Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-47-2011.pdf
PDF · 79.51 KB
No categories available
2Er/47/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 40 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti povinným: X) G. U., M.. XX. XX. XXXX, L. XXX, XXX XX, občan SR, X) I. D., M.. XX. XX. XXXX, Q. L. X, XXX XX Q. Q., štátny občan SR, X) I. P., M.. XX. XX. XXXX, A. U. Q. Q., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 7.900,95 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX 18594/10, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného 3) na zastavenie exekúcie zo dňa 09.05.2016 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1) Oprávnený podal dňa 21.12.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 7.900,95 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č.k. 32Cb/360/2005-47 zo dňa 05.12.2005.
2) Poverením číslo 5601 068248 * zo dňa 17.01.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 18594/2010.
3) Povinný 3) podal dňa 12.05.2016 návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že bol G. U. druhým ručiteľom v Ľ. Q. v Banskej Bystrici. Okresný súd Bratislava I. vydal platobný rozkaz pod č.k. 1Rob/3575/2004, ktorý bol dňa 12.08.2005 zrušený. Dňa 05.12.2005 bolo vo veci vydané rozhodnutie
- rozsudok pod č.k. 32Cb/360/2005-47 (exekučný titul), ktorý súd podľa neho vydal v rozpore so zákonom, nakoľko nebol vo veci príslušný konať. Povinnosťou Okresného súdu bolo vec postúpiť vecne príslušnému súdu. Ľudová banka poslala oznámenie o postúpení pohľadávky iba G. U. a dňa 13.03.2016 poslal G. U. spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava prehlásenie, že len on je výlučným dlžníkom predmetnej pohľadávky. Dňa 07.02.2011 povinný 3) dostal upovedomenie o začatí exekúcie, t.j. exekúcia bola vydaná na základe rozsudku, ktorý vydal vecne nepríslušný súd a to viac ako po 3 rokoch od vydania uvedeného rozsudku a to firmou, ktorá odkúpila pohľadávku. Podľa Exekučného poriadku, ak je podanie na vykonanie exekúcie po viac ako 3 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu, nárok sa oslabuje a v exekučnom konaní je možnosť uplatniť si len a len istinu pohľadávky bez príslušenstva. Dňa 09.02.2011 zaslal povinný 3) námietky voči predmetnej exekúcii, kde namietal vyššie uvedené skutočnosti, že ide o exekučný titul, ktorý vydal vecne nepríslušný súd. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že okresný súd nebral do úvahy ani jeho finančnú situáciu, kde jeho jediným príjmom je pomoc v hmotnej núdzi. K uvedeným tvrdeniam povinný predložil fotokópie dokladov rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 27.02.2015 o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi na 117,40 Eur mesačne od 01.01.2015, námietky proti exekúcii zo dňa 09.02.2011, vyhlásenie povinného 1) zo dňa 13.03.2006,
oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, oznámenie povinného 3) zo dňa 13.12.2005, uznesenie sp. zn. ROB/3575/04 zo dňa 12.08.2005.
4) K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý má vzhľadom na existenciu exekučného titulu za to, že súd vo vyhľadávacom konaní riadne posúdil a osvedčil nárok veriteľa a tento potvrdil vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom vykonania. Pokiaľ povinný 3) následne požiadal o zastavenie exekúcie, o tomto bolo rozhodnuté a to tak, že tunajší súd návrh povinného 3) zo dňa 20.05.2011 ako aj zo dňa 19.05.2014 uznesením zo dňa 11.07.2014 zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Z uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutiami súdov bola potvrdená možnosť výkonu exekučného konania. nič také nevyplýva, resp. povinný 3) svoje tvrdenie nepreukázal.
5) Súdny exekútor s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasil. K tvrdeniam povinného, že nevlastní žiadny majetok, uviedol, že toto tvrdenie môže byť účelové v snahe vyhnúť sa exekúcii. S prihliadnutím na produktívny vek povinného 3) je podľa neho daný predpoklad, že sa povinný v budúcnosti zamestná, bude zárobkovo činný alebo inak nadobudne majetok v budúcnosti.
6) V sťažnosti proti rozhodnutiu súdu sp. zn. 2Er/47/2011-134 zo dňa 14.10.2016, ktorým súd návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 09.05.2016 zamietol, povinný čestne prehlásil, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani motorové vozidlo. Poukázal na to, že potvrdenie o tom podajú exekútorovi príslušné orgány. O skutočnosti, že nemá žiadne finančné prostriedky v bankách, sa presvedčil exekútor, ktorý to podľa neho preveroval.
7) Podľa § 243b ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) /v platnom znení/, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8) Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
9) Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
10) Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (účinného do 31. 10. 2013) proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
11) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12) Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
13) Podľa § 58 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
14) Exekučné konanie v danej veci prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava I., č.k. 32Cb/360/2005-47 zo dňa 05.12.2005, do istiny a úroku z omeškania právoplatný dňa 16.01.2006 a vykonateľný dňa 19.01.2006, do trov konania právoplatný dňa 01.02.2006, vykonateľný dňa 04.02.2006. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 21.12.2010, kedy začalo podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. Podľa prechodného ustanovenia § 243c ods. 1 Exekučného poriadku sa ust. § 61b ods. 3 Exekučného poriadku použije len na exekučné konania začaté po 31.05.2014, preto vyššie citované zákonné ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku sa na toto exekučné konanie nevzťahuje, keďže toto exekučné konanie začalo dňa 21.12.2010. Vzhľadom na uvedené je možné viesť exekúciu aj na príslušenstvo pohľadávky.
15) Námietky povinného posúdil súd ako návrh na zastavenie exekúcie a rozhodol o ňom uznesením č.k. 2Er/47/2011 zo dňa 28.02.2011.
16) Pokiaľ povinný 3) namietal, že Okresný súd Bratislava I nebol príslušný na rozhodnutie a rozsudok vydal v rozpore so zákonom, exekučný súd poukazuje na to, že účelom exekúcie je len výkon rozhodnutia a exekučné konanie nepredstavuje ďalší stupeň základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul.
17) Povinný 3) uviedol, že o postúpení pohľadávky sa dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie. K tomu súd uvádza, že k prevodu práv z exekučného titulu došlo pred tým, ako sa začalo exekučné konanie. Oprávnený prevod pohľadávky, ktorá je predmetom vymáhania preukázal exekučnému súdu pri podaní návrhu na začatie exekúcie, preto súd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie akceptoval nový právny stav v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
18) Povinný 3) v danom prípade navrhol zastavenie exekúcie aj z dôvodu svojej nemajetnosti. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú však predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Súdny exekútor ani oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasili. Povinný 3) svoju nemajetnosť preukazuje rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že sa u neho zvyšuje pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 Eur mesačne od 01.01.2015. Zároveň čestne vyhlásil, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani motorové vozidlo, nemá finančné prostriedky na účte. Súd poukazuje na to, že samotný nízky príjem povinného nie je bez ďalšieho dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a na základe tejto skutočnosti podá súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinného za preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia aj bez návrhu zastaví.
19) Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že povinný svoju nemajetnosť relevantným spôsobom nepreukázal, súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.