Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovaným S. W. a P.. H. P. stíhaným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. marca 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1. S. W.Á., A.. XX.X.XXXX Q. Q. A. S., S. W. M., M. XXXX/XX, E.. Q. A. S.,

2. P.. H. P., A.. X.X.XXXX Q. P., S. W. Q. A. S., T. XXX/XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e

dňa 15.7.2015 v čase približne o 3.54 hod. spolu s obvineným T. T., A.. XX.X.XXXX, W. M. A. S., F. W. Q. A. S., T. XXX/XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišlo k novinovému stánku Trafika Tomko, bez súpisného čísla, nachádzajúcom sa na ul. Hronského v Vranove nad Topľou spájajúceho ul. Hronského a Sídlsiko II. v úmysle vlámať sa do neho a odcudziť z neho rôzne veci a to tým spôsobom, že po príchode na miesto obvinený T. T. sadol na kovové zábradlie vedľa chodníka an ul. Hronského, odkiaľ dával pozor a obvinení S. W. spolu ml. H. P. sa pokúsili do sánku vlámať z jeho zadnej strany tým spôsobom, že odtrhli plastový trapézový obklad stánku, čím odkryli jeho drevené opláštenie, pričom bezprostredne boli zadržaní hliadkami Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou, pričom obvinený S. W. spáchal tento čin, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/72/2014 zo dňa 22.5.2014 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa a obvinený ml. H. P. spáchal tento čin, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/76/2015 zo dňa 10.6.2015 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa

t e d a

spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a čin spáchali vlámaním, hoci boli za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení t ý m s p á ch a l i

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

z a t o i m u k l a d á

obžalovanému S. W.

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá mu na dobu jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá mu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

obžalovanému ml. H. P.

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, § 111 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 150 ( stopäťdesiat ) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá mu na dobu jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá mu na dobu jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaní spáchanie skutku popierali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výpoveďou svedkyne P. X., zápisnicami o zadržaní obžalovaných a T. T. ako podozrivej osoby, zápisnicou o ohliadke miesta činu, zápismi o dychovej skúške, výpismi z evidencie priestupkov, správami Obce M. a Mesta Q. A. S., Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne, správou nemocnice Humenné a Národného ústavu srdcových chorôb, správou Spojenej školy internátnej, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ako aj prečítaním ďalších listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav.

Obaja obžalovaní využili svoje právo a nevypovedali.

Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody S. W., H. P. a T. T. súd zistil, že všetci menovaní boli dňa 15.07.2015 o 04.05 hod zadržaní ako podozriví po tom, čo sa v čase o 03.55 hod nachádzali na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní.

T. T. v zápisnici o výsluchu zadržaného podozrivého vypovedal, že dňa 15.07.2015 asi okolo 02.00 hod spolu s obžalovanými prišli do mesta, kde sa spoločne dohodli, že pôjdu vykradnúť novinový stánok pri chodníku na stanicu. Keď tam prišli, pričom už bolo vidno, on si sadol na zábradlie okolo chodníka a dával pozor či niekto nepôjde. Obžalovaní P. a W. sa pokúsili vlámať do toho stánku zo zadnej strany a odtrhli plastový obklad. Musel ich však niekto vidieť, nakoľko prišli policajti a zobrali ich. Zo stánku chceli ukradnúť cigarety a iné veci, ktoré by tam našli. Do stánku sa však nevlámali, pretože to už nestihli. Cestou do mesta popíjali víno a spoločne všetci traja vypili asi tri 1,5 litrové fľaše ovocného vína.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vykonanej na ulici Hronského vo Vranove nad Topľou dňa 15.07.2015 od 06.20 hod do 06.40 hod súd zistil, že stánok bol uzatvorený a dvere zamknuté a že stánok bol opláštený plastovým trapézovým obkladom zelenej farby, sklenené výplne stánku boli nepoškodené, no v strede bočnej steny v spodnej časti boli odtrhnuté a zlomené dva kusy plastového obkladu, pod ktorým bolo vidieť neporušené drevené dosky. Na zadnej strane stánku boli v strede odtrhnuté tri kusy platového obkladu, ktoré boli pohodené v tráve za stánkom. Skutočnosti uvedené v zápisnici vyplývajú aj z priloženej fotodokumentácie.

Zo zápisov o dychovej skúške vykonanej u obžalovaných dňa 15.7.2015 v čase o 07.48 hod u H. P. vyplýva, že tento mal 0,75 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu a u S. W. v čase o 07.51 hod 0,30 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu.

Podľa výpisu zo živnostenského registra poškodený F. S. podnikal pod obchodným menom F. S. s tým, že miestom prevádzkarne bol aj stánok na ulici Hronského vo Vranove nad Topľou a to s predmetom podnikania maloobchod so zmiešaným tovarom.

Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu svedka P. X., ktorá uviedla že niekedy v júli v roku 2015, bolo v tom čase veľmi horúco, v čase okolo 03.00 hod až 04.00 hod spala v spálni svojho domu, ktorá spálňa je situovaná do ulice Hronského a z okna je výhľad priamo na novinový stánok, keďže dom sa nachádza hneď cez cestu oproti nemu. Zobudila sa na nejaký hluk praskajúceho dreva, preto prišla k oknu a v prvom momente sa pozrela na ich plot, ktorý je z drevených latiek. Pri plote však nikto nebol, ale pri dverách do novinového stánku videla čupieť tmavovlasého mladého muža v bielom tričku, ktorý niečo manipuloval pri dverách ale nevidela, či mal niečo v rukách. Zo zadnej strany stánku počula nejaký hluk ale nikoho ďalšieho nevidela. Uvedomila si, že do stánku sa asi chce niekto vlámať a preto išla zo spálne pre telefón a zavolala na linku 158, kde vec oznámila. Keď sa vrátila k oknu do spálne, videla ako spoza novinového stánku vyšiel ďalší mladý tmavovlasý muž akoby sa išiel pozrieť ,,či je čistý vzduch“ a vybral sa smerom po chodníku k BILLE. V tej chvíli ho osvetlilo policajné auto, ktoré k miestu prichádzalo od BILLY a ona videla, že na rukách mala tá osoba červené rukavice. Videla ešte ako policajti zakročili a spacifikovali tú osobu. Do tváre tým dvom mladým mužom nevidela a nevedela by ich opoznať, videla len že boli tmavovlasí a štíhli, no tretiu osobu nevidela.

Obec M. oznámila, že obžalovaný S.Á. W. má v ich obci trvalý pobyt, majetok nevlastní žiaden, charakterové a povahové vlastnosti má podpriemerné, rodičia za vynechávanie povinnej školskej dochádzky boli právoplatne odsúdený. Ďalej uviedli, že obžalovaný bol odsúdený za krádež na PD M., no napriek tomu sa opakovane dopúšťa krádeží.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov oznámila, že obžalovaný S. W. Y. H. P. nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, dôchodku ani žiadnej inej dávky a nie sú evidovaní v registri poistencov ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou oznámil, že S. W. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.11.2015 aj ku dňu podania správy 23.02.2016, no dávku hmotnej núdzi ani iné poskytované príspevku nepoberal. H. P. nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberal dávku hmotnej núdzi ani iné príspevky.

Mesto Q. A. S. k osobe obžalovaného H. P. uviedlo, že býva s rodičmi, s družkou a ich dieťaťom, syn X., A.. XX.XX.XXXX, ktorý má vážne zdravotné problémy. Uviedli tiež, že obžalovaný bol chronický záškolák a v roku 2014 porušil zákon, keď ako mladistvý viedol pod vplyvom alkoholu motorové vozidlo, za čo mu bolo uložené výchovné opatrenie - pokarhanie. Rodičia k jeho výchove pristupovali veľmi nezodpovedne.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného S. W. súd zistil, že tento bol odsúdený v roku 2012 rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, za trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Trestného zákona bol mu uložený trest odňatia slobody podmienečne na jeden rok so skúšobnou dobou v trvaní dva roky do 12.9.2014, ktorý trest bol odpustený amnestiou a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol taktiež odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/72/2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 1 rok a 6 mesiacov do 22.11.2015 ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s ostatnými obžalovanými.

Obžalovaný H. P. ako to vyplýva z odpisu registra trestov bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/76/2015 zo dňa 10.6.2015 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený pri stanovení skúšobnej doby 1 rok 6 mesiacov do 10.12.2016.

Obžalovaný H. P. predložil súdu lekársku správu týkajúcu sa zdravotného stavu jeho syna, X. U., ktorá bola podaná nemocnicou A. Leňa v Humennom, neonatologické oddelenie, z ktorej vyplýva, že maloletý bol hospitalizovaný od 05.08.2014 do 03.09.2014 a uvedená je operácia P07.3. V ďalšom v správe uvádzajú, že je potrebné kontaktovať detskú kardiologickú a neurologickú ambulanciu ako aj očnú, ortopedickú a rehabilitáciu.

Podľa výzvy Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, pracovisko detské kardiocentrum, rodičia maloletého boli žiadaní o nahlásenie údajov v súvislosti s plánovanou operáciou ich dieťaťa.

Obžalovaný S. W. predložil súdu v júli 2016 spolu s podaným odporom potvrdenie o gravidite svojej partnerky H. U..

Zo znaleckého posudku č. 12/2017 podaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, P.. T. W. vyplýva, že u obžalovaného H. P. bol zistený incipientný syndróm závislosti na alkohole so somatickými komplikáciami. V čase skutku sa jednalo o stav prostej alkoholovej opitosti stredne ťažkého stupňa, v dôsledku ktorej došlo k čiastočnému (forenzne nepodstatnému) zníženiu najmä ovládacích schopností obžalovaného v čase skutku ale nie rozpoznávacích schopností. Obžalovaný v čase skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, jeho schopnosti rozpoznať ho neboli podstatným spôsobom narušené a toto konanie ovládať boli čiastočne znížené. Obžalovaný chápe význam trestného konania. V ďalšom znalec uviedol, že napriek možnému pokračovaniu v zneužívaní alkoholu nemôže pobyt obžalovaného na slobode hodnotiť ako nebezpečný pre spoločnosť, hoci riziko opakovania porúch správania sa v zmysle agresivity či asociálnosti tu je. Vzhľadom k zistenému , hoci aj incipientnému závislosti na alkohole znalec odporúčal, aby bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme, aj keď prognóza tohto liečenie vzhľadom k abnormnej osobnostnej štruktúre obžalovaného ostáva otvorená.

Z lustrácie z registra priestupkov S. W. súd zistil, že do času spáchania skutku sa obžalovaný dopustil troch priestupkov, 26.05.2012 priestupku proti majetku - krádež tovaru v OD Kaufland a v januári 2013 nepožiadaním o vydanie občianskeho preukazu v lehote určenej zákonom. Taktiež sa dopustil priestupku aj dňa 25.02.2016 a to priestupku proti majetku, keď odcudzil drevnú hmotu, za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 5,- eur.

H. P. sa podľa lustrácie z registra priestupkov dopustil priestupku proti verejnému poriadku na ulici T. 20.11.2013, taktiež sa dopustil priestupku proti majetku odcudzením elektrického kábla dňa 24.08.2013 a dopustil sa aj troch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a to dňa 12.01.2014, 13.09.2014 a 14.05.2015, všetko na ulici T. a dvoch priestupkov proti verejnému poriadku v súvislosti s neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa a to dňa 12.01.2014 a 25.02.2015. V čase po spáchaní skutku v tejto veci sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky a to ako chodec dňa 16.01.2016.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/76/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10.06.2015 bol obžalovaný H. P. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a bol mu ako mladistvému páchateľovi uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a pri určení skúšobnej doby 18 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2015.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/72/2014 súd zistil, že obžalovaný S. W. bol spolu s ďalšími obžalovanými v tom čase ako mladistvý uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a ako mladistvému páchateľovi mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu pri určení skúšobnej doby 18 mesiacov, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2014 a taktiež mu bol uložený zákaz stretávania sa so spoluobžalovanými.

Obžalovaný S. W. bol v priebehu konania uznaný za vinného aj rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/88/2017 zo dňa 14.11.2017, právoplatným toho istého dňa, ktorým rozsudkom súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi obžalovaným a spoluobžalovanými k danej veci a prokurátorom a rozsudkom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní tri roky.

Trestného činu podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.

Objektom tohto trestného činu je majetok - cudzia vec, pričom cudzou vecou je vec, ktorá patrí celkom alebo sčasti osobe odlišnej od páchateľa. Subjektom trestného činu krádeže môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, ktorá spĺňa podmienku veku a príčetnosti. Pokiaľ ide subjektívnu stránku, na to, aby bolo možné uvažovať o spáchaní trestného činu krádeže, musí dôjsť k úmyselnému konaniu zo strany páchateľa, ktoré konanie v sebe v sebe zahŕňa úmysle ponechať si túto vec natrvalo. Pokiaľ sa týka objektívnej stránky, zatiaľ čo na spáchanie trestného činu krádeže podľa ods. 1 sa vyžaduje spôsobenie aspoň malej škody, pri ods. 2 už táto podmienka nemusí byť splnená a o trestný čin pôjde podľa ods. 2 písm. a) aj v prípade, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním, pričom podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Pokus trestného činu je vývojovým štádiom trestného činu, pričom pokus sám osebe nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, ale je viazaný k inej podstate úmyselného trestného činu. Pokus spočíva v konaní vyvolávajúcom bezprostredné nebezpečenstvo, že nastane následok ako zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu, ktorého spáchanie je úmyslom. Hoci nenastane následok, je bezprostredne ohrozený predmet útoku a teda aj chránený objekt. Vyžaduje sa úmyselné konanie, čím je pokus možný len k úmyselným trestným činom. Pri neexistencii následku nie je potrebná ani príčinná súvislosť medzi konaním a spôsobeným následkom, následkom je samotná hrozba bezprostredného nebezpečenstva, že dôjde k poruche alebo ohrozeniu objektu chráneného Trestným zákonom, čo však nie je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, ale jeho pokusu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti uvedené v obžalobe sa stali, bolo preukázané, že sa ich dopustili obžalovaní a že ich konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia, teda konanie naplnilo skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd mal teda za preukázané, že obžalovaní po právnej stránke svojim konaním objektívne i subjektívne naplnili všetky pojmové znaky žalovaného prečinu v štádiu pokusu a to najmä na základe skutočností zistených zo zápisnice o zadržaní osoby podozrivej T. T., ktorý bol vypočutý bezprostredne po zadržaní políciou na mieste činu rovnako ako obaja obžalovaní, popísal ako sa spolu s obžalovanými dohodli na vykonaní vlámania do stánku na ulici Hronského vo Vranove nad Topľou, ako po príchode na miesto činu strážil a dával pozor zatiaľ čo obžalovaní vytrhli obklad na stánku, no vlámanie nevykonali, keďže boli zadržaní políciou. Popísal tiež, že cestou k miestu skutku popíjali víno, pričom dychová skúška vykonaná jednal u T. T. ako aj u oboch obžalovaných potvrdila prítomnosť alkoholu v dychu. V súlade so skutočnosťami vyplývajúci z výpovede T. T. vyznievajú aj skutočnosti zistené pri ohliadke miesta činu a to vylomenie plastového obkladu stánku ako aj zistené z výpovede svedkyne P. X., ktorá potvrdila, že v mesiaci júl 2015 v skorých ranných hodinách začula v spálni svojho rodinného domu situovanej

na ulicu Hronského a k novinovému stánku, zvuk praskajúceho dreva, kde následne z okna spálne zbadala pri stánku osobu mladého muža, na čo zavolala políciu a následne videla ešte spoza stánku vyjsť jednu osobu, pričom osoby boli následne zadržané políciou, ktorá prišla na miesto. Preto súd uznal obžalovaných vinnými tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného S. W. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keďže obžalovaný bol v čase pred spáchaním skutku postihnutý za priestupok, preto mu nebolo možné nepriznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Rovnako ani priťažujúcu okolnosť u obžalovaného S. W. súd nezistil. Pokiaľ sa týka odsúdenia pod sp. zn. 10T/48/2012, vykonanie trestu bolo odpustené amnestiou a na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 12T/72/2014 pre prečin krádeže súd na toto v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona ako na priťažujúcu okolnosť prihliadnuť nemohol, nakoľko táto okolnosť je zákonným znakom žalovaného trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, teda, že obžalovaný bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

U obžalovaného mladistvého H. P. rovnako súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keďže v čase pred spáchaním skutku sa dopustil viacerých priestupkov. U obžalovaného H. P. súd nezistil ani priťažujúcu okolnosť, tento bol odsúdený jedenkrát, vo vzťahu ku ktorému odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 12T/76/2015 pre prečin krádeže súd na toto v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona ako na priťažujúcu okolnosť prihliadnuť nemohol, nakoľko táto okolnosť je zákonným znakom žalovaného trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, teda, že obžalovaný bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Prokurátor navrhoval uložiť obom obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody, u obžalovaného S. W. súhrnný vo vzťahu k odsúdeniu pod sp. zn. 13T/88/2017, súd sa však s jeho argumentáciou nestotožnil.

Pokiaľ sa týka ukladania trestu obž. S. W., súd mu ukladal trest za skutok spáchaný dňa 15.7.2015, pričom v tomto konaní súd rozhodol aj trestným rozkazom zo dňa 30.6.2017 a obžalovanému S. W. bol doručený dňa 11.7.2016, teda týmto dňom v zmysle ust. § 353 ods. 6 Trestného poriadku nastali účinky vyhlásenia rozsudku, teda nastala prekážka pre ukladanie súhrnného trestu, nakoľko skutok v tomto konaní a skutok, pre ktorý bol obvinený odsúdený v konaní sp. zn. 13T/88/2017 neboli spáchané v súbehu.

Je nepochybné, že obžalovaný S. W. spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/172/2014, ktorá plynula od 22.5.2014 do 22.11.2015, pričom skutok spáchal obžalovaný dňa 15.7.2015, no na druhej strane bral súd do úvahy, že v priebehu konania v tejto veci uplynuli od uplynutia skúšobnej doby sp. zn. 12T/172/2014 ďalšie dva roky a teda v zmysle § 50 ods. 6 Trestného zákona, keďže nebolo urobené žiadne rozhodnutie, má sa za to, že

sa odsúdený osvedčil a v zmysle ods. 7 citovaného paragrafu sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Taktiež aj obžalovaný ml. H. P. spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sp. zn. 12T/76/2015, ktorá plynula od 10.6.2015 do 10.12.2016 a skutku sa dopustil 15.7.2015.

Teda súd u oboch obžalovaných ukladal trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Pri trestnom čine, zo spáchania ktorého boli obžalovaní uznaní za vinného a teda prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona je zákonom stanovená trestná sadzba 6 mesiacov až tri roky.

Ako už súd konštatoval vyššie, obžalovaný S. W. sa dopustil konania v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom súd ho odsudzoval za úmyselný trestný čin, teda nebolo možné v zmysle ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody odložiť.

Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona však nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu. Nie je v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona, ak súd uloží napr. trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú splnené podmienky uvedené v § 54 Trestného zákona a k je taký trest primeraný.

V ďalšom preto bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, je možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, takto v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody a na strane druhej sa jedná o trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest povinnej práce, keďže sa jedná o prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

V neposlednom rade bral pri určovaní druhu trest súd do úvahy aj ust. § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona, v zmysle ktorého súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ak aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Podľa § 14 ods.2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Súd v žiadnom prípade nechce znižovať závažnosť konania obžalovaného, no uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by za okolností spáchania skutku nemusel pôsobiť spravodlivo z titulu svojej neprimeranosti.

Vyššie uvedené ohľadom ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 34 ods. 5 Trestného zákona bral súd do úvahy aj pri ukladaní trestu obžalovanému ml. H. P.. No keďže tento je mladistvým tak ako to predpokladá ust. § 94 ods. 1 Trestného zákona ( v čase spáchania skutku neprekročil osemnásty vek svojho veku ) súd zohľadnil aj ustanovenie § 97 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Súčasne súd prihliadal aj ustanovenie § 117 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, žeby vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa zákona.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženie zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,

reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou. V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Teda keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne dieťa a z odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, ako bol „najlepší záujem dieťaťa“ braný do úvahy.

V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.

Výbor pre práva dieťaťa práve s odkazom na uvedený čl. 9 vydal odporučenie o právach detí uväznených osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa.

Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posudzovať ho v konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú s dopadom na dieťa.

Pri aplikácii kritérií pre ukladanie trestov, ktoré obsahuje a hodnotenia rodinných pomerov páchateľa ( § 34 ods. 3 Trestného zákona ) je preto nevyhnutné zohľadniť práve aj najlepší záujem dieťaťa.

Potom súd pri rozhodovaní berúc do úvahy vyššie uvedené mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný S. W. sa v priebehu trestného konania stal rodičom, že zabezpečuje osobnú starostlivosť dieťaťu, že žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, matkou dieťaťa, že trestom, ktorý splní svoj účel a postihne jednak páchateľa ale za súčasného zohľadnenia všetkých vyššie uvedených skutočností je trest povinnej práce a to v jeho maximálnej výmere 300 hodín. Obžalovaný tak bude môcť zabezpečovať rodinu po materiálnej stránke a taktiež súd bral do úvahy, že v prípade uloženia nepodmienečného trestu by obžalovaný na čas jeho výkonu stratil možnosť zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a tým aj citového vzťahu, ktorý je dôležitý v každom veku dieťaťa.

V zmysle § 55 ods. 1 Trestného zákona súd súčasne uložil obžalovanému S. W. aj primerané obmedzenia a povinnosti a to povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, berúc do úvahy vyššie uvedené ohľadom zabezpečovania a obžalovaným deklarovanej snahy starať sa o maloleté dieťa a keďže sa skutku dopustil pod vplyvom alkoholu, ako to vyplynulo z dychovej

skúšky vykonanej bezprostredne po zadržaní po spáchaní skutku aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Rovnako obžalovaný ml. H. P. je rodičom maloletého dieťaťa, u ktorého boli diagnostikované aj vážne zdravotné problémy. Takto berúc do úvahy vyššie uvedené súd uložil obžalovanému trest povinnej práce na hornej hranici zníženej postupom podľa 111 Trestného zákona vo výmere 150 hodín, keď mal súd súčasne za to, že uložený trest neohrozí zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvého obžalovaného.

K tomu, aby viedol riadny život, uložil súd obžalovanému ml. H. P. za splnenia podmienok predpokladaným zákonom ako aj vychádzajúc z pomerov obžalovaného povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a keďže sa skutku dopustil pod vplyvom alkoholu, ako to vyplynulo z dychovej skúšky vykonanej bezprostredne po zadržaní po spáchaní skutku aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, napriek súčasne ukladanému ochrannému opatreniu, keďže vzhľadom na vek mladistvého obžalovaného je znalcom konštatovaný syndróm závislosti na alkohole skutočnosťou dosť zarážajúcou.

V zmysle záverov znaleckého posudku v súvislosti s vyšetrením duševného stavu obžalovaného ml. H. P. mal súd za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona pre uloženie ochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou.

Nárok na náhradu škody poškodeným uplatnený nebol, preto súd o ňom nerozhodoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.