Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-207-2015.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/207/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, Y., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 105,75 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 10.04.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 105,75 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 105,75 Eur od 27.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 15.05.2006 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre majiteľa účtu - žalovaného zriadil a viedol bežný účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného, žalobca v súlade so zmluvou a VOP odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril príslušný účet žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 27.02.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, ktorá transakcia je internou transakciou banky, nie úhradou zo strany žalovaného. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Aktuálny záväzok žalovaného predstavuje 105,75 Eur a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet vo výške 62,79 Eur, čo vyplýva z bankového informačného systému. Žalobca vyjadril ochotu uzatvoriť zmier mimo pojednávania avšak len za podmienky, ak žalovaný uzná celý uplatnený nárok, tento sa zaviaže splácať v mesačných splátka vo výške 35,- Eur po hrozbou straty výhody splátok. Inak žalobca nesúhlasí s uzatvorením zmieru ani s povolením splátok.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že svojho dlhu voči žalobcovi si je vedomý a chce ho splatiť, avšak pretože má viacej podlžností (voči sociálnej a zdravotnej poisťovni), požiadal o splátkový kalendár so splátkami vo výške 25,- Eur mesačne ku dňu 15.02.2015, ku dňu 15.03.2018 a ku dňu 15.04.2015 a vo výške 30,75 Eur ku dňu 30,75 Eur.
3. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a vyjadrili súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného. Žalovanému bolo
predvolanie na pojednávanie riadne doručené na adresu trvalého bydliska podľa § 106 ods. 3 C.s.p.. Nebol splnený dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby v spojení s písomným vyjadrením žalobcu a žalovaného, Zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 15.05.2006, všeobecných obchodných podmienok žalobcu, oznámenia zo dňa 19.02.2013 o odstúpení od zmluvy, výpisu z bankového systému, výpismi z účtu žalovaného, sadzobníka úrokových produktov žalobcu a zistil tento skutkový stav.
5. Žalobca je vedený v obchodnom registri v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v oddiely Sa, vo vložke číslo 148/L s dňom zápisu 1. 1. 1993 v predmete činnosti okrem iného poskytovanie úverov - predchádzajúce obchodné meno - Dexia banka Slovensko, a.s.. Dňa 15.05.2006 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému ako majiteľovi účtu službu Povolené prečerpanie na osobnom účte formou povolenia prečerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom účte v zmysle podmienok uvedených vo VOP. V zmysle zmluvy sa žalovaný ako majiteľ účtu zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP. Žalovaný zároveň prehlásil, že sa oboznámil so znením VOP a zaväzuje sa ich dodržiavať.
6. Listom zo dňa 19.02.2013 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku odo dňa 26.09.2012 vo výške 101,69 Eur, dňom doručenia tohto oznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte. Spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu (napr. povolené prečerpanie na účte, platobná karta, služby elektronického bankovníctva atď.) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov, služieb podľa príslušných zmlúv. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku - zostávajúceho debetného zostatku po započítaní pohľadávky, a to v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto oznámenia s tým, že po uplynutí tejto lehoty bude účet žalovaného zrušený a žalobca pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.
7. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.01.2013 do 27.02.2013 vyplýva, že predchádzajúci výpis zo dňa 31.12.2012 mal zostatok 94,84 Eur, pričom v období od 16.01.2013 do 27.02.2013 boli vykonané debetné obraty vo výške 10,91 Eur (titulom strhnutých poplatkov, úrokov), teda celkový dlh predstavuje 105,75 Eur. Za obdobie od 29.09.2013 do 31.12.2012 boli vykonané debetné obraty vo výške 65,92 Eur (titulom strhnutých poplatkov, úrokov) a za obdobie od 01.01.2012 do 28.09.2012 z debetne vykonaný obratov poplatky a úroky boli vo výške 69,20 Eur,
8. Podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu (ďalej len „VOP“) v časti 3.4, ktorá sa týka zmluvy obežnom účte jedným zo spôsobov zrušenia bežného účtu bolo upravené aj odstúpenie v bode 3.11.5. V zmysle citovaného bodu banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte aj v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považuje aj to, ak bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal (písm. b/).
9. Doručovanie je VOP upravené v časti 19.8 a podľa tohto článku písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku.
10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
11. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Zároveň však zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
12. Podľa § 23 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Z.z. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Vo vysvetlivkách k citovanému ustanoveniu § 23a ods. 2 aký predpis sa má použiť, je odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade súd považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy (v súlade s VOP) listom zo dňa 19.6.2014.
15. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
16. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
17. Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane tých, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka majú občianskoprávny charakter. Ak by z pôsobnosti§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (teda aj odstúpenie od zmluvy) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu neexistuje prechodné ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver totiž vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.
18. Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, ako aj s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto pre posúdenie odstúpenia od zmluvy aplikuje Občiansky zákonník. Je náležité a plné v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa ak sa pre spotrebiteľské vzťahy aplikuje občianske pravo a nie podnikateľské právo. Je potrebné vychádzať aj z toho, že zmluvu a VOP koncipoval len žalobca, ktorý sa navyše sám rozhodol pre odstúpenie od zmluvy aj keď mohol použiť iné právne inštitúty. Súd dodáva, že k totožnému právnemu záveru o účinkoch odstúpenia dospeli i odvolacie súdy ako aj Ústavný súd SR, ktorý uznesením sp. zn. I. US 402/2013 zo dňa 19.6.2013 ústavnú sťažnosť odmietol, pretože právne posúdenie odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľskom úvere považoval za ústavne konformné.
19. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú aj práva a povinností zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený právny záver prichádza následne do úvahy aplikácia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak zmluva je neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.
20. Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanému
pri nepovolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte bez akýchkoľvek vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky. Nemôže totiž požadovať plnenie zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanému ako strane úspešnej v spore vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.