Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-300-2017.pdf
PDF · 107.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/300/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 50 003 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej A. S., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 363,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 363,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 88,23 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 pravidelných týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, t.j. 29.11.2013. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 16.01.2015. Úver bol poskytnutý žalovanej jednorazovo hotovostne pri podpísaní zmluvy. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok celkovo vo výške 172,50 eur. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 22.11.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 257,50 eur, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby služba pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov, ktoré boli splatné spoločne so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť činila 930,- eur z toho istina 500,- eur, úrok a administratívny poplatok vo výške 172,50 eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru vo výške 257,50 eur. Celkovú čiastku 930,- eur sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 týždenných splátkach vo výške 15,50 eur. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 566,21 eur, teda uhradila riadne len 36 splátok, pričom na 37 splátku uhradila len 8,21 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na
KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovú sumu 363,79 eur. Žalovaná na svoj záväzok žalobcovi nehradila nič. Žalobca si tak uplatňuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 88,23 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 103,06 eur, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 172,50 eur a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 88,23 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
3. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila ani nevyužila prostriedky procesnej obrany.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu.
5. Žalovaná vo svojom prednese na pojednávaní nerozporovala tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov ani o ich nesplácaní. Popísala dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Uviedla, že peniaze zobrala pre kamarátku. Keď jej peniaze na splátku úveru dala, úver zaplatila. Keď jej peniaze na splátku nedala, úver neplatila. Úver zobrala na seba, lebo kamarátka mala veľa úverov, a ďalší úver dostať nemohla. Ona síce tiež mala úvery, ale tie riadne platila a pre veriteľa bola stále bonitnou klientkou. Nevedela povedať na čo presne peniaze potrebovala, zrejme na domácnosť. Pamätala si, že podpísala tiež zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ale na okolnosti uzavretia tejto zmluvy si presne nespomínala. Úver, ktorý zobrala znel na 500,- euro a kamarátka jej na splátku úveru nosila asi 15,- eur.
6. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvných podmienok, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru vrátane zmluvných podmienok, výpisom z obchodného registra, Výpisom o prehľade splátok a úhrad, Zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane identifikácie postúpenej pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou vrátane pripojených poštových podacích hárkov v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluchom žalovanej a lustráciou v Obchodnom vestníku, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 500,- eur za celkový úrok vo výške 22,38 % z istiny, t.j. vo výške 72,- eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval „ poplatok“ vo výške 100,50 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú sumu 672,50 eur, a to v 60 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 11,21 eur a výška poslednej splátky je 11,11 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 70,38 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 45,94 %. Zmluvné strany dohodli hotovostný režim čerpania úveru.
8. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa XX.XX.XXXX sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX v mieste trvalého bydliska žalovanej alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo výške 257,50 eur, a to v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach okrem poslednej splátky vo výške 4,29 eur a poslednej splátky vo výške 4,39 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
9. Žalovaná čerpala úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve. Výzvou zo dňa 05.10.2017, bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 371,55 eur. Výzvu žalobca odovzdal na poštovú prepravu dňa 09.10.2017, čo preukázal poštovým podacím hárkom č. G. č. XXX/XXX.
10. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná žalobcovi uhradila 559,- eur.
11. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Následne právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 16.12.2016, odovzdaným na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 03.01.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. G., list č. XX/XXX, oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.
12. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní ďalej uviedla, že je zamestnaná a pracuje ako šička v spoločnosti Želis v Tornali. Jej príjem je 500,- eur v čistom. Má tiež úvery, platí hypotéku asi do 200,- eur, 140,- eur platí za byt, resp. dom. Jej manžel má príjem 620,- eur a tiež platí rôzne úvery v nebankovkách, približne 180,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj jej matka a viac menej žijú iba z jej dôchodku, ktorý je 430,- eur. Deti sú už samostatné. Úvery a hypotéky brali kvôli prerábke domu v ktorom žijú.
13. Z lustrácie v Obchodnom vestníku súd zistil, že na žalovaného nebol doposiaľ vyhlásený konkurz.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
25. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 týždenných splátkach, prvých 59 splátok vo výške 11,21 eur a poslednú splátku vo výške 11,11 eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu, keďže predmetná zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch
na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovanej, ako dlžníka a spotrebiteľa.
31. Hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
32. Súd sa prejudiciálne zaoberal tiež platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaná platila poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia „domáceho servisu“ spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom „domáceho servisu“, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za „domáci servis“ spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu.
33. Podľa názoru súdu je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty poskytnutého úveru, a to sumu 257,50 eur, pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaná bola preto v skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi týždenne 60 splátok po 15,50 eur, a celkovo bola právnemu predchodcovi povinný zaplatiť 930,- eur. Pritom jediné, čo "na viac" poskytuje domáci servis pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento "servis" je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.
34. Predloženie takejto vzájomne závislej zmluvy na podpis žalovanej, svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k uzavretiu pre ňu nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohla ani ovplyvniť. Je zrejmé, že na žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité a v prevažnej miere hotovostné poskytnutie peňazí. Ak následne chcú toto očakávanie naplniť, nezostáva im iné ako zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísať. Daná situácia preto negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej voľby (rozhodovania sa) žiadateľa o poskytnutie úveru.
35. V prípade ceny za „domáci servis“, táto navyše dosahuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 172,50 eur zvyšuje o ďalších 257,50 eura, teda viac ako o 100 %. Dojednaná výška odmeny je mierne povedané „neprimeraná“ nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to o viac ako o 100 %, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za „domáci servis“ sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za „domáci servis“, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis má výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov.
36. Súd má za to, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru, resp. „o domácom servise“ je s poukazom na uvedené neplatným právnym úkonom, lebo jej uzavretie žalovanou nebolo prejavom jej slobodnej a vážnej vôle. Súd túto zmluvu navyše považoval za vyslovene účelovú, motivovanú snahou právneho predchodcu žalobcu obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, teda obchádzajúcu zákon o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.
37. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok len na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov, preto jej vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaná nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 154,44 eur s poukazom na vyššie uvedené súd započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nebolo sporné, že žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu uhradila celkovo 559,- eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, lebo žalovaná svoj dlh z úverovej zmluvy uzavretej dňa 22.11.2013 riadne splnila a jej záväzok zanikol.
38. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaná mala vo veci plný úspech a z uvedeného dôvodu jej ako úspešnej strane v spore vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku jej žiadne trovy konania nevyplývajú, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.