Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-19-2017.pdf
PDF · 92.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobkyne: P. Š., nar. XX.X.XXXX, A.É. XX, K. R., občan T., proti žalovanému: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., súdny exekútor, Záhradnícka 60 v Bratislave, IČO: 379 298 10, zastúpený: AKAK s.r.o. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, Slowackého 56, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu 4.7.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na vrátenie náhrady trov z exekúcie pod EX 3120/10 v sume 837,78 €, ktorú mu súd v rozhodnutí zo dňa 6.5.2015 pod číslom konania 6Er/425/2010-63, nepriznal. Ďalej žiadala, aby jej vrátil aj sumu 27,33 €, ktorú vymohol zo Sociálnej poisťovne z nemocenskej dávky už po skončení exekúcie v mesiaci jún 2015.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu 20.1.2017. V ňom uviedol, že exekučné konanie voči žalobkyni ako povinnej sa začalo na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., dňa 22.3.2010. Dňa 14.6.2010 vydal Okresný súd L. K. R. žalovanému Poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 16.11.2011 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré žalobkyňa prevzala 25.2.2011 a nepodala voči nemu žiadne námietky. Na prebiehajúcu exekúciu reagovala až e-mailom dňa 12.11.2012. Žalovaný jej poskytol odpoveď s podrobným vysvetlením a to tiež e-mailom zo dňa 4.12.2012. Okresný súd v K. R. vydal dňa 6.5.2015 pod č.k. 6Er/425/2010 uznesenie, ktoré však nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Ž. dňa 2.12.2015, pod č.k. 20CoE 176/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.4.2016. V odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že v priebehu odvolacieho konania prišlo k vymoženiu pohľadávky a vzhľadom k tomu už nemôže byť rozhodnuté o zastavení exekúcie. Exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky dňa 27.5.2015. Žalovaný vrátil súdu Poverenie na vykonanie exekúcie dňa 5.6.2015.
3. Žalobkyňa nepodala v priebehu exekučného konania ani námietky, ani návrh na odklad exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie nemá v súlade s Exekučným poriadkom odkladný účinok. Voči žalobkyni bolo vedených viacero exekučných konaní a to aj inými súdnymi exekútormi. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že to bol práve žalovaný, ktorý po skončení exekučného konania od nej vymohol čiastku 27,33 €.
4. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3Cdo 199/2009 ako aj na uznesenie NS SR pod sp. zn. 6MCdo 4/2011, ktoré konštatuje, že súdny exekútor má v exekučnom konaní postavenie
verejného činiteľa a medzi ním a účastníkmi exekučného konania nevzniká súkromnoprávny vzťah. Títo si voči nemu nemôžu uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
5. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 6Co 215/2014-85 , ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.7.2016, ktoré vychádza zo skutkovo a právne totožnej veci. Krajský súd uviedol, že: "Správny je preto záver súdu prvého stupňa, ktorý jednoznačne bez ďalšieho vymedzil, že v danom prípade (vzhľadom na právne postavenie navrhovateľky ako účastníčky exekučného konania a odporcu ako súdneho exekútora), tento vzťah nie je vzťahom súkromnoprávnym, a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka."
6. Exekúcia bola voči žalobkyni vedená legitímne a z toho dôvodu prináleží žalovanému ako súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena. Aj v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie KS v Bratislave pod č.k. 6Co 215/2014-85, kde sa uvádza: "Exekučné konanie voči povinnej viedol súdny exekútor na základe poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nemá konštitutívne účinky. Až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie bola exekúcia vedená legitímne, a preto aj súdnemu exekútorovi prináleží odmena za výkon exekučnej činnosti."
7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane prísť nemohlo. Nejde tiež ani o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže medzi nimi takáto zmluva nebola uzatvorená.
8. Žalobkyňa v replike doručenej súdu 28.7.2017 na svojom nároku zotrvala. Uviedla, že už nevie uviesť k prejednávanej veci žiadne nové skutočnosti, avšak s tvrdeniami žalovaného sa nestotožňuje. Žalovaný neoprávnene stiahol z jej účtu finančné prostriedky v sume 868,34 € nad rámec exekúcie a z právneho dôvodu, ktorý pominul, preto žiada, aby jej ich na jej účet vrátil. Domnieva sa tiež, že sa jedná o spotrebiteľský spor a to vzhľadom k plneniu, ktoré bolo vymáhané zo spotrebiteľskej zmluvy, teda toto nie je možné odčleniť. Požiadala o nariadenie pojednávania bez jej prítomnosti a to vzhľadom k jej nepriaznivej finančnej situácii a zdravotnému stavu.
9. V duplike doručenej súdu 13.10.2017 žalovaný opätovne zdôraznil, že uznesenie, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva a z ktorého odvodzuje svoj nárok, nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa neuviedla, ktoré skutočnosti uvedené v jeho vyjadrení sú nepravdivé, resp. sa s nimi nestotožňuje. Nepreukázala, že to bol práve žalovaný, ktorý mal z jej účtu stiahnuť peňažné prostriedky, keďže v rozhodujúcom období bolo voči nej vedených viacero exekúcií.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj obsahom spisového materiálu a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá s takýmto postupom súhlasila.
11. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že vzťah medzi ním ako súdnym exekútorom a žalobkyňou ako povinnou z exekúcie, nie je vzťahom súkromnoprávnym. Exekútor ako verejný činiteľ konal v exekúcii na základe poverenia vydaného súdom, pričom nebol spochybnený ani exekučný titul. V priebehu exekučného konania prišlo k vymoženiu jednotlivých súm, ktoré boli poukázané čiastočne na uspokojenie nároku oprávneného a čiastočne na trovy exekúcie, pretože exekútorovi za výkon exekučnej činnosti prináleží odmena. Pokiaľ ide o čiastku 27,33 €, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že tieto prostriedky boli poukázané v prospech žalovaného.
12. Súd preskúmal obsah listinných dôkazov založených do spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
13. Žalovaný ako súdny exekútor v Zápisnici zo dňa 22.3.2010 spísal so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako oprávneným, Návrh na vykonanie exekúcie voči žalobkyni ako povinnej. Exekučným titulom sa stal rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.1.2010, pod sp. zn. SR XXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2010 a vykonateľnosť dňa 25.2.2010. Rozsudkom bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 868,34 €, úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 544,40 € od 22.8.2009 až do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 226,87 €, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.
14. Žalovaný ako súdny exekútor podal dňa 1.4.2010 na Okresný súd v K. R. pod sp. zn. EX 3120/10 Žiadosť o udelenie poverenia. Poverenie bolo vydané pod č. XXXX XXXXXX dňa 14.6.2010. Uznesením Okresného súdu v K. R. pod č.k. 6Er/425/2010-16 zo dňa 29.10.2010, právoplatného 24.11.2010, bola exekúcia v časti vymáhania 0,25 % denného úroku z omeškania zo sumy 544,40 € od 22.8.2009 až do zaplatenia, zastavená. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že takto stanovený denný úrok tvorí 91,25 % ročný úrok, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, i keď ide o úrok z úveru uzatvoreného medzi podnikateľmi. Súd exekúciu v tejto časti zastavil v súlade s § 57 ods. 2 EP.
15. Na základe poverenia a v súlade s vyššie uvedeným uznesením, vydal žalovaný Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré žalobkyni doručil 25.2.2011. Žalobkyňa nepodala voči nemu žiadne námietky.
16. Dňa 12.11.2012 zaslala žalobkyňa žalovanému e-mail, v ktorom ho požiadala o vysvetlenie stiahnutia sumy vo výške 1541,76 € z jej účtu dňa 15.2.2012, keďže dostala zo súdu vyrozumenie, že exekúcia bola zamietnutá a náhrada trov konania nebola priznaná.
17. Žalovaný reagoval e-mailom dňa 4.12.2012. Uviedol, že na exekučnú pohľadávku eviduje nasledovné platby: v sume 50 € dňa 17.1.2011, v sume 50 € dňa 18.2.2011, v sume 1541,76 € dňa 16.2.2012 a v sume 9,55 € dňa 10.8.2012. Pohľadávka je uhradená iba v časti oprávneného. K dnešnému dňu exekútor eviduje trovy exekúcie v sume 369,84 €.
18. Uznesením Okresného súdu v K. R. pod č.k. 6 Er/425/2010-63 zo dňa 6.5.2015 bola exekúcia pod EX 3120/10, zastavená. Žalovanému súd nepriznal náhradu trov exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že exekúcia bola zastavená z dôvodu neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach oprávneného, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 15.10.2008. Spor medzi jej účastníkmi preto nemohol byť rozhodnutý rozhodcom a exekučný titul je na vykonanie exekúcie nespôsobilý.
19. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ž. uznesením zo dňa 2.12.2015 pod sp. zn. 20CoE/176/2015, vyššie uvedené uznesenie o zastavení exekúcie zrušil. Z odôvodnenia vyplýva, že súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie súdu dňa 17.6.2015, a to podľa § 60 ods. 1 EP vzhľadom k tomu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Zároveň exekútor predložil súdu aj konečné vyúčtovanie ku dňu 27.5.2015. Ku skončeniu exekučného konania tak prišlo ex lege dňom vymoženia pohľadávky.
20. Žalovaný vrátil poverenie na vykonanie exekúcie súdu 17.6.2015.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa §200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná.
26. Žalobkyňa uzatvorila dňa 15.10.2008 so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie podnikateľského úveru. Žalobkyňa si svoje povinnosti neplnila riadne a včas, neuhradila dve po sebe idúce splátky, čím sa stal splatný celý dlh, ktorý sa následne stal predmetom rozhodcovského konania. Vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom žalovaným ako súdnym exekútorom. Žalovaný
požiadal súd o udelenie poverenia a po jeho obdržaní v ňom riadne pokračoval. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že exekučné konanie neskončilo zastavením konania, ale vymožením pohľadávky. Z uvedeného dôvodu námietka žalobkyne, podľa ktorej neboli žalovanému zo strany súdu priznané trovy exekúcie, nie je oprávnená. Uznesenie pod č.k. 6Er/425/2010-63 zo dňa 6.5.2015 na ktoré poukázala, nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo odvolacím súdom v celom rozsahu zrušené. V danom prípade tunajší súd nezistil ani zrušenie exekučného titulu, na podklade ktorého viedol žalovaný exekúciu.
27. Vzťah medzi žalobkyňou ako povinnou z exekúcie a žalovaným ako súdnym exekútorom, nie je vzťahom súkromnoprávnym a preto nepodlieha režimu podľa Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa teda voči exekútorovi nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 tohto zákona. Súdny exekútor vystupuje ako orgán verejnej moci a jeho zodpovednosť za prípadnú škodu je riešená osobitným predpisom (zákon č. 514/ 2003 Z.z.), či § 33 Exekučného poriadku, to však nie prípad žalobkyne. Žalobkyňa sa domáhala vrátenia sumy 837,78 €, ktorá podľa konečného vyúčtovania zo dňa 29.5.2015 predstavovala odmenu súdneho exekútora v sume 547,50 €, náhradu hotových výdavkov v sume 150,63 € a 20% DPH v sume 130,78 €. Exekútor má nepochybne nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti, ak je exekúcia vedená lege artis. V danom prípade žalovaný vykonával exekúciu riadne v zmysle Exekučného poriadku a na základe poverenia súdu až do vymoženia pohľadávky voči žalobkyni. Voči žalobkyni sa v exekučnom konaní vymáhala istina v sume 868,34 € (dlh voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.), ďalej suma 226,87 € (trovy rozhodcovského konania), trovy právneho zastúpenia v sume 43,75 €, predexekučná upomienka v sume 43,75 € a súdny poplatok za vydanie poverenia v sume 16,50 €, celkom v sume 2080,28 €.
28. Je pravdou, že podmienky úverovej zmluvy sa nezlučovali so zásadami poctivého obchodného styku. Bolo však na žalobkyni, či tieto podmienky prijme, alebo nie. Žalobkyňa nevystupovala v úverovom vzťahu ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ. Napriek tomu jej súd v exekučnom konaní poskytol ochranu vo forme zastavenia časti konania o vymoženie 0,25 % denného úroku zo sumy 544,40 €, pretože takto stanovený úrok bol neprimerane vysoký a teda v rozpore s vyššie uvedenou zásadou.
29. Žalobkyňa v prejednávanej veci žiadala aj vrátenie sumy 27,33 €, ktorá bola žalovaným vymožená zrážkou z nemocenských dávok, čo vyplýva z Potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.6.2015. Rovnako pre túto sumu platia vyššie uvedené právne závery tunajšieho súdu.
30. Podľa hmotného práva (zmluva o úvere) bola žalobkyňa dlžníčkou, svojmu veriteľovi neuhrádzala dohodnuté splátky, v rozhodcovskom konaní na výzvu rozhodcovského súdu nepodala žalobnú odpoveď, hoci jej výzva bola riadne doručená, čo vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku. Žalobkyňa nepodala ani návrh na zrušenie tohoto rozhodcovského rozsudku, v následnom exekučnom konaní nepodala námietky voči exekúcii a nepožiadala ani o jej odklad. Žalobkyňa teda bola v celom rozsahu nečinná.
31. Domáhať sa voči súdnemu exekútorovi vrátenia akejkoľvek sumy, ktorú tento vymohol pre oprávneného, nemá oporu v zákone. Rovnako nemá oporu v zákone domáhať sa vrátenia sumy, ktorá bola vymožená exekútorom na jeho odmenu v exekučnom konaní, v ktorom postupoval lege artis, a teda má na takúto odmenu zákonný nárok.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov, nemohol súd nároku žalobkyne poskytnúť žiadnu ochranu.
33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohoto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).