Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/110/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková v súkromnoprávnom spore žalobcu: M. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Petrom Homolom, advokátom so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 42 414 725, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX L. M., zastúpená Advokátska kancelária Prachová & Partner, s.r.o., so sídlom Miletičová 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 491 300, za účastí intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Mgr. Dalibor Tverďák, advokát so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 382,20 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná a intervenient majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2016 žalobca žiadal zaviazať žalovanú k náhrade škody v sume 382,20 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 8.5.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania, ktorá mu vznikla na nákladoch za prenájom náhradného vozidla počas opravy jeho poškodeného osobného vozidla, ktoré mu žalovaná poškodila dňa 13.11.2015, za 13 dní prenájmu neuhradených poisťovňou žalovanej.

2. Žalobca ako dôkazy označil a doložil listinné dôkazy - záznam o dopravnej nehode, faktúru, oznámenie o poistnom plnení, zmluvu o nájme dopravného prostiedku, faktúru, oznámenie o poistnom plnení, výzvu na poskytnutie poistného plnenia, list výzvu na náhradu škody.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 2C/110/2016 zo dňa 5.8.2016, proti ktorému žalovaná v zákonom stanovenj lehote podala odôvodnený odpor, preto súd platobný rozkaz uznesením sp. zn. 2C/110/2016 zo dňa 21.9.2016 v zmysle § 267 ods. 3 C.s.p. zrušil.

4. Žalovaná v odpore poukázala na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ktorých si ona povinnosti vyplývajúce zo zákona ako držiteľka motového vozidla riadane splnila. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalovaná má za to, že určenie výšky reálnej škody nie je v jej kompetencii, ale kompetencii poisťovateľa žalovanej. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného voidla, je zodpovedný subjekt nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutné a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Poukázala na znenie dokumentu poistná udalosť v ktorom poisťovňa priznala náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla počas doby nutnej opravy poškodeného vozidla 9 dní. Dní ktoré sú nad

túto dobu sú prestrojom, za ktorý už zodpovedá poškodenému servis. Dôsledkom poškodenia vlastného vozidla, pre ktoré bolo nutné použiť vypožičané vozidlo, je vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie vozidla výdaje, ktoré boli spojené s užívaním vlastného vozidla. Táto čiastka predstavuje hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na nápravu stavu spôsobeného škodovou udalosťou, t.j. skutočnú škodu. Ďalej poukázala na rozhodnutia NS ČR sp. zn.. 25 Cdo 3911/2007 z 30.3.2010, OS Bratislav I sp. zn. 12C 167/2012 z 13.11.2013. V závere zdôraznila, že žalobca si svoj nárok v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP mal vymáhať voči poisťovni žalovanej.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že s tvrdeniami žalovanej v podanom odpore nesúhlasí a považujeme ich za zavádzajúce. Zdôraznil, že dňa 16.11.2015 žalobca odviezol svoje motorové vozidlo do servisu a v rovnaký deň ako prenajímateľ uzatvoril zmluvu o nájme dopravného prostriedku, nájom bol ukončený dňa 8.12.2015, náhradné vozidlo užíval za rovnakým účelom ako vlastné motorové vozidlo. V úmysle nenavyšovať výdavky za prenájom prenajal si vozidlo nižšej triedy. K príčinnej súvislosti uviedol, že pokiaľ by nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany žalovanej, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného mtorového vozidla, zároveň zdôraznil, že náhradné motorové vozidlo si prenajal len na dobu trvania opravy, čím naplnil podmienku nutnosti a účelnosti. Žalobca náhradné vozidlo využíval v dôsledku protiprávneho konania žalovanej, nie je preto od neho spravodlivé požadovať, aby pre protiprávne konanie žalovanej bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života. Poukazal na rozhodnutia súdov napr. rozsudok OS Michalovc sp. zn. 6C/12/2013, OS Bratislav I sp. zn. 27Cb/39//2012 či KS Bratislava 2Cob/134/2014. Vzhľadom na uvedené na podanej žalobe trval.

6. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 18.11.2016 opätovne poukázala na ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovedností za škodu spôsobenú prevádzou motorového vozdila, poukazujúc na ustanovenia § 15 tohto zákona zdôrazniala, že v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom na náhradu škody. Namietala výšku reálnej škody uplatnenej žalobcom a skutočnosť, že žalobca dostatočne nepreukázal ním uplatňovaný nárok. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Na návrh žalovanej podaním doručeným súdu dňa 12.4.2017 vstúpil do konania na podporu žalovanej intervenient Komunálna poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group.

8. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 6.6.2017, intervenitent navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Intervenient považuje priznaných 9 dní doby prenájmu náhradného vozidla za primeranú nevyhnutnej dobe opravy. Intervenient pri výpočte vychádzal z celkového počtu normohodní, t.j. 18,8 NH, ktoré množstvo vydelil denným pracovným časom, t.j. . 8 hodinami, výsledok vynasobil koeficientom 12,5, ktorý predstavuje čas, počas ktoréhosa na vozidle nepracuje, no vykonávajú sa na ňom iné práce ako presun, vypaľovanie farby, čakanie na objednané diely a pod. Pri výpočte 18,8 NH, t.j. 3 dní, intervenient prirátal navyše 2 dní za obhliadku a doobhliadku na vozidle, 3 dní za štátny sviatok a víkend a 1 deň, v ktorom sa vozidlo odovzdávalo. V prípade ak servis v danom termíne nebol spôsobilý vykonať opravu mozidla, nemôže to ísť na ťarchu žalovanej alebo intervenienta. Ak oprava trvá dlhšie je v takom prípade škodcom servis, na ktorého činnosť sa povinné zmluvné poistenie nevzťahuje. Žalobca v konaní nepreukázal odôvodnenosť prenajatie motorového vozidla na 22 dní. Ďalej poukázal na Zmluvu o nájme dopravného prostriedku z 16.11.2015 na skutočnosť, ako žalobca už v deň uzatvorenia zmluvy vedel, že nájom bude na 22 dní.

9. K vyjadreniu doložil výpočet prenájmu, metodiku náhrady škody pri prenájme náhradného vodzidla.

10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.7.2017, ktorým sa vyjadril k podaniu žalovanej a vyjadreniu intervenienta uviedol, že celá oprava trvala celkovo 22 dní, túto dobu žalobca nemohol nijako ovplyvniť, pričom nie žalobca, ale žalovaná mu poškodila motorové vozidlo. Ďalej poukázal na chyby v zmluvu o nájme dopravného prostriedku i spôsob jej uzatvárania, spísanie novej zmluvy Zdôraznil, že nie je možné spájať do kopy jednak preukázanie opodstatnenosti a účelnosti vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla a dlžku vykonávania opravy. K namietaným skutočnostiam týkajúcim sa uzavorenia zmluvy o nájme dopravného prostriedku navrhol vypočuť konateľa spoločnosti. K vyjadreniu doložil Zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 16.11.2015, faktúru a doklad o zaplatení.

11. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 5.10.2017 poukázala n nezrovalosti vo faktúre o nájme dopravného prostriedku, kde je ako dátum vyhotovenia uvedený deň 30.11.2015 na skutočnosť, že existujú dve platné a účinné zmluvy o nájme dopravného prostriedku s rôznou dlžnkou prenájmu prvá 12 dní, druhá 22 dní. Poukazala na poučenie z obhliadky motorového vozidla, na informácie potrebné k výberu opravcu - Zoznam zmluvných autoservisov, pričom žalobca si vybral servis ktorý nebol zmluvným autoservisom poisťovne, čím prevzal na seba riziko prípadných problémov súvisiacich s opravou jeho motorového vozidla. Opätovne poukázal, že štandardnú dlžka opravy motorového vozidla s rovakým poškodením ako bolo vozidlo žalobcu je cca 10 dní. K vyjadreniu doložila vyjadrenie autoopravovní.

12. Intervenient podaním zo dňa 19.9.2017 uviedol, že zmluvu č. 2 o nájme dopravného prostriedku považuje za absolutne neplatný právny úkon z dôvdu jej neučitosti, zmätočnosti, antidatovania a rozporu so zákonom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie opodsatnenosti a účelnosti vynaložených nákladov, t.j. v tomto prípade dĺžky vykonávaniej opravy je na žalobcovi.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach na podanej žalobe a písomných podaniach trval uviedol, že náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť na prenájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené, vozidlo využíval účelne, rovnakým spôsobom ako by bol využíval svoje vlastné motorové vozidlo a to na dochádzame do zamestnania, ku ktorému nemá žiadne spojenie verejnou dopravou, motorové vozidlo žalobcovi ako opravené bolo vrátené 8.12.2015, či už zoberieme jedno alebo druhé vyhotovenie zmluvy o nájme, v obidvoch zmluvách je totožný dátum zapožičania vozidla to 16.11.2015, z dokladu o úhrade za nájom motorového vozidla je zrejme, že toto vozidlo žalobca užíval 22 dni, t.j. dĺžka opravy jeho vlastného motorového vozidla, tieto skutočnosti boli potvrdené aj svedeckou výpoveďou, takže v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že by náhradné vozidlo žalobca užíval kratší čas.

14. Právny zástupca žalovenej navrhol žalobu zamietnúť uviedol, že žalobca počas súdneho konania, ktoré trvalo rok a pol sa odvolával na antidatovanú zmluvu o nájme motorového vozidla, napriek skutočnosti, že mal od začiatku k dispozícií ešte jednu skôr podpísanú zmluvu. Žalobca podpis druhej zmluvy odôvodňuje chybami v tej prvej, napriek týmto skutočnostiam aj v druhej zmluve došlo k podstatným chýbam. Poukázal na prieskum trhu, z ktorého vyplýva, že obdobná oprava motorového vozidla trvá 10 dni, v danom prípade 22 dni. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý na prvom pojednávaní uviedol, že v servise mali nejaký problém s objednaním nárazníka, potom mali objednať iný, pravdepodobne objednali iný náhradný diel ako mali. Žalobca pritom na základe poučenia z prehliadky motorového vozidla prevzal na seba riziko problémov súvisiacich s motorovým vozidlom, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Nie nie je možné aby za chyby v servise zodpovedala žalovaná. Namietal pasívna legitimácia žalovanej, poukázal na dátum vystavenia faktúry 30.11.2015, na skutočnosť, že faktúra na základe ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok bola vystavená na základe neexistujúcej zmluvy, nakoľko podľa vyjadrení žalobcov a svedkyne došlo k podpisu zmluvy až dňa 8.12.2015. Dôkazné bremeno je na žalobcovi ten neosvedčil účelne vynaložené náklady. Tvrdil, že na prejednávanú vec nemožno pozerať jednoducho, že žalobcovi bola vystavená faktúra ten ju uhradil, na základe čoho mu vznikla škoda. V tomto prípade existuje množstvo pochybení a rozporov. Žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku škody ako jeden zo základných atribútov predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, taktiež nepreukázal , že škoda vo vyčíslenej výške mu vznikla konaním žalovanej. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie predpokladu na náhradu škody.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne A.j a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

16. Dňa 13.11.2015 došlo k škodovej udalosti, žalovaná svojím vozidlom narazidla do zadnej časti motoroého vozidla vo vlastníctve žalobcu, škodová udalosť bola nahlásena poisťovni žalovanej - intervenientovi. Dňa 16.11.2015 žalobca odviezol svoje motorové vozidlo do neautorizovaného servisu, ktorý realizoval jeho opravu až do 8.12.2015, kedy bolo vozidlo odovzdané žalobcovi. V deň odovzdania vozidla do servisu žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu o nájme dopravného prostriedku na základe ktorej si prenajal náhradne motorové vozdilo, prenájom trval do 8.12.2015. Za prenájom vozidla uhradil za 22 dní prenájmu sumu 646,80 eur. Intervenient mu uhradil náklady na prenájom vozidla len za čas nevyhnutnej opravy, ktorú stanovil na 9 dní prenájmu, 13 dní prenájmu vo výške 382,20 eur (žalovanú sumu) nepriznal a neuhradil. Žalobca o úhradu tejto sumy požiadal žalovanú no neuspešne, preto sa svojho práva domáha na súde.

17. Žalobca pri svojom výsluchu popísal priebeh dopravnej nehody zdôraznil, že vozidlo si prenajal najbližší pracovný deň po nehode v rovnaký deň ako svoje vozidlo dal do servisu. Náhradne vozidlo si prenajal nakoľko sa potreboval dostať do práce, inú alternatívu nemal, pracuje v Rakúsku, na Slovensko cestuje raz, dvakrát do mesiaca, v Rakúsku medzi jeho bydliskom a miestom výkonu práce je 27 km, nedá sa medzi týmito dvoma mestami dostať hromadnou dopravou. Servis kontaktoval skoro každý druhý deň, v servise mali s opravou nejaký problém, s objednaním náhradných dielov - objednali iný. Náhradné vozidla používal na rovnaký účel ako svoje.

18. Žalovaná pri svojom výsluchu potvrdila, že v zázname o dopravnej nehode bola označená ako vinník zo škodovej udalosti, ďalej opísala priebeh dopravnej nehody, zdôraznila, že mala riadne uzatvorené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla a predpokladala, že poisťovňa za ňu celú vec vyrieši.

19. Na okolnosť uzavretia zmluvy o prenájme motorového vozidla na návrh žalobcu súd vypočul svedkyňu.

20. Svedkyňa, A. konateľka spoločností, ktorá žalobcovi prenajala motorové vozidlo, na pojednávaní popísala spôsob uzatvorenia zmluvy o nájme dopravného prostriedku, predovšetkým písomnou formou uviedla, že v ich spoločnosti je bežným postupom, ak sa predlžuje dĺžka nájmu, aby sa v zmluve neopravoval - neprepisoval tento údaj, pri vrátení vozidla sa vypíše nová zmluva, , tak to bolo aj v prípade žalobcu. Potvrdila, že pri písomnom vyhotovovaní zmlúv či faktúry došlo k chybám, trvala na tom, že žalobca mal vozidlo prenajaté v období od 16.11.2015 do 8.12.2015, t.j. 22 dní, za čo zaplatil sumu 646,80 eur.

21. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

22. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

25. Podľa § 427 ods. 2 Obč. zák. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

26. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 823 Obč. zák. náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení v aktuálnom znení (ďalej len PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

29. Podľa § 4 ods. 1 PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

30. Podľa § 4 ods. 2 PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

31. Podľa § 3 ods. 4 PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

32. Podľa § 4 ods. 4 PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Právne posúdenie vecí:

34. Predmetom konania je nárok na náhradu škody v sume 382,20 eur, ktorá žalobcovi vznikla na nákladoch za prenájom náhradného vozidla počas opravy jeho poškodeného osobného vozidla, ktoré mu poškodila žalovaná dňa 13.11.2015, za 13 dní prenájmu, ktoré neuhradila poisťovňa žalovanej.

35. V prvom rade sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej, keďže ju žalovaná v spore namietala.

36. Preskúmavanie vecnej legitiácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku vecnej (či už aktívnej alebo pasívnej) legitimácie.

37. Súd je toho názoru, že v súdenom spore je daná pasívna legitimácia žalovanej.

38. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od jeho poisťovateľa (priamy nárok). Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať len raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 PZP). Je na poškodenom u ktorého zo subjektov si nárok uplatní. Ak má poškodený právo na plnenie ako proti škodcovi, tak i proti jeho poisťovateľovi, potom v tom rozsahu, v akom splnil poškodenému jeden z nich, zaniká povinnosť plnenia druhého (Ro NS ČR z 24. 7. 2002, sp. zn. 25 Cdo 499/2002). V prípade, že si poškodený nárok na náhradu škody uplatní na súde len proti poistenému, poistený je povinný bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať poisťovateľa ( § 10 ods. 3 zákona). Poisťovateľ môže do súdneho konania vstúpiť na strane poisteného škodcu, príp. môže ustanoviť poistenému na základe jeho žiadosti právneho zástupcu (pozri § 11 ods. 4 zákona). Tak sa stalo aj v tomto konaní, keď na výzvu žalovanej do konania vstúpila ako intervenient poisťovňa žalovanej.

Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobcu na náhradu škody

39. Podmienky vzniku nároku na náhradu nájomného za prenajaté vozidlo Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 Obč. zák. alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 Obč. zák. V súdenom prípade ide o uplatnenia zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Obč. zák. (vodič) kedy musia byť splnené nasledovné podmienky: a) Protiprávne konanie škodcu (Škodca musí porušiť nejakú právnu povinnosť). Typicky pôjde o prípady, v ktorých dôjde k nehode z dôvodu porušenia niektorého z ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. b) Vznik škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla musí ísť o takú škodu na vozidle, ktorá znemožňuje používanie poškodeného vozidla a odôvodňuje tak nutnosť prenájmu iného automobilu. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody d) Zavinenie škodcu v súlade

s ustanovením § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zavinenie škodcu prezumuje; škodca však môže preukázať, že škodu nezavinil. Z hľadiska formy zavinenia sa nevyžaduje spôsobenie škody úmyselne, pre splnenie podmienok skutkovej podstaty všeobecnej zodpovednosti za škodu postačuje nedbanlivostné zavinenie.

40. Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelne zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide (R7/1992).

41. Užívanie náhradného vozidla musí byť objektívnou nevyhnutnosťou, pri rozsah náhrady škody je základným kritériom aj pri určovaní rozsahu náhrady, účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov; pri ktorom sa posudzuje napríklad porovnateľnosť prenajatého náhradného vozidla s poškodeným vozidlom, cena a doba trvania prenájmu; hodnotí sa aj výška nájomného v porovnaní s nákladmi na prevádzku poškodeného automobilu a samozrejme kľúčovou je doba prenájmu. Pri tomto kritériu snáď ešte viac než pri ostatných vyššie zmienených platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne len do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Všeobecne platí záver, že v prípade dopravných nehôd, následkom ktorých došlo k opraviteľnému poškodeniu, sú náklady na nájom náhradného vozidla vynakladané účelne a nutne len do doby, po ktorú oprava vozidla trvá.

42. V súdenej veci je nepochybné, že žalovaná naplnila všetky atribúty zodpovednosti za škodu v súlade s § 420 Obč. zák., teda ako vodička porušením pravidiel cestnej premávky spôsobila na motorovom vozidle žalobcu škodu, o čom nebolo pochyb, čoho dôkazom je záznam o dopravnej nehode, nahlásenie škodovej udalosti intervenientovi a plnenie intervenienta v prospech žalobcu s výnimkou predmetu sporu. Žalobcovi boli uhradené všetky ostatné uplatnené nároky na náhradu škody (oprava vozidla a 9 dní prenájmu náhradného vozidla). V tejto súvislosti tvrdenie žalovanej resp. jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 6.3.2017, ktorým namietala zodpovednosť žalovanej za škodovú udalosť súd vyhodnotil len ako jej ničím podložené tvrdenie, ako obranu, ktorá je v rozpore s doloženými listinnými dôkazmi.

43. Pre toto konanie je podstatné a kľúčové či náklady na nájom prenajatého vozidla v rozsahu nad 9 dní (ktoré zo strany intervenienta už boli žalobcovi uhradené) sú účelné a nutné vynaložené náklady v súvislosti so škodovou udalosťou.

44. O tom, že oprava trvala 22 dní a že za 22 dní žalobca uhradil náklady za prenájom náhradného vozidla súd nemal pochybnosti, v podstate tieto skutočnosti nenamietala ani žalovaná ani intervenient. Súd musí prisvedčiť žalovanej a intervenientovi, že proces uzatvárania Zmluvy o prenajme dopravného prostriedku v písomnej forme medzi žalobcom a spoločnosťou, ktorá mu náhradné vozidlo prenajala, bol prinajmenšom „neštandardný“. Je neštandardné aby chyby v písomnom vyhotovení zmluvy sa opravili prepísaním celej zmluvy, ktorá sa naviac spíše tiež s chybami, v ktorej sa však dohodnú už iné údaje ako je napr. cena a dĺžka prenájmu. Odhliadnuc od týchto pochybení žalobcu a spoločnosti, ktorá žalobcovi prenajala náhradné motorové vozidlo, základným problémom súdnej veci je, či bolo účelne a nevyhnutné aby oprava vozidla, počas ktorej mal žalobca prenajaté náhradné motorové vozidlo mala trvať 22 dní.

45. Súd vzhľadom na prepočet intervenienta, ktorým stanovil primeranú dĺžku opravy na 9 dní, podloženú normohodinami, ako aj orientačným prieskumom žalovanej o vykonaní takého rozsahu opráv ako bolo opravované motorové vozidlo žalobcu cca 10 dní má za to, že dĺžka opravy motorového vozidla a v nadväznosti na jej dĺžku aj dĺžka prenájmu nad 9 dní, nemôže byť považovaná za účelnú a nevyhnutne vynaloženú, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

46. Žalobca pred súdom uviedol, že on dĺžku opravy vozidla nemohol ovplyvniť, ako aj skutočnosť, že oprava trvala tak dlho z dôvodu, že servis mal nejaký problém (objednal iný druh náhradného dielu). V tejto súvislosti súd musí dať za pravdu žalovanej, že žalobca si vybral servis v ktorom si nechal opraviť

poškodené auto sám, vybral si neautorizovaný, aj keď podľa jeho tvrdenia lacnejší servis, avšak nevybral si servis autorizovaný, resp. spolupracujúci s intervenietntom a v takom prípade by dĺžka vykonávania opráv nemohla byť zo strany intervenienta spochybnená. Je pravdou, že neexistuje žiadna či už zákonná alebo zmluvná povinnosť poškodeného , aby si auto musel nechať opraviť v autorizovanom servise, ak však tak neučinil, neprimerane dlhé vykonávanie opravy potom nemôže byť na zodpovednosť žalovanej.

47. Dĺžka opravy nad stanovený čas intervenientom, t.j. 9 dní, s ktorým sa súd stotožnil, nemôže isť na zodpovednosť žalovanej. Ani žalovaná nemohla dĺžku opravy motorového vozidla žalobcu (aj keď auto poškodila) ovplyvniť. Pokiaľ servis spôsobil to, že oprava trvala podstatne dlhšie ako oprava rovnakého rozsahu realizovaná v inom servise, či už jej úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, musí za to niesť zodpovednosť servis, nie žalovaná. V zmysle judikátu č. 7/1992 je z hľadiska náhrady škody potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti daného prípadu skutočne nutný dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom, pričom môžu byť len náklady v tom rozsahu, v ktorom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného motorového vozidla zodpovedajúceho vozidlu poškodeného.

48. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na nutnosť realizácie opravy jeho motorového vozidla a následnej dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla nad 9 dní. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že oprava jeho poškodeného vozidla nad 9 dní, teda v celkovej dĺžke 22 dní, bola objektívne nevyhnutná. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedosatočne plnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany sporu , za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu, aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základe pre svoje rozhodnutie. V danom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadísk hmotného práva.

49. Pokiaľ ide o súdne rozhodnutia na ktoré odkazujú strany sporu (tak žalobca ako aj žalovaná) vo všetkých rozhodnutiach sa kladie dôraz na úhradu nákladov nutných a nevyhnutných a v závislosti od konkrétnej situácie sú účastníci týchto konaní úspešní alebo nie. Pričom ani v jedom z citovaným súdnych rozhodnutí nebol totožný skutkový stav ako v tejto veci ( neskúmala sa primeranosť dĺžky opravy poškodeného vozidla v neautorizovanom servise), ide o súdne rozhodnutia, kde bola dĺžka opravy 12 dní - KS Bratislava 2Cob/134/2014, totálna škoda - OS Michalovce sp. zn. 6C/12/2013, OS Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012 - namietaná cena prenájmu a pod. Od požiadavky posúdenia úhrady nákladov nutných a nevyhnutných sa súd neodklonil ani v tejto veci.

Trovy konania

50. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Žalovaná a intervenient vystúpujúci na jej strane mali plný úspech vo veci, preto im súd priznal od neúspešného žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že ich výšku stanoví súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.