Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20P-26-2016.pdf
PDF · 106.73 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Ing. Martinom Bekešom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. V., X.. XX.XX.XXXX, V. Č. J., V. L. V., v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou - matkou, dieťa rodičov, matky: G. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H., H.. E. XXXX/XX a otca: K. V., X.. X.X.XXXX, V. L. V., N.Z.. V.. Y. XX, v konaní o návrhu matky a otca na zvýšenie výživného a otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky H. V. na zvýšenie výživného zamieta.
II. Súd návrh otca H. V. na zníženie výživného zamieta.
III. Súd návrh otca H. V. na zvýšenie výživného zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka H. V. návrhom (konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 20P/311/2013) osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa 30.09.2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné na v tom čase maloletú dcéru zo sumy 90,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne. Zároveň žiadala, aby jej boli jednorázovo uhradené nevyhnutné prvotné náklady na zabezpečenie školských a učebných pomôcok na štúdium v rozsahu 50% z celkovej vynaloženej sumy. Podaný návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/2/2011 zo dňa 20.01.2012 bola otcovi dcéry H. uložená povinnosť platiť výživné vo výške 90,- Eur. Od uvedenej úpravy výživného došlo k zásadným zmenám v pomeroch dcéry, preto v možnostiach matky nie je možné hradiť výdavky na dcéru len z jej príjmu. Otec dcéry H. neprispieva na jej výživu nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom. Od septembra 2013 dcéra H. nastúpila do 1. ročníka strednej školy, konkrétne na Š. Ú. Y. Y. K., odbor S. G.. Výdavky sa na dcéru zvýšili z dôvodu, že dcére bolo potrebné kúpiť potrebné pomôcky do školy a tiež z dôvodu vzniku výdavkov na dopravu z bydliska maloletej do školy a späť. Prvotné náklady na učebné pomôcky boli vo výške 150,- Eur, no táto suma ešte nie je konečná. Situácia navrhovateľky sa od posledného rozhodovania nezmenila, jej príjmy zo zamestnania sú nezmenené. Manžel navrhovateľky je poberateľom výsluhového dôchodku. Tento plattí výživné na syna J. R. a L. R.. Dcéra C. nastúpila do 3. ročníka na S. C. Y. H. a dcéra L. nastúpila do 4. ročníka základnej školy v Martine.
2. Otec maloletej vo vyjadrení k podanému návrhu, doručenom súdu dňa 04.11.2013 okrem iného uviedol, že na pojednávaní v konaní o zvýšenie výživného sám navrhol, aby výživné bolo zvýšené na obe maloleté deti spolu na sumu 200,- Eur mesačne, a to i napriek tomu, že u neho došlo k zníženiu príjmu v novom zamestnaní. Okrem výživného platí maloletej H. aj životné-investičné poistenie, teda jej vytvára finančnú rezervu aj nad rámec výživného. Pokiaľ ho dcéra H. navštevovala, kupoval jej veci
na oblečenie, potreby do školy i nad rámec výživného, no keďže dcéru nevidel približne jeden rok a dcéra s ním nekomunikuje, nemá možnosť sa realizovať týmto smerom. Bol ochotný prispieť na jej prípravu na prijímacie skúšky na strednú školu s tým, že tieto peniaze odovzdá priamo dcére do rúk, aby ich nepoužila na iné účely navrhovateľka, no dcéra si po peniaze neprišla. Taktiež súhlasil s tým, že po nástupe dcéry na strednú školu, tejto uhradí časť nákladov na učebné pomôcky, no doposiaľ nedostal zoznam a vyúčtovanie zakúpených učebných pomôcok. Dcére C. v auguste kúpil i veci na oblečenie a posiela jej i vreckové na jej študentský účet, to isté chcel urobiť aj dcére H., no táto si účet doposiaľ nezriadila. Peniaze nad rámec výživného je otec ochotný posielať len na ich účty, aby sa naučili hospodáriť s peniazmi. Náklady na ateliér, ktoré navrhovateľka dookola žiada zohľadniť dcéra, už dcéra nemá, keďže ateliér už nenavštevuje. Dcére H. navrhoval, aby obdobnú umeleckú školu navštevovala v L., kde by mala i vyššiu možnosť uplatnenia sa po skončení štúdia a mohla by sa nasťahovať sa do V., ale pod nátlakom matky tento návrh odmietla, pričom všetky náklady na štúdium by takto platil on. Celé letné prázdniny bola dcéra H. u jeho sestry Y. P., takže výživné, ktoré on posielal navrhovateľke, jej zostalo a nevynaložila ho na potreby dcéry H.. Je to suma 180,- Eur. Z uvedených dôvodov otec žiadal, aby súd návrh matky zamietol, a aby znížil výživné na obe maloleté deti o sumu 30,- Eur, teda aby platil na výživu detí dokopy sumu vo výške 170,- Eur.
3. Matka na pojednávaní v predmetnej veci konanom dňa 22.07.2014 uviedla, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného na sumu 130,- Eur mesačne trvá. So znížením výživného, ktoré žiadal otec, nesúhlasí. Dcéra C. je i naďalej v jej osobnej starostlivosti, otec výživné na ňu riadne platí. Na dcéru H. poslal výživné naposledy vo februári 2014, od marca výživné neplatí. Prídavky na dcéru H. poberala do konca marca 2014, od 01.04.2014 už prídavky na dcéru H. nepoberá. Dcéra H. od pojednávania konaného dňa 04.03.2014 (sp. zn. 21P/28/2014) u nej už nebýva. Výživné na dcéru H. riadne platí.
4. Následne Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 20P/311/2013 zo dňa 30.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Cop/88/2014 zo dňa 28.11.2014 preniesol v tejto veci svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Trnava. Na Okresnom súde Trnava bola tomuto konaniu priradená sp. zn. 26P/12/2015.
5. Otec H. V. návrhom (konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37P/69/2014) osobne podaným na Okresnom súde Trnava dňa 10.09.2014 žiadal, aby súd zvýšil výživné na v tom čase maloletú dcéru zo sumy 75,- Eur na sumu 230,- Eur mesačne a to počnúc dňom 01.09.2014. Podaný návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/28/2014 zo dňa 04.03.2014 bola maloletá dcéra zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry sumou 75,- Eur mesačne. Maloletá sa v deň vyhlásenia rozsudku, t.j. dňa 04.03.2014 odsťahovala z domácnosti matky k otcovi. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám v pomeroch maloletej dcéry H.. Nie je v možnostiach otca pokrývať tieto náklady zo svojho príjmu, pričom matka maloletej neplatí výživné načas a pravidelne. Nad rámec stanoveného výživného taktiež neplatí. Od septembra 2014 maloletá dcéra nastúpila do 2. ročníka na Š. Ú. Y. Y. K. - odbor S. G.. Výdavky na maloletú sa výrazne zvýšili, a to tým, že maloletá H. je ubytovaná na školskom internáte, na ktorom ubytovanie stojí mesačne sumu 50,- Eur, ďalej výdavky na stravu sú vo výške 58,- Eur mesačne a výdavky na cestovné z V. do K. a späť mesačne vyjdú na 50,- Eur. Taktiež je potrebné vynakladať výdavky na učebné pomôcky (farby, látky, výkresy, učebnice, súťaže, módne prehliadky). Situácia otca sa od posledného pojednávania taktiež zmenila, keďže jeho partnerka C. Z. začala poberať rodičovský príspevok, nakoľko sa stará o ich maloletého syna E. a je na materskej dovolenke. Jej maloletá dcéra B. Z., ktorá pochádza z jej prvého manželstva, začala navštevovať 1. ročník športového gymnázia Y. V., s čím má zvýšené výdavky na jej školské a učebné pomôcky a so športovou činnosťou - volejbalom. Otcov čistý príjem je približne vo výške 600,- Eur a ešte má i vyživovaciu povinnosť na dcéru C. vo výške 110,- Eur mesačne.
6. Matka k návrhu otca na zvýšenie výživného vo svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2015 okrem iného uviedla, že otec H. si maloletú v deň vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/28/2014 zo dňa 04.03.2014, ktorým súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu dcéry sumu 75,- Eur mesačne, prevzal do svojej osobnej starostlivosti. Matke je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám v pomeroch maloletej H., keďže táto namiesto dennej dochádzky v školskom roku 2013/2014 začala od začiatku školského roka 2014/2015 bývať na internáte. To znamená, že náklady na dopravu sa minimalizovali a vzrástli náklady na ubytovanie. Tieto sú vo výške 50,- Eur na dva mesiace a nie vo výške 58,- Eur na mesiac ako tvrdí otec maloletej. Od
mesiaca november 2014 majú študenti denného štúdia prepravu vlakom zdarma. Otec už vo svojom skoršom vyjadrení vyhlásil, že ak maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti, on bude hradiť všetky náklady na jej štúdium. S výškou výživného, ktorú Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 21P/28/2014 zo dňa 04.03.2014 ustálil na sumu 75,- Eur mesačne, súhlasil. V tomto konaní bola tiež zohľadnená tá skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére C. a synovi E.. Maloletá trávila víkendy počas obdobia, kedy bola otcovi zverená, v mieste trvalého bydliska minimálne. Víkendy trávila zvyčajne u sestry otca vo Y., u rodičov matky vo Y. alebo u matky, odkiaľ nikdy neodišla na prázdno, dostala aj vreckové. Z uvedených dôvodov má matka za to, že zmeny pomerov nie sú zásadné, preto nie je dôvod na zvýšenie výživného. Matka pracuje v Ž., C..R.. Y.. Jej mesačný príjem je približne vo výške 480,- Eur spolu s daňovým bonusom na dve deti vo výške 42,82 Eur a po odpočítaní sumy 20,- Eur na stravné lístky u zamestnávateľa. Mesačne tiež poberá prídavky na dve nezaopatrené deti vo výške 47,04 Eur. Otec nezaopatrenej dcére C. posiela výživné vo výške 110,- EUR mesačne. Matka býva v byte na ul. H.. E. XXXX/XX Y. H. spolu s manželom J. R., dcérou C. V., X.. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje strednú školu A.. K. S. C. Y. H. a dcérou L. R.Ú., X.. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje Y.. K. B. Š.. Dcéra C. má tiež podané prihlášky na vysokoškolské štúdium na dve Vysoké školy. Prijímacie pohovory sú určené na mesiac 06/2015. Byt je nájomný, patrí bytovej správe L.. Mesačné náklady na nájom sú vo výške 285,- Eur, inkaso je 59,64 Eur, poplatok za káblovú TV a internet je vo výške 18,90 eur. Manžel je od roku 2011 zo zdravotných dôvodov na výsluhovom dôchodku, ktorý je v súčasnej dobe vo výške 488,83 Eur. Na svoje dve deti z predchádzajúceho manželstva platí výživné, a to na syna J. výške 60,- Eur mesačne a na L. vo výške 50,- Eur. Na dopravu do zamestnania matky a dopravu detí do školských zariadení sú mesačné výdavky na MHD približne 43,60 Eur. Mesačne tiež platí poplatky za mobilné telefóny všetkých členov domácnosti v úhrnnej výške 35,- Eur. Štvrťročne platí na svoje životné a úrazové poistenie sumu vo výške 47,80 Eur, na manželove vo výške 37,04 Eur a na poistenie mal. L. vo výške 52,38 Eur. Poistenie dcéry C. je v štádiu riešenia, nakoľko jej predchádzajúce poistenie skončilo. Tiež platí ročne poistku za byt vo výške 34,- Eur. Poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sú na každého člena domácnosti ročne vo výške 25,- Eur. Jej majetkové pomery sú neporovnateľne rozdielne oproti otcovi maloletej. Nevlastní žiadny majetok, ani nemá úspory. Otec maloletej je vlastníkom osobného motorového vozidla Š. S. F. a tiež vlastní byt vo Y.Ú..
7. Okresný súd Trnava dňa 30.09.2014 postúpil predmetné konanie o návrhu otca na zvýšenie výživného na dcéru H. Okresnému súdu Martin. Predmetnému konaniu bola na Okresnom súde Martin priradená sp. zn. 20P/184/2014. Následne dňa 30.01.2015 bola predmetná vec z Okresného súdu Martin postúpená Okresnému súdu Trnava, keďže uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/311/2013 zo dňa 30.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Cop/88/2014 zo dňa 28.11.2014 bola prenesená miestna príslušnosť v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú dcéru H. na Okresný súd Trnava. Po postúpení predmetnej veci Okresnému súdu Trnava, bola konaniu priradená sp. zn. 22P/23/2015.
8. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 22P/23/2015 zo dňa 19.10.2015 spojil spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 22P/23/2015 a sp. zn. 26P/12/2005 s tým, že vec bude ďalej vedená pod sp. zn. 22P/23/2015. Následne Okresný súd Trnava postúpil vec sp. zn. 22P/23/2015 Okresnému súdu Martin, keďže uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 16P/34/2015 zo dňa 09.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/48/2015 zo dňa 15.12.2015 bola na Okresný súd Martin prenesená miestna príslušnosť vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. V.. Na Okresnom súde bola predmetnej veci priradená sp. zn. 20P/26/2016.
9. Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2018 matka, ako splnomocnená zástupkyňa svojej dcéry, uviedla, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného trvá a žiada, aby súd zvýšil výživné na sumu 130,- Eur. Uviedla, že podala návrh na zvýšenie výživného, t. č. na plnoletú dcéru z dôvodu, že od septembra roku 2013 maloletá začala študovať na strednej škole v K.. Z tohto dôvodu sa jej na ňu zvýšili výdavky, a to na dopravu do školy, na školské pomôcky a na stravu, tieto sú dokladované v súdnom spise. Výdavky na dcéru sa zvýšili približne o tú sumu, ako žiadala zvýšiť výživné, teda približne o sumu 40,- Eur, preto žiada, aby súd zvýšil výživné na dcéru aspoň o 20,- Eur na mesiac.
10. Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2018 otec H. uviedol, že návrh na zvýšenie výživného podal z toho dôvodu, že od septembra roku 2014 dcéra H. začala bývať na internáte v K., a preto sa mu zvýšili výdavky na ňu. Musel platiť internát, ďalej mu vznikli výdavky na dopravu dcéry do školy z V. G. K. a výdavky na stravu. Výdavky sa zvýšili približne o sumu 150,- Eur mesačne. V deň vydania rozsudku
Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/28/2014 zo dňa 04.03.2014, ktorým mu bola H. zverená do jeho osobnej starostlivosti, táto začala u neho aj bývať. Počas týždňa, kedy navštevovala školu, bývala dcéra vo Y. u jeho sestry, za čo sestre platil mesačne pravdepodobne sumu 150,- Eur. Už v čase vydania rozsudku sp. zn. 21P/28/2014 bol dohodnutý so sestrou, že dcéra H. bude u nej počas týždňa bývať a on jej budem za to platiť. Dňa 14.09.2013 sa mu narodil ďalší syn. Nesúhlasí s tým, aby súd zvýšil výživné tak, ako požaduje matka. On mal vyššie výdavky na dcéru, ako jej matka. Jemu bolo platené výživné na dcéru len vo výške 75,- Eur, pričom matke H. bolo platené výživné vo výške 90,- Eur, hoci on mal vyššie výdavky v súvislosti s dcérou ako matka a tiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k novonarodenému dieťaťu. Z uvedených dôvodov nakoniec otec žiadal, aby súd všetky návrhy zamietol.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca H. V.; ako aj oboznámením sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a taktiež oboznámením sa s pripojenými súdnymi spismi.
12. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. V zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne, podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu (u maloletých detí) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhy rodičov na zvýšenie výživného (a návrh otca na zníženie výživného) z nižšie uvedených dôvodov zamietol. Okresný súd sa najskôr zaoberal návrhom matky na zvýšenie výživného a návrhom otca na zníženie výživného (keďže tieto návrhy sa vzťahujú k rovnakému obdobiu, teda k obdobiu, kedy bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky). Súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti, z ktorých vychádzal súd v čase predchádzajúceho rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/2/2011 zo dňa 20.01.2012 s okolnosťami preukázanými v posudzovanej dobe zistil, že došlo k podstatným zmenám pomerov na strane v tom čase maloletého dieťaťa ako aj jeho otca. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/39/2011 zo dňa 12.09.2011 bol otec H. zaviazaný na platenie výživného na túto dcéru v sume 90,- Eur mesačne. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z toho, že čistý mesačný príjem otca za rok 2011 bol vo výške 762,- Eur, no tento sa mu zníži približne na sumu 450,- Eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného, súd však vychádzal z dlhodobého priemerného príjmu otca u zamestnávateľa F. H., C..R.. (762,- Eur), keďže bolo možné u neho očakávať, že vzhľadom na schopnosti, ktoré nadobudol počas praxe v spoločnosti F. ako operátor výroby, bude tieto schopný v meste V. využiť a bude dosahovať vyšší príjem, ako je 450,- Eur mesačne. Súd pri vydaní uvedeného rozsudku zároveň zohľadnil to, že došlo k určitému nárastu životných nákladov a aj k nárastu oprávnených potrieb H.. Súd konštatoval, že tento nárast životných nákladov bol vyjadrený odhadovaným nárastom inflácie na Slovensku za rok 2011 v rozsahu od 4 do 5 %. V čase vydania uvedeného rozsudku dcéra H. bola žiačkou ôsmeho ročníka
základnej školy. Matka H. podala návrh na zvýšenie výživného na túto dcéru z dôvodu, že dcéra H. začala študovať na R. Š. Ú. Y. Y. K. - S. S. G.. Z tohto dôvodu sa skutočne matke zvýšili výdavky na túto dcéru a to na dopravu dcéry do školy a najmä na školské pomôcky. Matka uviedla, že tieto výdavky sa zvýšili asi o sumu 40,- Eur. Príjem matky a jej pomery zostali oproti stavu, kedy súd naposledy rozhodoval o výške výživného zásadne nezmenené. Priemerný príjem otca za rozhodné obdobie, na ktoré sa vzťahuje návrh matky na zvýšenie výživného (a návrh otca na zníženie výživného), teda od septembra 2013 do konca februára 2014 (súd už príjem otca za mesiac 2014 nebral do úvahy, keďže dcéra H. sa už od 04.03.2014 nachádzala v jeho osobnej starostlivosti) bol vo výške 688,- Eur, teda nižší ako príjem, ktorý dosahoval otec v čase posledného rozhodovania o výške výživného. Otcovi zároveň od 14.09.2013 vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k novonarodenému synovi E.. Súd na základe týchto zistených skutočností konštatuje, že hoci výdavky na dcéru H. sa skutočne zvýšili, súd nemohol zvýšiť doposiaľ stanovené výživné otca na dcéru H., keďže u tohto sa čistý mesačný príjem značným spôsobom znížil a zároveň mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k narodenému synovi E.. Tu súd poukazuje na to, že suma 200,- Eur, ktorou bol otec zaviazaný na platenie výživného na dcéru H. a dcéru C. predstavovala 29 % z jeho čistého príjmu dosahovaného v období od septembra 2013 do februára 2014, pričom otcovi vznikla ešte aj ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi E.. Hoci otcovi H. sa príjem znížil a vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, súd jeho návrhu na zníženie výživného nevyhovel, keďže na druhej strane mal súd preukázané, že matke sa skutočne výdavky na maloletú zvýšili. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a rovnako tak aj návrh otca na zníženie výživného. Súd o návrhu matky na zaplatenie 50 % nákladov na zabezpečenie školských a učebných pomôcok na štúdium dcéry H. osobitným výrokom nerozhodoval, keďže túto časť návrhu bral ako súčasť návrhu na zvýšenie výživného. Je nutné konštatovať, že matka predmetnú sumu ani nevyčíslila a neuviedla od koho ju požaduje zaplatiť.
15. Súd sa nakoniec zaoberal návrhom otca na zvýšenie výživného, ktoré žiadal zvýšiť na sumu 230,- Eur mesačne. Otec H. vo svojom návrhu neuviedol, od kedy žiada, aby súd zvýšil výživné na túto dcéru, no keďže výdavky na túto dcéru sa mali zvýšiť tým, že dcéra od začiatku 2. ročníka strednej školy začala bývať na internáte Y. K., súd mal za to, že výživné malo byť zvýšené od zmeny pomerov na strane dcéry H., teda od začiatku septembra 2014. Hoci súd mal preukázané, že výdavky na dcéru H. sa otcovi skutočne v tomto smere zvýšili, znížili sa mu výdavky na dcéru z dôvodu, že už táto nebývala u jeho sestry vo Y., ktorej, ako sám uviedol na pojednávaní, platil za to, že dcéra u nej býva, konkrétne sumu vo výške 150,- Eur mesačne. Tento sám na pojednávaní uviedol, že už v čase vydania rozhodnutia, ktorým bolo stanovené výživné na dcéru H., bol so sestrou dohodnutý, že jej bude uhrádzať výdavky na stravu a bývanie dcéry vo vyššie uvedenej sume. Súd v danom prípade musí konštatovať, že u otca nedošlo od posledného rozhodnutia k zásadnej zmene pomerov, keďže jeho príjmy a výdavky zostali tým v zásade nezmerné. Súd zároveň pre úplnosť dodáva, že dcéra H. nadobudla plnoletosť dňa 03.02.2016 a táto je uvedeným momentom oprávnená sama rozhodnúť, či si uplatňuje, resp. trvá na návrhu na zvýšenie výživného na obdobie jej neplnoletosti. Keďže táto je v predmetnom konaní zastúpená svojou matkou, ktorá na pojednávaní výslovne uviedla, že návrh otca na zvýšenie výživného žiada zamietnuť (teda neuplatňuje si zvýšené výživné za toto obdobie), súd aj z tohto dôvodu návrh otca na zvýšenie výživného zamietol.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/). Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).