Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/167/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom V., A. XX, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 509,14 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 17C/110/2010-385 z 22.2.2016 v znení opravného uznesenia 17C/110/2010-424 z 12.1.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom v znení opravného uznesenia (ktorým opravil II. výrok rozsudku v časti priznanej výšky trov právneho zastúpenia, ako aj príslušnú časť odôvodnenia rozsudku na správne znenie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 509,14 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 227,- € od 6.3.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 30,50 € a titulom trov právneho zastúpenia v sume 657,66 € na označený účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu a zaviazal žalovanú, ktorá nemala v spore úspech, nahradiť plne úspešnej žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 30,50 € a z trov právneho zastúpenia (odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov) podľa ust. § 10 v spojení s § 14 ods. 1, ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „cit. vyhl.“) za jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku v celkovej výške 647,64 €, po oprave vykonanej opravným uznesením vo výške 657,66 €. Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za úkony: - podanie z 12.6.2014, ktorým právny zástupca žalobkyne opakovane predložil tie isté otázky ustanovenému znalcovi Ing. Ondrušovi (totožné s podaním zo dňa 18.1.2013, doručeným súdu 23.1.2013), - predloženie dôkazov zo dňa 19.1.2016 (doručené súdu dňa 22.1.2016), ktorým na návrh žalobkyne právny zástupca doručil súdu rozhodnutia Okresného súdu Košice II. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalovanej povinnosť prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne.

3. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Mala za to, že súd nesprávne právne posúdil nárok na priznanie odmeny advokáta za podanie zo dňa 12.6.2014, ktoré jej právny zástupca učinil vo veci samej na základe povinnosti uloženej

súdom na pojednávaní dňa 2.6.2014, na ktorom súd nariadil nové znalecké dokazovanie. Keďže jej právny zástupca požadovaný okruh otázok pre účely znaleckého dokazovania predložil, teda vykonal úkon právnej služby, patrí mu zaň odmena. Podľa žalobkyne by nemalo byť na jej ujmu, ak výsledok podania nesplní očakávania súdu, ktorý povinnosť ukladal. Zároveň dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že otázky predložené právnym zástupcom boli znalcovi bez doplnenia ďalších otázok uložené. Citovala právny názor z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.11.2011, sp. zn. 4M Cdo 13/2010, podľa ktorého: „Nemožno nechať bez povšimnutia, že v konečnom dôsledku okresný súd za neúčelné označil písomné podanie, ktoré si sám, na pojednávaní od oboch sporových strán vyžiadal.“ Okrem uvedeného rozporu (označenie úkonu účastníka vyžiadaného súdom za neúčelný), podľa žalobkyne v rozsudku absentuje právne zdôvodnenie nepriznania náhrady trov za predmetný úkon. Mala za to, že konštatovanie súdu, že „právny zástupca opakovane predložil tie isté otázky..“, pre nepriznanie odmeny nepostačuje. Záverom poukázala na rozpor medzi číselným vyjadrením trov v odôvodnení rozsudku a v jeho výroku, ako aj na chybu v počítaní v jej neprospech, tiež chybu v písaní týkajúcu sa úkonu označeného ako vyjadrenie k 02/2075 z 21.4.2013, ktorý úkon právny zástupca učinil v r. 2015, pričom celková výška priznaných trov právneho zastúpenia, podľa súdom priznaných úkonov právnej služby by mala byť správne 657,66 €. Vzhľadom na uvedené sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a priznal jej náhradu trov prvoinštančného konania v sume 707,97 € a náhradu trov odvolacieho konania v sume 43,44 € (jeden úkon právnej služby á 34,86 € + paušálna náhrada hotových výdavkov za rok 2016 á 8,58 €).

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania v znení opravného uznesenia je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil ust. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v prejednávanej veci v súlade so zákonom, aplikoval pri správnom výklade ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, preto žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod založený na námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (výšky náhrady trov) nie je preukázaný. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, ku ktorému dospel v otázke základu i výšky nároku na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia pri zastupovaní žalobkyne advokátom priznaných plne úspešnej žalobkyni v tomto spore. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne posúdil aj účelnosť uplatnených trov právneho zastúpenia, posudzujúc jednotlivé úkony právnej služby samostatne a možno súhlasiť s názorom súdu, pokiaľ za neúčelné považoval opakované uplatnenie trov právneho zastúpenia za podanie z 12.6.2014 (č.l. 242-243), obsahom ktorého bol okruh otázok pre účely znaleckého dokazovania s úplne totožným obsahom (podanie neobsahovalo žiadne nové otázky pre znalca), ako je uvedený v podaní z 18.1.2013 (č.l. 147-148), za ktorý úkon právnej služby bola zást. žalobkyne náhrada trov priznaná v plnej výške.

7. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 preto konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku v znení opravného uznesenia vzťahujúcich sa k rozhodnutiu o trovách konania, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

8. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci. Tvrdenie žalobkyne, že sporný úkon právnej služby jej právny zástupca vykonal na základe povinnosti uloženej súdom na pojednávaní dňa 12.6.2014, je nepravdivé, keďže z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 12.6.2014 (č.l. 240 - 241 spisu) nevyplýva, že by súd prvej inštancie pri odročení pojednávania na neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania takú povinnosť žalobkyni, resp. stranám sporu uložil.

9. Na zdôraznenie vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia o trovách konania aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 16/2014 z 29.9.2015, podľa ktorého pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými

či nadmernými nákladmi, akými je napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom, a pod. V uznesení sp.zn. 4 Cdo 128/2011 z 28.5.2012 Najvyšší súd SR uviedol, že za účelné nemusia byť považované trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu, pokiaľ v porovnaní s vyjadreniami v základnom konaní neobsahujú nové okolnosti.

10. Keďže rozsudok vo výroku o trovách konania, ako aj v dôvodoch po oprave vykonanej opravným uznesením je vecne správny, bol v odvolaním napadnutej časti odvolacím súdom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdený.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobkyňa nemala úspech a žalovanej žiadne trovy preukázateľne nevznikli, keďže sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, preto bolo rozhodnuté, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.