Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-7-2018.pdf
PDF · 94.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov T. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. - S. XX a T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I., Z. I. XXX, zastúpeného JUDr. X. X., advokátom, so sídlom O., P. č.8, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. novembra 2017, č.k. 30P/60/2017-82, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh otca na zníženie zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej B.. Vo výroku II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že mal. B. sa narodila z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené v roku 2008. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného v júni 2016 mala maloletá B. takmer 14 rokov a bola žiačkou 7. ročníka základnej školy. Matka bola s maloletým synom L., narodeným z jej súčasného manželstva, na rodičovskej dovolenke. Spolu s manželom a deťmi žila v rodinnom dome vo vlastníctve jej otca, s nákladmi na bývanie vo výške cca 200 eur. Okrem mal. B. mala ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k jej dvom maloletým synom, T. (2012) a L. (2014), narodeným z jej manželstva. Poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavky na 3 deti vo výške 70,56 eur. Jej manžel mal priemerný mesačný príjem vo výške cca 500 eur. Otec pracoval ako vodič v spoločnosti X. U., s.r.o., s priemerným mesačným príjmom vo výške 648 eur netto. Bol ženatý a spolu s manželkou žil vo vlastnom rodinnom dome, s nákladmi na bývanie vo výške cca 192 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Manželka otca mala priemerný mesačný príjem vo výške 371 eur netto. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výške výživného nedošlo k výraznej zmene na strane mal. B. ani jej matky. V súčasnosti má maloletá 15 rokov a jej potreby sú obdobné ako mala pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného. Otec pracuje rovnako ako pri poslednom rozhodovaní o výške výživného v pozícii vodiča, teraz, s priemerným príjmom za 6/2016 až 9/2017 vo výške 831,43 eur mesačne. Jeho príjem tak oproti príjmu pri poslednom rozhodovaní o výške výživného vzrástol o 183,43 eur. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. V., narodenej XX.XX.XXXX z jeho súčasného manželstva. Súd sa nestotožnil s názorom otca, že za danej situácie môže platiť maloletej B. výživné iba vo výške 50 eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dieťa má tiež právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd poukázal tiež na to, že pohľadávka výživného je prednostnou pohľadávkou, a preto pokiaľ má otec finančné prostriedky na splátky úverov, musí si
nájsť finančné prostriedky aj na úhradu výživného pre maloletú, ktorá je výživou odkázaná na svojich rodičov. Za situácie, kedy otcovi síce pribudla jedna vyživovacia povinnosť, ale zároveň sa aj jeho príjem od posledného rozhodovania o výške výživného zvýšil o 183,43 eur mal súd zato, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. B. bol neodôvodnený, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Podľa § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil riadnym spôsobom majetkové pomery oboch rodičov, nevyhodnotil zmenu pomerov na jeho strane a na základe takto nedostatočne zistených skutočností vo veci nesprávne rozhodol. Mal za to, že súd dostatočne nezohľadnil najpodstatnejšiu skutočnosť odôvodňujúcu zmenu pomerov na jeho strane, ktorou je narodenie dcéry V., nar. XX.XX.XXXX. Od posledného rozhodnutia súdu v roku 2016 teda celkový príjem jeho rodiny výrazne poklesol, a to aj napriek tomu, že jeho príjem sa mierne zvýšil. Napriek tomu, že predložil súdu podrobne vypracovaný písomný prehľad jeho priemerných mesačných nákladov spojených s vedením domácnosti, ako aj nákladov na výživu a starostlivosť o mal. V., ktoré vzhľadom na momentálny nízky príjem jeho manželky je nútený zabezpečovať takmer výlučne zo svojho príjmu, súd tieto objektívne vynaložené náklady nebral do úvahy. Súd naopak jednostranne prihliadal na ničím nepodložené tvrdenia matky mal. B. o výške nákladov na vedenie jej domácnosti a nákladov na mal. B., ktoré neboli preukázané žiadnymi relevantnými dokladmi. Súd rovnako nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom príjmu manžela matky a vychádzal len z tvrdenia matky, ktoré rovnako nebolo relevantne preukázané. Namietal tak isto výšku tvrdených nákladov na výchovu a výživu mal. B., pričom náklady, ktoré matka uviedla na pojednávaní, považoval za prehnane vysoké a nezodpovedajúce odôvodneným potrebám mal. B.. Napríklad vreckové, ktoré mal. B. poskytuje matka vo výške 60 eur mesačne, považuje vzhľadom na študijné výsledky maloletej za neprimerane vysoké. Mal za to, že matka maloletej neobjektívne uviedla náklady súvisiace s jej bývaním, podľa jeho informácií matka spolu so svojou rodinou obýva rodinný dom, v ktorom bývajú aj rodičia jej manžela, ktorí sa takisto podieľajú na úhrade nákladov spojených s prevádzkou predmetného rodinného domu. Pri rozhodovaní o výške výživného súd nezohľadnil skutočnosť, že matka mal. B. preukázala svoj príjem z pracovnej činnosti len za jeden mesiac, ktorý naviac s najväčšou pravdepodobnosťou ani neodpracovala celý. Matkou deklarovaný príjem vo výške 234,97 eur mesačne nepredstavuje jej skutočný príjem, takto stanovená mzda je hlboko pod hranicou minimálnej mzdy a je nelogické, aby matka pracovala za mzdu, ktorá je takmer rovnaká ako rodičovský príspevok a pritom ešte vynakladala ďalšie finančné prostriedky spojené s cestovaním do zamestnania. Poukázal na to, že matka v roku 2010 dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 404,25 eur a v tejto súvislosti sa súd vôbec nezaoberal otázkou, či matka maloletej bez dôvodne nezastáva horšie platené miesto, nezodpovedajúce jej kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastávala lepšie platené miesto. Je pravdou, že od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti došlo u neho k určitému nárastu príjmov, ale jeho priemerný mesačný príjem sa rozhodne nezvýšil o čiastku 183,43 eur. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy len jeho príjmy za obdobie jún 2017 - september 2017, kedy skutočne dosahoval vyšší príjem. Vzhľadom na jeho charakter práce, pri ktorej v letnom období dosahuje výrazne vyšší príjem ako v zimných mesiacoch, je potrebné zohľadňovať mzdu za dlhšie obdobie. Pokiaľ by sú zohľadnil príjmy aj za zimné a jarné mesiace, jeho priemerná mesačná mzda by nedosahovala čiastku 831,43 eur. Z predloženého potvrdenia o výške príjmu za obdobie február 2016 - február 2017 vyplýva, že jeho priemerná mesačná mzda za toto obdobie predstavovala čiastku 682,27 eur. Celkový príjem jeho rodiny sa podstatne znížil, nakoľko manželka od nástupu na materskú dovolenku poberá iba materské dávky vo výške 300 eur a od januára 2018 jej bude vyplácaný iba rodičovský príspevok vo výške 230 eur. Ďalej namietal, že súd nezobral do úvahy náklady, ktoré je nútený vynakladať najmä v súvislosti so zabezpečením základnej potreby bývania pre neho a jeho rodinu (úhrada splátok hypotekárneho úveru). Medzi náklady potrebné na zabezpečenie potreby bývania je nepochybne potrebné zarátať aj splátky hypotekárneho úveru, ktorý bol použitý na nadobudnutie domu, ktorý spolu so svojou rodinou obýva. Z uvedených skutočností je zrejmé, že súd nezohľadnil zmenu pomerov (narodenie ďalšieho dieťaťa, nástup manželky na materskú dovolenku a z toho vyplývajúce zníženie celkového príjmu rodiny), ktorá u ňho objektívne nastala v čase od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na mal. B.. Navrhol, aby bol zaviazaný prispievať na výživu mal. B. po 60 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
3. Matka mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí. Poukázala na to, že mal. B. má už 15 rokov a výdavky na ňu sú podstatne vyššie. Otec okrem platenia výživného maloletej žiadnym iným spôsobom neprispieva, napríklad k sviatkom, k Vianociam, čo je dosť smutné voči dcére. Pokiaľ sa otcovi narodilo v manželstve dieťa, v tom nevidí dôvod, aby došlo k zníženiu výživného, nakoľko aj jej sa z druhého manželstva narodili dve deti a sú päťčlenná rodina.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že aj napriek tomu, že v porovnaní s poslednou úpravou výživného pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť, jeho schopnosti a možnosti umožňujú, aby platil výživné na mal. B. vo výške 110 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od posledného rozhodovania o výške výživného nedošlo k výraznej zmene pomerov na strane mal. B. ani jej matky. V súčasnosti má maloletá 15 rokov a jej potreby sú obdobné, ako mala pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného. Otec pracuje rovnako ako pri poslednom rozhodovaní o výške výživného v pozícii vodiča, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 831,43 eur mesačne, jeho príjem tak oproti príjmu pri rozhodovaní o poslednom rozhodovaní o výške výživného vzrástol o 183,43 eur. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. V., nar. XX.XX.XXXX z jeho súčasného manželstva. Za situácie, kedy otcovi síce pribudla jedna vyživovacia povinnosť, ale zároveň sa aj jeho príjem zvýšil o 183,43 eur mesačne, mal súd za to, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. B. je nedôvodný. Pokiaľ ide o hypotekárne, resp. spotrebiteľské úvery, súd poukázal na to, že pohľadávka výživného je prednostnou pohľadávkou, a preto pokiaľ má otec finančné prostriedky na splátky úverov, musí si nájsť finančné prostriedky aj na úhradu výživného pre maloletú, ktorá je výživou odkázaná na svojich rodičov.
7. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za správny.
8. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené, sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti a k námietkam otca dodáva nasledovné:
9. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zníženie výživného podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zníženie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zníženie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné.
11. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery rodičov a maloletého dieťaťa v čase poslednej úpravy o výživnom vykonanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júna 2016, č.k. 31P/72/2015-63 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06. októbra 2016, č.k. 4CoP/50/2016-84, ktorým bolo zvýšené výživné otca na mal. B. zo sumy 80 eur mesačne na 110 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2015 so súčasnými pomermi rodičov a maloletého dieťaťa. Odvolací súd dospel vzhľadom na takto zistené pomery účastníkov k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie, že zníženie výživného na mal. B., vzhľadom aj na hore citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine, nie je opodstatnené. V čase poslednej úpravy výživného mal. B. bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, mala 14 rokov. Matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, bola vydatá, okrem mal. B. mala ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k jej dvom deťom pochádzajúcim z druhého manželstva, a to k mal. T. a k mal. L.. Jej manžel dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške cca 500 eur. Otec pracoval ako vodič s priemerným mesačným príjmom vo výške 648 eur netto, bol ženatý, s manželkou žil vo vlastnom rodinnom dome, inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. B. nemal. Manželka otca dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 371 eur netto. V uvedenom konaní súd vychádzal z toho, že výdavky otca na splácanie hypotekárneho, resp. spotrebiteľského úveru považoval za neprimerané finančné zaťaženie, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a vzhľadom na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k deťom je prednostná, súd nebral do úvahy výdavky otca (ani matky) na splácanie úverov. V súčasnosti mal. B. má 15 rokov, je žiačkou 9. ročníka základnej školy, od posledného rozhodovania o výške výživného nedošlo k podstatnému zvýšeniu jej odôvodnených potrieb. Otec dieťaťa naďalej pracuje v pozícii vodiča, za obdobie od 06/2016
- 09/2017 dosiahol priemerný mesačný zárobok 831,43 eur, čo je o 183,43 eur viac v porovnaní s jeho príjmom v čase poslednej úpravy výživného. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. V., nar. XX.XX.XXXX z jeho súčasného manželstva, s ktorou je jeho manželka na materskej dovolenke, od januára 2018 poberá rodičovský príspevok. Otec naďalej býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, spláca spotrebný a hypotekárny úver splátkami po cca 600 eur mesačne, pričom od zamestnávateľa si vzal pôžičku 1.000 eur, ktorú spláca po 100 eur mesačne. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, táto má naďalej okrem mal. B.alšie dve vyživovacie povinnosti k synom z druhého manželstva, a to k mal. L. a k mal. T., obaja synovia v súčasnosti navštevujú materskú škôlku. Matka bola do augusta 2017 na rodičovskej dovolenke, v septembri 2017 sa zamestnala, za mesiac september 2017 mala priemerný čistý príjem vo výške 236,54 eur. Matka naďalej býva so svojou rodinou v rodinnom dome vo vlastníctve jej otca s nákladmi na bývanie vo výške cca 200 eur. Manžel matky dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 600 eur. S prihliadnutím na takto zistené pomery na strane účastníkov, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Aj keď na strane otca nastala zmena pomerov v tom, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť, na druhej strane však od posledného rozhodovania o výške výživného sa jeho príjem zvýšil o 183,43 eur mesačne, z ktorého je schopný platiť výživné na mal. B. vo výške 110 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky otca na splácanie úverov, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ má otec finančné prostriedky na splátky úverov (cca 700 eur mesačne), musí si nájsť finančné prostriedky aj na úhradu výživného pre maloletú, ktorá je výživou odkázaná na svojich rodičov. Otec si musel byť vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k maloletej, a preto táto okolnosť nemôže byť na ujmu maloletej.
12. Námietky otca, že súd pri rozhodovaní bral do úvahy len jeho príjmy za obdobie jún 2017 - september 2017, kedy dosahoval skutočne vyšší príjem, neobstoja. Z obsahu spisu vyplýva, že súd pri posudzovaní zárobkových pomerov otca vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa otca o výške príjmu (č.l. 11 spisu), z ktorého vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca za obdobie 06/2017 - 09/2017 predstavoval 831,43 eur. Rovnako neopodstatená bola aj odvolacia námietka otca, že súd nezisťoval priemerný mesačný zárobok manžela matky a vychádzal len z tvrdenia matky, že príjem jej manžela predstavuje cca 600 eur mesačne. Matka na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 13.11.2017 predložila výpisy z osobného účtu jej manžela, ktoré súd prvej inštancie oboznámil a z ktorých vyplýva, že priemerný mesačný zárobok manžela matky v období od júna 2017 do septembra 2017 predstavoval cca 600 eur netto mesačne. Námietku otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval zárobkové pomery matky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, keď matka sa zamestnala až v septembri 2017, v tomto mesiaci dosiahla priemerný mesačný zárobok 236,54 eur, pričom v čase pojednávania nemala k dispozícii výplatnú pásku za mesiac október 2017. Je pravdepodobné, že príjem matky maloletej bol v nasledujúcich mesiacoch vyšší, avšak je potrebné zdôrazniť, že matka má okrem mal. B.alšie dve vyživovacie povinnosti k synom z jej druhého manželstva a svoju vyživovaciu povinnosť k mal. B. si čiastočne plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).