Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-123-2016.pdf
PDF · 142.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/123/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.03.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaní
X/Mgr. J. M., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., ul. A. č. XX/XX,
X/Mgr. D. H., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., ul. A.S. H. č. XXXX/XX, riaditeľ W. školy, P. 5, E.
uznávajú sa vinnými
v skutkoch 1,2/
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm.a,b/ Tr.zák.
pretože
obžalovaný E.. J. M.
1/
ako triedny učiteľ žiakov 6.B triedy na W. škole na ulici P. v E. dňa 08.06.2015 v čase okolo 10.20 h počas konania školskej športovej olympiády v priestoroch areálu školy porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho zamestnania a nevykonal dozor nad žiakmi 6.B triedy, ktorí boli ako diváci na športovom podujatí, ktorí sa tak dostali na časť športoviska, kde sa konala súťaž v disciplíne „vrh guľou", pri ktorej bol na základe organizačného zabezpečenia školskej olympiády určený ako zodpovedný za danú disciplínu, pričom maloletý žiak 6.B triedy, ktorý nesúťažil na športovisku hodil guľou a zasiahol ňou poškodenú mal. N.P., nar. XX.XX.XXXX, žiačku 6.B triedy do hlavy a spôsobil jej tak podľa vypracovaného znaleckého posudku zranenia a to impresívnu zlomeninu ľavej temennej kosti, otras mozgu ľahkého stupňa a tržnú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s dobou liečenia 8 týždňov,
obžalovaný E.. D. H.
2/
ako riaditeľ W. školy na ulici P. v E. porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho zamestnania a funkcie vyplývajúcu mu z ustanovenia § 152 písm.c/zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších interných predpisov tým, že nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov počas športovej olympiády konanej a 08.06.2015 v disciplíne „vrh guľou"- na úseku ktorý aj pripravoval, vzhľadom na zvýšené riziko úrazu nezabezpečil zvýšený dozor a zábrany, následkom čoho došlo v čase okolo 10.20 h k úrazu žiačky 6.B triedy mal. N.P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá podľa vypracovaného znaleckého posudku utrpela zranenia a to impresívnu
zlomeninu ľavej temennej kosti, otras mozgu ľahkého stupňa a tržnú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s dobou liečenia 8 týždňov,
teda
v skutkoch 1,2/
- inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania,
za to sa odsudzujú
obžalovaný E.. J. M.
Podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm.j, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
obžalovaný Mgr. D. H.
Podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm.j, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri ) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkazuje poškodených
- C. H., nar. XX.X.XXXX v E. a O.. T. H., nar. XX.X.XXXX v E., obidvaja bytom A. XXX, zastúpených D.. E. J., E., advokátom I. kancelárie Z., J., C., G. so sídlom v P., P. č. XX,
- R. zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom H. cesta 2, XXX XX T. - mestská časť Petržalka, IČO: XX 937 874 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na obvinených E.. J. M. a E.. D. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a,b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní pred rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a po tomto rozhodnutí bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaní E.. J. Č. a E.. D. H. na hlavnom pojednávaní prehlásili, že sú nevinní.
Obžalovaný Mgr. J. Č. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 3.6.2015 pred olympiádou bola porada s riaditeľom školy (obžalovaným Mgr. H.), ktorý vymedzil úlohy učiteľom, rozdelil ich na jednotlivé stanovišťa, pričom on bol určený na stanovište hod guľou kde bol určený ako dozor v tomto sektore sám a na ostatných stanovištiach boli riaditeľom určení po dvaja učitelia. Na porade k olympiáde im riaditeľ (Mgr. H.) povedal, že majú poučiť žiakov o bezpečnosti a zapísať to do triednych kníh, čo aj urobil, pričom taktiež všeobecné bezpečnostné školenie bolo na škole v roku 2013,2015 a robí sa každé dva roky. Obžalovaný bol na porade určený ako dozor na disciplínu hod guľou ako aj dozor svojich žiakov (triedny učiteľ), pričom žiakov pred olympiádou poučil, že majú sedieť na jednom mieste a nemajú behať tam kde sa vykonáva nejaká športová disciplína, pričom žiaci aj sedeli na svojich miestach kde ich usadil a k úrazu došlo po skončení súťaže. Zároveň uviedol, že kritického dňa počas olympiády
ako triedny učiteľ dal svojich žiakov sedieť asi 10, 15 m od vrhu guľou do tieňa a ostatných žiakov (prizerajúcich sa mimo jeho triedy), usmernil, aby sa zdržiavali mimo „vržišťa“. Piatok (asi 5.6.2015) pred olympiádou poučil svojich žiakov o bezpečnosti, pričom je o tom zápis aj v triednej knihe. Ďalej uviedol, že počas súťaže sa nič nestalo, po skončení súťaže chlapci, ktorí s ním merali vrh guľou ho poprosili či by si nemohli hodiť guľou , čo im nakoniec aj povolil, s tým, že ostatných okolo vržišťa upozornil, aby dávali pozor, žiaci R. a T. dvakrát hodili guľou , následne on vyhodnocoval na stanovišti výsledky, hlavu mal sklonenú a zrazu počul tupý náraz a o započutí tupého nárazu zistil, že žiak R. trafil guľou dievča , ktoré krvácalo, pýtal sa jej či jej nie je zle, asi päť minút ju ošetroval hygienickými vreckovkami a potom išiel k riaditeľovi (obž. E.. H.) ktorému povedal, že I. R. hodil poškodenej guľou do hlavy, na čo mu mal ten odpovedať, že kto má problém, nech si ho porieši sám a preto znovu išiel ku poškodenej žiačke, kde mu žiačka T. oznámila, že telefonicky volala mamu poškodenej žiačky. Následne prišla do školy matka poškodenej , neskôr aj otec a zobrali dcéru do nemocnice. V súvislosti s ošetrovaním uviedol, že nemá žiadny zdravotnícky kurz a robil, čo ho v tej chvíli napadlo, pričom nevedel nič o lekárničkách, či sú, alebo v akom sú stave, avšak na stanovišti lekárnička nebola. Obžalovaný ohľadne uloženia gulí uviedol, že po skončení súťaže boli gule uložené vo vedre pod stolíkom pod jeho nohami, pričom tieto gule zobrali žiaci po jeho súhlase a išli si zahádzať po dvakrát a následne mal R. bez jeho súhlasu hodiť ešte raz a bolo počuť tupý náraz. Obžalovaný na porade pred olympiádou ani následne pred samotnou olympiádou nepýtal od riaditeľa zábrany, pretože ho to ani nenapadlo a taktiež nežiadal riaditeľa o posilnenie dozoru na uvedenom stanovišti. V súvislosti so zmeneným školským poriadkom uviedol, že zmena ohľadne zdravotníka nebola prejednaná na pracovnej porade. Obžalovaný E.. D. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred olympiádou sa uskutočnila pracovná porada na ktorej sa prerokoval priebeh olympiády, rozdeľovali sa jednotlivé úlohy, rozhodcovia, sektory, dozor na jednotlivých sektoroch a na tejto porade sa okrem iného dohodli, že na prvom stupni budú vykonávať dozor učitelia, ktorí nemali povinnosti so súťažami a že každý rozhodca je zodpovedný za bezpečnosť na svojom stanovišti za pretekárov aj za divákov, s tým, že ak nejaký učiteľ cítil potrebu zabezpečiť zábrany, tak škola má tieto zábrany k dispozícii a tieto zábrany učiteľ mohol zobrať. Na porade taktiež uložil všetkým rozhodcom - učiteľom za sebou zlikvidovať stanovište, pretože už sa v minulosti stalo, že po olympiáde žiaci zo školského klubu zberali športový materiál a v tejto súvislosti uviedol, že aj on vykonával dozor predtým na stanovišti vrh guľou a po skončení pretekov dal uložiť športové náčinie - gule do tašky, v dôsledku čoho k nim nemal nikto prístup a tak zabezpečil bezpečnosť. Ak by v uvedenom prípade obžalovaný Č. žiadal na stanovište zábrany, tak túto jeho požiadavku by bol riešil. Ohľadne dozoru na uvedenom stanovišti uviedol, že počet bol určovaný podľa počtu súťažiacich a v uvedenom prípade bolo na danom stanovišti len dvanásť súťažiacich a preto tam bol jeden dozor- jeden učiteľ. Taktiež uviedol ohľadne bezpečnosti, že každý rok na začiatku školského roka sú žiaci na prvej triednickej hodine prostredníctvom triednych učiteľov poučovaní o bezpečnosti so zápisom v triednych knihách a taktiež sú poučovaní pred každou hromadnou akciou triednym učiteľom so zápisom v triednej knihe. Obžalovaný taktiež uviedol, že ustanovenie ohľadne zdravotníkov v školskom poriadku síce neoblo dodržané (nebol určený zdravotník), avšak táto skutočnosť podľa jeho názoru nemá žiadny súvis s týmto úrazom a taktiež pripustil, že nebola lekárnička na športovisku, avšak tá aj so zdravotníckym materiálom sa nachádzala v kabinete telesnej výchovy. V súvislosti s údajným zvýšeným rizikom na stanovišti uviedol, že sám predtým vykonával minulý rok funkciu rozhodcu na takom stanovišti a tiež bolo zhruba 12 súťažiacich a všetko prebehlo v poriadku. Ohľadne úrazu obžalovaný uviedol, že cestou do budovy riešiť nedostatok medailí ho pri polyfunkčnom ihrisku zastavil obžalovaný E.. Č., s tým, že sa stal úraz, načo mu povedal, aby zavolal rodičov a ďalšie kroky už nerobil z dôvodu, pretože si myslel, že prvá pomoc je poskytnutá, spoluobžalovaný Č. nežiadal od neho ani lekárničku, ani zavolanie záchranky a až ďalší deň po úraze sa od zástupkyne H. telefonicky dozvedel o aký úraz išlo a preto jej hneď telefonicky uložil, aby to oznámila bezpečnostnému technikovi a spísala o tom záznam. Ohľadne zmeny školského poriadku uviedol, že je pravdou, že tento nebol zavesený na stránke školy a nebol prerokovaný na rade školy, avšak následne na základe sťažnosti bol tento prerokovaný aj v rade školy a boli s ním oboznámené príslušné oprávnené subjekty. Obidvaja obžalovaní po rozhodnutí nadriadeného súdu využili svoje zákonné právo a odmietli vypovedať. Poškodený C. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa mu volala manželka, ktorá mu oznámila úraz dcéry a po príchode do školy tam už manželka bola a spolu s dcérou išla smerom k nemu, nebola tam žiadna sanitka, nebola dcére poskytnutá žiadna lekárska pomoc, žiadna
dospelá osoba sa pri nich nezastavila, následne dcéru odviezli do nemocnice a po CT vyšetrení bola prevezená na operáciu do Košíc pretože dcéra mala fraktúru lebečnej časti, otras mozgu a liečba doposiaľ nie je ukončená. Ďalej uviedol, že následne pri rozhovore so spolužiačkami zistil, že k úrazu došlo po skončení súťaže vo vrhu guľou a v prvotnej správe o úraze po prejednaní s riaditeľom školy bolo uvedené, že za úraz si vlastne môže dcéra sama, s čím nesúhlasil a následne už v správe bolo uvedené, že k úrazu došlo po súťaži, keď náčinie ostalo na stanovišti, pričom taktiež zistil prostredníctvom VÚC- pána R., že tento o žiadnom úraze ako bezpečnostný technik nebol informovaný, že na škole v čase olympiády a ani mesiac po úraze nebola lekárnička, nebola zabezpečená žiadna lekárska služba, že riaditeľ neoprávnene pozmenil školský poriadok ohľadne zdravotníka a zároveň uviedol, že podobný úraz sa mal stať na škole aj pred niekoľkými rokmi. Poškodená O.. T. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o úraze dcéry ju informovala jej spolužiačka a po jej príchode dcéra sedela na kameni alebo stoličke, hučalo jej v hlave a po príchode manžela s ňou išli do nemocnice, následne bola vrtuľníkom prevezená do Košíc kde sa podrobila operácii, pričom liečenie nie je doposiaľ ukončené, dcéra berie lieky. Ďalej uviedla, že dcéru ošetrovali len nejakými utierkami a následne od dcéry sa dozvedela, že nesúťažiaci boli učiteľom poslaní pod stromy a po skončení súťaže chlapci hádzali guľami, pričom ona sa naháňala s nejakým spolužiakom a zrazu spadla. Pri následnom zisťovaní ďalších skutočností ohľadne úrazu zistila, že dozor na predmetnom stanovišti vykonával len jeden učiteľ, neboli na stanovišti zábrany a po ukončení súťaže vrhu guľou boli tieto ponechané na stanovišti a neboli odnesené. Svedkyňa D. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že má len sprostredkované informácie, pretože pri spáchaní skutku nebola a teda len sa dopočula, že niekto mal hodiť guľou do hlavy F. H.. V súvislosti s pracovnou poradou uviedla, že riaditeľom školy boli rozdelené jednotlivé stanovišťa, triedni učitelia mali poučiť svojich žiakov o bezpečnosti ako sa majú na jednotlivých stanovištiach správať. V súvislosti so zmenou školského poriadku uviedla, že zverejnila ho na základe žiadosti pána riaditeľa dňa 24.9.2015, pričom na mimoriadnej pedagogickej rade dňa 7.1.2015 nebolo prerokované opatrenie ohľadne zdravotníkov v školskom poriadku a tento nový školský poriadok ako už uviedla, zadávala na základe žiadosti riaditeľa 24.9.2015, s účinnosťou od 1.2.2015. Svedkyňa Mgr. C. R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že nebola svedkom úrazu a dozvedela s o ňom od pani H., ktorá ju požiadala či neodvezie dievča do nemocnice, s čím súhlasila, avšak následne už do školy prišla matka maloletej a následne rodičia zobrali maloletú na vyšetrenie. Svedkyňa sa následne dozvedela od pani E., že mala povedať riaditeľovi, že „na škole máme úraz a treba niečo robiť“, načo jej tento povedal, že „treba to riešiť“. Zároveň uviedla, že na škole nebol určený zdravotník pre takéto situácie, pričom v súvislosti s olympiádou bola pracovná porada na ktorej riaditeľ oboznamoval zodpovedné osoby počas olympiády a zároveň upozorňoval učiteľov, že je potrebné poučiť všetkých žiakov v o bezpečnosti pri súťažiach a robil to tak pred každou súťažou. Ohľadne zmeny školského poriadku v súvislosti so zdravotníkom uviedla, že táto zmena nebola prerokovaná na pedagogickej rade v mesiaci január 2015. V súvislosti s bezpečnosťou počas olympiády uviedla, že obžalovaný Č. mal dohľad na svojom pracovisku nad súťažiacimi ročníkov 7-9, ako aj nad svojimi žiakmi ako triedny učiteľ. Svedkyňa Bc. I. E. vo svojej výpovedi uviedla, že vykonávala dozor pri disciplíne skok z miesta, avšak však počula ako prišiel obžalovaný Č. k riaditeľovi s tým, že I. R. hodil guľou do hlavy F. H.,avšak následne už nepočula o čom sa ďalej rozprávali , pričom sa išla pozrieť na maloletú a videla ju sedieť otrasenú na stoličke a preto hneď išla za riaditeľom s tým, že „vonku je trafené decko a nikto s tým nič nerobí“, načo jej povedal, že „je treba urobiť čo treba“, potom išla naspäť kde videla nervózneho obžalovaného M., ktorému povedala, že dievča treba odviezť do nemocnice, avšak následne prišla do školy matka maloletej. V súvislosti s pracovnou poradou uviedla, že na porade bolo hovorené kto má dozor na akom stanovišti, že deti musia byť poučené o bezpečnostných opatreniach triednymi učiteľmi, avšak nevedela o tom, že by niekto bol určený za zdravotníka a ohľadne lekárničky uviedla, že je na vedení školy, ako aj družine. Svedkyňa E.. I. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o úraze vedela len od obžalovaného Č., a v súvislosti s poradou ohľadne olympiáda uviedla, že sa na nej hovorilo kto je zodpovedný na akom stanovišti, s tým, že z nesúťažiace deti z ročníkov 1-4 budú zodpovedné vychovávateľky, deti v ročníkoch 5-9 sú už dosť veľké, aby sa postarali sami o seba a o zdravotnom pracovníkovi a bezpečnostnom technikovi sa ani nerozprávalo. Zároveň uviedla, že triedni učitelia majú vždy povinnosť pred každou olympiádou poučovať o bezpečnostných opatreniach svojich žiakov, poučujú ich aj na základe školského poriadku a tak to bolo aj v tomto prípade a v súvislosti s
organizačným poriadkom ohľadne olympiády uviedla, že ten určite bol vypracovaný, pretože riaditeľ z neho čítal na pracovnej porade. Ohľadne lekárničiek uviedla, že si nevšimla, aby boli vyložené na ihrisku, avšak predtým im bolo hovorené, že telocvikárky majú zdravotnícky materiál v ich kabinete. Svedkyňa E.. I. H. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala ako zástupkyňa riaditeľa a o úraze sa dozvedela len od pani E. s tým, že bola ochotná odviezť maloletú k lekárovi, avšak medzitým už prišla matka maloletej. Taktiež uviedla, že riaditeľ (obžalovaný Mgr. H.) na porade pred olympiádou, že triedni učitelia majú poučiť žiakov o bezpečnostných opatreniach a majú to zapísať do triednych kníh a okrem toho boli na škole každé dva roky školenia o bezpečnostných opatreniach, počas olympiády nebol vyčlenený zdravotný pracovník, nebol ta bezpečnostný technik a lekárnička bola v telocvični a družine, nevedela uviesť či niekto volal k maloletej sanitku. Svedkyňa zároveň uviedla, že v čase incidentu olympiáda ešte prebiehala a pri olympiáde mali dozor nad svojimi žiakmi v ročníkoch 5-9 triedni učitelia a obžalovaný Mgr. H. osobitne prízvukoval na pracovnej porade triednym učiteľom, že majú dozor na jednotlivých stanovištiach, vrátane svojich žiakov. Svedkyňa E.. Q. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase olympiády mala na starosti skok do diaľky a o úraze sa dozvedela len od žiakov s tým, že k úrazu došlo po skončení súťaže. Svedkyňa zároveň uviedla, že asi týždeň pred olympiádou si ju zavolal riaditeľ s tým, že prešli celý priebeh minuloročnej olympiády a následne pripravili organizáciu a materiálne zabezpečenie novej, následne v druhom kroku riaditeľ zvolal zástupcov pre ročníky 1-4 a 5-9, oboznámil ich s programom olympiády a následne zvolal pracovnú poradu s tým, že okrem iného triedni učitelia mali poučiť svojich žiakov so zápisom do triednej knihy o bezpečnostných opatreniach ohľadne olympiády a následne každý dozorový učiteľ na stanovišti oblo povinný poučiť súťažiacich ako aj divákov o bezpečnosti na tomto stanovišti a následne je na samotnom dozorovom učiteľovi aké prijme prípadné ďalšie bezpečnostné opatrenia, keďže napr. miestnosť so zábranami je stále otvorená počas olympiády a obžalovaný Č. si tieto zábrany mohol zobrať. Taktiež uviedla, že na porade bolo riaditeľom povedané, že po skončení súťaže má byť náradie prinesené do miestnosti pri kabinete telesnej výchovy. V súvislosti s lekárničkou svedkyňa uviedla, že každý z učiteľov vie, že v prípade nejakého úrazu môžu prísť na ošetrenie do kabinetu telesnej výchovy za účelom ošetrenia, pričom je pravdou, že lekárnička nebola vynesená v čase olympiády na športovisku. Ohľadne počtu dozorových učiteľov uviedla, že kritériom pre počet učiteľov je počet súťažiacich a toto kritérium sa používalo stále. V súvislosti so sektormi uviedla, že tieto pripravoval riaditeľ školy s telocvikármi. Svedkyňa E.. W. T. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola svedkom úrazu len následne videla sedieť zranené dievča na stoličke. V súvislosti s olympiádou uviedla, že na pracovnej porade bolo povedané kto má na starosti aké deti, pričom obžalovaný M. mal na starosti svoje deti, ktoré mal v triede, ako aj deti ktoré súťažili na stanovisku- vrh guľou. Svedkyňa E.. C. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola svedkom úrazu, avšak následne počula ako obžalovaný M. povedal riaditeľovi školy, že I. R. hodil F. H. guľou do brady, na čo mu tento odpovedal, že „kto má problém, nech ho rieši“, zároveň uviedla, že na pracovnej porade sa rozprávalo kto bude mať na starosti dozor, deti, jednotlivé disciplíny. V súvislosti so zmenou školského poriadku na pedagogickej rade nebola prejednávaná zmena ohľadne zdravotníka ale len ohľadne časovej zmeny vyučovacích hodín. Svedkyňa Q. C. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že o úraze sa dozvedela od pani E. a až neskôr išla k maloletej F., ktorá sedela na stoličke, vedľa nej bol E.. M., ktorému povedala, že dievča potrebuje lekársku pomoc, na čo jej obžalovaný M. povedal, že už idú rodičia. Zároveň uviedla, že riaditeľ na pracovnej porade ohľadne olympiády čítal kto konkrétne má čo na starosti. Svedkyňa E.. I. M. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa o úraze dozvedela od pani E.. J. E.. E. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že o úraze sa dozvedela od žiakov a v súvislosti so zmenou školského poriadku uviedla, že na pedagogickej rade boli informovaní len ohľadne zmeny vyučovacích hodín. Svedkyňa maloletá F. H. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že kritického dňa bola na športovej olympiáde, pričom ich poslali sadnúť na deku vedľa areálu kde bola disciplína vrhu guľou, pričom pri nich bol triedny učiteľ M. - pri súťažiacich vo vrhu guľou, neskôr sa naháňali v čase keď už sa nesúťažilo, zbehla na pole kde predtým prebiehala súťaž a I. R. jej hodil guľou do hlavy, pričom hneď pribehla kamarátka L. J., Q. D. a ošetrovali jej hlavu, niekto neskôr zavolal triedneho učiteľa a
spolužiačka E. T. zavolala z jej mobilu rodičom. Triedny učiteľ jediné čo urobil bolo, že doniesol toaletný papier. V súvislosti s poučením o bezpečnosti počas trvania olympiády uviedla, že nevie či o tom hovorili ale asi hej, pričom pri vrhu guľou mali sedieť na dekách vedľa sektoru. Svedkyňa maloletá E. T. vo svojej svedeckej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že bolo už po súťaži keď spolužiak zobral guľu, F. prebehla po ihrisku, spolužiak ju asi nevidel a guľa ju zasiahla, pričom následne učiteľ s deťmi ju ošetrovali s toaletným papierom. Zároveň uviedla, že počas olympiády ich mal na starosti učiteľ M., ktorý ich aj poučoval, že nemajú chodiť do sektoru kde sa konajú súťaže. Svedok maloletý I. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že triedny učiteľ Č. im povolil po skončení súťaže zahádzať s guľou a keď hádzal tretíkrát, tak vbehla do sektoru F. H., ktorú potom učiteľ ošetroval spolu s dievčatami. V čase olympiády ich mal na starosti triedny učiteľ pán Č. a pred olympiádou im bolo povedané, že nemajú chodiť tam kde sa koná súťaž a takisto pán Č. hovoril, že nemajú vstupovať do sektoru kde sa koná súťaž vo vrhu guľou. Svedok maloletý I. T. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že po súťaži mali povolenie od triedneho učiteľa hádzať s guľami a keď hodil kamarát, tak F. vbehla do ihriska a následne jej dávali obklady na hlavu z ktorej jej tiekla krv a potom boli zavolaní rodičia. Zároveň uviedol, že dohľad nad nimi mal učiteľ Č. a od neho si pýtali aj povolenie na hádzanie guľou po súťaži. Počas súťaže na nich mal dávať pozor učiteľ kde súťažili a keď nesúťažili, tak dozor mal pán učiteľ Č.. Svedok maloletý J. M. vo svojej svedeckej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že pred olympiádou boli poučení o bezpečnosti triednym učiteľom (M.), ktorý hovoril kade sa môžu pohybovať, čo majú robiť, ako sa majú správať. Počas súťaže bol na stanovišti učiteľ Č., pričom deti boli na dekách, hádzali si šišky, potom sa začali naháňať, keď I. R. bol otočený chrbtom ku F., hodil guľou a ona tam akurát vbehla do priestoru keď letela guľa a trafila ju do hlavy a následne učiteľ povedal dievčatám, aby išli po servítku, rozprával sa s maloletou a po chvíli prišli aj jej rodičia. Svedok E.. O. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní po rozhodnutí nadriadeného súdu uviedol, že v čase vzniku úrazu nebol o ňom školou informovaný a dozvedel sa o ňom od zákonného zástupcu maloletej niekedy v mesiaci september, alebo október, pričom úraz sa stal niekedy v mesiaci jún. Ďalej uviedol, že sektor hod guľou patrí medzi sektory s väčším rizikom a preto je nevyhnutné zabezpečiť dozor pre súťažiacich, ale aj pre nesúťažiacich žiakov, ktorí musia byť v primeranej vzdialenosti a zároveň je potrebné mať k dispozícii aj nejakú zdravotnú službu a v uvedenom prípade popri dozoru učiteľa na súťažiacich mala byť na stanovišti prítomná ďalšia osoba ako dozor na nesúťažiacich a ak škola mala k dispozícii zábrany, tak tieto mali byť na predmetnom stanovišti aj v prípade, ak by sa v minulosti nestal na škole úraz. Svedok H. R. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní po rozhodnutí nadriadeného súdu uviedol, že má uzatvorenú zmluvu so školou ohľadne bezpečnostno-technickej služby a požiarnej ochrany, pričom jeho úlohou je vedenie agendy o bezpečnosti práce, požiarnej bezpečnosti, dodržiavania bezpečnosti práce vo vzťahu k zamestnancom školy, nie vo vzťahu ku žiakom a ako bezpečnostný technik školy nerieši školské akcie, teda ani školskú olympiádu a preto sa ani nevie vyjadriť k jej zabezpečeniu. Zároveň uviedol, že nevie o nejakom metodickom pokyne, resp. návode, ktorý by upravoval bezpečnosť pri takejto športovej akcii a že škola nemala vypracovanú smernicu v súvislosti so zabezpečením ochrany zdravia a prevencie úrazu so zameraním na žiakov.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie vyplýva, že maloletá F. H. utrpela tržnú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa a impresívnu ( vtlačenú ) zlomeninu ľavej temennej kosti, pričom z hľadiska zranenia - tržnej rany hlavy nebola dozorujúcou osobou prvá pomoc poskytnutá správne, pretože ponechať otvorenú ranu a čakať na príchod rodičov bez toho, aby mala dozorujúca osoba vedomosť, kedy sa rodičia dostavia na miesto úrazu a neodoslať poškodenú hneď na ošetrenie privolaním záchrannej služby, je neakceptovateľné . Zo záznamu o registrovanom školskom úraze vyplýva, že po skončení súťaže ostalo vo vrhačskom sektore vrhačské náčinie a jeden zo spolužiakov zasiahol žiačku do hlavy, pričom triedny učiteľ na začiatku školského roka zápisom v triednej knihe poučil žiakov o zásadách bezpečného správania. Zároveň z vyjadrenia zákonného zástupcu žiaka k úrazu vyplýva, že zo strany školy nebola zaistená bezpečnosť detí, nebola poskytnutá prvá pomoc, nebolo zabezpečené lekárske ošetrenie, nebola privolaná sanitka a neboli informovaní rodičia. Zo zápisnice o školskej športovej olympiáde vyplýva, že ako dozor bol určený na vrh guľou obžalovaný Mgr. Č..
Zo správy Mestského úradu mesta Michalovce o výsledkoch kontroly pri dodržiavaní pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia a zabezpečenie postupu pri úraze žiačky dňa 8.6.2015 na Základnej škole P. 5, okrem iného vyplýva, že pri kontrole dňa 24.9.2015 sa nenachádzala v škole lekárnička, pričom však v kabinete telesnej výchovy sa nachádzala skrinka, v ktorej boli uložené obväzy a sprej na rany. V súvislosti so smernicou na určenie postupov pri vzniku úrazu a nebezpečnej udalosti z 23.1.2012 zo správy okrem iného vyplýva, že riaditeľ je povinný po oznámení vzniku pracovného úrazu, iného úrazu alebo nebezpečnej udalosti bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia, nahlásiť udalosť technikovi BOZP a každý zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti, pričom predmetná smernica bola zo strany učiteľa ( Mgr. Č. ) dodržaná. V súvislosti so smernicou na určenie postupov pri vzniku školského úrazu z 23.1.2012 zo správy vyplýva, že v prípade vzniku školského úrazu žiaka vyučujúci alebo dozor vykonávajúci učiteľ informuje o úraze riaditeľa školy a pri vzniku úrazu poskytne vyučujúci žiakovi prvú pomoc a o úraze informuje rodičov žiaka, pričom táto smernica bola dodržaná zo strany učiteľa čiastočne, keď informovala riaditeľa školy o úraze, prvú pomoc však poskytol bez použitia základných zdravotných pomôcok a o úraze žiaka neinformoval rodičov učiteľ, ale spolužiak. Zo správy taktiež vyplýva, že počas olympiády nebol určený zodpovedný pracovník na zabezpečenie prostriedkov potrebných pri ošetrení v prípade vzniku úrazu. Zo školského poriadku základnej školy z 1.9.2012 čl. 18 ods. 3 vyplýva, že všetci žiaci sú na začiatku školského roka oboznámení so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia v škole triednym učiteľom a každý žiak je povinný dodržiavať tieto zásady. Z toho istého školského poriadku čl. 18 ods. 5 vyplýva, že pri úraze alebo nevoľnosti poskytne vyučujúci, určený ako zdravotník žiakovi prvú pomoc. Pri podozrení na vážnejší úraz alebo ochorenie zabezpečí škola žiakovi lekársku pomoc. Zo školského poriadku základnej školy z 1.2.2015 z čl. 18 ods. 5 vyplýva, že pri úraze alebo nevoľnosti poskytne vyučujúci žiakovi prvú pomoc, čo znamená, že z tohto ustanovenia bolo vypustené slovné spojenie „určený ako zdravotník“. Zo správy Štátnej školskej inšpekcie Košice zo 14.12.12015 vyplýva, že školský poriadok zverejnený na webovom sídle subjektu - základnej školy, údajne k 1.9.2015, bol vytvorený v programe Word a obsahovo upravovaný dňa 24.9.2015 s uvedením platnosti od 1.2.2015 a v tomto novom školskom poriadku bolo vynechané slovné spojenie „určený ako zdravotník“, pričom z následnej správy z 15.12.2015 vyplýva, že predmetný školský poriadok má uvedenú účinnosť v rozpore s dátumom realizovaných úprav a nebol prerokovaný v pedagogickej rade ani s orgánmi školskej samosprávy, neboli s ním oboznámení zamestnanci a žiaci školy a o jeho vydaní a obsahu neboli informovaní zákonní zástupcovia, na základe čoho nebolo konanie riaditeľa školy v súlade s § 153 ods. 1,3 zák. č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zo správy základnej školy k úrazu vyplýva, že dozor pri vrhu guľou mal obžalovaný Mgr. Č., pričom zápis o poučení žiakov o bezpečnosti je v triednej knihe. Z triednej knihy 6.B vyplýva, že žiaci boli poučení triednym učiteľom, Mgr. Č. o bezpečnosti a správaní sa počas školskej športovej olympiády dňa 5.6.2015 a zároveň 5.9.2014 boli poučení o právach a povinnostiach žiaka v školskom poriadku o bezpečnostných opatreniach. Zo správy metodicko-pedagogického centra vyplýva, že nevydáva metodické predpisy o bezpečnostných opatreniach pri organizovaní športových olympiád na základných školách. Obžalovaný Mgr. J. Č. z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, pôsobí na škole ako učiteľ od roku 1984, pričom je hodnotený zástupkyňou riaditeľa školy kladne. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovaný Mgr. D. H. je hodnotený z miesta bydliska ako aj zástupkyňou riaditeľa školy kladne. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.8To 61/2017 z 18.9.2017 okrem iného vyplýva, že prenášanie zodpovednosti obžalovaného riaditeľa školy Mgr. H. (na obžalovaného Mgr. Č., ako učiteľa) nebolo dostačujúce najmä s ohľadom na predchádzajúci úraz a týmto ľahostajným konaním sa obžalovaný Mgr. H. podieľal na vzniku úrazu a ak by zabezpečil pre stanovište ešte jedného učiteľa a zábrany, tak sa mohlo úrazu predísť. Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. súd aj s poukázaním na uznesenie nadriadeného súdu dospel k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného bremena uniesol na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno u obžalovaných Mgr. J. Č. a Mgr. D. H. pretože jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že obžalovaní svojím konaním naplnili všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm.a,b/ Tr.zák. po objektívnej a subjektívnej stránke, nakoľko v dôsledku závažných porušení povinností pri organizovaní športovej olympiády, nedostatočnom zabezpečení stanoviska vo vrhu guľou po bezpečnostnej stránke (obžalovaný Mgr. H.R.I.) a v dôsledku závažných porušení povinností pri dozore na stanovišti vo vrhu guľou a nad svojimi žiakmi ako triedneho učiteľa (obžalovaný E.. M.) došlo k ťažkej ujme na zdraví na maloletej osobe-žiačke základnej školy. V súvislosti s rozhodnutím súdu ohľadne obžalovaného Mgr. S. Č. súd poukazuje na samotnú jeho výpoveď, výpoveď spoluobžalovaného Mgr. H., svedkov Mgr. C. Š., E.. I. H., E.. W. T., T.. I. E., E.. I. C., E.. Q. J., zápisnicu o školskej olympiáde, z dôkazov ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný Mgr. Č. bol poverený na školskej olympiáde riaditeľom školy ako dozor na stanovišti vrhu guľou, zároveň mal dozorovať žiakov svojej triedy (bol triedny učiteľ žiaka, ktorý hodil guľou, aj žiačky, ktorej bolo spôsobené zranenie) a zároveň mal pred konaním olympiády poučiť ako triedny učiteľ svojich žiakov o bezpečnostných opatreniach, z čoho je zrejmé, že bol povinný dohliadať na bezpečnosť jednak súťažiacich na predmetnom stanovišti a zároveň aj na bezpečnosť svojich žiakov ako triedny učiteľ. Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že súťaž vo vrhu guľou počas školskej olympiády v podstate prebiehala bez problémov a po ukončení tejto súťaže bol obžalovaný Mgr. Č. povinný zabezpečiť náradie takým spôsobom, aby nedošlo k porušeniu bezpečnostných opatrení, resp. ku vzniku nejakého úrazu. Ak obžalovaný Mgr. Č. po skončení súťaže po vrhu guľou povolil svojim žiakom, ktorí v tejto súťaži nesúťažili hodiť guľou na jeho stanovišti, tak bol povinný zabezpečiť, aby sa nikomu nič nestalo, čo však neurobil a jeden zo žiakov jeho triedy hodil guľou do hlavy spolužiačke. Keďže medzi konaním obžalovaného Mgr. Č. - zanedbaním dozoru nad žiakmi na stanovišti vrhu guľou a následkom - spôsobením ťažkej ujmy na zdraví maloletej žiačke, jednoznačne došlo k príčinnej súvislosti, tak týmto nedbanlivostným konaním obžalovaný Mgr. Č. naplnil všetky znaky žalovaného trestného činu a preto súd uznal jeho vinu z prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm.a,b/ Tr.zák.. V súvislosti s obžalovaným Mgr. D. H. súd poukazuje na ust. § 152 písm.c/ zák.č. 245/2008 Z.z. O výchove a vzdelávaní, z ktorého vyplýva, že škola je povinná zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov, ako aj na ust. § 5 ods. 1 č. 596/2003 Z.z. O štátnej správe v školskej samospráve, z ktorého vyplýva, že školu a školské zariadenie riadi riaditeľ. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný Mgr. H. bol v kritickom čase riaditeľom školy, tak v prvom rade bol on zodpovedný aj za zaistenie bezpečnosti žiakov počas športovej olympiády, konanej dňa 8.6.2015 a jeho povinnosťou bolo pripraviť olympiádu tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť žiakov počas športovej olympiády. Z výpovedí zástupkýň riaditeľa vyplynulo, že aj keď po iné roky sa zúčastňovali prípravy olympiád, v kritickom roku to tak nebolo a aj z výsluchu svedkyne Mgr. J.Ö.A.Ö.J. naviac vyplýva, že súťažiace sektory pripravoval na olympiádu s telocvikármi práve riaditeľ školy, čím aj prevzal osobnú zodpovednosť za bezpečnosť týchto sektorov, vrátane bezpečnosti sektoru vo vrhu guľou. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v minulosti sa už stal úraz žiačky guľou na športovej olympiáde a v ďalšom roku boli na tomto sektore, ale nielen na ňom použité zábrany s cieľom zabrániť podobnému úrazu a preto bolo nevyhnutné pri už samotnej príprave jednotlivých sektorov, hlavne v tomto sektore aj vzhľadom na úraz v minulosti, ako aj na zvýšené riziko úrazu na takomto úseku zabezpečiť zábrany ako aj zvýšený dozor, pričom tieto bezpečnostné opatrenia mal zabezpečiť riaditeľ školy v rámci samotnej organizácie športovej olympiády. Nevyhnutnosť zabezpečenia zábran a zvýšeného dozoru v sektore vrhu guľou aspoň na dve osoby vyplýva aj z výpovede svedka Mgr. R.. Keďže medzi konaním obžalovaného Mgr. H. - nedostatočným zabezpečením športovej olympiády po bezpečnostnej stránke, najmä nezabezpečením zábran v sektore vrhu guľou a nezabezpečením zvýšeného dozoru učiteľov nad žiakmi v sektore vrhu guľou a následkom - spôsobením ťažkej ujmy na zdraví maloletej žiačke, jednoznačne došlo k príčinnej súvislosti, tak týmto nedbanlivostným konaním obžalovaný Mgr. H. taktiež naplnil všetky znaky žalovaného trestného činu a preto súd uznal jeho vinu z prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm.a,b/ Tr.zák.. V súvislosti s tým, že úraz sa mal stať po skončení súťaže súd poukazuje na tú skutočnosť, že riaditeľ školy je zodpovedný za bezpečnosť žiakov počas celej športovej olympiády a nielen počas jednotlivých súťaží, pričom je zrejmé z vykonaného dokazovania, že úraz sa stal v čase, kedy ešte prebiehali niektoré súťaže a olympiáda nebola ukončená. Na druhej strane je pravdou, že ak by obžalovaný Mgr. Č. nepovolil žiakom po skončení súťaže hodiť guľou, tak k úrazu nemuselo dôjsť, avšak zároveň je potrebné uviesť, že ak by obžalovaný Mgr. H. zabezpečil v sektore zvýšený dozor a zábrany, tak v tom prípade by k úrazu nebolo došlo, pretože žiačka by sa do sektora vrhu guľou nedostala. Súd naviac poznamenáva, že z niektorých zväčšených fotografií zo sektora hodu guľou vyplýva, že v čase súťaže neboli dodržané
bezpečnostné podmienky a to aj za prítomnosti obžalovaného Mgr. H. v tomto sektore, keď pri súťažnom kruhu sa nachádzalo 15 žiakov a to aj napriek tomu, že súťažiť ich malo len 12, pričom títo žiaci stáli pri súťažiacom v kruhu, ktorý hádzal guľou, pričom aj táto fotografia svedčí o tom, aká pozornosť bola venovaná bezpečnosti žiakov v tomto sektore, keď reálne hrozilo, že v prípade vypadnutia gule niekomu zo súťažiacich pri hode mohlo kedykoľvek dôjsť k úrazu.
Súd zároveň poukazuje na viaceré porušenia povinností, ktorých sa obžalovaný Mgr. D. H. ako riaditeľ školy dopustil, pričom však tieto porušenia povinnosti neboli v príčinnej súvislosti s následkom ku ktorému došlo pri žalovanom trestnom čine- vzniku úrazu a ťažkej ujme na zdraví. Súd poukazuje na školský poriadok príslušnej školy z 1.9.2012 - konkrétne článok 18 ods. 5, z ktorého vyplýva, že pri úraze alebo nevoľnosti poskytne vyučujúci, určený ako zdravotník žiakovi prvú pomoc a pri podozrení na vážnejší úraz alebo ochorenie zabezpečí škola žiakovi lekársku pomoc, zároveň poukazuje na príslušnú smernicu na určenie postupov pri vzniku úrazu a nebezpečnej udalosti z 23.1.2012, z ktorej okrem iného vyplýva, že riaditeľ je povinný po oznámení vzniku pracovného úrazu, iného úrazu alebo nebezpečnej udalosti bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia, nahlásiť udalosť technikovi BOZP a každý zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplýva, že spoluobžalovaný Mgr. Č. nahlásil predmetnú udalosť - vznik úrazu samotnému riaditeľovi, avšak následne obžalovaný Mgr. H. porušil vyššie uvedené povinnosti vyplývajúce zo školského poriadku a smernice tým, že nevykonal ďalšie opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia u maloletej žiačky, u ktorej došlo ku ťažkému úrazu, nenahlásil hneď vznik úrazu bezpečnostnému technikovi, pričom zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že na škole v rozpore s ustanovením ohľadne zdravotníka v školskom poriadku nebol takýto zdravotník na poskytnutie prvej pomoci v čase úrazu určený, a naviac z výsluchov svedkov
- učiteľov ako aj zo správy školskej inšpekcie Košice zo 14.12.2015 vyplýva, že následne po vzniku úrazu bol upravovaný tento školský poriadok a antidatovaný a zverejnený so spätným dátumom napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade ani s orgánmi školskej samosprávy a neboli s ním oboznámení zamestnanci a žiaci školy . Súd zároveň konštatuje, že počas olympiády nebola taktiež zabezpečená lekárnička na takéto dôležité športové podujatie, (aj keď sa zdravotnícky materiál mal nachádzať v kabinete telesnej výchovy) a táto lekárnička nebola na škole zabezpečená ani niekoľko mesiacov po vzniknutom úraze. S poukázaním na vyššie uvedené je zrejmé, že obžalovaný Mgr. D. H. porušil ako riaditeľ školy ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho zamestnania a funkcie vyplývajúce z ustanovení zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 152 písm.c/ resp. § 5 ods. 1). Súd považuje opätovne za potrebné uviesť, že popri porušení vyššie uvedených povinností, ktoré vyplývali obžalovanému Mgr. H. z interných predpisov, je aj z ľudského hľadiska nepochopiteľné, aby obžalovaný, ako riaditeľ školy, ktorú navštevuje množstvo maloletých detí po tom, čo mu bolo učiteľom školy oznámené, že maloletý žiak hodil guľou do hlavy maloletej žiačke , neprejavil absolútne žiadny záujem o stav maloletej aj napriek tomu, že po takejto informácii musí byť aj laikovi zrejmé, že sa môže jednať o vážny úraz, ktorý je život ohrozujúci, aby nešiel hneď za maloletým dieťaťom zistiť jeho stav, aby nezavolal rýchlu záchrannú službu v snahe predísť možným závažným následkom, ktoré v uvedenom prípade aj hrozili, ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Súd považuje v takomto prípade za samozrejmosť, že každý učiteľ vrátane riaditeľa školy urobí všetko pre to, aby pomohol maloletej žiačke, čo sa však v uvedenom prípade zo strany riaditeľa školy bohužiaľ nestalo. Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34, 36, 37, 38 Tr.zák. s tým, že prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy, ich spoluzavinenie, ako aj čiastočné spoluzavinenie maloletej žiačky (obžalovaný pred olympiádou poučil žiakov-nesúťažiacich, kde majú sedieť a pred hádzaním žiakov po súťaži ich opätovne upozornil, že ešte idú spolužiaci hádzať guľou a napriek tomu maloletá žiačka vbehla do sektoru), pričom uložil obžalovanému E.. J. M. trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov a obžalovanému Mgr. D. H. trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov prihliadajúc na prevažujúci počet poľahčujúcich okolností, keď obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní, sú veľmi kladne hodnotení zamestnávateľom, avšak na druhej strane došlo z ich strany k závažným porušeniam povinností v rámci dozoru nad žiakmi počas školskej olympiády (obžalovaný Mgr. Č.S.), resp. pri zabezpečení olympiády
po bezpečnostnej stránke (obžalovaný H.), v dôsledku čoho došlo k ťažkej ujme na zdraví na maloletej osobe, pričom u obžalovaného Mgr. H.S.R.I. súd prihliadol aj na ďalšie porušenie jeho povinností, uvedených v odôvodnení rozsudku a jeho správanie po nahlásení úrazu triednym učiteľom maloletej obžalovaným Č.. Súd považuje vyššie uvedené tresty za správne, primerané a zákonné, ktoré splnia účel tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie s tým, že obžalovaní budú viesť po jeho vykonaní riadny život, nebudú páchať ďalšiu trestnú činnosť a zároveň tento trest bude dostatočne odradzujúco pôsobiť na ďalších členov spoločnosti s tým, aby sa takejto, ale ani inej trestnej činnosti v spoločnosti nedopúšťali. Súd zároveň odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože v uvedenom prípade obžalovaní spáchali trestný čin ako učiteľ, resp. riaditeľ príslušnej základnej školy, ktorá má uzavreté príslušné poistenie pre podobné prípady a o úraze bol spísaný príslušný záznam. S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.