, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú s povinným zo dňa 06.12.2007, zmenku vystavenú dňa 06.12.2007 s vyznačenou splatnosťou dňa 10.04.2013. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danej veci ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplynulo, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava § 175 O.s.p. v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal

spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Ex. poriadku. Oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Ex. poriadku ). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie s tým, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie súd prvej inštancie rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Rozhodnutie označil za nesprávne a nepreskúmateľné. Z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. vyplýva, že je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov v ňom uvedených. In concreto, aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by bol správny v napadnutom rozhodnutí vyslovený právny názor ohľadne zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., že dôvodom je formálne preskúmanie okolností stanovených bodmi 1. až 3. tohto ustanovenia zmenkovým súdom, (ktorý rozhodol o uplatnených nárokoch zo zmenky pred 22.12.2015 podľa vtedy platného práva), len na základe uplatnenej zmenky, znamenalo by to, že každé exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu, podkladom ktorého bola zmenka a v ktorom zmenkový súd rozhodol len na základe predloženej zmenky, musí byť zastavené. To však nie je účelom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku. Takýto právny názor je v príkrom rozpore s jedným zo základných pilierov právneho štátu, ktorým sú legitímne očakávania účastníkov právnych vzťahov vo vzťahu k jeho legislatíve.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

11. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.11.2013 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.585,04 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/899/2013-10 zo dňa 24.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2014. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané Okresným súdom Prievidza dňa 03.10.2014.

14. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, prípadne jej prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (viď § 243f ods. 6).

15.S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe úverovej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX. Zaplatenie pohľadávky z úveru bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. , ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného v tejto exekúcii. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní, v ktorom bolo o nároku zo zmenky právoplatne rozhodnuté v zmenkovým platobným rozkazom pod č.k. 4Zm/119/2012-10, ktorý je exekučným titulom v tejto exekúcii. Oprávnený súdu prvej inštancie v doplnenom návrhu predložil kópiu zmluvy o splátkovom úvere, zmenky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámenia o postúpení pohľadávky.

16. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch na ktoré súd v základnom

konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.

19. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

20. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

21. Tým, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či zmenkový súd v základnom konaní prihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi, vec nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.

23. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či v rozhodovanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

24. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 .

25. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v otázke skúmania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach viacero rozhodnutí, v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .