Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-285-2016.pdf
PDF · 113.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/285/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
W. P. Q., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad M. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o. a otec W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, A., právne zastúpený JUDr. Zdenkou Sýkorovou, advokátkou so sídlom Mariánske nám. 28/51, Žilina, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletého W. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca vždy v párnom týždni v roku a v osobnej starostlivosti matky vždy v nepárnom týždni v roku. K striedaniu osobnej starostlivosti bude dochádzať v pondelok o 9.00 hod. Rodič, ktorému osobná starostlivosť končí, odovzdá dieťa v pracovných dňoch v školskom zariadení. V prípade dní pracovného voľna alebo v prípade choroby dieťaťa vyžadujúcej domáce liečenie rodič, ktorému osobná starostlivosť začína, preberie dieťa v bydlisku rodiča, ktorému starostlivosť končí; tento je p o v i n n ý maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča odovzdať.
Táto všeobecná úprava sa neuplatní:
II. Počas letných prázdnin, keď bude maloleté dieťa počnúc prvým pondelkom v júli počas ôsmich týždňov v osobnej starostlivosti rodičov v intervale dvoch týždňov. Rodič, ktorému osobná starostlivosť začína, prvý pondelok v júli preberie dieťa v bydlisku rodiča, ktorému starostlivosť končí; tento je p o v i n n ý maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča odovzdať. Následne každé dva týždne je rodič, ktorému starostlivosť končí, p o v i n n ý maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča odovzdať v mieste svojho bydliska.
III. Počas zimných prázdnin, keď bude maloleté dieťa:
- od prvého dňa prázdnin od 9. hod. do 30.12. do 17. hod. v párnom roku v starostlivosti otca, v nepárnom roku v starostlivosti matky,
- od 30.12. od 17. hod. do prvého školského dňa do 9. hod. v nepárnom roku v starostlivosti otca, v párnom roku v starostlivosti matky. Rodič, ktorému osobná starostlivosť začína, preberie dieťa v bydlisku rodiča, ktorému starostlivosť končí; tento je p o v i n n ý maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča odovzdať.
III. Obaja rodičia mal. dieťa zastupujú a spravujú jeho majetok.
IV. Počas trvania striedavej starostlivosti výživné n e u r č u j e . Rodičia každý samostatne sú p o v i n n í zabezpečiť maloletému bežnú stravu, ošatenie a hygienu v ich domácnosti. Ostatné potreby maloletého a jeho záväzky voči tretím osobám je p o v i n n ý hradiť otec.
V. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. W. P. sumou 70 € mesačne od 9.1.2017 do 25.2.2018, pričom nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie v sume 434,44 € je jej povolené splácať v mesačných splátkach po 40 € k rukám otca.
VI. O výchovnom opatrení rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 7. 12. 2016 sa otec domáhal zverenia maloletého do osobnej starostlivosti, ako aj ďalšej úpravy rodičovských práv a povinností s odôvodnením, že matka zanedbáva starostlivosť o maloletého, bije ho, najmä, keď sa s ním učí, pričom maloletý má v škole zhoršené výsledky, býva unavený a nevyspatý. Dočasného zverenia maloletého sa domáhal aj neodkladným opatrením. 2) Matka sa protinávrhom doručeným súdu dňa 14. 12. 2016 domáhala zverenia maloletého do svojej starostlivosti a ďalšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému.
3) Okresný súd Žilina uznesením č. k. 15P/285/2016-61 zo dňa 5.1.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilina, č. k. 10CoP/12/2017-107 zo dňa 28.2.2017, právoplatným dňa 14.3.2017 a vykonateľným dňa 12.1.2017, dočasne zveril mal. W. P. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 40 € mesačne a upravil styk matky s maloletým každý párny týždeň od piatka od 17. hod. do nedele do 17. hod. 4) Neodkladným opatrením z 20.2.2018 súd vzhľadom na dovtedajšie vykonané dôkazy zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s frekvenciou jeden týždeň, ktoré uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 23.2.2018.
5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinným dôkazmi týkajúcimi sa pomerov účastníkov konania, ako aj oboznámením sa so spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odboru kriminálnej číslo ČVS: ORP-22/1-VYS-ZA-2017 a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. 7) Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 8) Podľa § 24 ods. 2 - 4 ZR: Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
- Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 9) Podľa § 62 Zákona o rodine:
- Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
- Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 10) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12) Pôvodne rodičovské práva a povinnosti k maloletému W. neboli upravené súdnym rozhodnutím, ale dieťa bolo na základe dohody rodičov v starostlivosti matky. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2015. Tým sú splnené podmienky pre to, aby došlo k úprave rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu.
13) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom a pozorovaním účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa pomerov rodičov a ich spôsobilosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa, a vo veci sa tiež oboznámil so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru Psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, znalkyne Mgr. Emílie Kollárovej, ktorá bola poverená vypracovaním znaleckého posudku ohľadne maloletého dieťaťa v trestnom konaní vedenom na základe podnetu matky voči otcovi pre prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písm. b/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona. Uvedený dôkaz súd považuje za jeden z najdôležitejších v konaní a o jeho správnosti nemal pochybnosti. Námietky otca voči znaleckému posudku považoval za nedôvodné (pre úplnosť súd dodáva, že v konaní má uvedený dôkaz silu listinného dôkazu), avšak vzhľadom na to, že bol vypracovaný znalcom, teda osobou odborne zdatnou, považuje ho za objektívny, pričom zodpovedá aj poznatkom, ktoré súd nadobudol sám, či už z pozorovania účastníkov konania alebo z ich výsluchu.
14) Zo znaleckého posudku uvedeného znalca vyplynulo, že maloletý je nezrelou osobnosťou dieťaťa v mladšom školskom veku, ktorá sa vyvíja v ťažko disharmonických vzťahoch medzi rodičmi, ktorí navzájom bojujú o svoje dieťa - o zverenie do osobnej starostlivosti. Psychosociálne zázemie rodiny maloletého je slabo diferencované, simplexné (jednoduché), a to z obidvoch strán rodičov. Atmosférou a vzťahmi medzi rodičmi je dieťa traumatizované, pretože najväčším dôvodom konfliktov a vzájomných aták medzi rodičmi je práve boj o maloletého a o to, kto ho bude mať v osobnej starostlivosti. Otec v minulosti podal podnet na trestné stíhanie na matku za týranie blízkej, zverenej osoby, naopak matka dala na otca podnet v tejto trestnej veci. Ďalší podnet dal otec voči matke pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže (dňa 29. 3. 2017).
15) Osobnosť maloletého je vzhľadom k veku neštruktúrovaná, nezrelá, s rysmi infantility, čo je však primerané a v norme. Za optimálnych podmienok má sklon k extroverzii a je komunikatívne hravý, v záťaži sa však sťahuje do seba, je uzavretý, nemá tendenciu sa svojmu okoliu zverovať so svojimi problémami (uvedený záver korešponduje aj so skutočnosťami, ktoré zistil súd prostredníctvom správ zo základnej školy, ktorú navštevuje maloletý). Maloletý pri interpretácii problému zostáva na jeho povrchu, niekedy používa vytesnenie ako obranný osobnostný mechanizmus, je hravý, nerád sa pripravuje na
vyučovanie. Zatiaľ jeho postoj ku škole je bagatelizujúci až odmietavý. Sám to interpretuje tak, že sa nerád učí, pretože každý sa nerád učí. Mama ho núti sa učiť, ale niekedy ho to nebaví, preto sa bráni tým, že mamu provokujem odmietaním učenia (sám tento proces nazýva, že „jej vyžere nervy a mama sa nahnevá“). Je si plne vedomý, že robí schválnosti, že matku nahnevá, ale aspoň na určitý čas odpúta jej pozornosť od sústredenia sa na učenie. Prejav pri odmietaní učenia býva niekedy afektívne búrlivejší s krikom, s plačom, niekedy až nadsadeným plačom so snahou upútať pozornosť prostredia (uvedené zas korešponduje so správou ÚPSVaR, keď maloletý uvádzal, že v prípade, ak sa bude musieť u matky učiť, vyskočí z okna, teda snažil sa dramatizovať). Snahy vyhnúť sa učeniu má aj u otca, ale v minulosti sa s ním učil menej (kým mu nebol zverený do starostlivosti). Správanie voči otcovi nie je natoľko odbrzdené, nedovolí si výraznejšie manipulovať, odmietať, či správať sa neprimerane. Jeho rešpekt voči otcovi je teda vyšší. Prežíva voči nemu aj určité obavy, úzkosť a strach, má obavy pred reakciou otca pri neprimeranom správaní.
16) V teste rodinných vzťahov Anthony A. vyjadruje vzťah k obom rodičom. Snaží sa prezentovať rovnocenný vzťah k rodičom, emočnejšie prejavy popisuje zo strany matky. K uvedenému testu súd poukazuje na to, že ide o semiprojektívny test aplikovaný formou hry, ktorý má široké využitie v rodinnej klinickej poradenskej psychológii a slúži na zisťovanie kladných a záporných postojov jednotlivých členov rodiny k dieťaťu a dieťaťu k členom rodiny. Teda zachytáva vzájomnú konšteláciu citových väzieb tak, ako ich vníma samotné dieťa. Súčasťou testu sú testové karty, pomôcky (figúrky), teda nejde len o verbálne prezentovanie sa dieťaťa. Súd má za to, že maloletý vzhľadom na svoj nízky vek a nezrelosť nemohol vedieť takýto test a jeho výsledky ovplyvniť, preto súd o správnosti záverov nemal pochybnosti. Diagnosticky má maloletý sklon k úzkostnému, anxióznemu prežívaniu, prežíva pocity bezmocnosti, pretože nemá možnosť a vplyv meniť životnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Vzhľadom k uvedenému mu boli aj diagnostikované iné reakcie na stres, či neorganická enuréza (pomočovanie, ktoré nie je spúšťané somatickým problémom, ale stresom, psychickým problémom).
17) Znalec tiež uviedol, že obaja rodičia svoje dieťa milujú, avšak správajú sa voči nemu majetnícky. Odmietajú spoluprácu druhého rodiča pri výchove maloletého. Vedome sa pred dieťaťom negatívne urážajúco vyjadrujú k druhému rodičovi. Neuvedomujú si, že tým traumatizujú svoje dieťa, ktoré aj napriek uvedenému je emočne viazané na oboch rodičov a chce mať rovnomerný kontakt s oboma rodičmi. Títo sa však nevedia dohodnúť a takýto negatívne spôsob výchovy má potenciál negatívne vplývať na vývoj a štruktúru osobnosti dieťaťa, taktiež môže spúšťať psychopatológiu. Dieťa má v rodičoch negatívny vzor v tom smere, že človek môže klamať, správať sa agresívne voči inej osobe a očakávať, či dokonca má z toho výhody. Ani jeden z rodičov nevedie dieťa k záhaľčivému spôsobu života. Maloletý W. mal a stále má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, je na nich emočne viazaný na oboch, chce byť v kontakte a výchove oboma rodičmi, snaží sa byť k rodičom čo sa týka vzťahov spravodlivý. Pokiaľ bol zverený do osobnej starostlivosti otca (v čase konania znaleckého dokazovania), s matkou mal menej kontaktu, čo mu prekážalo, trápil sa tým, ako sám uviedol - plače za mamou, u otca je mu dobre, ale mama mu chýba a otcovi sa to bojí povedať.
18) V konaní bolo navrhnuté vypočuť maloletého priamo súdom, aký je jeho vzťah k rodičom a k akej variante starostlivosti by sa priklonil. Súd má to, že maloletý nie je však schopný posúdiť vhodnosť toho -ktorého výchovného prostredia. Už vykonaným znaleckým dokazovaním v trestnom konaní mal súd preukázané, že komunikácia rodičov prebieha v konfliktnej atmosfére, ich vzťah je problematický a preto tento dôkaz považoval za nadbytočný.
19) Súd maloletého W. P. nevyslúchol sám tiež pre to, lebo mal za to, že vykonaný znalecký posudok takýto výsluch nahrádza, okrem toho bol výsluch vykonaný plne spôsobilou odborne znalou osobou, pričom súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, že maloletý má bežný sklon ku klamstvám ako dieťa napríklad, aby sa vyhol trestu. Bežne nemá sklon k vymýšľaniu si klamstiev na iné osoby, fabulácii dejov, ktoré sa neodohrali, reprodukovanie prežitých diel je na úrovni jeho vekového obdobia, na úrovni jeho intelektu. Ale čo sa týka špecifickej vierohodnosti v inkriminovanom probléme (ktorým by mohla byť aj otázka jeho zverenia do osobnej starostlivosti), nie je jeho špecifická vierohodnosť vierohodná.
20) K uvedenému súd dopĺňa aj vlastné zistenie, ktoré získal výsluchom účastníkov konania i ich pozorovaním. I keď obaja rodičia proklamujú, že maloleté dieťa neovplyvňujú, že pri odovzdávaní dieťaťa nemajú medzi sebou nezhody, uvedené zostáva len vo verbálnej rodine. Ani jeden z rodičov
nemá reálnu snahu zlepšenie dosiahnuť, respektíve jej nie je schopný. Nie sú schopní ovládať ani svoje afektívne prejavy, pričom súd dáva do pozornosti napríklad slovnú prestrelku medzi účastníkmi a právnymi zástupcami na ostatnom pojednávaní, keď sa vzájomne osočovali, vyčítali si a podobne. Preto je vysoký predpoklad, že rovnako sa správajú aj v prítomnosti maloletého.
21) K tomu je potrebné pripočítať aj súhrn iných situácií, schválností, najmä situácie, pri ktorých je maloletý v napätej atmosfére spojenej absenciou kooperácie medzi rodičmi; maloletého v podstate stresuje len súčasná prítomnosť otca i matky, ich vzájomné nastavenie a boj. Vzhľadom na dĺžku trvania týchto konfliktných vzťahov, súd dospel k záveru, že neexistuje v blízkej dobe predpoklad zmeny ich postoja. Práve uvedená okolnosť vedie súd k záveru, že pre maloletého je v súčasnosti najvhodnejšia striedavá starostlivosť oboch rodičov, avšak tak, aby k jeho odovzdávaniu v striedavej starostlivosti dochádzalo len sporadicky (čím menej, tým lepšie pre dieťa). Práve striedavá starostlivosť zníži negatívny dosah výchovy rodičov na maloleté dieťa a zníži aj predpoklad zvýšenej manipulácie len zo strany jedného rodiča. Tu súd poukazuje na všeobecne známe, že pokiaľ dieťa žije v jednej domácnosti dlhšie obdobie len s jedným rodičom, je vysoký predpoklad, že preberie názory toho rodiča, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Súd predpokladá (dúfa), že rozhodnutím o striedavej starostlivosti dôjde k zníženiu tlaku na maloletého (nikto nevyhrá, nikto neprehrá). Obaja rodičia sa budú rovnocenne starať o maloletého a akceptácia takéhoto stavu by mohla byť predpokladom k ukončeniu boja o dieťa, ktorá skutočnosť maloletého už dlhodobo traumatizuje. Práve s ohľadom na túto skutočnosť, hospodárnosť konania, aby sa okamžite znížil tlak na dieťa, ktorý má vplyv na jeho fyzické a duševné zdravie, súd vo veci samej nenariadil osobitné znalecké dokazovanie, pretože by konanie značne predĺžilo (a nariadil aj ostatné neodkladné opatrenie o striedavej starostlivosti). Ako už súd uviedol, považuje za podstatné objektívne okolnosti už preukázané znaleckým posudkom vypracovaným v uvedenom trestnom konaní. Uvedený dôkaz bol vykonaný v nedávnom období (v roku 2017, pred necelým rokom) a preto nie je predpoklad, že by odvtedy došlo k nejakej podstatnej zmene. Súd dodáva, že podľa jeho názoru sú obaja rodičia rovnako spôsobilí na výchovu dieťaťa (i keď ani jeden nie je ideálny, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku) v miere, ako zodpovedá ich možnostiach a schopnostiam. Žiadneho z nich maloletý nepovažuje za preferenčného rodiča (uprednostňovaného) rodiča). Maloletý je pod tlakom rodičov, niekoľkokrát sa preukázalo, že klamal ohľadne vzťahov a udalostí v rodine, súd má teda za to, že maloletý pred rodičmi nedokáže slobodne vyjadriť svoj názor, respektíve k obom má rovnako silný emočný vzťah a postupom rodičov v konaní, ich angažovaním ostatných úradov a orgánov do vzájomných nezhôd, sa maloletý dostáva do konfliktu lojality s následkami už opísanými vyššie. Súd má za to, že práve striedavá starostlivosť môže byť odrazovým mostíkom k zlepšeniu vzťahov a k uvoľneniu napätia v rodine.
22) Aj keď v zásade vo veci samej rodičia žiadali buď výlučnú starostlivosť jedného z nich, prípade za určitých okolností by matka súhlasila aj so striedavou starostlivosťou, súd nevyhodnotil ani jedného z rodičov ako podstatným spôsobom vhodnejšieho pre dieťa a jeho vývoj. Ako už uviedol znalec, obaja sú schopní dieťa vychovávať, majú k nemu pozitívne väzby, pričom výchova každého z nich dieťa v určitom smere obohatí. Zároveň po dlhšom období výlučnej starostlivosti otca mal súd za to, že je potrebné vzťah s matkou podporiť. Rodičia práve svojim hostilným vzájomným vzťahom vylúčili osobnú starostlivosť vykonávanú len jedným z nich.
23) Z dôvodov už uvedených súd zamietol vypočuť učiteľky školského zariadenia za účelom zistenia ako prebieha komunikácia medzi rodičmi, aké je správanie maloletého v zariadení; uvedené mal okrem iného súd preukázané aj správami zo základnej školy. Z predložených vysvedčení maloletého ako aj diplomov za ďalšiu mimoškolskú činnosť mal súd preukázané, že školské výsledky maloletého počas starostlivosti matky bývali veľmi dobré, pričom počas starostlivosti otca nie sú jeho výsledky v škole vždy iba výborné, ako to otec prezentuje, keďže často si maloletý zabúda úlohy (podľa poznámok v žiackej knižke); príprava na vyučovanie počas starostlivosti u otca je však tiež veľmi dobrá, pričom súd berie do úvahy nechuť maloletého k učeniu. Za nadbytočné a zaujaté súd považoval aj vykonanie dôkazom výsluchom blízkych osôb účastníkov konania, pričom títo z väčšej časti boli vypočúvaní už v rámci spomenutých trestných konaní.
24) Vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré už navštevuje základnú školu, súd považuje za primeraný interval striedania starostlivosti jeden týždeň, aby dieťa nebolo odlúčené dlhšiu dobu od druhého rodiča. Maloletý nebude striedavou starostlivosťou zaťažovaný, nakoľko matka už na základe neodkladného opatrenia o určení striedavej starostlivosti vo svojich termínoch sa prispôsobila potrebám dieťaťa a v danom čase
zostáva v domácnosti svojej matky v Hlbokom nad Váhom, ktoré bydlisko je z hľadiska cestovania bližšie ku miestu, kde maloletý navštevuje základnú školu.
25) Súd nadväzujúc na predchádzajúce rozhodnutia určil osobnú starostlivosť otca v párnom týždni a osobnú starostlivosť matky v nepárnom týždni v roku, pričom k striedaniu osobnej starostlivosti bude dochádzať v pondelok o 9.00 hod., teda v zásade v školskom zariadení, kde rodič, ktorému osobná starostlivosť končí, dieťa odovzdá. Pre prípady, že pôjde o deň pracovného voľna alebo chorobu dieťaťa, ktorá bude vyžadovať domáce liečenie, nebude odovzdanie maloletého do školského zariadenia možné, a preto ten rodič, ktorému osobná starostlivosť začína, preberie dieťa v bydlisku druhého rodiča.
26) Túto všeobecnú úpravu súd vylúčil počas letných prázdnin počas 8 týždňov od prvého pondelka v júli s tým, že určil dvojtýždňové intervaly starostlivosti poskytnuté obom rodičom, ktoré umožnia rodičom absolvovať s maloletým aj dlhodobejšie aktivity (dovolenku). Osobitne súd tiež upravil obdobie zimných prázdnin tak, ako je uvedené v odseku treťom výroku tohto rozsudku.
27) Pre úplnosť súd dodáva, že neschopnosť rodičov dosiahnuť konštruktívnu komunikáciu bude riešiť v rámci ďalšieho konania o uloženie výchovného opatrenia, o ktorom rozhodne osobitným uznesením.
28) Obaja rodičia zostávajú zákonnými zástupcami maloletého.
29) Počas trvania striedavej starostlivosti súd výživné neurčil majúc za to, že každý z rodičov bude bežné náklady maloletého vo svojej domácnosti hradiť. Nakoľko otcove príjmové pomery ako aj majetkové pomery (opísané nižšie) sú lepšie, čo sa týka ostatným potrieb maloletého a jeho záväzkov voči tretím osobám, ktoré nie sú závislé od toho, v koho domácnosti sa maloletý nachádza, tieto bude hradiť otec.
30) Ďalej bolo povinnosťou súdu určiť výživné počas obdobia, keď bol maloletý výlučnej starostlivosti otca na základe už uvedeného neodkladného opatrenia, t. j. od 9. 1. 2017 do 25. 2. 2018. Za primerané výživné súd považoval 70 € mesačne, t. j. 15 % z čistého príjmu matky, nakoľko táto má len jednu vyživovaciu povinnosť. Matkou udaný čistý príjem vo výške 450 € v čistom zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam, keďže pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v odbore masérstvo a má len jej základné vzdelanie. V roku 2016 matka dosiahla príjem zo živnosti 5.270 € a výdavky si uplatnil percentom z príjmov vo výške 2.108 €. Medzi jej reálne výdavky patria okrem povinných odvodov do poisťovní najmä nájom priestorov vo výške 360 € mesačne a ďalšie náklady na telefón a tovar približne vo výške 160 € mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadneho majetku. Z tohto dôvodu súd určil výživné na spodnej hranici, ktoré inak bežne určuje aj v iných veciach vo výške 15 až 20 % z čistého príjmu, s ohľadom na majetkové pomery, na vek dieťaťa a jeho potreby, ako aj okolnosť ako sa rodič, ktorý nemá dieťa v starostlivosti osobne o dieťa zaujíma a stretáva sa s ním. Uvedený príjem matky aj zodpovedá.
31) Čo sa týka pomerov otca, tento v rozhodnom období dosahoval ako stavebný robotník príjem 385 € mesačne a bol poberateľom daňového bonusu. Ako sám však uviedol na pojednávaní, dokáže si ďalšími brigádami a inou činnosťou privyrobiť 200 až 300 € mesačne. V takom prípade súd konštatuje, že tento jeho príjem zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, jeho vzdelaniu (SOU stavebné), dobrému zdravotnému stavu. Ako už súd uviedol vyššie, prihliadol pri určení výživného k tomu, že otec ja vlastníkom automobilu v hodnote približne 3 tis. €, úspor na stavebnom sporení vo výške 6 tis. €, ako aj výlučným vlastníkom rodinného domu, pričom platí úver na bývanie vo výške 91 € mesačne. Otec taktiež nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
32) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34) Celkové zročné výživné za obdobie od 9. 1. 2017 do 25. 2. 2018 činí 954,44 € (12 mesiacov x 70 € + 51,94 € za 01/2017 a 62,50 za 02/2018). Matka v rozhodnom období uhradila výživné vo výške
520 € (13 mesiacov x 40 €). Nedoplatok na zročnom výživnom teda činí 434,44 €, ktorý súd matku zaviazal splatiť s povolením mesačných splátok vo výške 40 € mesačne. Nakoľko výživné je predbežne vykonateľné bez ohľadu na podané odvolanie, matka je povinná zameškaný nedoplatok splácať bez ohľadu na právoplatnosť rozsudku v tejto časti, s prvou splátkou splatnou tretí deň po doručení rozsudku.
35) Nakoľko nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd o ich náhrade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.