Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/87/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: ZEPPELIN, s.r.o., so sídlom Hradná 36, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31 606 164, právne zastúpeného JUDr. Milanom Hodanom, advokátom, so sídlom A. C. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100565171/2017 zo dňa 03.04.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správca dane (Daňový úrad Žilina) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 20481925/2015 zo dňa 08.07.2015, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.391,08 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 11.144,21 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 15.246,87 Eur, voči ktorému podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania, druhostupňový správny orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

- žalovaný) vydal rozhodnutie č. 101017930/2016 zo dňa 12.01.2016, ktorým rozhodnutie daňového úradu Žilina č. 20481925/2015 zo dňa 08.07.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Žilina vydal rozhodnutie č. 104070197/2016 dňa 10.10.2016, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 24.984,68 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012, nadmerný odpočet v sume 11.144,21 Eur a nepriznal a vyrubil daň v sume 13.840,47 Eur, voči ktorému podal žalobca opätovne odvolanie.

2. V zmysle podaného odvolania, odvolací orgán (žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR) vydal rozhodnutie č. 100565171/2017 dňa 03.04.2017, rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 104070197/2016 zo dňa 10.10.2016, ktorým bol určený rozdiel v sume 24.984,68 Eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane preveroval predmetné zdaniteľné plnenia u žalobcu, ktorý mu ako dôkaz predložil mandátnu zmluvu, faktúry a doklady o úhradách. Samotná existencia uvedených dokladov však podľa žalovaného ešte nie je dôkazom toho, že žalobca bol oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z týchto faktúr, pretože pri uplatnení práva na odpočítanie musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t. j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení a v danom prípade ku sprostredkovaniu dovozu cukru z Česka,

Poľska, Nemecka a zabezpečeniu nákladnej dopravy na dovoz tovaru dodávateľom CL Investreal, s.r.o., Bratislava. Následne správca dane preveroval uvedené zdaniteľné plnenia dodávateľa uvedeného na faktúrach, t. j. spoločnosti CL Investreal, s.r.o., Bratislava, ako aj u samotných poskytovateľov preprav. Dokazovanie však nepreukázalo, že dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach bola spoločnosť CL Investreal, s.r.o., Bratislava. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie daňového subjektu CL Investreal, s.r.o. zo dňa 16.05.2015 žalovaný uviedol, že predložené čestné vyhlásenie nepreukazuje vykonanie fakturovaných činností spoločnosťou CL Investreal, s.r.o., Bratislava. V čestnom prehlásení uvedená spoločnosť prehlasuje, že Ing. F. U. vykonával v mene CL Investreal, s.r.o. v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 29.01.2012 sprostredkovanie dovozu cukru pre žalobcu z Česka, Poľska a Nemecka. Podľa zistenia správcu dane žalobca v roku 2012 cukor z Poľska ani z Nemecka vôbec nenakupoval a nedovážal. Spoločnosť CL Investreal, s.r.o., Bratislava teda v predmetnom čestnom prehlásení uviedla nepravdivé tvrdenia, čo vážne narúša vierohodnosť uvedeného dokumentu. V uvedenom prehlásení sa taktiež uvádza, že Ing. U. vykonával pre žalobcu v mene CL Investreal, s.r.o. uvedenú činnosť, čo nekorešponduje s tvrdením žalobcu, že spoločnosť CL Investreal, s.r.o. vykonávala činnosť v mene žalobcu a v mene jej konateľa Ing. Ladislava Gozdsáka.

3. Dňa 12. júna 2017 bola tunajšiemu súdu doručená všeobecná správna žaloba, ktorou žalobca žiadal preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 100565171/2017 zo dňa 03.04.2017 (ďalej len napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu - žalovaného) ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš, Hollého 3, Liptovský Mikuláš č. 104070197/2016 zo dňa 10.10.2016 a vrátenie veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V podanej žalobe zotrval na svojich stanoviskách uvedených v odvolaní zo dňa 19.10.2016. Uviedol, že správca dane svoje prvostupňové rozhodnutie oprel o ním preverené skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že dodávka 24t kryštálového cukru, vo fakturovanej ceny 19.920,00 Eur zo dňa 19.10.2012 nespĺňa kritéria trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Uvedené správca dane konštatuje a to i napriek tomu, že žalobca predmetnú dodávku zo dňa 19.10.2012 podrobne vysvetlil, pričom sa zameral na preukázanie skutočnosti, že tovar bol skutočne vyvezený do iného členského štátu - Maďarska a deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. Túto skutočnosť žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil. V dobe realizovania predmetných dodávok boli splnené všetky podmienky pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. a tovar - kryštálový cukor bol preukázateľne prevezený priamo od dodávateľa v Českej republike daňovým subjektom v pozícií prvého odberateľa, druhému odberateľovi do Maďarska. Konateľ žalobcu ohľadom dodávok cukru jednal osobne s osobami, ktoré mu boli predstavené a vystupovali v pozícií splnomocnených zástupcov maďarských spoločností Wiess Trade Holding Kft., Wholesale Business Kft., a to s P. M. a T. S., čo uviedol aj v zápisnici z ústneho pojednávania pred kontrolórmi správcu dane. V rámci uskutočnenia trojstranného obchodu boli všetky zúčastnené subjekty identifikované pre daň z troch rôznych členských štátov (dodávatelia - Česká republika, prvý odberateľ - Slovensko, druhý odberateľ - Maďarsko). Prepravu v zmysle § 45 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. zabezpečoval daňový subjekt v pozícií prvého odberateľa, čo je dostatočne preukázané došlými faktúrami od spoločností, ktoré reálne vykonávali prepravy od dodávateľa ku druhému odberateľovi. Uvádzané došlé faktúry sú riadne zaevidované u prvého odberateľa, žalobcu, ktorý ich aj uhrádzal prevodmi na účty prepravných spoločností. Súčasťou faktúr za uskutočnené prepravy sú aj medzinárodné nákladné listy - CMR, spĺňajúce všetky náležitostí, potvrdené všetkými zúčastnenými subjektmi, na ktorých je uvedené miesto nakládky v Českej republike a miesto vykládky v Maďarsku. Žalobca ďalej uviedol, že uvedená prax je úplne bežná pri uskutočňovaní akýchkoľvek obchodov. Žalobca, zastúpený konateľom si pred uskutočnením týchto obchodov overil, že uvedené zahraničné subjekty majú pridelené IČ DPH a ú zaregistrované ako platitelia DPH. Zisťovať totiž pozadie zúčastnených firiem so zámerom na možné podvodné konanie nie je bežnou súčasťou pri uzatváraní obchodov. Žalobca nemá kompetencie, na základe ktorých by preveril možné riziká pri uzatváraní takýchto obchodných transakcií. Pri preberaní a následnom vyskladňovaní tovaru v logistických skladoch je účasť žalobcu z časového a finančného hľadiska nemožná, daňový subjekt nedisponuje prostriedkami, ktorými by uvedené vedel zabezpečiť, to znamená nachádzajú sa pri nakládke tovaru v ČR, zabezpečiť prepravu tovaru, fyzicky skontrolovať každú dodávku kamióna - deklarované množstvo, kvalitu, spôsob balenia tovaru podľa objednávok, porovnať údaje na faktúrach, dodacích listoch, objednávkach, medzinárodných nákladných listov CMR, odkontrolovať trasu samotnej prepravy, prechod cez štátne hranice a následne byť pri vykládke tovaru v logistických centrách v Maďarsku. Žalobca má za to, že prvý odberateľ, žalobca v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. splnil všetky podmienky pre trojstranný obchod a nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného

členského štátu a nadobudnutie u tohto subjektu sa považuje za zdanené. Osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, t. j. daňové subjekty v Maďarsku. Pokiaľ žalovaný poukazuje na netransparentnosť platieb, tak k tomu žalobca uviedol, že platby v hotovosti boli v čase realizácie predmetných dodávok tovaru bežnou a daňové predpisy neporušujúcou praxou. Žalovaný taktiež vytýkal žalobcovi spôsob objednávania tovaru (telefonicky), výnimočne mailom, čo považuje žalobca v súčasnej dobe za úplne bežnú obchodnú prax, neporušujúc žiadnu právnu normu. Žalobca poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že si svoje daňové povinnosti vyplývajúce z predmetného obchodu voči žalovanému riadne splnil a nemyslí si, že by mal niesť zodpovednosť za daňový subjekt s ktorým riadne obchodoval, len z toho dôvodu, že si tento svoje daňové povinnosti nesplnil v štáte, v ktorom mu vznikli. Pri trojstrannom obchode je to, na čom stavia správca dane dorubenie danie - nesplnenie ustanovenia § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., kedy žalovaný argumentuje, že daňový subjekt - žalobca nepreukázal, že nadobudnutie tovaru z Českej republiky nebolo predmetom dane v Maďarskej republike. Tu si podľa žalobcu žalovaný zamieňa pojem „nebolo predmetom dane“ s pojmom, odberateľ maďarský subjekt „daň nepriznal a nezaplatil“ (ak nevznikla daňová povinnosť na vstupe do SR podľa ust. § 17, tak nemôže vzniknúť ani daň na výstupe, a teda nie je možné daň dorubiť, k čomu napokon došlo).

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25.08.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca sa vo svojej žalobe odvoláva na svoje stanoviská uvedené v odvolaní zo dňa 19.10.2016 proti rozhodnutiu správcu dane č. 104070197/2016 zo dňa 10.10.2016. Nakoľko námietky žalobcu uvádzané v žalobe sa vo svojej podstate neodchyľujú od námietok uvedených v odvolaní žalobcu zo dňa 19.10.2016 sa pridržiaval toho, čo uviedol v rozhodnutí č. 100565171/2017 zo dňa 03.04.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 104070197/2016 zo dňa 10.10.2016. Žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 19.10.2016 namietal procesné pochybenie správcu dane a taktiež namietal proti všetkým trom zisteniam správcu dane. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100565171/2017 zo dňa 03.04.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Žilina č. 104070197/2016 zo dňa 10.10.2016 zamietol.

5. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci zistil, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. , v znení účinnom ku dňu 12.04.2017 (právoplatnosť druhostupňového správneho rozhodnutia), pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 26 ods. 7 citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 5 citovaného zákona, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.12.2012, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.12.2012, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.

Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru.

Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH a spolupracovať navzájom medzi sebou a s komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožňuje príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrolou riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci spoločenstva, a boli proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami.

Podľa článku 2 ods. 1 písm. k) Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: „administratívne vyšetrovanie“ sú všetky kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH.

Podľa článku 7 ods. 1 citovaného nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1, vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov.

Podľa článku 7 ods. 2 citovaného nariadenia, na účely oznamovania informácií uvedeného v ods. 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.

Podľa článku 7 ods. 5 citovaného nariadenia, aby bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje akoby konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu.

7. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci, ako to učinili správne orgány. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu, a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet sú v zákone stanovené. Pritom na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie daní, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktorých by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). Jedná sa o tzv. reťazový obchod, keďže bolo preukázané, že žiadna zo spoločností zapojených do obchodného reťazca nepozná ani neuvádza krajinu pôvodu tovaru a nie je známa ani krajina konečnej spotreby - tovar je v neustálom fakturačnom (i v prepravnom) kolobehu. Žiadna zo spoločností v reťazci nepreukázala potrebu konečnému zákazníkovi.

8. Ku konkrétnym žalobným bodom, ktoré správny súd v plnom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné uvádza: Z rozsiahleho preverovania nákupu a predaja cukru zo Slovenska do Maďarska sa nepreukázalo, že cukor bol dodaný odberateľovi Wiess Trade Holding Kft., Aranyeso ut. 8, Budapešť, Maďarsko t. j. nepreukázala sa podmienka, že skutočný nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Maďarskej daňovej správe sa dlhodobo nepodarilo s daňovníkom Wiess Trade Holding Kft. skontaktovať a nemá žiadne informácie o týchto transakciách, pričom daňový subjekt Gabriel Transport Kft., ktorý je na CMR uvedený ako subjekt, ktorý tovar prijal, uviedol, že síce tovar prijímal na sklad v Lorinci út. 61/b, Vecsés, Maďarsko, ale nebol jeho konečným odberateľom ani odberateľom daňového subjektu Wiess Trade Holding Kft., pretože z tohto skladu sa tovar ďalej vyskladňoval pre rôznych odberateľov, avšak konkrétne informácie o vyskladnení tovaru sú neznáme, vzhľadom na nedostatok informácií o prepravcoch. V danom prípade prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska zabezpečoval žalobca a to inou osobu, prepravcom Merkantil D.S., s.r.o., Dunajská Streda, ktorý mu ju vyfakturoval faktúrou č. 20121662 zo dňa 22.10.2012, dátum dodania 19.10.2012. Na prepravnom doklade je uvedené miesto určenia Vecsés, Maďarsko, na medzinárodnom nákladnom liste č. 3343250 je ako subjekt, ktorý tovar prevzal uvedený Gabriel Transport Kft., Lorinci út. 61/b, Vecsés, Maďarsko a na dodacom liste č. 1191012 je ako odberateľ síce uvedený daňový subjekt Wiess Trade Holding Kft., Aranyeso ut. 8, Budapešť, Maďarsko, ale prevzatie tovaru nie je potvrdené ním, ale znova je tam pečiatka Gabriel Transport Kft., Lorinci út. 61/b, Vecsés, Maďarsko. Žalobca ohľadom dodávok cukru pre odberateľa Wiess Trade Holding Kft., Budapešť nejednal s jej oficiálnym konateľom, ktorého ani nepoznal, ale jednal s P. M. a T. S., objednávaní cukru zo strany maďarskej spoločnosti prebiehal telefonicky (výnimočne i mailom), v mieste vykládky tovaru na adrese Gabriel Transport Kft., Lorinci út. 61/b, Vecsés, Maďarsko osobne nebol, úhrady za dodávky cukru boli realizované vkladom na účet. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejavil náležitú mieru opatrnosti preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s cukrom vo veľkých objemoch, keď maďarské spoločnosti, ktorým fakturoval dodávky cukru sa v priebehu roku 2012 zmenili každé tri štyri mesiace, pričom nejednal s konateľmi týchto spoločností, ale jednal s P. M. a T. S.. Platby, za maďarské spoločnosti, ktorým žalobca fakturoval dodávky cukru, vkladali hotovosti na účet žalobcu osoby, ktoré neboli konateľmi týchto spoločností. V danom prípade sa nepreukázalo splnenie podmienok oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane preveroval všetky skutočnosti súvisiace s fakturovanou dodávkou cukru, teda nielen jeho dodanie od žalobcu odberateľovi do Maďarska, ale aj pôvod tovaru, t. j. či tovar skutočne existoval, kde bol skladovaný, ako prebiehala jeho preprava. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky zistené skutočnosti, týkajúce sa aj preverovania pôvodu predmetného cukru, pričom nespochybnil fakturovanú dodávku medzi daňovým subjektom CL Investreal, s.r.o., Bratislava a žalobcom.

9. Cukor, ktorý žalobca fakturoval pre Wholesale Business Kft. faktúrou č. 127102012 zo dňa 04.10.2012 sa fyzicky nachádzal v Českej republike, odkiaľ bol prepravovaný do Maďarska, do logistického skladu spoločnosti Autokér Logisztikai Kft.. A do logistického skladu Gabriel Transport Kft.. Sklady spoločnosti Autékér Logisztikai Kft. bol cukor skladovaný na základe zmluvy s Českou spoločnosťou Bartomenat s.r.o., ktorá nebola vlastníkom tovaru a ani nevstúpila do uvedeného obchodného a fakturačného vzťahu. Spoločnosť Gabriel Transport Kft. potvrdila skladovanie cukru len pre daňový subjekt Wiess Trade Holding Kft., nie pre Wholesale Business Kft.. Všetky tieto obchody v rámci

identifikovateľného obchodného reťazca koordinovali a uzatvárali fyzické osoby T. S. a P. M., ktorí neboli konateľmi maďarských spoločností Wholesale Business Kft.. Došlo teda k preprave z Českej republiky do Maďarska, avšak tento tovar nebol preukázateľne dodaný spoločnosti Wholesale Business Kft., uvedenej na faktúre. V danom prípade sa preprava tovaru skončila v Maďarsku, žalobca si objednal tovar od dodávateľa z Českej republiky pod slovenským IČ DPH, ale sa nepreukázalo, že toto nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Maďarsku. V tomto prípade sa podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. za miesto nadobudnutia považovala Slovenská republika.

10. Žalobca ohľadom dodávok cukru pre odberateľa Wholesale Business Kft., Szeged nejednal s jej oficiálnym konateľom, ktorého ani nepoznal, ale jednal s P. M. a T. S., objednávanie cukru zo strany maďarských spoločností prebiehalo telefonicky (výnimočne emailom), v mieste vykládky tovaru na adrese Gabriel Transport Kft., Lorinci út. 61/b, Vecsés, Maďarsko a Autokér Logisztikai Kft., Gyál, Heltai Jeno u. 73, Maďarsko osobne nebol, úhrady za dodávky cukru boli realizované vkladom na účet, resp. v hotovosti. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť uplatniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Žalobca mal byť zvlášť opatrený v prípade obchodovania s cukrom vo veľkých objemoch, keď maďarské spoločnosti, ktorým žalobca fakturoval dodávky cukru v priebehu roku 2012 zmenili každé tri štyri mesiace, pričom žalobca nejednal s konateľmi týchto spoločností, ale jednal s P. M. a T. S.. Platby za maďarské spoločnosti, ktorým žalobca fakturoval dodávky cukru, vkladali hotovosti na účet žalobcu osoby, ktoré neboli konateľmi týchto spoločností. V danom prípade sa nepreukázalo, že sa jedná o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z..

11. V medzinárodných nákladných listoch je ako miesto vykladania tovaru uvedený Gabriel Transport Kft., Lorinci út. 61/b, Vecsés, Maďarsko alebo Autokér Logisztikai Kft., Gyál, Heltai Jeno u. 73, Maďarsko, ktorý potvrdili prevzatie tovaru na skladovanie, ale neboli jeho odberateľmi a nie je preukázané dodanie predmetného tovaru druhému odberateľovi t. j. spoločnosti Wholesale Business Kft., Széget, Maďarsko, ktorá nielenže bola nekontaktná, ale nepodala žiadne daňové priznania v uvedenom období, nedeklarovala nadobudnutia tovaru od žalobcu. Preukázalo sa, že tovar bol prepravený do Maďarska, ale nie to, že jeho odberateľom bola spoločnosť Wholesale Business Kft..

12. Správca dane nerozporoval, že tovar bol z Českej republiky prevezený do Maďarska, ani to, že Česká spoločnosť bola identifikovaná pre daň v Českej republike a slovenská spoločnosť (žalobca) bola identifikovaná pre daň na Slovensku a zúčastnili sa obchodnej transakcie, ale pri trojstrannom obchode sa ho musela skutočne zúčastniť aj osoba evidovaná pre daň v Maďarsku. Spoločnosť Wholesale Business Kft. bola identifikovaná pre daň v Maďarsku, ale nepreukázalo sa, že sa skutočne zúčastnila tejto transakcie.

13. V administratívnom spise žalovaného a daňového správneho orgánu sa nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že pán P. M. a pán T. S. boli splnomocnení zástupcovia spoločnosti Wiess Trade Holding Kft. a Wholesale Business Kft.. Konateľ žalobcu sa bližšie nezaujímal o to, či predmetný cukor v konečnom dôsledku skutočne prevzal odberateľ, ktorému ho žalobca fakturoval, nikdy nebol pri odovzdávaní ani jednej zo zásielok, nikdy nebolo v logistických centrách, kde sa tovar vykladal, ani sa o tom nepokúšal získať informácie iným spôsobom. Konateľ žalobcu (pán Godzsák) v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12.06.2013 týkajúcej sa daňového subjektu Wholesale Business Kft. tvrdil, že jedná s konateľom maďarskej spoločnosti pánom Rudolfom Sotim. Na otázku správcu dane, či pozná T. S. uviedol, že ho videl, ale bližšie ho nepozná. Pri ústnom pojednávaní 09.04.2015 sa však vyjadril, že jednal len s P. M. a T. S. a k otázke, či poznal niektorého z konateľov maďarskej spoločnosti Wholesale Business Kft., Wiess Trade Holding Kft. FN.Premier Cargo, Budapešť Kft. a SILVER-TRADE Kft., Budapešť uviedol, že nie.

14. Obchodné transakcie s deklarovanými maďarskými spoločnosťami neboli náhodnými obchodnými transakciami, ktorých súčasťou sa žalobca stal bez vlastného vedomia a pričinenia, jednalo sa o fakturácie, ktoré prebiehali počas celého roku 2012 a o ich obsahu a okolnostiach ich realizácie žalobca musel vedieť.

15. Platby vysokých čiastok v hotovosti platili osoby, ktoré neboli konateľmi maďarských spoločností, ktoré vystupovali ako odberatelia žalobcu. Je podozrivé, že na účet žalobcu vkladali v hotovosti vysoké peňažné čiastky osoby, ktoré pán Godzsák vôbec nepoznal, ani s nimi nejednal, pričom tieto osoby pri

vkladoch neuvádzali variabilné symboly, t. j. čísla faktúr, ktoré majú byť uhradené z týchto čiastok. Je chybou, že konateľ spoločnosti žalobcu sa bližšie o to nezaujímal, platby dostal a to stačilo.

16. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-273/11 článok 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej Smernicou Rady 2010/88/EÚ zo 07.12.2010 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa za okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, predávajúcemu zamietlo právo na oslobodenie od dane v prípade, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti v tomto konaní. Správca dane posúdil uvedené skutočnosti aj v kontexte ostatných zistení vyplývajúcich z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, ako aj z ústneho pojednávania s konateľom ZEPPELIN, s.r.o., pánom Ladislavom Godzsákom.

17. Žalobca ani v jednom prípade neoveril, či predmetný cukor v konečnom dôsledku skutočne prevzal odberateľ, ktorému ho fakturoval, ani raz nebol v logistickom centre, kde sa tovar vykladal, nemal písomné zmluvy s odberateľmi, jednal s inými osobami, nie s konateľmi týchto maďarských spoločností, spoločnosti, ktorým fakturoval dodávky cukru sa stále menili, pričom v ich mene jednali stále tie isté osoby, t. j. mal dostatok indícií k tomu, aby sa presvedčil, či je všetko v súlade so zákonom a či sa svojou činnosťou nezúčastňuje na nezákonnej činnosti P. M. a T. S..

18. Vo všetkých prípadoch bol objednávateľom prepravy konateľ žalobcu Ing. Ladislav Godzsák. Nepreukázalo sa, že zo strany daňového subjektu CL INVEST REAL s.r.o., Bratislava došlo ku poskytnutiu služieb v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 29.01.2012, vrátane dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2012, t. j. ku sprostredkovaniu dovozu cukru z Česka, Poľska, Nemecka a zabezpečeniu nákladnej dopravy na dovoz tovaru. Preto žalobca nebol oprávnený si uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr od spoločnosti CL INVEST REAL s.r.o., Bratislava podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Platiteľovi nevzniká nárok na odpočítanie dane na základe faktúry, hoci by táto obsahovala aj všetky formálne náležitostí, ak tieto doklady nemajú podklad v skutočnosti.

19. Podmienka uvedená v § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie nie je možné odpustiť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to osobou uvedenou na faktúre.

20. V danom prípade sa nepreukázalo, že sa jedná o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. Postup správcu dane bol v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubil DPH z dodávok cukru uvedených na faktúre č. 127102012 zo dňa 04.10.2012.

21. Podľa správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že bolo spoločnosťou CL INVEST REAL s.r.o. Bratislava dodané plnenie uvedené na predmetných faktúrach. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t. j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, v danom prípade ku sprostredkovaniu tovaru cukru z Česka, Poľska, Nemecka a zabezpečeniu nákladnej dopravy na dovoz tovaru dodávateľom CL INVEST REAL s.r.o., Bratislava. Dokazovanie vykonané správcom dane však nepreukázalo, že dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach bola spoločnosť CL INVEST REAL s.r.o. Bratislava.

22. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods.4 SSP rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

23. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu (výnimočnosť situácie).

24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.