Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ D. Z., V.. X.X.XXXX, P. XXX XX Y., R. XX, v rade 2/ L. Z., V.. XX.X.XXXX, P. XXX XX Y., R. XX, oboch právne zastúpených advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, 811 01, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: S.. J. H., V.. XX.X.XXXX, P. XXXX XX, R., C.. X. X/XX, v konaní o zaplatenie 13.800 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu v rade 1/ a 2/ sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcom v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.04.2017 sa žalobcovia ako spoločne a nerozdielne oprávnení domáhali zaplatenia sumy 13.800,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania proti žalovanému.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tou skutočnosťou, že sú pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcej sa v okrese T., N. Y., Q.. Ú.. Y., ktoré boli zapísané na LV. XXXX D. K.. XXX Y. Q.. Ú.. Y.. Následným vlastníkom týchto nehnuteľností sa stal S.. Y. P.Š., ktorý nehnuteľnosti vydražil 16.04.2014 u dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o. so sídlom v Martine. O tejto dražbe bola spísaná zápisnica notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom, č. N 454/2014, NZ 14826/2014 zo dňa 16.04.2014. Voči dražbe konanej 16.04.2014 podali žalobcovia, dňa 25.04.2014 na Okresný súd Senica v zákonnej lehote žalobu na určenie neplatnosti dražby. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 6C/84/2014 dňa 15.04.2015 a žalobu žalobcov zamietol. Následne žalobcovia podali odvolanie, avšak odvolací súd 18.05.2016 rozsudok Okresného súdu potvrdil. Žalobcovia stratili možnosť zvrátiť rozhodnutie o neplatnosti dražby a tým aj priamo utrpeli škodu, ktorú ďalej špecifikujú.

3. Na účely dražby nehnuteľnosti bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom, ktorý vypracoval žalovaný. Žalovaný vypracoval 2 znalecké posudky a to znalecký posudok č. 16/2013 zo dňa 28.01.2013, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 58.300,- € na účely dražby konanej dňa 12.03.2013, ktorá bola neúspešná. Následne vypracoval znalecký posudok č. 37/2014 zo dňa 05.03.2014, ktorým stanovil hodnotu rovnakých nehnuteľností žalobcov na sumu 44.500,- € a to pre účely dražby konanej 16.04.2014. Oproti prvému znaleckému posudku č. 16/2013 tak vznikol cenový rozdiel 13.800,- €, ktorý znalec nezdôvodnil a nevysvetlil.

4. V danom mieste a v období, v ktorom sa nehnuteľnosť znalecky posudzovala priemerný pokles cien nehnuteľností nepresiahol 3%-tá a ani nedošlo k žiadnym udalostiam, či škodám, ktoré by mali vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Preto znalecký posudok č. 37/2014 zo dňa 05.03.2014 je nesprávny

a nezákonný. Žalobcovia majú dôvodnú obavu, že dôvodom znaleckého podhodnotenia nehnuteľnosti bol tlak dražobnej spoločnosti na zníženie najnižšieho podania za účelom vydraženia nehnuteľnosti. Samotná nehnuteľnosť sa 16.04.2016 vydražila za 33.500,- €, čo je približne 3 hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 37/2014. Ak by sa nehnuteľnosť bola dražila za cenu určenú znaleckým posudkom č. 16/2013, nehnuteľnosť by nebolo možné vydražiť za podanie nižšie ako 43.725,- €, čo sú 3 hodnoty nehnuteľnosti určenej týmto znaleckým posudkom. Vzhľadom na podhodnotenie ceny nehnuteľnosti boli žalobcovia poškodení na svojich právach, keďže od stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalcom sa odvíja hodnota najnižšieho podania. Konaním žalovaného pri výkone jeho znaleckej činnosti, tak žalobcom vznikla žalobcom škoda vo výške 13.800,- €, čo je rozdiel medzi prvotne určenou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti vo výške 58.300,- € a druhotne určenou všeobecnou hodnotou vo výške 44.500,- €. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 415 a § 420, ods. 1 OZ, avšak nešpecifikovali, v akom konaní znalca vidia porušenie právnej povinnosti, teda jeho protiprávny úkon. Uspokojili sa s konštatovaním, že znalec v druhom znaleckom posudku nehnuteľnosť podhodnotil a v dôsledku tejto skutočnosti im vznikla škoda vo vyššie uvedenom rozsahu.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia k žalobe pripojili notársku zápisnicu N454/2014, NZ14826/2014 zo dňa 16.04.2014, rozsudok Okresného súdu Senica, sp. zn. 6C/84/2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/592/2015, oba v žalobe konštatované znalecké posudky a výzvu na dobrovoľné uspokojenie dlhu adresovanú žalovanému zo dňa 13.02.2017.

6. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 06.10.2017 (čl. 75), kde žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že jeho znalecké posudky uvedené v žalobe na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu, súpis. číslo XX v k. ú Y. pre účel dobrovoľnej dražby boli vypracované v zmysle platnej vyhlášky, kde je stanovená výsledná všeobecná hodnota, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by nehnuteľnosti mali dosiahnuť na trhu. Druhý znalecký posudok znalec vypracoval na základe skutočností, že po dvoch kolách dražby konaných dňa 12.03.2013 a 30.09.2013, nehnuteľnosť nebola vydražená a posudok pre účel dražobného konania stratil platnosť. Nižšia cena v druhom posudku bola stanovená s prihliadnutím aj na predchádzajúci priebeh dražobného konania, kde o danú nehnuteľnosť na dražbe za cenu 58.300,- € v prvom kole a za cenu 44.000,- € v druhom kole nikto neprejavil záujem. Rozdiel ceny v posudkoch nebol vysvetľovaný z dôvodu, že sa nejednalo o doplnok pôvodného posudku, ale o samostatný posudok podaný v inom čase. Nehnuteľnosť bola vydražená až v treťom kole za účasti len jedného dražiteľa a to za cenu ešte za nižšiu ako bolo najnižšie podanie a preto z toho vyplýva, že tou najpravdepodobnejšou cenou v danom mieste a čase bola práve nižšia cena v druhom znaleckom posudku. Z pohľadu záložného veriteľa by bolo možné konštatovať pravý opak toho, čo tvrdia žalobcovia a totiž, že práve cena v prvom posudku bola nadhodnotená na nátlak žalobcov. Žalobcovia po dobu dražobného konania majú možnosť nájsť si kupujúceho na svoju nehnuteľnosť za správnu cenu, čo sa aj pokúsili a nehnuteľnosť ponúkli na predaj cez realitný portál, kde bola v ponuke už pred konaním prvej dražby minimálne od 27.01.2013. Znalec na dôkaz tejto skutočnosti ponúkol kópiu internetovej inzercie. A ďalej uviedol, že túto možnosť mali žalobcovia až do vydraženia dňa 16.04.2014, teda minimálne jeden rok a tri mesiace.

7. Žalobcovia potom reagovali replikou podaním zo dňa 30.11.2017, kde zotrvali na svojich tvrdeniach a konštatovali, že z tvrdení žalovaného uvedených vo vyjadrení jednoznačne vyplýva, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, na základe akých dôvodov je rozdiel v ocenení nehnuteľnosti v druhom znaleckom posudku v porovnaní s prvým o 13.800,- € nižší. Zníženie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v druhom znaleckom posudku nemá žiaden opodstatnený právny základ a nevyplýva zo žiadnej skutočnosti. Boli názoru, že žalovaný ako znalec postupoval v rozpore so zákonnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 382/2004 z. z. o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľov a konštatovali, že znalec samovoľne bez akejkoľvek opodstatnenej skutočnosti znížil hodnotu nehnuteľnosti o pomernú časť, čo je v danom prípade otázne. Žalobcovia opätovne zdôraznili, že na nehnuteľnostiach nedošlo k žiadnym udalostiam, ktoré by odôvodňovali zníženie ich všeobecnej hodnoty.

8. Znalec reagoval duplikou z podaní 29.12.2017, zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a keďže stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, v danom prípade k zníženiu hodnoty v druhom znaleckom posudku došlo na základe samotného priebehu dražby a v dôsledku tej skutočnosti, že na dražbu po dobu jedného roka nikto neprejavil záujem o danú nehnuteľnosť za danú cenu a to ani pri znížení vyvolávacej ceny v druhom kole dražby. Skutočnosť, že žalobcovia, ktorí nehnuteľnosť ponúkli na predaj cez realitný portál

a nenašli kupcov, svedčí v prospech tvrdení znalca. Nakoniec bola nehnuteľnosť vydražená až v 3. kole dražby a to len za účasti jedného dražiteľa. Logicky preto zostáva otázka, že ak by bola nehnuteľnosť podhodnotená, či by sa viacero dražiteľov na dražbe nepobilo o takto podhodnotenú nehnuteľnosť.

9. Na týchto záveroch znalec zotrval aj vo svojej výpovedi, na pojednávaní dňa 08.03.2018, naviac tvrdil, že žalobcovia nepreukázali, že by ich nehnuteľnosť mala reálne hodnotu takú, akú stanovil v prvom znaleckom posudku, teda 58.300,- € a práve v priebeh dražby ukázal, že nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu. V tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu, ktorý do spisu pripojili žalobcovia, kde Krajský súd sa vyjadruje otázke jeho znaleckého posudku.

10. Na pojednávaní dňa 08.03.2018 súd potom vykonal len dôkazy, ktoré navrhovali strany a to strana žalujúca a totiž prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že nehnuteľnosť žalovaných bola vydražená dňa 16.04.2014 za 33.500,- €, pričom odhad ceny predmetu dražby bol uskutočnený na základe znaleckého posudku žalovaného č. 37/2014 zo dňa 05.03.2014 v sume 44.500,- €. Skutočnosť, že predtým žalovaný podal znalecký posudok č. 16/2013, v ktorom ocenil tie isté nehnuteľnosti na 58,300,- €, medzi stranami sporu nebola pochybná, avšak neboli rozporované ani tvrdenia žalovaného a totiž, že dražba konaná 16.04.2016 bola v poradí 3. dražbou tých istých nehnuteľností potom, čo boli neúspešné dražby zo dňa 12.03.2013 a 30.09.2013, kde nehnuteľnosti neboli vydražené ani za cenu 58.300,- € v prvom kole, ani za cenu 44.000,- € v druhom kole a, že v týchto kolách dražby o nehnuteľnosti nikto neprejavil záujem. Preukázané boli skutočnosti, tvrdené žalobcami ohľadne toho, že žalobcovia neúspešne napadli v súdnom konaní platnosť dobrovoľnej dražby zo dňa 16.04.2014. Súd dospel k presvedčeniu, že žaloba dôvodná nie je to z týchto dôvodov:

12. Žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 13.800,- € voči znalcovi, pričom škoda zodpovedala rozdielu medzi prvým a druhým znaleckým posudkom, teda medzi zn. posudkom č. 16/2013 z 28.01.2013 a zn. posudkom č. 37/2014 zo dňa 05.03.2013. Tvrdili, že keby nebol v druhom posudku znalec určil všeobecnú hodnotu na 44.500,- € alebo by ju určil tak ako ju určil v prvom znaleckom posudku nebola by im škoda v tomto rozsahu vznikla, napriek tomu však nehnuteľnosť 16.04.2014 bola vydražená len za sumu 33.500,- €. Žalobcovia neprodukovali dôkaz preukazujúci, že znalec práve pri vypracovaní druhého znaleckého posudku č. 37/2014 úmyselne, alebo z nedbanlivosti porušil svoju právnu povinnosť uloženú zákonom, alebo zmluvou a v dôsledku porušenia, ktorej a v príčinnej súvislosti s ktorým porušením vznikla žalobcom škoda práve v rozsahu 13.800,- € teda, že nebyť porušenia tejto povinnosti, nehnuteľnosť by bola vydražená o sumu 13.800,- € vyššiu.

13. Škoda je zmenšením majetkovej podstaty na strane poškodeného.

14. Všeobecnú zodpovednosť za škodu v občiansko-právnych vzťahoch, akým je aj právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným upravuje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia je porušenie právnej povinnosti škodcom, príčinná súvislosť medzi týmto porušením a škodou ako protiprávnym následkom a zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.

18. Žalobcovia podľa presvedčenia súdu nepreukázali ani jeden z vyššie vymenovaných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcom vzniknúť. Predovšetkým žalobcovia nepreukázali, čím znalec porušil svoju právnu povinnosť práve pri podaní znaleckého posudku č, 37/2014, v ktorom bola stanovená nižšia všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Nepreukázali tiež, že nebyť stanovenia nižšej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku zavineného porušenia právnej povinnosti znalcom im vznikla škoda, teda že nebyť tvrdeného podhodnotenia nehnuteľnosti, ktoré preukázané nebolo, boli by na dražbe dňa 16.04.2014 vydražili za vyššiu cenu a ak by ju boli vydražili,

tak práve za sumu 13.800,- €, čo bola nimi tvrdená výška škody. Žalobcovia nepredložili žiadny znalecký posudok, ktorý by vyvrátil tvrdenia znalca v znaleckom posudku č. 37/2014 a neprodukovali žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že pri stanovení vyššej všeobecnej hodnoty v posudku, ktorý bol podkladom pre dražbu dňa 16.04.2014 bolo by došlo k vydraženiu nehnuteľnosti za vyššiu sumu, minimálne za sumu o 13.800,- € vyššiu. Súd preto žalobu žalobcov zamietol ak nedôvodnú.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalovaný bol v konaní proti žalobcom plne úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si proti nim neuplatnil, preto súd o trovách konaniach rozhodol tak, že úspešnému žalovanému sa proti neúspešným žalobcom náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.