Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/6/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušan Krč-Šeberu a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti obžalovanému D. J., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom B., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, trestne stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 7. marca 2018, prejednal odvolanie obžalovaného D. J. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. októbra 2017, sp.zn. 0T/22/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. októbra 2017, sp.zn. 0T/22/2017, bol obžalovaný D. J. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, dňa 26.08.2017 v čase o 20.30 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. V. G., modrej metalízy , EČ: K. ktorého držiteľom je P. H. v obci B. na ceste II/XXX pri domácich potrebách, kde sa ho snažila hliadka Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske predpísaným spôsobom zastaviť, pričom obvinený nerešpektoval pokyn policajta na zastavenie vozidla dávaný rukou kývavým pohybom s červeným svetlom, prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky, obišiel policajta a pokračoval v jazde vľavo na ul. Námestie SNP a vozidlo zastavil po cca 15 metroch od križovatky v protismernom jazdnom pruhu, následne si presadol na sedadlo spolujazdca a z vozidla z miesta spolujazdca vystúpila V. H., ktorá si sadla na sedadlo vodiča, kde v jazde jej bolo zabránené príslušníkmi Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske, pričom pri následnej kontrole bolo zistené, že obvinený D. J. viedol vozidlo napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3T/8/2015-116 zo dňa 29.04.2015 , s právoplatnosťou od 29.04.2015 okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr.zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehota proti nemu podal písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch odvolania obhajoba uviedla nasledovné:

„Týmto ako ustanovený obhajca obžalovaného D. J., nar. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania podávam odvolanie voči rozsudku Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 25.10.2017, č.k.: 0T/22/2017 a to z dôvodov uvedených v §321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku. Z hľadiska rozsahu odvolania, toto odvolanie smeruje len voči výroku o treste, výrok o vine týmto odvolaním

nie je dotknutý. Odvolanie nesmeruje proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podanie odvolania odôvodňujem nasledovne:

Vyššie uvedeným rozsudkom bol môj klient uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. dl Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v podanej obžalobe a bol odsúdený podľa §348 ods. 1 Trestného zákona s použitím §36 písm. l), §37 písm. m), §38 ods. 2 Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveň súd podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zákona obžalovaného odsúdil k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 (štyri) roky.

Podanie odvolania odôvodňujeme tým, že ako obhajoba máme zato, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov a že teda uložený trest je neprimerane prísny a teda nie je spravodlivý. Zároveň súdu vyčítame, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k uloženému trestu.

Podľa § 34 ods. 4) Trestného zákona „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania' činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy“.

Máme zato, že s poukazom na vyhlásenie obžalovaného uskutočnené podľa § 257 ods. 1, písm. b) Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní tomuto svedčí aj ďalšia poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. n) Tr. zákona; Súd tak podľa nášho názoru obžalovanému správne mal priznal poľahčujúce okolnosti minimálne podľa § 36 písm. 1) a n) Trestného zákona, čím by došlo k zmene pomeru medzi poľahčujúci a priťažujúcimi okolnosťami s následnou potrebou aplikácie § 38 ods. 3 Tr. zákona (a nie § 38 ods. 2 Tr. zákona, ako urobil súd).

Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona odôvodňujeme s poukazom na v zásade už pomerne konštantnú judikatúru Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v skutkovo podobných prípadoch túto poľahčujú okolnosť priznáva v prospech obžalovaných ako i tým, že vyhlásenie obžalovaného podstatným spôsobom skrátilo priebeh ako i náročnosť súdneho dokazovania, čo v konečnom dôsledku znamená úsporu času a nákladov pre súd, prokurátora ako i pre obhajobu.

Sme ďalej toho názoru, že obžalovanému vzhľadom na priebeh a skutkové okolnosti trestného činu by mohla svedčiť aj poľahčujúca okolnosť podľa §36 písm. i) Tr. zákona a teda že tento spáchal trestnú činnosť a konal bez toho, aby boli celkom splnené podmienky krajnej núdze.

Pri hodnotení konania obžalovaného je potrebné zobrať do úvahy najmä okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný spáchal skutok (jazdil s motorovým vozidlom v čase súdom uloženého rozhodnutia o zákaze činnosti) v čase, kedy chcel pomôcť svojej priateľke v stave jej náhleho zhoršenia zdravotného stavu, pričom v tom čase svoje konanie a celkové okolnosti prípadu nesprávne vyhodnotil ako konanie vylučujúce protiprávnosť činu.

Bez toho, aby sme akýkoľvek spôsobom chceli zľahčovať konanie obžalovaného je potrebné dodať, že podľa samotného vyjadrenia obžalovaného ako i vyjadrenia svedkyne V. H. obžalovaný si presadol na miesto vodiča až na naliehanie svedkyne, a to až potom, čo došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu a len krátko pred zastavením hliadkou PZ. Je dôležité zdôrazniť, že pre obžalovaného zhoršenie zdravotného stavu jeho priateľky bolo náhlou a neočakávanou udalosťou, na ktorú vopred nebol pripravený a preto jeho konanie vykazovalo známky paniky a impulzívneho konania pri absencii racionálnej a logickej väzby na možné následky svojho konania.

Sme toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného nie je v rámci jeho prevýchovy potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v tak vysokej výmere, aký bol uložený napadnutým rozsudkom.

V rámci dokazovania (uskutočneného len vo vzťahu k výške trestu na hlavnom pojednávaní) bolo zistené, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou p. J., ktorá má viaceré závažné zdravotné komplikácie a že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti a následným väzobným stíhaním jej pomáhal so starostlivosťou o jej osobu ako i o domácnosť.

Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky sa nám tento druh trestu ako i jeho výmera javia ako neprimerane prísne o to viac, ak rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3T 8/2015 zo dňa 29.04.2015 okrem iného obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viest' motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov.

Práve s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 3T/8/2015 a doteraz nevykonanú výmeru trestu zákazu činnosti máme zato, že obžalovanému nie je potrebné ukladať ďalší trest zákazu činnosti a že trest uložený skorším rozsudkom (vo vzťahu k zákazu činnosti) je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme odvolaciemu súdu v Trenčíne, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku v časti výroku o treste zrušil a sám vo veci v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol a to tak, že môjmu klientovi uloží nepodmienečný trest v nižšej výmere, aká mu bola uložená v napadnutom rozsudku.

Zároveň navrhujeme súdu, aby podľa § 44 Trestného zákona u obžalovanému upustil od uloženia trestu zákazu činnosti a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3T/8/2015.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu sa stotožnil s dôvodnosťou argumentácie obhajoby, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania, pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., spočívajúcej v napomáhaní obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Senát odvolacieho súdu v tejto súvislosti poukazuje na svoju dlhodobo ustálenú súdnu prax, na ktorej naďalej zotrváva a podľa ktorej poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr.por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy

za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp.zn. 4Tdo/63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto poukazuje.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou okresného súdu k tejto otázke v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom okresným súdom citovaná časť odôvodnenia stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je len citovaním odôvodenia jedného z protichodných rozhodnutí, nastoľujúcich právny problém aplikácie § 36 písm. n/ Tr.zák., ktorý malo riešiť uvedené stanovisko.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd mal priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. v dôsledku čoho je po formálnej stránke daný dôvod pre zrušenie výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por.

Na základe uvedeného a s poukazom na ustanovenie § 322 ods. 3 prvá časť druhej vety Tr.por., podľa ktorého v neprospech obžalovaného môže odvolací súd rozhodnúť len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či by nové rozhodnutie o treste odňatia slobody na základe správneho právneho posúdenia správne zistených skutkových okolností mohlo v danom prípade viesť k priaznivejšiemu výsledku pre obžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri novom rozhodovaní je odvolací súd povinný nanovo prihliadať na všetky rozhodné skutočnosti z hľadiska druhu a výmery trestu bez ohľadu, či svedčia v prospech alebo neprospech obžalovaného.

Za situácie, že by odvolací súd zrušil napadnuté výroky o uloženom treste z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. pre nesprávnu aplikáciu § 36 písm. n/ Tr.zák., bol by povinný nanovo posúdiť všetky skutočnosti rozhodné z hľadiska správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Z tohto pohľadu by musel dospieť aj k záveru, podľa ktorého okresný súd nesprávne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.

Podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že na priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti musí byť preukázané kumulatívne priznanie sa páchateľa a úprimné oľutovanie trestnej činnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom na jednej strane síce vyplýva, že obžalovaný v konaní verbálne (ústne) vyjadril oľutovanie činu, avšak na druhej strane nemožno opomenúť správne zistenie okresného súdu, podľa ktorého obžalovaný sa tejto úmyselnej trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že bol v minulosti viackrát odsúdený pre úmyselnú trestnú činnosť aj na nepodmienečný trest odňatia slobody. Niet preto pochýb o tom, že výkon predchádzajúcich trestov odňatia slobody v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. mal viesť obžalovaného k tomu, aby po ich vykonaní viedol riadny život, čo sa však v jeho prípade zjavne nestalo. Za tejto dôkaznej situácie preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dôvodne dospieť k správnemu záveru o tom, že obžalovaným verbálne prejavené oľutovanie trestného činu by bolo možné považovať za úprimné v zmysle § 36 písm. l/ Tr.zák. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. obžalovanému v danom prípade by nemohlo byť správne a v súlade so zákonom.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru že obžalovanému mala byť správne priznaná len poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (pomer 1:1).

Na základe posúdenia vplyvu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností na druh a výmeru trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. (materiálna stránka) by odvolací súd musel nepochybne dospieť k záveru, že záver o úprimnom oľutovaní činu v zmysle § 36 písm. l/ Tr.zák. je pre páchateľa priaznivejší než poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., lebo v sebe zahŕňa odôvodnený predpoklad, že páchateľ sa po odsúdení už nedopustí trestnej činnosti. Ak by teda mal byť obžalovanému v danom prípade ukladaný trest odňatia slobody za existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. a bez poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. so zohľadnením neúcty obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, vyplývajúcej z jeho trestnej minulosti, logicky by u neho prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody vo výmere vyššej, než v akej mu tento druh trestu uložil okresný súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nové rozhodnutie o uloženom treste odňatia slobody by bolo nepochybne v neprospech obžalovaného, teda v rozpore s ustanovením § 322 ods. 3 prvej časti druhej vety Tr.por. Preto odvolací súd nemohol pristúpiť k zrušeniu odvolaním napadnutých výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste odňatia slobody.

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o uloženom treste zákazu činnosti, uvedené úvahy vo vzťahu k správnej aplikácii zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa vzťahujú aj na tento výrok. Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného namietanú neprimeranosť uloženého trestu zákazu činnosti, odvolací súd sa stotožnil so správnosťou úvah okresného súdu, ktoré ho viedli k uloženiu tohto druhu trestu. Preto v tomto smere odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti výrokov napadnutého rozsudku o uložených trestoch obžalovanému, odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním obžalovaného nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.