Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-59-2015.pdf
PDF · 136.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Martinou Kmeťkovou v spore žalobcu: Sumlux s.r.o., (s predchádzajúcim obchodným menom Dopravné nehody s.r.o.) so sídlom Bitúnková 13, Nové Zámky, IČO: 46 061 436, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Križkova 9, Bratislava, IČO: 36 727 334 proti žalovaným: 1. Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A Bratislava, IČO: 31 322 051, 2. ETP Management budov, s.r.o., Záhradnícka 30 Bratislava, IČO: 35 970 707, zastúpeným advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou, Zelená 11, Malinovo, o zaplatenie istiny 609,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 218,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 218,84 eur od 09.11.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .
III. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,16%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 609,32 eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% ročne zo sumy 609,32 eur od 9.11.2012 do zaplatenia z titulu náhrady škody.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.10.2012 na Svätoplukovej ulici v Bratislave zapríčinil žalovaný v 2. rade, v mene ktorého viedol motorové vozidlo značky Opel Vectra W.: V. konateľ L. U., dopravnú nehodu, pričom jedným z poškodených účastníkov tejto dopravnej nehody bola C.. U. E. ako vodička motorového vozidla značky Chevrolet Aveo, W.: V.. V dôsledku vyššie popísanej dopravnej nehody bolo vozidlo poškodenej nepojazdné. Oprava v servise trvala 28 dní. Počas doby opravy vozidla v servise poškodená využila služby žalobcu a uzatvorila s ním zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou si prenajala motorové vozidlo značky Renault Thalia, W.: V.. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodenú, náklady na zapožičanie náhradného vozidla od žalobcu predstavovali spolu sumu 1.207,20 eur. Následne dňa 29.10.2012 si poškodená písomne uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla u žalovaného v 1. rade, kde zdôvodnila nevyhnutnosť používania náhradného vozidla za účelom dopravy na pravidelné cvičenia, vozenie vnuka na záujmové krúžky, rôzne stretnutia a rovnako na zabezpečovanie potrieb a chodu domácnosti. Dňa 29.10.2012 uzatvorila poškodená so žalobcom zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, ktorej účelom bolo postúpenie práva na náhradu škody ako ujmy vzniknutej z dôvodu potreby zapožičania náhradného
vozidla a nákladov s tým bezprostredne súvisiacich na žalobcu. V zmysle tejto zmluvy prešli práva na náhradu škody, ktoré vznikli poškodenej voči subjektu zodpovednému za spôsobenie škody, na žalobcu. Od tohto momentu si nárok na náhradu škody voči zodpovednému subjektu uplatňoval žalobca. Žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 9.11.2012 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia predmetnej poistnej udalosti, na základe čoho poskytol plnenie vo výške 597,88 eur. Žalovaný v 1. rade odmietol uznať ako primeraný náklad celú dobu prenájmu náhradného vozidla v trvaní 28 dní a výšku nájomného za prenajaté vozidlo. S takto zjavne nedôvodným krátením poistného plnenia žalobca nesúhlasil, nakoľko poškodené vozidlo bolo opravované v servise a preto ho poškodená nemohla užívať z dôvodu nepojazdnosti po dobu celých 28 dní. Listom zo dňa 10.4.2013 podal žalobca odpor proti výsledku likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný v 1. rade na odpor žalobcu odpovedal listom zo dňa 21.6.2013, v ktorom uviedol, že trvá na pôvodnej výške poskytnutého poistného plnenia, t.j. 597,88 eur. Žalobca v danom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 609,32 eur predstavujúcej nepreplatené náklady za prenájom náhradného vozidla spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 609,32 eur odo dňa 9.11.2012 (odo dňa poskytnutia kráteného poistného plnenia) do zaplatenia.
3. Ako prílohu k žalobe žalobca predložil súdu záznam o dopravnej nehode zo dňa 02.10.2012, ktorý potvrdzuje tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe. Ďalej žalobca predložil súdu zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 uzavretú dňa 02.10.2012 v písomnej forme medzi žalobcom ako prenajímateľom a C.. U. E. ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla RENAULT THALIA, Š.: V. XXXDE na dobu určitú od 02.10.2012 o 13.00 hod. do 29.10.2012 o 9.00 hod., a to za nájomné vo výške 32 eur bez DPH za deň a súčasne je v predmetnej zmluve uvedené pristavenie vozidla za cenu 30 eur bez DPH a odťah vozidla bez uvedenia jeho ceny. Predmetná zmluva obsahovala dohodu zmluvných strán o tom, že tento záväzkový vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom s tým, že ostatné vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia všeobecnými podmienkami prenájmu vozidiel, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a Obchodným zákonníkom. Faktúrou č. 293 vystavenou dňa 29.10.2012 a splatnou dňa 12.11.2012 žalobca vyúčtoval C.. U. E. sumu 1.207,20 eur pozostávajúcu z nájomného v celkovej výške 1.075,20 eur (32 eur + DPH 6,40 eur, t.j. 38,40 eur x 28 dní), ceny za pristavenie/vyzdvihnutie vo výške 30 eur + DPH 6 eur, t.j. spolu 36 eur a ceny za odťah poškodeného vozidla Chevrolet Aveo z miesta nehody do servisu vo výške 80 eur + DPH 16 eur, t.j. spolu 96 eur. Žalobca predložil súdu taktiež preberací protokol, ktorý však nie je datovaný a ani nikým potvrdený a podpísaný a z ktorého má vyplývať odovzdanie vozidla Chevrolet Aveo jeho majiteľom C.. U. E. žalobcovi.
4. Ďalej žalobca predložil súdu zmluvu o postúpení práva na náhradu škody uzavretú v písomnej forme dňa 29.10.2012 medzi C.. U.E. E. ako poškodenou a žalobcom v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej účelom malo byť postúpenie práva na náhradu škody, ktoré vzniklo poškodenému ako následok dopravnej nehody voči zodpovednému subjektu na žalobcu s tým, že následkom postúpenia práva podľa tejto zmluvy má byť možnosť spoločnosti žalobcu uplatňovať si škodu nielen voči subjektu zodpovednému za dopravnú nehodu, ale taktiež priamo voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia osoby zodpovednej za vznik škody, a to v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo znenia článku II. (nadpísaného ako „Predmet zmluvy“), ods. 1, ods. 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že poškodený postupuje bezodplatne v plnom rozsahu všetky svoje práva a povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo škody na spoločnosť žalobcu, ktorá tieto všetky práva a povinnosti v plnom rozsahu bezodplatne prijíma s tým, že poškodený podpisom prehlasuje, že má v čase podpísania zmluvy právo na náhradu škody a že nevie o žiadnej skutočnosti, ktorá by mohla mať za následok absenciu, alebo zmenšenie rozsahu práva na náhradu škody na strane poškodeného.
5. Žalobca tiež predložil súdu list poškodenej C.. U. E. zo dňa 29.10.2012 adresovaný žalovanému v 1. rade a nadpísaný ako „Uplatnenie nároku na náhradné vozidlo - náhrada škody“, v ktorom poškodená prehlasuje, že si prenajala od 02.10.2012 do 29.10.2012 náhradné vozidlo značky Renault Thalia W.: V., ktorý užívala v termíne od 2.10.2012 do 29.10.2012, viď zmluva o nájme č. 001/2012 a faktúra č. 293 ako náhradu za jej poškodené motorové vozidlo značky Chevrolet Aveo W.: V. s tým, že automobil užívala za rovnakým účelom ako jej vlastné motorové vozidlo. Poškodená v predmetnom liste ďalej uviedla, že na motorové vozidlo sa spolieha každý deň, keďže jej slúži predovšetkým ako dopravný prostriedok pri starostlivosti o vnuka, ktorého vozí na záujmové krúžky, každý pondelok a stredu chodí na pravidelné cvičenia a počas doby opravy bola na stretnutí v Cíferi. Ďalej jej motorové vozidlo slúži
hlavne k zabezpečeniu chodu domácnosti, pri nákupoch, pri starostlivosti o rodinu, k cestám k lekárovi a k uspokojovaniu ich osobných potrieb, záujmov a podobne.
6. Zo strany žalobcu bol súdu predložený list žalovaného v 1. rade zo dňa 09.11.2012 nadpísaný ako „Likvidácia poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia“, v ktorom žalovaný v 1. rade oznamuje žalobcovi, že zlikvidoval nahlásenú poistnú udalosť zo dňa 02.10.2012 s tým, že poistné plnenie za požičovné náhradného vozidla vo výške 597,88 eur žalovaný v 1. rade poukazuje prevodom na účet. Výpočet výšky poistného plnenia bol vykonaný nasledovne: výška požičovného podľa faktúry 1.207,20 eur; nepriznané požičovné -570,66 eur; náklady spojené s prevádzkou vlastného motorového vozidla -38,66 eur, t.j. plnenie vo výške 597,88 eur. Súčasne je v predmetnom liste uvedené, že nepriznaných bolo 7 dní požičovného nad rámec počtu vyfakturovaných hodín za opravu a bola priznaná sadzba na deň požičovného s DPH 25,74 eur v rámci priemeru v ekonomickej triede a nebolo priznané pristavenie vozidla 36 eur, čo nie je priamy náklad za požičovné.
7. Žalobca tiež predložil súdu list žalobcu zo dňa 10.4.2013 adresovaný žalovanému v 1. rade a nadpísaný ako „Odpor proti výsledku likvidácie poistnej udalosti“ a odpoveď žalovaného v 1. rade zo dňa 21.6.2013.
8. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade v odpore žalovaného v 2. rade proti platobnému rozkazu zo dňa 10.02.2015, podanom na súd dňa 12.02.2015, uviedla, že žalovaný v 2. rade oznámil škodovú udalosť poisťovni (žalovanému v 1. rade) a požiadal o vyplatenie škodovej udalosti podľa zákona o PZP a zo zmluvy o PZP. Žalovaný v 2. rade riadne uhrádzal povinné zmluvné poistenie vyplývajúce zo zmluvy o PZP. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade poukázala na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedla, že na základe vyššie uvedeného má žalovaný v 2. rade za to, že za žalovaného v 2. rade má plniť poisťovňa, t.j. žalovaný v 1. rade. Nárok na náhradu škody si má žalobca uplatňovať priamo u žalovaného v 1. rade, a to podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z..
9. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.02.2015, podanom na súd dňa 18.02.2015 uviedol, že po podrobnom šetrení vzniku škodovej udalosti žalovaný v 1. rade oznámil poškodenej listom zo dňa 16.10.2012, že zlikvidoval poistnú udalosť a uhrádza na účet autoservisu, ktorý opravu vykonal, poistné plnenie vo výške 2.630,10 eur na základe faktúry č. 20120620. Dňa 12.11.2012 si poškodená listom zo dňa 29.10.2012 u žalovaného v 1. rade uplatnila sumu vo výške 1.207,20 eur ako náhradu škody za prenajatie náhradného vozidla podľa faktúry č. 293, ktorá pozostávala z prenájmu motorového vozidla za 28 dní vo výške 1.075,20 eur (38,40 eur/deň), pristavenia/vyzdvihnutia vo výške 36 eur a odťahu poškodeného vozidla poškodenej vo výške 96 eur. Žalovaný v 1. rade pristúpil ku kráteniu poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla vzhľadom na to, že poškodenej, resp. žalobcovi bola priznaná náhrada za nemožnosť používať vlastné motorové vozidlo maximálne za 21 dní v dôsledku rozsahu poškodenia jej motorového vozidla a najmä rozsahu jeho opravy. Z kalkulácie opravy č. 2012010274 vystavenej autoservisom za opravu motorového vozidla poškodenej na strane 3 vyplýva, že autoservis fakturoval poškodenej 29,1 hodín za samotnú opravu, čo znamená pri počte 8 pracovných hodín denne trvanie opravy necelé 4 dni. Žalovaný v 1. rade pri krátení poistného plnenia za nájom náhradného motorového vozidla vychádzal z nasledujúcich dátumov:
- 3.10.2012 - nahlásenie poistnej udalosti žalovanému v 1. rade poškodenou
- 4.10.2012 - obhliadka v servise
- 5.10.2012 - spracovanie kalkulácie opravy
- 6.- 7.10.2012 - víkend
- 9.10.2012 - odporučenie opravy žalovaným v 1. rade
- 10.- 11.10.2012 - objednanie náhradných dielov a dodanie náhradných dielov
- 12.- 23.10.2012 - dĺžka opravy, t.j. spolu 12 dní, z toho 4 dni pripadli na víkend Spolu: 21 dní
10. Ďalej žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v týchto dňoch pritom boli zohľadnené dni voľna a rovnako aj technologické prestávky v práci na oprave vozidla (napr. objednanie a dodávka dielov, lakovanie). Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že zo žiadnych dôkazov priložených k žalobe nie je zrejmé, kedy bolo poškodené motorové vozidlo odovzdané po jeho oprave poškodenému. Ako však vyplýva z kalkulácie opravy č. 2012010274 rozsah hodín vynaložených k oprave motorového vozidla poškodenej bol 29,1 hodín, t.j. necelé 4 pracovné dni. Na základe uvedenej skutočnosti a v záujme objektívneho stanovenia doby nemožnosti používať poškodené motorové vozidlo poškodeným
v rámci rozsahu opráv, ktoré boli na ňom vykonané, žalovaný v 1. rade pristúpil k výpočtu náhrady nákladov pri zapožičiavaní (prenájme) motorového vozidla a žalovaný v 1. rade tak dospel k celkovému vyčísleniu hodín objektívne vynaložených v rámci opravy motorového vozidla poškodeného uvedenej v kalkulácii č. 2012010274. Zároveň žalovaný v 1. rade spochybnil aj výšku nákladov za denný prenájom vozidla vo výške 38,40 eur/deň uvedený vo faktúre č. 293, pričom žalovaný v 1. rade ako poisťovateľ v rámci likvidácie poistnej udalosti hradí obvyklé náklady v danom regióne pre daný typ vozidla, pričom tieto sa pohybujú maximálne na úrovni 25,74 eur/1 deň prenájmu motorového vozidla. Žalovaný v 1. rade ako poistiteľ pri stanovení dennej sadzby za prenájom motorového vozidla vychádzal z reálnych cien trhu a reálnych ponúk prenájmu motorových vozidiel dostupných na webových stránkach autopožičovní. Žalovaný v 1. rade neuznal vo faktúre č. 293 položku pristavenie/vyzdvihnutie vozidla vo výške 36 eur, nakoľko mal za to, že sa jedná o službu, ktorá je vlastným nákladom žalobcu.
11. Žalovaný v 1. rade predložil súdu faktúru č. 20120620 vystavenú dňa 12.10.2012 a splatnú dňa 19.10.2012, ktorou obchodná spoločnosť AUTOCENTRUM MARS s.r.o. Bratislava vyúčtovala C.. U. E. sumu 2.630,10 eur ako cenu za opravu vozidla podľa priloženej kalkulácie opravy, ktorá zároveň mala slúžiť ako dodací list. Ďalej žalovaný v 1. rade predložil súdu kalkuláciu opravy č. 2012010274 zo dňa 8.10.2012 a cenníky autopožičovní.
12. Zo strany žalovaného v 2. rade bola ako príloha k podaniu právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade súdu predložená Hromadná poistná zmluva povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla číslo: 11-921-72900549 uzavretá dňa 27.6.2012 medzi žalovanými v 1. a 2. rade, ďalej záznam o rokovaní finančného agenta s klientom pred uzatvorením poistnej zmluvy - posúdenie klienta, prihlášku motorových vozidiel k hromadnému povinnému zmluvnému poisteniu motorových vozidiel zo dňa 29.6.2012, Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111, Formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy a list právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade zo dňa 13.2.2015 adresovaný žalovanému v I. rade.
13. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania poukázal na to, že samotná faktúra za zapožičanie náhradného vozidla nie je automaticky dôkazom o škode a jej výške. Nevyhnutnosť a účelnosť nákladov čo do výšky aj času bude potrebné skúmať aj s ohľadom na skutočnosť, či iný autoservis v okolí bydliska poškodenej vedel zákazku na opravu vybaviť v kratšom čase, ak by napr. značkový autoservis mal poškodenej náhradné diely na sklade, čo u značkových servisov býva bežné. Žalovaný v 1. rade má pochybnosti, či pôvodne poškodená p. U. E. mohla sama ovplyvniť výber autoservisu, ktorý vykonával opravu, ako aj výber spoločnosti, s ktorou uzavrie zmluvu o nájme náhradného vozidla. Za týmto účelom žalovaný v 1. rade navrhol vypočutie C.. U. E. ako svedka. V neposlednom rade žalovaný v 1. rade namietol platnosť samotnej zmluvy o postúpení práva na náhradu škody, a to jednak z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie postúpených práv. Predmetom zmluvy o postúpení práva na náhradu škody sú „všetky práva a povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo škody na spoločnosť Dopravné nehody, s.r.o., ktorá tieto práva a povinnosti v plnom rozsahu bezodplatne prijíma“. V zmluve však absolútne nie je uvedené o akú nehodu (kým spôsobenú) by sa malo jednať, nie je v nej nijakým spôsobom konkretizovaný škodca. Poškodená nikdy neuhradila za prenájom motorového vozidla žalobcovi (žalobca k žalobe nepripojil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že poškodená uhradila faktúru vystavenú žalobcom; pokiaľ by aj uhradila, bolo by veľmi zvláštne, aby poškodená bezodplatne právo na náhradu škody postúpila žalobcovi), žiadna škoda žalobcovi teda nevznikla, nakoľko jeho majetok sa nijakým spôsobom nezmenšil.
14. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu a tiež na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že je nesporné, že v dôsledku poistnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 2.10.2012 zavinenej poisteným žalovaného v 1. rade, bolo vozidlo poškodeného poškodené a rozsah poškodenia vozidla bránil jeho bežnému užívaniu. Opravy vozidla boli uskutočnené v autoservise, kde bolo vozidlo v oprave od 02.10.2012 do 29.10.2012. Zaplatením nájomného za náhradné vozidlo prenajímateľovi došlo k zníženiu majetkového stavu u poškodeného o zaplatenú sumu a teda ku vzniku skutočnej škody. Škodou je nájomné zaplatené za prenájom vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdaje spojené s užívaním vlastného vozidla, pričom povinnému subjektu vzniká záväzok nahradiť škodu len v rozsahu, v akom boli náklady vynaložené účelne.
15. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24Cb/59/2015-100 zo dňa 03.11.2015, ktorým žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok uznesením č.k. 2Cob/16/2016-128 zo dňa 11.10.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1 Obč. zák.
16. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že je irelevantné, v akom rozsahu poškodený vozidlo používal počas opravy. Podľa súdnej judikatúry skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude posúdiť účelnosť a primeranosť nákladov na vypožičanie vozidla t.j. zaoberať sa výškou žalovanej sumy.
17. V zmysle záverov odvolacieho súdu súd ďalšie dokazovanie zameral na účelnosť a primeranosť nákladov na vypožičanie vozidla, a okrem dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne p. Riedlovej.
18. Svedkyňa C.. U. E. pri svojej výpovedi uviedla, že žalobcu pozná z dopravnej nehody zo dňa 02.10.2012, kedy jej táto spoločnosť pomohla tým, že jej poskytla náhradné motorové vozidlo počas opravy jej poškodeného vozidla a poskytla jej pomoc pri nehode s vyplnením dokumentov. Náhradné vozidlo využívala pri cestách za chorou sestrou do Petržalky, chodila tam pomáhať s jej opatrovaním. V súčasnosti už sestra nežije. Chodila za ňou tak tri až štyrikrát do týždňa, jazdila z Kramárov do Petržalky ul. Vavilovova. Okrem iného chodila autom nakúpiť sestre. Presne si nepamätá, ako ešte využívala motorové vozidlo, možno keď išla ešte niečo vybaviť na úrad. Vozila aj vnuka, chodil cvičiť a na nejaké krúžky do gymnastickej haly. Gymnastiku mal dvakrát do týždňa a plávanie raz za týždeň, to na Mokrohájskej. Vozila ho ona, lebo rodičia boli v tom čase v práci, boli tak dohodnutí. Auto využívala len na bežnú prevádzku, nejaké nákupy, t.j. bežný chod domácnosti. Tak ako využívala svoje vozidlo, využívala aj náhradné vozidlo. Pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov deklarovaných v Zmluve o nájme dopravného prostriedku, žalobkyňa uviedla, že nie je možné, že by toľko najazdila. Jazdila z miesta bydliska do Petržalky, teda kratšie trasy.
19. Čo sa týka priebehu opravy nehody, svedkyňa uviedla, že žalobca jej poškodené vozidlo odtiahol z miesta nehody. Servis ju potom kontaktoval a oznámil jej, že náhradné diely sú veľmi drahé, po konzultácií súhlasila s tým, aby jej auto „vyklepali“, s čím súhlasila a s opravou bola spokojná. Keď si svoje auto prevzala zo servisu, nejaký pán za spoločnosť žalobcu, meno si nepamätá, si prevzal náhradné vozidlo s tým, že mu vozidlo odovzdala s plnou nádržou, nakoľko aj jej bolo náhradné vozidlo poskytnuté s plnou nádržou. Čo sa týka samotnej nehody, nepamätá si, kto volal z miesta nehody spoločnosť žalobcu. To vozidlo jednoducho prišlo, a to skôr ako polícia. Kto žalobcu zavolal, nevie. Žalobca pomohol vyplniť záznam o nehode, počkali na políciu. Jej motorové vozidlo bolo odtiahnuté do servisu s tým, že ju z miesta nehody odviezol žalobca a tam podpísala zmluvu o zapožičaní vozidla. Ona to chápala tak, že náklady za vypožičanie vozidla budú hradené zo zákonného poistenia. Požičanie vozidla jej bolo ponúknuté s tým, že keďže má nárok na náhradu škody z titulu zmluvného poistenia, má nárok na náhradné vozidlo. Nespomína si, že by podpisovala zmluvu o postúpení pohľadávky.
20. Podľa článku 3, ods. 1 Všeobecných poistných podmienok povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111 predmetom poistenia je zákonom uložená zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má právo, aby Union za neho vyplatil poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia.
21. Podľa článku 3, ods. 2 Všeobecných poistných podmienok povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111 poistený má právo, aby Union za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (ďalej len „Škoda na zdraví“), b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) ušlého zisku, d) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a) až c), ak Union nesplnil povinnosti uvedené v čl. 9 ods. 1 písm. d), alebo Union neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie (body b) až d) ďalej len „Škoda na majetku“).
22. Podľa článku 4, ods. 1, písm. h) Všeobecných poistných podmienok povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111 Union nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
23. Podľa článku 10, ods. 1 Všeobecných poistných podmienok povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111 náhradu škody uhrádza Union poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo voči Unionu a je povinný tento nárok preukázať.
24. Zo znenia § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
25. Zo znenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase vzniku predmetnej poistnej udalosti) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
27. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase vzniku predmetnej poistnej udalosti) poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase vzniku predmetnej poistnej udalosti) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
29. Podľa § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
30. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
31. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
35. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
37. V danej veci neboli medzi stranami sporu sporné skutkové okolnosti, a to že dňa 02.10.2012 došlo na Svätoplukovej ulici v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej konateľ žalovaného v 2. rade spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Chevrolet Aveo vodičky C.. U. E.. V dôsledku nehody bolo auto nepojazdné. Nebolo sporné ani to, že oprava v servise trvala 28 dní a za ten čas poškodená využila služby žalobcu a uzatvorila s ním Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou si prenajala motorové vozidlo značky Renault Thalia. Náklady na zapožičanie náhradného vozidla od žalobcu predstavovali sumu 1.207,20 eur. Dňa 29.10.2012 uzatvorila poškodená so žalobcom Zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, ktorej účelom bolo postúpenie práva na náhradu škody ako ujmy vzniknutej z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla a nákladov s tým bezprostredne súvisiacich na žalobu. Žalovaný v 1. rade nahlásenú poistnú udalosť zlikvidoval tak, že poskytol žalobcovi poistné plnenie za požičovné náhradného vozidla vo výške 597,88 eur, nakoľko z výšky požičovného podľa vystavenej faktúry krátil 7 dní požičovného v rozsahu 570,66 eur nad rámec počtu vyfakturovaných hodín za opravu s tým, že ustálil sadzbu na deň požičovného s DPH 25,74 eur v rámci priemeru v ekonomickej triede a nepriznal pristavenie vozidla 36 eur, čo nie je priamy náklad za požičovné.
38. V danej veci bolo sporné, či žalovaný v 2. rade je v konaní vecne pasívne legitimovaný a či boli náklady na vypožičanie náhradného vozidla vynaložené účelne a nevyhnutne.
39. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v 2. rade, že na plnenie má byť zaviazaný iba žalovaný v 1. rade, a to podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., súd uvádza, že v rámci úpravy povinného zmluvného poistenia platí zásada, podľa ktorej poškodený môže náhradu škody požadovať buď od škodcu, alebo od poisťovateľa v rámci priameho nároku. Poškodený má právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať iba raz. V danom prípade ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti obom subjektom, avšak proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Proti škodcovi ide o nárok na náhradu škody v zmysle § 420a a nasl. Občianskeho zákonníka. Proti poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené na ustanovení § 15 zákona o poistení zodpovednosti. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. ide o dva záväzky zaplatiť
veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil dlh veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh, a tým aj povinnosť druhého.
40. Náklady na zapožičanie náhradného vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. V danom prípade žalovaný v 1. rade z titulu poistenia plní aj nároky vzniknuté v dôsledku škody na veci, a to aj s tým súvisiace následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na veci samej. Ide o účelné vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením následkov vzniku škody. Z toho vyplýva, že poškodenému prislúcha nárok na náklady vynaložené v súvislosti s prenájmom motorového vozidla, avšak za podmienky preukázania ich účelného vynaloženia.
41. Súd v súlade so závermi odvolacieho súdu konštatuje, že pri vzniku škody je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení, v rámci ktorej došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a jednak k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Náklady za požičanie vozidla poškodená ako nájomca náhradného vozidla voči žalobcovi ako prenajímateľovi nezaplatila, avšak úhradu nájomného v tomto prípade nahradilo samotné postúpenie. Súd posúdil právne úkony učinené medzi žalobcom a poškodenou, a to zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 a zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, ako platné právne úkony. O tom, že sa poškodená s predmetnými zmluvami oboznámila a súhlasila s nimi, svedčia jej podpisy na oboch zmluvách. Poškodená podľa názoru tohto súdu nebola uvedená do omylu ohľadom bezplatného užívania náhradného motorového vozidla. Poškodená pri svojej svedeckej výpovedi jasne deklarovala, že mala za to, že požičovné bude riešené v rámci povinného zmluvného poistenia s tým, že jej žalobca predložil ponuku na náhradné motorové vozidlo s odôvodnením, že na to má nárok v rámci povinného zmluvného poistenia. Poškodená si teda uvedomovala, že s vypožičaním vozidla sú spojené výdavky, avšak vychádzala z toho (a žalobca jej to pravdepodobne aj tak prezentoval), že toto jej bude uhradené v rámci povinného zmluvného poistenia škodcu, čo sa aj v časti stalo. Skutočnosť, že poškodená nemá právnické vzdelanie a možno si podrobne zmluvu nečítala ani sa žalobcu nepýtala na konkrétny spôsob, či postup úhrady nákladov v rámci PZP, iba sa uspokojila s tým, že náklady za požičanie náhradného motorového vozidla sa uhradia z povinného zmluvného poistenia, podľa názoru súdu nemajú vplyv na platnosť zmlúv. Poškodená slobodne a dobrovoľne prejavila záujem využívať náhradné motorové vozidlo, ako uviedla, žalobca jej pomohol, nakoľko náhradné motorové vozidlo potrebovala využívať tak, ako dosiaľ využívala svoje motorové vozidlo.
42. Dokazovaním mal súd za preukázané, že v dôsledku poistnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 02.10.2012, zavinenej žalovaným v 2. rade, bolo vozidlo p. E. poškodené a rozsah poškodenia bránil jeho bežnému užívaniu. Vozidlo bez akýchkoľvek pochybností bolo prijaté do servisu a tam bolo aj opravené. Podľa názoru súdu nebolo dôvodné krátiť poistné plnenie z dôvodu, že podľa žalovaného v 1. rade z kalkulácie opravy vystavenej autoservisom za opravu motorového vozidla poškodenej mala oprava trvať nie 28 dní ale 21 dní. Poškodená v danom prípade bezprostredne po nehode v súčinnosti so žalobcom dala poškodené motorové vozidlo opraviť. Poškodená však už ďalej nemohla priamo ovplyvniť dĺžku opravy v servise a postup prác, nakoľko tieto sú závislé aj od ďalších faktorov, a to počet iných objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného aj škodcu. Podľa názoru súdu nemožno od náhrady škody odpočítať náklady za dni pripadajúce na víkend. Nakoľko vozidlo bolo počas víkendov v servise, objektívne ho poškodená nemohla využívať. Krátenie víkendových dní nemá žiaden skutkový ani právny základ. Prevádzka či využívanie akéhokoľvek motorového vozidla nie je obmedzená len na pracovné dni. Tak ako poškodená využívala v plnom rozsahu svoje motorové vozidlo, mohla využívať bez obmedzení počas víkendov aj náhradné motorové vozidlo. V opačnom prípade by išlo o obmedzenie sociálneho komfortu poškodeného, z ktorého pri určovaní výšky náhrady škody nemožno vychádzať.
43. Súd mal v danej veci za preukázané, že poškodená náhradné motorové vozidlo využívala tak, ako využívala svoje poškodené vozidlo, a to za účelom zabezpečenia svojich vlastných potrieb, potrieb vnuka, ktorého vozila na krúžky a potrieb sestry, ktorá v tom čase bola chorá. Poškodená, i keď v danom čase nepracovala ani nepodnikala, motorové auto využívala a jeho využívanie bolo vzhľadom k uvedenému potrebné.
44. Ako už bolo uvedené, v danej veci je nutné prihliadnuť na účelnosť vynaložených nákladov. Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodňovanie buď poškodeného alebo škodcu. Škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Poškodenému z uvedeného dôvodu nemožno priznať náhradu škody predstavujúcej náklady požičovného neadekvátne a nezodpovedajúce typu či triedy poškodeného vozidla. Tak ako tvrdí žalovaný v 1. rade, je potrebné vychádzať z priemerných cien v danom regióne pre daný typ vozidla. V opačnom prípade by došlo k zvýhodneniu poškodeného, čo by bolo v rozpore s princípmi vzťahujúcimi sa pre rozsah náhrady škody. Žalovaný v 1. rade tak v zmysle uvedeného postupoval správne, keď pri likvidácií predmetnej poistnej udalosti krátil poistné plnenie a vychádzal z priemeru požičovného v rovnakej ekonomickej triede, ktorý ustálil na sumu 25,74 eur s DPH za 1 deň. Tento priemer mal súd preukázaný cenníkmi požičovne TEOCAR a AB WICKAM, ktoré v konaní doložil žalovaný v 1. rade.
45. Súd taktiež ako nedôvodný posúdil aj nárok na náhradu škody v sume 36 eur s DPH za pristavenie/ vyzdvihnutie vozidla. Súd je rovnako ako žalovaný v 1. rade toho názoru, že nejde o priamy náklad za požičovné. Súdu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca túto položku odvodzuje ako náklad súvisiaci so vznikom škody poškodenej ani z akých konkrétnych nákladov táto suma pozostáva.
46. V prejednávanej veci má súd za to, že skutočná škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje sumu 816,72 eur, ktorá pozostáva z požičovného 720,72 eur (28 dní x 25,74 eur s DPH/1 deň požičania) + 96 eur s DPH za odťah poškodeného motorového vozidla. Nakoľko žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 597,88 eur a zvyšok žalobcovi neuhradil, rozdiel medzi uplatnenou škodou a poistným plnením predstavuje 218,84 eur. Túto sumu súd považuje za dôvodnú a opodstatnenú a preto žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na jej úhradu, a to spolu s úrokmi z omeškania, nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej výške, a to odo dňa poskytnutia kráteného poistného plnenia. Vo zvyšku súd považuje nárok žalobcu za neopodstatnený a preto žalobu v sume 390,48 eur zamietol. Zamietnutá suma predstavuje sumu rozdielu medzi uplatnenou cenou požičania náhradného vozidla a priznanou cenou požičania, t.j. 1.075,20 eur (38,40 eur x 28 dní) - 720,72 eur (25,74 eur x 28 dní) = 354,48 eur + 36 eur za pristavenie/vyzdvihnutie vozidla).
47. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. V danom prípade mali prevažný úspech vo veci žalovaní. Vzhľadom na rozhodnutie súdu súd ustálil procesný úspech žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 64,08% (390,48 eur/609,32 eur) a procesný úspech žalobcu v rozsahu 35,92% (218,84 eur/609,32 eur). Súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil tým spôsobom, že od 64,08%- ného úspechu žalovaných odpočítal 35,92%-ný úspech žalobcu, v dôsledku čoho súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,16 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie tzv. čistého úspechu žalovaných v konaní. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach, resp. elektronicky do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.