Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. S., R.. X.X.XXXX, T. D. C.. P. XX, o zaplatenie sumy 3.387,82 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3000,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 3000,- eur od 22.9.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pričom nezaplatením ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným celý dlh.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77%.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 16.8.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.387,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 22.9.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. 2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 12.3.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. 8011143, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 4.472,28 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 127,83 eur. Do dňa spísania žaloby žalovaný neuhradil z vyššie uvedenej zmluvy žiadnu sumu. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 12.9.2013 listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3.387,82 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania zo sumy dlžnej istiny. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu o pôžičke č. 8011143 zo dňa 12.3.2013 (ďalej aj “zmluva”), Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Predžalobnú upomienku zo dňa 12.9.2013, fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2016, Podací hárok. 3. Uznesením č.k. 22Csp/59/2016-20 zo dňa 20.3.2017 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Súd vo vykonal dokazovanie oboznámením s listinami predloženými žalobcom, výpisom transakcií na účte žalovaného č. 2610194251 v Tatrabanke, a.s. vyžiadaným súdom za rok 2013, oznámenia OR PZ Trnava zo dňa 21.12.2017, uznesenia OR PZ Trnava ČVS: ORP-2099/2-VYS-TT-2016 So zo

dňa 20.3.2017, výsluchom žalovaného, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti za účelom nenavyšovania trov konania.

5. Na pojednávaní dňa 17.8.2017 žalovaný pri výsluchu strany sporu uviedol, že o pôžičke sa dozvedel, až keď mu došla upomienka od žalobcu. On žiadnu zmluvu nepodpisoval, sú tam také podpisy, ktoré jeho nie sú, aj také, ktoré jeho sú. Uviedol, že si nie je stopercentne istý, či podpis na zmluve je jeho, je si však istý, že pôžičku nebral, má podozrenie na svojho brata, nevie mu to dokázať. Dával aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Je pravda, že pracoval pre PCA Slovakia, mal zriadený účet v Tatrabanke, ale nie je si úplne istý, pretože prechádzal do Sporiteľne. V prípade, ak by sa inak nedalo, je ochotný sa dohodnúť a úver splatiť v splátkach.

6. Vo vyjadrení zo dňa 10.11.2017 žalobca uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu, pričom vyjadrenie žalovaného považuje v celom rozsahu za neodôvodnené. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.08.2017 neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a trovami konania. Uviedol, že jednou z príloh k predmetnej zmluve bol aj scan občianskeho preukazu žalovaného, a teda uvedený doklad totožnosti nebol nikdy žalovanému odcudzený či stratený. Informáciou ohradne čísla účtu, na ktoré bola žalovanému vyplatená predmetná suma 3.000,- € žalobca nedisponuje. Avšak sám žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 17.08.2017 uviedol, že mal zriadený účet v peňažnom ústave Tatrabanka, a.s., a že existuje písomné potvrdenie o tom, že sumu 3.000,- € vybral z účtu vo vyššie uvedenom peňažnom ústave.

7. Na pojednávaní dňa 9.3.2018 žalovaný uviedol, že má čistý mesačný príjem vo výške okolo 700,- eur, má ale výdavky na splátky asi 300,- eur. Vedel by platiť tých 100,- eur mesačne, viac by pre neho bolo nezvládnuteľné. Žije v domácnosti so sestrou, vlastnia spolu byt v ktorom bývajú. Deti nemá. Na vykonaní znaleckého dokazovania ohľadne podpisu na zmluve netrvá, lebo ak by sa to nepreukázalo, bolo by to drahé, a nemá tam 100% - nú istotu, že by sa to preukázalo.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12.3.2013 Zmluvu o pôžičke č.8011143, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 3.000,- eur, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 1.472,28 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach vo výške 124,23 eur, celkom tak mal vrátiť sumu 4.472,28 eur (uvedená ako celková suma pôžičky). Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 32%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 19,53%. Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom “3/2016”. Zo zmluvy vyplýva, že peniaze sa majú odoslať na účet klienta 2610194251 v Tatra banke, a.s., pričom dlžník je označený i údajom o čísle občianskeho preukazu SJ583472. Žalovaný sa podpisom zmluvy taktiež zaviazal platiť žalobcovi poistné vo výške 3,60 eur mesačne za účelom poistenia schopnosti splácať splátky pôžičky, pričom mal možnosť odmietnuť poistenie zaškrtnutím konkrétneho políčka v zmluve, čo neurobil. Z článku 6 ods. 6.2 VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z článku 12 ods. 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1. Podľa článku 12 ods. 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Žalovaný podľa prehľadu splátok a úhrad nezaplatil riadne žiadnu splátku, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.9.2013 (predžalobná upomienka) vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy, celkom v sume 4.640,22 eur. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 18.9.2013. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť žalobcu ku dňu 18.10.2016.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy(ďalej len “OZ”), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20130201> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Súd ako prvé posudzoval otázku, či bol žalovaný tým, kto uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pôžičke a reálne čerpal úver, a to vzhľadom na tvrdenia žalovaného, ktorý tieto skutočnosti spochybňoval. K tvrdeniam žalovaného, že pôžičku nečerpal on, však súd uvádza, že uvedenú skutočnosť sa v konaní nepodarilo preukázať, keď z výpisu transakcií na účte žalovaného č. 2610194251 v Tatrabanke, a.s. (ktorý je označený i priamo v zmluve ako účet na odoslanie peňažných prostriedkov) súd zistil, že dňa 4.4.2013 bola na účet žalovaného pripísaná od predchodcu žalobcu suma 3.000,- eur (čl. 59), pričom ešte v ten istý deň bola táto suma (resp. suma 2.600,- eur) vybratá

v hotovosti v danom peňažnom ústave. Obsahom zmluvy bolo i číslo občianskeho preukazu dlžníka, pričom z oznámenia OR PZ Trnava zo dňa 21.12.2017 (čl. 64,65) vyplýva, že občiansky preukaz č. I.XXX uvedený pri osobe dlžníka v zmluve bol vydaný dňa 15.6.2005 žalovanému, pričom bol skartovaný dňa 3.7.2015, nebol nikdy nahlásený ako stratený, či odcudzený. Z uznesenia OR PZ Trnava ČVS: ORP-2099/2-VYS-TT-2016 So zo dňa 20.3.2017 vyplýva, že trestné stíhanie za skutok, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenom čase dňa 12.03.2013 z presne nezisteného miesta, pravdepodobne z miesta trvalého bydliska poškodeného C. S., T., C.. P. Č.. XX, vydávajúci sa za C. S., bez jeho súhlasu a vedomia vylákal úver od spol. Consumer Finance Holding, a.s., a to tak, že si zaobstaral jeho osobné doklady, potvrdenie o vyúčtovaní mzdy, ako i výpis z učtu a na základe takto zabezpečených údajov prostredníctvom internetu uzatvoril zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 8011143 vo výške 3.000,-eur, ktorá bola vyplatená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 124,23 eur po dobu 36 mesiacov, pričom do úverovej zmluvy uviedol, že je zamestnaný v spol. PCA Slovakia s . r . o. s čistým mesačným príjmom 670,- eur, finančné prostriedky si páchateľ ponechal, doposiaľ neuhradil žiadnu splátku, čím vyplatením úveru spôsobil spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné nám. č. 12 škodu v celkovej výške 4.472,28 eur, a C. S., D. T., C.. P. Č.. XX bola spôsobená vážna ujma na jeho právach, bolo zastavené, so záverom, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vyšetrovateľ rozhodujúci vo veci vyvodil zo zabezpečeného materiálu záver, že poškodený mal vedomosť o existencii uvádzaného úveru, a to najmä z dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré boli poukázané z úveru dňa 4.4.2013, boli poukázané na účet, ktorého vlastníkom je sám poškodený, ktorý osobne zo svojho účtu v ten istý deň vybral v hotovosti prostriedky vo výške 2.600,- eur a zostávajúce prostriedky vybral pomocou platobnej karty na viackrát v nasledujúce dni. Keďže poškodený uviedol, že k účtu mal zriadenú sms notifikáciu, je zrejmé, že mu jednoznačne museli prísť sms správy oznamujúce vklad a i následné výbery. Zároveň poškodený neuvádzal, že by mu bola odcudzená jeho platobná karta. Na základe uvedeného súd obdobne ako bolo dôvodené v trestnom konaní uzatvára, že súd neuveril tvrdeniam žalovaného, nakoľko je vysoko nepravdepodobné, že úver nečerpal on, ale jeho brat, ktorý dňa 12.3.2013 vydávajúc sa za žalovaného uzatvoril zmluvu a následne s občianskym preukazom žalovaného sa dňa 4.4.2013 (t.j. presne v deň kedy boli na účet pripísané peňažné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu) dostavil do pobočky banky žalovaného a z účtu peniaze v sume 2.600,- eur v hotovosti, opäť sa vydávajúc za žalovaného, vybral. Naopak bolo jednoznačne preukázané, že úver bol vyplatený priamo na účet žalovaného, a z tohto účtu boli peniaze v hotovosti a následne kartou (ktorú žalovaný neuvádzal, že by bol stratil, či mu bola odcudzená) čerpané, a teda súd ma za to, že je preukázané, že tým, kto úver čerpal bol žalovaný.

11. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je v tomto prípade právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd posudzoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa uvedených ustanovení ako aj v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže ide o spotrebiteľský úver.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná sčasti. Súd má na základe vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, pričom na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno

považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 124,23 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené, a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Súd nepriznal žalobcovi ani poistné uplatňované v rámci zročných splátok vo výške 3,60 eur mesačne, keď dojednanie poistenia malo byť priamou súčasťou Zmluvy, avšak súd má za to, že pre uzavretie poistnej zmluvy je v zmysle citovaného ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. V danom prípade údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy, pričom uvedené poistenie si mohol spotrebiteľ nie vybrať a výslovne uzatvoriť poistnú Zmluvu, ale len vylúčiť zaškrtnutím príslušného políčka o odmietnutí poistenia, preto nemožno mať za to, že došlo k písomnému uzavretiu poistnej zmluvy. Rovnako potom v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých na zmluve uvádzaných údajov tomuto zodpovedá. Súd tu tiež poukazuje na to, že vzhľadom na dojednané poistné, ktoré žalobca žiadal od žalovaného na základe zmluvy uhrádzať, nemožno za tento údaj považovať položku „celková suma pôžičky“ v sume 4.472,28 eur, ktorá zodpovedá len súčinu mesačných splátok úveru 124,23 eur x dohodnutý počet splátok, avšak neberie do úvahy uvedené dojednané poistenie 3,60 eur, ktorá suma však jednoznačne bola od žalovaného v rámci jednotlivých splátok požadovaná čo vyplýva aj z rozpisu splátok a úhrad, kde je uvedená suma splátok vo výške 127,83 eur. Aj z uvedeného dôvodu potom zmluva neobsahuje správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

13. Vo vyššie uvedenom prípade sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, poplatkov za poistenie (poistného), ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 3.000,- eur a dosiaľ nezaplatil žiadnu sumu, súd mu vo výroku I. uložil zaplatiť uvedenú dlžnú sumu istiny.

14. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a J. D., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie správneho údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v

zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.

15. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z priznanej sumy istiny 3000,- eur od 22.9.2013 do zaplatenia, keď pôžička sa stala v celom rozsahu splatná dňom 21.9.2013 (uplynutím lehoty 3 dní od doručenia, určenej vo výzve - predžalobnej upomienke, ktorá bola žalovanému doručená dňa 18.9.2013). Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom ku dňu omeškania, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5% (t. j. 5% + 0,5%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 22.9.2013 (prvému dňu omeškania) bola 0,5 %.

16. Súd žalovanému umožnil splácať dlžnú čiastku v splátkach vo výške 100,- eur mesačne, keď na pojednávaní uviedol, že nie je schopný uhradiť dlžnú sumu naraz, jeho príjem je 700,- eur, pričom má vysoké výdavky na iné splátky (cca 300,- eur mesačne) a vyššia suma splátok by pre neho bola nezvládnuteľná. Uvedené tvrdenia žalovaného neboli žalobcom nijako spochybnené, a tak súd mal za preukázanú dôvodnosť uloženia plniť dlžnú sumu v splátkach, pričom pri určení výšky splátok rešpektoval tiež pravidlo, aby dlžná suma bola uhradená do troch rokov od právoplatnosti rozsudku a súčasne do výroku poňal tiež sankciu straty výhody splátok pre žalovaného, ktorá ma žalovaného motivovať platiť určené splátky riadne a včas.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy istiny 3.387,82 eur, pričom mu bola priznaná suma 3.000,- eur , čo predstavuje úspech žalobcu 88,5%, čomu zodpovedá úspech žalovaného 11,5 % (100%-88,5%), a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 77%. Súd tak vo výroku II. rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) . Odvolanie podané žalovaným by však nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice súdu po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.