Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-10-2018.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Subarea
16Cob/10/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore navrhovateľa B.M.O. s.r.o., so sídlom Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 529 650, právne zastúpený: P.. A. F., advokátka so sídlom V. Q. XXX/XX, XXX XX K. K., proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Mierové námestie 1, 019 17 Ilava, IČO: 00 738 344, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/304/2017-43 zo dňa 29. decembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 06.12.2017 navrhovateľ doručil súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil ústavu povinnosť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia, že je neplatné odstúpenie žalovaného zo dňa 12.10.2017, doručené navrhovateľovi dňa 22.11.2017 od Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. Y.- X-XX/XX-XXXX a neplatné skončenie zmluvy o nájme hnuteľných vecí č. Y.-X-XX/XX-XXXX, zdržať sa: zasahovania do obchodných aktivít navrhovateľa vykonávaných v súlade so Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. Y.-X-XX/XX-XXXX v priestoroch a) priestor na I. N.P. - prízemie (predajný, administratívny a skladový priestor) o výmere XXX,XXX m2 , objekt č. X, stavba so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku C. parcela č. XXXX/XX, stavba zapísaná na LV č. XXX, kat. územie D., obec D., b) priestor na I. N. P. - prízemie (predajný, administratívny a skladový priestor) o výmere XX,XXX m2, objekt č. X, stavba so súpisným číslom XXX, parcela č. XXXX/XX, stavba zapísaná na LV č. XXX, kat. územie D., obec D. - akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv navrhovateľa podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. Y.-X-XX/XX-XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a žalovaným, obmedzovania vstupu zamestnancov navrhovateľa do priestorov, ktoré sú predmetom nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. Y.-X-XX/XX-XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a žalovaným, dispozície s majetkom navrhovateľa umiestneným v priestoroch, ktoré sú predmetom nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. Y.-X-XX/XX-XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a žalovaným a zasahovania do dispozície navrhovateľa s hnuteľným majetkom v súlade so Zmluvou o nájme hnuteľných vecí č. Y.-X-XX/XX-XXXX.
2. Z listín priložených k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd prvej inštancie nemal osvedčené naplnenie predpokladu potreby neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavy, že exekúcia bude ohrozená, ani osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ odôvodňoval potrebou jeho ochrany pred možným vznikom škody. Tvrdil, že v priestoroch ústavu sa nachádzajú veci navrhovateľa, ktoré podliehajú skaze, pričom je potrebné
zabrániť ich zničeniu práve nariadením neodkladného opatrenia. Samotný petit návrhu však s uvedeným odôvodnením v tejto časti priamo nekorešponduje. Navrhovateľ nežiadal sprístupniť priestory ústavu za účelom odobratia predmetných, skaze podliehajúcich vecí (zrejme predovšetkým potravín), čo by predstavovalo aj dôvodne neodkladné riešenie situácie, v rámci ktorej sa veci navrhovateľa nachádzajú v priestoroch ústavu, ale žiadal neodkladným opatrením zabezpečiť pokračovanie vo výkone práva zo spornej nájomnej zmluvy. V prípade pokračovania výkonu práva z nájomnej zmluvy nejde o potrebu neodkladnej úpravy, takúto neodkladnosť by súd považoval iba potrebu zabránenia zničenia vecí podliehajúcich skaze. Navrhovateľ zrejme formuloval petit návrhu tak ako formuloval aj z dôvodu, že ústav ho na vypratanie priestorov už vyzýval a teda za týmto účelom by mu ich aj sprístupnil, čím by uvedený dôvod odpadol. Dôvod, pre ktorý v tejto časti navrhovateľ odôvodňoval nariadenie neodkladného sa podľa názoru súdu dá dosiahnuť vyprataním priestorov ústavu, odstránením a ďalším využitím vecí podliehajúcich skaze. Výkon práva z nájomnej zmluvy vo vzťahu k zabráneniu znehodnotenia tovarov navrhovateľa, priamo s uvedeným dôvodom nesúvisí a súd ho aj vo vzťahu k právam ústavu nepovažuje za proporcionálne. Rovnako súd nepovažuje za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami z dôvodu možného ušlého zisku. Ušlý zisk nepredstavuje bezprostredne hroziaci stav, teda potrebu neodkladnej úpravy. Ide iba o určitú možnosť, ktorá môže nastať, ale ani nemusí, preto samotná možnosť ušlého zisku nemôže byť relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v rámci podaného návrhu tvrdil existenciu právneho vzťahu medzi ním a ústavom, avšak uvedené súd osvedčené z predložených listinných dôkazov nemal. Sám navrhovateľ predložil do spisu oznámenie o odstúpení od zmluvy o nájme nebytových priestorov a zmluvy o nájme hnuteľných vecí. Uvedený právny úkon navrhovateľ síce na jednej strane spochybňuje, na strane druhej určitú relevanciu mu zrejme pripisuje, nakoľko sa v súlade s predchádzajúcim nájomným vzťahom prestal správať a to aj tým, že prestal si plniť z neho svoje povinnosti, a to platenie nájomného. Bez ohľadu na správanie navrhovateľa, je však z predmetného jednostranného právneho úkonu dostatočne zrejmé, že k jeho uskutočneniu došlo a vôľou strany, ktorá ho uskutočnila, bolo ukončenie právneho vzťahu. Aj zo samotného vyjadrenia navrhovateľa v podanom návrhu výslovne vyplýva, že na uvedenom právnom úkone, ktorého účinkami bolo mienené ukončiť právny vzťah z vyššie uvedených zmlúv, ústav trvá. Navrhovateľ namietal dôvody, na základe ktorých bolo odstúpenie od zmluvy odôvodnené, tvrdil nedôvodnosť odstúpenia od zmluvy, neplatnosť uskutočneného právneho úkonu a trvanie preto predmetného právneho vzťahu naďalej. Z predložených listinných dôkazov do spisu ako aj so samotného vyjadrenia navrhovateľa však súd musí konštatovať spornosť existencie právneho vzťahu medzi stranami. Odstránenie spornosti však presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa domnieva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán uzatvorených nájomných zmlúv. Takémuto návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomných pomerov strán a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu súkromných osôb, nariadiť im výkon určitej činnosti, alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha a ktorému navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď nariadenie neodkladného opatrenia je len zabezpečovacím procesným inštitútom. Pokiaľ nie je v návrhu hodnoverne osvedčená potreba neodkladnej úpravy, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Ústav je správcom majetku štátu t. j. v uvedenom prípade aj navrhovateľom uvádzaných nehnuteľností a hnuteľných vecí, vo vzťahu ktorému vykonáva všetky práva a povinnosti vlastníka t. j. je oprávnený aj uzatvárať zmluvy o ich nájme. V uvedenom prípade sa stretáva tvrdené sporné právo navrhovateľa z nájomnej zmluvy a nesporné vlastnícke právo ústavu. Pri spornosti jedného práva, nemožnosti poskytnúť ochranu obom dotknutým právam, súd dospel k záveru o potrebe poskytnúť ochranu nespornému, vlastníckemu právu. Súd nemal za osvedčené trvanie zmluvného vzťahu medzi stranami, ani nemal za osvedčené, že by napriek tomu, existovali nejaké skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu akejkoľvek neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a ústavom. Navrhovateľ ďalej tvrdil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami z dôvodu nemožnosti obnovenia nájomného vzťahu, ak súd aj v spore vo veci samej meritórne rozhodne v jeho prospech, a to z dôvodu, že medzičasom ústav uzatvorí novú nájomnú zmluvu. Ak trvanie právneho vzťahu bude súdom vyslovované, uvedený výrok bude pre ústav záväzný a tento ho bude musieť rešpektovať, a
to bez ohľadu na to, či medzičasom uzatvorí zmluvu s ďalším nájomcom. Rovnako navrhovateľovi nič nebráni vzhľadom k súčasnej spornosti jeho práva zúčastniť sa ponukového konania, ktoré v rámci podaného návrhu uvádza, že bude prebiehať na návrh ústavu. Rovnako súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil ani dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Okrem vyššie uvedeného sporného nároku navrhovateľa z uzatvorených nájomných zmlúv, súd považuje za sporný aj nárok, ktorého sa chce navrhovateľ domáhať vo veci samej. Navrhovateľ v rámci podaného návrhu uvádza, že v konaní vo veci samej sa chce domáhať určenia neplatnosti výpovede. Na určenie takejto neplatnosti však navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem, pretože v zmysle § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku sa žalobou možno domáhať iba určenia, či tu právo je alebo nie je, určenie inej právnej skutočnosti je možné navrhnúť, iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, spravidla z hmotného práva. Rozhodnutie o neplatnosti výpovede by neviedlo k záveru, či tu právo (teda nájomný vzťah) je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem nie je daný v prípade žaloby na určenie neplatnosti, resp. platnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke, v tomto prípade k otázke existencie nájomného vzťahu. Určenie, že výpoveď je neplatná by totiž nevyhnutne nemuselo znamenať, že medzi navrhovateľom a ústavom existuje nájomný vzťah. Pokiaľ navrhovateľ neosvedčil právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, potom rovnako neosvedčil ani dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo je okrem vyššie uvedeného aj ďalší dôvod na zamietnutie návrhu.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa s uvedeným napadnutým rozhodnutím nestotožňuje a odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že navrhovaným neodkladným opatrením výlučne požaduje ochranu spočívajúcu v zabezpečení pokračovania výkonu práv z nájomnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. Y.-X-XX/XX-XXXX a Zmluvy o nájme hnuteľných vecí č. Y.-X-XX/XX-XXXX uzatvorených dňa 06.02.2017 so žalovaným. Navrhovateľ sa do súťaže o prenájom predmetných nebytových priestorov riadne prihlásil s jediným podnikateľským zámerom a to s tým, že ak bude v súťaži úspešný, bude toto jeho jediná podnikateľská činnosť. V súčasnosti v dôsledku konania žalovaného vzniká navrhovateľovi nielen škoda na veciach nachádzajúcich sa v priestoroch žalovaného, ale predovšetkým tento bezprávny stav ohrozuje jeho celú podnikateľskú činnosť. Skutočnosť, keď žalovaný doručil navrhovateľovi odstúpenie od predmetných zmluvy neosvedčuje ešte skutočnosť, že došlo aj k platnému odstúpeniu od predmetných zmlúv ako to sám konštatuje aj súd prvej inštancie. Preto by ani súd nemal v rámci rozhodovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatovať, že je dostatočne zrejmé, že došlo k ukončeniu právneho vzťahu a týmto konštatovaním prejudikovať skutočnosť, o ktorej bude rozhodovať vo veci samej. V rámci rozhodovania o návrhu nariadení neodkladného opatrenia by sa súd mal zaoberať výlučne potrebou dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a žalovaným s poukazom na prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti. Podľa názoru navrhovateľa odstúpenie žalovaného od uzavretých zmlúv o nájme nebytových priestorov a nájme hnuteľných vecí je nedôvodné a účelové z dôvodu, na ktoré navrhovateľ poukázal v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvody odstúpenia žalovaného navrhovateľ rozporoval dôkazmi. Žalovaný svojim jednostranným odstúpením s úmyslom zabrániť akémukoľvek výkonu práv navrhovateľa zamedzil vykonávať jeho podnikateľskú činnosť, čo vedie k situácií, že navrhovateľ si nemôže plniť svoje povinnosti voči odberateľom, prepúšťaniu zamestnancov nakoľko nedisponuje finančnými prostriedkami a v konečnom dôsledku hrozí, že na navrhovateľa bude vyhlásený konkurz, a to všetko z dôvodu konania žalovaného. Navrhovateľ namieta tvrdenia súdu prvej inštancie, že v danej veci sa stretáva sporné právo navrhovateľa z nájomnej zmluvy a nesporné vlastnícke právo žalovaného. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s ďalšími tvrdeniami súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že dostatočne hodnoverne osvedčil neodkladnú úpravu, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v súlade s navrhovaným petitom uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tomuto návrhu vyhovel.
4. V súlade s § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. odvolací súd umožnil protistrane vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu navrhovateľ. Odvolanie navrhovateľa, napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenie bolo doručené žalovanému dňa 16.02.2018.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Žalovaný odstúpil o nájme nebytových priestorov a o nájme hnuteľných vecí uzatvorených so navrhovateľom v súlade s právnymi predpismi s účinnosťou od 21.11.2017. Na odstúpenie od zmlúv existujú závažné a podľa názoru žalovaného nespochybniteľné dôvody, ktoré nie sú predmetom rozhodovania o neodkladnom opatrení a žalovaný ich popísal a odôvodnil v žalobe na vypratanie nehnuteľnosti, ktorú voči navrhovateľovi podal na Okresný súd Trenčín pod. č. 37Cb/309/2017. Navrhovateľ nesprávne vyhodnotil ustanovenia civilného sporového poriadku a v podstatnej časti svojho návrhu sa zaoberá argumentáciou, ktorá by mala byť prezentovaná v konaní vo veci samej a netýka sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný k tvrdeniam navrhovateľa ohľadne ohrozenia jeho podnikateľskej činnosti dáva do pozornosti § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ak hrubým porušením povinností zo zmluvných vzťahov dôjde k ich ukončeniu, nemôže strana, ktorá zmluvný vzťah ukončila zodpovedať za prípadný podnikateľský neúspech strany, ktorá zmluvné vzťahy porušila. Žalovaný uviedol, že neexistujú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.
6. Podľa § 329 ods. 2 Cs.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 C.s.p., rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 C.s.p. vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 C.s.p. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliadne z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
10. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu dáva odvolací súd do pozornosti, že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 C.s.p.).
11. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými skutkovými tvrdeniami navrhovateľa v odôvodnení rozhodnutia a preto sa odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
12. V súlade s § 387 ods. 3 C.s.p. sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, za ktoré považoval tvrdenia navrhovateľa o tom, že súd prvej inštancie dôsledne nezohľadnil potrebu neodkladnej úpravy práv navrhovateľa z uvedených nájomných zmlúv. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď ako základnú otázku riešil, či sú splnené všeobecné predpoklady, po splnení ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie - ak je potrebné upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ani jeden z týchto všeobecných predpokladov nebol osvedčený a preukázaný. Odstúpenie od uzavretej zmluvy, resp. zmlúv (v danom prípade nájomných zmlúv) ako jednostranný právny úkon je účinný od momentu, kedy sa dostane do dispozičnej sféry adresáta. Pokiaľ adresát s podstúpením nesúhlasí a je názoru, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, rozhodne o jeho platnosti resp. neplatnosti len súd. Navrhovateľ má právo domáhať sa na súde žalobou podľa § 137 písm. c/ C.s.p. určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Jeho právo vyplývajúce z uzavretých nájomných zmlúv nemôže byť obnovené nariadením neodkladného opatrenia.
13. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu podstatných odvolacích tvrdení navrhovateľa, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia navrhovateľa ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu medzi navrhovateľom a žalovaným tak, ako to žiadal navrhovateľ v návrhu.
14. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že medzi stranami sporu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery v rozsahu navrhovanom navrhovateľom. Neplatnosťou odstúpenia od uzavretých zmlúv uzavretých medzi navrhovateľom a žalovaným sa bude zaoberať súd až vo veci samej, pokiaľ navrhovateľ takýto návrh na súd prvej inštancie podá.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388 C.s.p. a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 C.s.p.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. za použitia ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p. )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).