Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/2129/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnej: O. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O.. D. XXXX/X, XXXX G. D. O. práv. zast. Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31074863 o vymoženie 46.899,8 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Rišian so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská, 01001 Žilina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 140EX 580/21, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.06.2021 domáhal od povinnej vymoženia 46.899,8 Eur na základe exekučného titulu - výkaz daňových nedoplatkov vydaných Daňovým úradom Žilina č. 101978498/2017 zo dňa 18.09.2017 (ďalej ako „ Exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 06.07.2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou , ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor : JUDr. Martin Rišian so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská, 01001 Žilina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 140EX 580/21. Súdny exekútor následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala dňa 09.07.2021.

3. Dňa 26.07.2021 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Ten následne súdny exekútor doručil súdu spolu s prílohami dňa 07.08.2021 a 24.11.2021.

4. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. Uvádza, že dňa 09.07.2021 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, na základe ktorého povinná podáva návrh na zastavenie exekúcie. Povinná uvádza, že dňa 08.12.2017 jej Daňový úrad Žilina, zaslal výkaz nedoplatkov a oznámenie o postúpení daňového nedoplatku na Slovenskú konsolidačnú, a.s. V predmetnom oznámení boli uvedené nedoplatky s neúplnou špecifikáciou a to najmä obdobia vzniku daňových nedoplatkov, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť uvedených nedoplatkov. Z uvedeného dôvodu povinná považuje výkaz nedoplatkov ta nezákonný podklad exekučného konania a za nezákonné rozhodnutie príslušného daňového úradu, keďže povinná sa nedopustila konania, ktoré by zakladalo zákonný dôvod na vyrubenie dane a jeho následné vymáhanie. Dňa 26.03.2018 povinná obdržala výzvu na zaplatenie pohľadávky, ktorú považuje za nezákonnú, pretože vznikla na základe protiprávneho konania inej osoby, ktorá bola za uvedený daňový podvod stíhaná a právoplatne odsúdená. Z uvedeného dôvodu povinná namietala pohľadávky daňového úradu čo do dôvodu a výšky. Voči povinnej bolo vedené trestné konanie pre podozrenie z prečinu podľa ust. účinného do 31.12.2005, ktoré bolo po prešetrení zásadných skutočností, zastavené. Povinná uvádza, že práve krátenie dane, ktoré bolo predmetom tohto konania, je dôvodom vzniku daňovej povinnosti.

Rozhodujúcou právnou skutočnosťou, ktorá nastala po právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu, ktoré je exekučný titulom, je odsudzujúce rozhodnutie Okresného súdu Žilina v trestnej veci vedenej za identický skutok. Povinná o uvedenom uznesení o zastavení trestného stíhania informovala daňový úrad opakovane a zároveň ho aj doručila do spisu konania na daňovom úrade. V trestnom konaní bolo preukázané, že protiprávneho konania sa dopustila iná osoba, ktorá neoprávnene vystupovala v mene daňového subjektu. Uvedenou osobou bol v tom čase ešte manžel povinnej s ktorým bola v čase spáchania daňových podvodov v manželskej rozluke. Povinná ďalej uvádza, že postup daňového úradu voči nej je arbitrárny a nezákonný, pretože povinná sa nedopustila predmetného trestného činu a za uvedené konanie bola odsúdená iná osoba. Preto povinná ma za to, že voči nej nie je možné viesť ani výkon exekúcie pre uvedené daňové nedoplatky. Z tvrdení, ktoré povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, vyplýva, že oprávnený vymáha v tomto exekučnom konaní dlh, za ktorá povinná nenesie zodpovednosť. Napriek tomu daňový úrad vydal proti nej exekučné tituly, zriadil záložné právo na jej majetok, aj keď uvedený postup daňového úradu v každom štádiu konania namietala. Povinná má za to, že daňový úrad zásadným spôsobom porušil ústavné práva povinnej a konal v rozpore s ustálenou justičnou praxou v obdobných veciach, pretože nútené vymáhanie už neexistujúceho práva je v rozpore so zásadami právnej istoty. Daňový úrad pred postúpením pohľadávky nezohľadnil trestnoprávnu zodpovednosť za vzniknutý daňový dlh. Trestné konanie skončilo právoplatným odsúdením inej osoby, čo podľa povinnej zakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa ust. §61k ods.1 písm. a),d) Exekučného poriadku. Povinná v zmysle všetkých tvrdení, ktoré uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie žiada, aby súd po preverení nimi uvedených dôkazov, exekučné konanie voči povinnej zastavil. 5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nasledovne. Oprávnený uvádza, že exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. 101978498/2017 zo dňa 18.09.2017 vydaný Daňovým úradom Žilina. Jednotlivé daňové nedoplatky majú dátum pôvodnej splatnosti od 102.05.2005-14.10.2009. Oprávnený uvádza, že právny zástupca povinnej tvrdí, že v zmysle Daňový poriadok (ďalej len ako „DP“) daňový nedoplatok povinnej už zanikol dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Oprávnený uvádza, že dané ustanovenie DP je potrebné vykladať len v súvislosti s DP v zmysle ktorého právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Oprávnený preto uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe čoho právny zástupca povinnej dospel k záveru, že v zmysle daného ustanovenia DP hovoriacom o premlčaní a zániku práva vymáhať (časový aspekt existencie pohľadávky) je možné vyvodiť záver o neexistencii daňového nedoplatku povinnej. Povinná vyvodzuje záver o neexistencii pohľadávky oprávneného resp. nevymáhateľnosť exekučného titulu zo záverov trestných konaní vedených voči povinnej a p. H.. Oprávnený má za to, že daňový subjekt - povinná je daňovým dlžníkom k vymáhanej pohľadávke v tejto exekúcii, Keďže to vyplýva aj z vykonateľného exekučného titulu. Oprávnený zároveň uvádza, že nemá vedomosť o to, že by bol exekučný titul zrušený zo strany Daňového úradu Žilina alebo súdom, alebo, že by súd rozhodol, že daňový nedoplatok povinnej ako daňového subjektu konajúceho pod IČO-m: 35 430 389 zanikol. Ďalej oprávnený uvádza, že povinná v roku 2017 požadovala vymazať daňové záložné právo z nehnuteľnosti, čomu však daňový úrad nevyhovel z dôvodu, že zastavenie trestného stíhania voči povinnej z trestného činu skrátenia dane, neznamená zánik daňového nedoplatku. Existencia daňového nedoplatku daňového subjektu nie je závislá od skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu. Na základe všetkých tvrdení uvedených vo vyjadrení oprávneného, oprávnený žiada súd, aby návrh na zastavenie exekúcie zastavil. 6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 7. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie, v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

13. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

14. Súd dáva do pozornosti ustanovenie o živnostenskom podnikaní (ďalej ako „“), živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Odborná právnická literatúra odborne vysvetľuje uvedené ustanovenie tak, že pod pojmom „vo vlastnom mene“ si možno predstaviť znak, prostredníctvom ktorého sa vyjadruje vzťah podnikateľa k tretím osobám. Súvisí s označením podnikateľa a s tým, pod akým menom vystupuje v rôznych záväzkových vzťahoch. Prostredníctvom mena podnikateľa tak dochádza k jeho identifikácii. Ďalej pod pojmom „na vlastnú zodpovednosť“ možno rozumieť to, že podnikateľ koná samostatne a preto za svoje rozhodnutia bude musieť on sám niesť aj zodpovednosť, t.j. jednak pozitívne následky svojej činnosti, ale najmä negatívne následky svojich rozhodnutí. Tento pojem preto implicitne vyjadruje podnikateľské riziko prítomné v podnikaní. 15. Súd lustráciou v živnostenskom registri zistil, že osobou oprávnenou prevádzkovať živnosť pod IČO- m: 35430389 je povinná. V zmysle návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a príloh, ktoré predložila súdu vyplýva, že jej bývalý manžel vykonával za povinnú, v jej mene a na jej zodpovednosť ako daňový subjekt, účtovníctvo a iné činnosti. Je však dôležite podotknúť, že konanie bývalého manžela povinnej bolo v jej mene ako daňového subjektu. V zmysle tvrdení povinnej vyplýva, že jej bývalý manžel nevykonával činnosť na základe svojho vlastného živnostenského oprávnenia. Na to aby bol bývalý manžel povinnej v danom prípade zodpovedný nie len v trestnej rovine ale aj ako daňový subjekt, živnostník, nepostačuje len napr. ústne dojedanie medzi povinnou a jej bývalým manželom či poprípade iná forma dohody o tom kto bude vykonávať činnosť pod obchodným menom a IČO-m viažucim sa na meno povinnej. Ustanovenie hovorí, že živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len ak to ustanovuje tento zákon. Tieto výnimky sú uvedené v ,14 a 15 a sú to pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby živnostníka, pokračovanie v živnosti pri premene obchodnej spoločnosti, pokračovanie živnosti pri premene družstva. Zodpovednosť bývalého manžela povinnej je však len v rovine trestnej zodpovednosti, pretože daňovým subjektom zodpovedným za daňový nedoplatok je povinná a nie jej bývalý manžel. Trestná zodpovednosť bývalého manžela povinnej za spáchanie trestného činu skrátenia dane a poistného podľa , neznamená v tomto prípade aj vznik zodpovednosti v zmysle daňového poriadku, pretože nebol osobou oprávnenou prevádzkovať živnosť pod IČO-m: 35430389. To, že jeho konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu, nezbavuje v tomto prípade daňový subjekt - povinnú zodpovednosti za činnosť vyplývajúcu z podnikania na základe . Daňovým subjektom zodpovedným za daňové nedoplatky bola a naďalej je povinná, bez ohľadu na konanie jej bývalého manžela, pretože ten v tomto prípade konal v jej mene ako daňového subjektu a na jej zodpovednosť, za čo zodpovedá len osoba oprávnená prevádzkovať živnosť, zapísaná v živnostenskom registri. Preto je potrebné

dôsledne rozlišovať trestnú zodpovednosť a osobitnú zodpovednosť vyplývajúcu z konania na základe .

16. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadala, aby sa súd oboznámil so spisovým materiálom z trestného konania a to najmä s rozhodnutiami, ktoré v návrhu uviedla. Súd k uvedenej žiadosti povinnej uvádza, že v zmysle predchádzajúceho bodu odôvodnenia tohto uznesenia, súd nepovažuje za dôvodné a potrebné oboznámiť sa s navrhovanými dôkazmi, keďže v konaní sa nevyskytla otázka, ktorý by vyžadovala doplnenie skutkových zistení.

17. Ak sa povinná domnieva, že konaním jej bývalého manžela jej bola spôsobená škoda, nič jej nabraní domáhať sa jej náhrady v civilnom sporovom konaní.

18. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 19. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinná však vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali. 20. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. 21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 22. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by predstavovali kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 23. Oprávnený ani povinná si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.