Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/315/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XX, XXX XX P., R. O. Y.: U.B. XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2011,

II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 21.7.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a taktiež žiadal nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že dňa 27.7.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú považuje za problematickú, nesúladnú so zákonom č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na úžerný úrok vo výške 70,04 % ročne, chýbajúci rozpis splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona), chýbajúcu konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona), ako aj neprijateľný poplatok za odklad splátok. Ďalej poukázal na to, že žalobou vedenou tunajším súdom pod sp. zn. 11C/6/2014 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže plnil viac ako bola istina, ktorú mu žalovaný poskytol. Rozsudkom zo dňa 11.4.2014 súd určil, že poplatok vo výške 55,90 EUR za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 209,30 EUR ako bezdôvodné obohatenie (predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2015). Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalobca pokiaľ chcel, aby mu bol úver poskytnutý musel podpísať všetky listiny predložené žalovaným a v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj po formulárovej stránke. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Žalobca zároveň poukázal na to, že aj keby bola dohoda o zrážkach zo mzdy platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez súdnej

kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola vyslovená, je úver zo zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi, keďže princíp ochrany spotrebiteľa je založený na ochrane „priemerného spotrebiteľa“, pričom toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa a spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávanou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Ďalej poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá, ani nevyžaduje, pričom ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprimeranú podmienku. Žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy riadne obsahuje označenie pohľadávky ako aj určenie rozsahu zrážok. V čase jej uzavretia, a ani následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách, nepodlieha testu neprijateľnosti. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť súčasťou uzavretého komplexu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania je pritom rovnocenné ako napríklad je v prípade hypotekárneho úveru zriadenie záložného práva, vyžadovanie spoludlžníkov, ručiteľov a podobne. Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru resp. úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia.

3. Zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 27.7.2015 č. XXXXXXXXXX vyplýva, že v bode 5 - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (vyplňte) sú uvedené určité údaje, okrem iného aj predpokladaná RPMN vo výške 70,04 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,34 %. V bode 6 - Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (nevypĺňajte) je uvedený údaj o RPMN za úver vo výške 65,73 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,52 %.

4. V totožný deň ako bola uzavretá úverová zmluva, t.j. dňa 27.7.2015 bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX.

5. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

6. Podľa § 44 ods. 1 zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.05.2017 tak, že žalobe vyhovel, pričom poukázal na to, že z listiny označenej ako: „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, jednoznačne vyplýva, že žalobca v rámci návrhu na uzavretie zmluvy uviedol parametre, ktoré má mať predmetná zmluva, pričom tento návrh nekorešponduje s návrhom, ktorý prijal žalovaný, preto je prijatie návrhu potrebné hodnotiť ako nový návrh, ktorý však už následne žalobca neakceptoval, preto v danom prípade nemohla byť uvedená úverová zmluva platne uzavretá, teda zmluva je neplatná. Podstatnou okolnosťou je, že v návrhu zmluvy je predpokladaná RPMN za úver 70,04 % a predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu vo výške 63,34 % a v akceptácii návrhu je to však už 65,73 % (dokonca menej ako ročná úroková sadzba - 70,04 %) resp. 60,52 %, čo má za následok, tak ako už súd uviedol, že zmluva nevznikla, nakoľko prijatie návrhu obsahuje zmenu, čo sa považuje za nový návrh, ale tento už žalobcom akceptovaný nebol, preto je zmluva neplatná. Vzhľadom na neplatnosť základného právneho vzťahu, teda úverovej zmluvy, nemôže byť platný ani zabezpečovací

inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.11.2017 predmetný rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že: „V konkrétnom prípade žalobca ako dôvod, pre ktorý by mal súd uložiť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, argumentoval úžerným úrokom, chýbajúcim rozpisom splátok, chýbajúcou informáciou o konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve na úhradu záväzku, z ktorej by mali byť vykonávané zrážky zo mzdy, spornou dohodou o zrážkach. Na takto formulované dôvody žaloby reagoval žalovaný vyjadrením k žalobe (č.l. 27 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil súd na deň 10.5.2017 (č.l. 35 spisu) nevyplýva, že by žalobca (cestou svojho zástupcu) tvrdenia a dôvody žaloby korigoval. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol, žalobe vyhovejúc, pričom záver ku ktorému dospel, založil na dôvodoch žalobcom netvrdených. Podľa súdu prvej inštancie v návrhu zmluvy je predpokladaná RPMN vo výške 63,34 %, v akceptácii RPMN 65,73%, resp. 60,52 %, čo má podľa súdu ten následok, že zmluva nevznikla, je neplatnou, a preto je neplatnou aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický inštitút. Je možné súhlasiť so žalovaným, že takéto rozhodnutie súdu rozhodnutie založené na takých skutkových a právnych záveroch, ktoré žalobca netvrdil nielen v žalobe, či na pojednávaní a ani v priebehu celého konania, a teda žalovaný sa s nimi tým nemohol oboznámiť a na ne reagovať, vykazuje znaky rozhodnutia, ktoré nie je výsledkom predvídateľného právneho prístupu súdu pri posudzovaní sporu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne posúdi na základe tvrdení a dôkazov predložených mu stranami sporu a vo veci rozhodne. Vysporiada sa taktiež s odvolacími námietkami žalovaného“.

14. Podaním zo dňa 29.01.2018 súd upovedomil právneho zástupcu žalovaného o tom, že bude ex offo skúmať, či úverová zmluva nie je absolútne neplatná a či spĺňa obligatórne náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

15. V súvislosti s výškou RPMN súd poukazuje na to, že v bode 5 zmluvy, ktorú má vypĺňať klient (návrh), spotrebiteľ, je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,04 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,34 %. V bode 6 zmluvy, ktorú spotrebiteľ nemá vypĺňať (akceptácia), je už uvedené, že RPMN je vo výške 65,73 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,52 %. V danom prípade sa jedná o zmluvu o revolvingovom úvere, preto podľa názoru súdu minimálne v časti údajov o schválenom revolvingovom úvere má byť uvedená RPMN pre revolving a nie „predpokladaná“ RPMN. Súd v súvislosti s výškou RPMN poukazuje na to, že v rámci pôvodného rozsudku konštatoval iba to, že RPMN v návrhu a akceptácii nie je zhodná, teda netvrdil, že sa má jednať o údaj, ktorý sa má dohadovať v rámci uzatvárania zmluvy a ako už bolo konštatované, zo zmluvy ani jasne nevyplýva, ktorá výška RPMN sa má na danú zmluvu vzťahovať.

16. Súd má teda za to, že v návrhu zmluvy a jeho akceptácii nie sú rovnaké údaje, preto zmluva nemohla platne vzniknúť, pričom platnosť zmluvy súd skúma ex offo, avšak, s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, podaním zo dňa 29.01.2018 právnu zástupkyňu žalovaného písomne upovedomil o tom, že bude samozrejme skúmať aj platnosť, resp. neplatnosť úverovej zmluvy, resp. aj skutočnosti, či zmluva spĺňa obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmluve, ktorá je predmetom tohto konania absentujú minimálne predpoklady použité pre výpočet RPMN, pričom ako uvádza samotný žalovaný, tieto predpoklady predstavujú aj údaje, ktoré je v zmluve nevyhnutné stranami zmluvy dohodnúť a aj keď samozrejme údaj o RPMN má byť exaktne vypočítaný, avšak, ako bolo konštatované, aj z údajov, ktoré sa v rámci zmluvy nepochybne dohadujú.

17. Pokiaľ žalobca namietal konečnú splatnosť úveru, tak súd má za to, že tento údaj nie je možné stanoviť, keďže sa jedná o revolvingový, opakujúci sa úverový vzťah. Čo sa týka rozpisu splátok, súd má za to, že toto ustanovenie je potrebné vykladať eurokomformne, a takýto výklad svedčí o tom, že v zmluve nemusí byť splátka úveru výslovne rozložená na istinu, úroky a poplatky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch, s účinnosťou od 01.05.2018 bolo dotknuté ustanovenie, oproti pôvodnému zneniu novelizované tak, že zmluva má obsahovať výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Súd zároveň poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej - úverovej zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Zo žaloby, ako aj úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,04 % ročne. Priemerná úroková sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v mesiaci júl 2011 predstavovala 15,17 % ročne, čo súd zistil z internetovej stránky NBS. Dohodnuté úroky teda takmer päťnásobne prekračujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy sa už vo viacerých rozhodnutiach zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 ako to už bolo judikované, keďže ide o oddeliteľnú časť úverovej zmluvy. Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 24.6.2012 uviedol že : „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. V spomínanom prípade sa jedná o zmluvu pri ktorej úrok presahuje takmer 5 násobne obvyklú úrokovú mieru poskytovanú bankami.

19. Navyše ako už súd konštatoval, predmetná zmluva neobsahuje predpoklady použité pre výpočet RPMN a podľa názoru súdu ani nemožno uzavrieť, že zmluva obsahuje údaj o RPMN, keďže v zmluve je uvedený údaj o RPMN (vzhľadom na prax žalovaného by sa malo jednať pravdepodobne o RPMN pre bežnú úverovú zmluvu, nie revolvingovú), ako aj predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu, čo bol daný prípad, keďže revolving bol poskytnutý, avšak v zmluve (akceptácii) by nemal byť prívlastok „predpokladaná RPMN“, a teda za týchto okolnosti, keď výška RPMN nie je uvedená jednoznačne, možno uzavrieť, že RPMN v zmluve nie je uvedená. Absencia týchto náležitosti zmluvy má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Neplatnosť zmluvy v časti zmluvného úroku, resp. záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má ten dôsledok, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa môže vzťahovať iba na istinu úveru, a teda dohoda, ktorá sa nevzťahuje iba na istinu úveru, je v rozpore so zákonom (§ 39 , keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku, a preto súd žalobe vyhovel a určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP, keďže žalovaný nemá právo použiť vo vzťahu k žalobcovi takúto dohodu, ktorá nezabezpečuje iba istinu úveru, ale aj všetky ďalšie nároky žalovaného tak, ako to vyplýva z bodu I dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže žalovaný preukázateľne (čl. 11 spisu) požiadal listom zo dňa 19.6.2015 zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobcovi ktorá bol úspešný v celom rozsahu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).