Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-143-2004.pdf
PDF · 132.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/143/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému C.. I. V.re trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. (č. 140/1961 Zb. zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutkov - ďalej už len Tr. zák.) a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 7. marca 2018 predseda senátu JUDr. Imrich Hlavička a prísediaci Eva Černeková a Oto Šantúr, takto
rozhodol:
obž. C.. I. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., X. D. č. XX, korešpondenčná adresa O. K., L. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 4. novembra 2002 v čase medzi 12.00hod. a 13.00 hod. v M. na ulici P. P. po predchádzajúcej hádke vybral z ruky svojho bývalého svokra D. Y. mobilný telefón zn. Siemens, aby mu tak zabránil telefonovať a utekal s ním k svojmu osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda XXX EČ: NZ XXX AV, ktoré mal zaparkované na ulici U. V., poškodený ho najprv začal prenasledovať pešo, potom nasadol na svoj bicykel, obžalovaný nasadol do vozidla a naštartoval ho a poškodený sa domáhal vrátenia telefónu a keď búchal obžalovanému na ľavé predné okno vozidla, obžalovaný toto stiahol do polovice, pričom poškodený strčil ruku do priestoru vozidla pokúšal sa vybrať mobilný telefón, obžalovaný však rýchlo vytiahol okno a privrel mu ruku, zaradil rýchlosť a pomaly sa pohol v smere svojej jazdy, čím nútil poškodeného aby sa pohyboval spolu sním v smere svojej jazdy,
t e d a
iného násilím nútil, aby niečo konal a trpel, spáchal taký čin so zbraňou,
č í m s p á c h a l
trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 235 odsek 2 Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku - ďalej už len Trestný zákon) za použitia ustanovenia § 53 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) eur.
Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona súd ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný titulom náhrady škody zaplatiť D.i Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX/XX sumu vo výške 178,25 eur.
Podľa § 229 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený D. Y. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Bratislava mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal na súd obžalobu na obvineného IO. I. V. pre trestný čin vydierania § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutkov - ďalej už len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadne skutku uvedeného v obžalobe, boli vypočutí obžalovaný C.. I. V., poškodený D. Y. a svedkovia: C.. L. V., prof. U.. P. X., N.., znalec MUDr. P. T., znalec MUDr. U. L., bola prečítaná výpoveď svedka X. P., svedkyne B. V., boli prečítané a oboznámené ostatné listinné dôkazy a lustrácie na obžalovaného.
Obžalovaný C.. I. V. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že mali spolu s bývalou manželkou a s pánom Y. nezhody. V tom čase sa už nevedel dostať do bytu, a následne mu zamedzili prístup aj do domu, kde mal svoje osobné veci. Z bytu bol vymknutý niekedy v mesiaci júl 2001, o tom svedčí aj zápis na polícii. Keď zistil, že bol vymknutý aj z domu, všetky zámky boli vymenené, a on v tom čase tam mal svoje doklady a peniaze, išiel za bývalou manželkou 3.11.2002, na Y. ulicu č. X v M., kde sa vtedy zdržiavala spolu so synom Z.. Pýtal si od nej kľúče od domu, aby si mohol zobrať svoje osobné veci odtiaľ preč. Kľúče mu nechcela dať, správala sa k nemu arogantne, tak odišiel. Bývalá manželka mu povedala, že kľúče mu v žiadnom prípade nedá, že tam nemá čo robiť, že to nie je jeho. Na druhý deň sa rozhodol, že sa dostane do domu cez zadné dvere na terase. Chcel tam ísť týmto spôsobom kvôli tomu, aby sa tam dostal nepozorovane, pretože mal vedomosť o tom, že Y. s bývalou manželkou dali sledovať dom susedom. Riešil to týmto spôsobom kvôli tomu, aby sa vyhol otvorenému konfliktu s pánom Y., resp. s bývalou manželkou. Ďalej uviedol, že 4.11.2002 v čase pred 12.00 hod. mu volala jeho matka s tým, že či ju nevyzdvihne v M.. Vyzdvihol ju na železničnej stanici. O určitých nezhodách vedela. Vedela, že má problémy s bývalou manželkou a jej otcom, ale o tomto vzniknutom probléme nevedela. On jej o tom povedal. Následne spolu išli s autom k domu, zaparkoval v slepej ulici U. V., pretože chcel nepozorovateľne ísť dnu a aj odísť odtiaľ. Obaja vystúpili z auta, jeho matka sa postavila na druhú stranu cesty, kde ho čakala na rohu, on zobral jednu polovicu kľučky a páčidlo, a išiel cez záhradu k balkónovým dverám. Tieto pôvodne nemali zámok, tak si myslel, že s tou jednou polovičkou kľučky dvere otvorí. Nepodarilo sa mu to, preto prešiel k hlavnému vchodu a pomocou páčidla otvoril garážovú bránu. Vyšiel na poschodie, počas toho ako si balil svoje osobné veci a peniaze, bolo to približne po 5 min. ako vošiel do domu, počul zdola otváranie brány a kroky. Veci si rýchlo dobalil, a išiel po schodoch smerom dole. Tam už vtedy stál pri schodisku pán Y. a vynadal mu, že čo tam robí, aby vypadol, a povedal mu, že nemá tam čo robiť. Nechcel konflikty, a keď prechádzal popri ňom, sotil ho, búchal ho, sácal do neho a aj ho kopol. On ho odstrčil a vyšiel cez garážovú bránu von. Keď vyšiel z garáže, tak sa snažil zatvoriť garážovú bránu, aby nebolo vidno, že sa tam vchádzalo, resp. že je otvorené. Potom išiel aj k vchodovým dverám s tým, že ich išiel skontrolovať, či sú zatvorené. Keď k nim prišiel, prišiel tam aj Y., ktorý na neho slovne a fyzicky zaútočil. Povedal mu, aby vypadol, že tam nemá čo robiť. Strkal
do neho a búchal ho. Ako stáli blízko pri sebe, cítil z neho alkohol. Obžalovaný ho potom odstrčil a išiel na chodník smerom preč od domu. Pán Y. išiel za ním, snažil sa ho dobehnúť, a chcel ho aj udrieť. Obžalovaný pobehol, aby sa vyhol konfliktu. Počas toho ako utekal preč, po chodníku išiel pán PR., ktorého obžalovaný predbehol, a ako ho obchádzal, otočil sa, a povedal mu: „Vidíte z vlastného domu ma vyháňajú.“ Ako utekal ďalej, videl ako pán Y. išiel z cesty na chodník, pričom sa potkol o obrubník a spadol na zem na štvornožky (na ruky, aj na kolená). Obžalovaný išiel potom ďalej, a videl, že Y. vstáva. Obžalovaný utekal smerom do kopca, k hlavnej ceste, pričom potom si všimol, že pán Y. ho prenasledoval na bicykli. Následne ho na rohu ulíc dobehol, zoskočil z bicykla, búchal ho, provokoval ho. Obžalovaný potom pobehol, aby ho nevedel poškodený sledovať. Zišiel z chodníka a išiel do ulice U. V., z chodníka dole kopcom na ul. U. V., kde mal zaparkované auto. Potom prešiel na ľavý chodník. Nevidel už pána Y., myslel si, že to vzdal. Neskôr sa otočil na to, že za sebou počul buchot bicykla. Keď sa otočil, videl, že pán Y. spadol s bicyklom na asfalt. Išiel ďalej, a neskôr keď sa otočil, zbadal, že pán Y. vstával. Bol zvalený na ľavej strane. Obžalovaný pridal do kroku, pretože ho sledoval poškodený a išiel smerom k svojmu autu. Keď sa blížil k autu, zase požul buchot. Keď sa otočil, videl, že Y. znovu spadol na mieste kde bola kanalizačná mreža. Obžalovaný rýchlo išiel k autu, odomkol ho a nasadol. Medzitým sa Y. objavil na bicykli, položil ho čiastočne pred auto, aby nevedel odísť. Auto bolo zaparkované na ľavej strane cesty pri kríkoch. Obžalovaný sa snažil rýchlo odomknúť, nastúpiť a odísť preč, aby sa vyhol priamemu konfliktu. Počas toho ako sa snažil zatvoriť dvere, Y. si strčil medzi pootvorené dvere ruku, medzi dvere a rám auta, a snažil sa napádať obžalovaného. Búchal do neho. Obžalovanému sa podarilo privrieť dverami ruku pána Y., chcel, aby skončil s búchaním a agresivitou voči nemu. Podarilo sa mu následne zavrieť dvere, a zamkol ich, aby ich nevedel otvoriť. Y. neprestal pokračovať, bolo vidieť na ňom, že ho chce týmto napádaním iba vyprovokovať, aby mu nejakým spôsobom ublížil a aby to vedel celé zneužiť proti nemu. Začal búchať, udierať po okne, streche, a aj zrkadle vodiča auta. Podľa názoru obžalovaného sa ho určite snažil vyprovokovať. Medzičasom naštartoval auto, zaradil spiatočku a pešou rýchlosťou cúval dozadu, pretože už spomínaný bicykel bol pred autom. Následne zaradil jednotku a išiel pešou rýchlosťou smerom rovno dopredu. On neprestával, išiel vedľa neho pomaly, asi 2,3 kroky, búchal po okne, kapote, a zrkadle, ktoré aj zdržal, a asi po 2 m sa mu zrkadlo vyšmyklo z ruky, a obžalovaný pokračoval pešou rýchlosťou dopredu. Celý čas ho sledoval na ľavej strane, furt stál, sledoval ho aj cez spätné zrkadlo, a takisto aj z boku. Keď sa obžalovaný dostal na križovatku ulíc U. V. a B., naposledy sa pozrel dozadu, či pán Y. tam je. Počas celej doby stál, nepadol, a keď obžalovaný videl, že je v poriadku, následne na pravej strane zastal na tejto križovatke, pričom jeho mama prešla z rohu ulice k jeho autu, nastúpila a išli preč. V žiadnom prípade neotvoril okno na aute, za celú túto dobu. Jedine čo obžalovaný robil, bolo, že sa snažil zamknúť dvere. Ruku do okna Y. nestrkal, pretože okno nebolo stiahnuté. Tým pádom sa mu ani ruka do okna auta pricviknúť v žiadnom prípade nemohla, a tým pádom ho nemohol donútiť pohybu, ktorý on nechcel. Vylúčil aj to, že by Y. spadol, a zadné koleso auta mu malo prejsť cez nohu. Tento skutok ako je opísaný v obžalobe, sa nestal. K telefónu uviedol, že on u Y. žiadny telefón nevidel, ani to, že ho mal pri sebe, a ani to, že by z neho telefonoval. Pani V. a pán Y. ho chceli pripraviť o majetok, čo sa im koniec koncom aj podarilo, ten dom získala V., ona ho až do dnešného dňa užíva.
Poškodený D. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stalo sa to 4.11.2002, približne o 12,40 hod. keď prišiel nakŕmiť psa svojej vnučky na H. pri P. XX. Keď tam prišiel, videl pootvorené garážové dvere. Svoj bicykel oprel o múr, a priložil si ucho ku garážovým dverám. Počul vo vnútri nejaké kroky. Nevedel, kto sa nachádza vnútri, preto vybral svoj mobilný telefón a volal dcére, že je pri dome a niekto je vo vnútri. Vtom vybehol z garáže obžalovaný, napadol ho, a snažil sa mu zobrať telefón. Nakoniec sa mu to podarilo tak, že si ruku vložil do vačku jeho bundy, ktorú aj roztrhol a telefón mu ukradol. Utekal smerom ku V. ceste. On sa rozbehol za obžalovaným, a po pár metroch sa pošmykol na šupke od banánu a spadol. Spadol ľahko na ruky. Vtedy zistil, že ho asi takto nevie dobehnúť, a preto sa vrátil po bicykel, a prenasledoval ho s ním. Počas toho ako išiel na bicykli, na chodníku, išiel pán P. a ešte ten mu ukazoval, že čo sa deje. On mu vtedy povedal, že mu ukradol obžalovaný telefón. Následne videl ako obžalovaný zbieha na ulicu U. V.. On mal pred ním náskok približne 150 alebo 200 m. Neskôr ako išiel pri zastávke MHD boli schody, tak zišiel z bicykla a po schodoch ho tlačil vedľa seba. Potom keď zišiel dole, nastúpil na bicykel a pokračoval v prenasledovaní obžalovaného. Potom si všimol, že zhruba v polovici ulice mal obžalovaný odstavené auto. Tam ho dobehol. Položil si bicykel na chodník vedľa auta. Medzi tým obžalovaný odomkol auto, nastúpil, zamkol sa a naštartoval auto. On pristúpil k autu a buchol jeden krát rukou na okno vodiča. Obžalovaný okienko pootvoril. On si od neho pýtal telefón aby mu ho vrátil späť. Obžalovaný ho držal v pravej ruke. On si strčil ľavú ruku do auta s tým, že predpokladal, že obžalovaný mu telefón vráti keď mu to sľúbil. Nato obžalovaný privrel okno tak, že si poškodený nevedel ruku vytiahnuť. Obžalovaný zaradil rýchlosť a začal sa pohybovať vozidlom dopredu s tým, že on stál chrbtom v smere jazdy auta, po pár
metroch okno pootvoril a padol ľavou nohou pod zadné koleso auta. Obžalovaný mu nohu prešiel. Potom na vysoké obrátky vybehol von až na Ulicu pri P.. Poškodeného nechal na ceste ležať ako zdochnutého psa. Keď obžalovaný vyletel s tým autom, nikde nezastavil. Potom k poškodenému prišli traja študenti, ktorí boli vtedy na ulici U. V. a povedali mu, že je to hrozné ako ten vodič s autom vyletel. On vtedy stále ležal na zemi a poprosil ich, či mu niekto nevie požičať mobilný telefón. Jeden študent mu ho požičal, volal manželke na pevnú linku. Povedal jej čo sa stalo. Medzi tým za pomoci bicykla prišiel k ceste pri P. a odbočil smerom k domu. Tam ho zbadala dcéra, pribehla ku nemu a on jej porozprával čo sa stalo a aj jej ukázal stopy kolesa na nohaviciach. Prišla aj jeho manželka, a zobrali ho do nemocnice. Keď bol v nemocnici, prišli za ním policajti, on vypovedal vtedy v šoku a uviedol im čo si pamätal, bol vo veľkých bolestiach. Vtedy už nevedel chodiť, potom bol neskôr dva krát na röntgene. Na druhý deň ráno mu ošetrili celé koleno a zaviazali mu ho. Koleno mal tak opuchnuté, že si nevedel obliecť ľavú stranu nohavíc. Ešte vtedy keď bol v nemocnici, keď bol vyšetrený na ordinácii, čakali ho tam zase policajti a dali mu fúkať. Potom bol odvezený na chirurgické oddelenie, kde bol 11 dní hospitalizovaný. Videla ho tam zdravotná sestra, ktorá v tom čase bola priamou susedkou jeho dcéry na Y. 7, a pýtala sa ho, čo robí v nemocnici. Povedal jej, čo sa stalo, a ona mu povedala, že to malo na druhý deň ešte svoju dohru, že dňa 5.11.2002 vyrazil obžalovaný s policajtmi mestskými a jeho matkou vchodové dvere, medzi 3 a 4 hod. ráno, kde v tom čase spala jeho dcéra s deťmi. Tam malo padnúť niečo také, že jeho dcéra ho vymkla počas toho, kým on bol na služobnej ceste. On už od júla 2001 tam nebýval. Vtedy mu dcéra povedala, že bola na neho podať trestné oznámenie za to čo sa stalo poškodenému, a obžalovaného zobrali na políciu.
S vedkyňa C.. L. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, kde uviedla, že od roku 2000 od mesiaca november bol rodinný dom na Ulici P.. č. XX v M. neobývaný. V tomto dome sa nenachádzal ani nábytok ani bytové zariadenie. Kľúče od rodinného domu mali všetci, ktorí v ňom predtým bývali. Dňa 04. 11. 2002 jej zavolal otec na mobilný telefón, mohlo ta byť okolo 12,41 hodiny a oznámil jej, že na rodinnom dome P. P. lX v M. sú vypáčené dvere a že sa ide pozrieť tam. Keď jej to otec hovoril, počula krik bývalého manžela, že čo tu robí, jej otec sa slovne bránil, ale ďalej už nepočula, lebo bol šum a kontakt prestal. Na číslo otcovho telefónu sa viac nedovoľovala. Keď tento rozhovor počula, prosila svojho kolegu, aby ju zobral k ich rodinnému domu. Prišla tam, garáž bola pootvorená, dvere boli vypáčené. V dome sa nenachádzal nikto. Kričala na otca, ale nikto v dome nebol. Tón rozhovoru nasvedčoval tomu, že nejde o priateľské stretnutie a bála sa o otca, preto ho hľadala. Bola pred domom, prechádzala už pred radovou zástavbou, keď uvidela, ako jej otec prichádza pomaly podopierajúc sa o bicykel, kríval. Jej otec nevedel riadne chodiť, potom ho kolega zobral do nemocnice na chirurgiu. Jej otec bol veľmi bledý, kríval na jednu nohu, povedal jej, že prišiel o nohu. Ukázal jej koleno. Nevedel dať dole nohavice, boli na kolene tesné. Medzitým zavolal jej mamu, ktorá tiež prišla a šla s ním do nemocnice. Ona volala na políciu a počkala na príchod hliadky. Navyše uviedla, že počas telefonátu s jej otcom počula ako otec hovoril ,,neber mi telefón a nechaj ma“.
Vo veci bol vypočutý ako svedok X. P., a to v predchádzajúcich štádiách konania. Vzhľadom na to, že na zdravotný stav svedka pre ktorý svedok nechodil na pojednávania, súd čítal jeho výpoveď z prípravného konania a z ďalších štádií konania. Tento svedok uviedol, že nevie presne kedy to bolo, bolo to niekedy v roku 2003 na jar, keď išiel po ulici, ktorej meno nevedel uviesť. Nakoľko išiel k autobusu. V jednej ulici vedľa neho prebehol pán V., ešte ho aj oslovil slovami: „Vidíte pán P. človek sa nemôže dostať do vlastného bytu alebo domu“, a s týmto bežal ďalej. Zakrátko na to registroval pána Y., ktorý tiež vedľa neho prebehol a vo vzdialenosti asi 15 metrov spadol na zem, zdvihol sa a odišiel k bicyklu a pokračoval ďalej v ceste. Nevie, či bežal vedľa bicykla alebo či sadol na bicykel. Y. potom zašiel za roh a viac ho nevidel. Konflikt medzi utekajúcimi nevidel a ani nepočul. Obaja mu potom povedali, že ho uvedú ako svedka.
Vo veci bol vypočutá ako svedok B. V., a to v predchádzajúcich štádiách konania. Vzhľadom na to, že na zdravotný stav svedkyne pre ktorý svedkyňa nechodila na pojednávania, súd čítal jej výpoveď z prípravného konania a z ďalších štádií konania. Táto svedkyňa okrem iného uviedla, že náhodne prišla do KD., stretla sa s obžalovaným, ktorý je jej syn, išli spolu do ulice za domom Pri P. XX v M., pričom ona zostala pri aute. Obžalovaný uzamkol vozidlo, zobral si kladivo a kľučku a išiel k domu. Ona odišla do bočnej ulice, kde stála na rohu. Približne o 20 min. prichádzal jej syn rýchlejším krokom a za ním asi 5 metrov uvidela Y. spadnúť z bicykla. Spadol na ľavú stranu. Potom videla ako si najprv kľakol na kolená, potom sa ťažko zodvihol a znovu nasadol na bicykel a znovu spadol, zdalo sa jej, že mal vypité. Y. jej syna pri aute, bicykel hodil pred auto. Obžalovaný si sadol do auta ale nestihol si zatvoriť dvere pred Y.,
ktorý ho rukami provokoval a búchal do obžalovaného. Obžalovaný mu vytlačil ruky z dverí a zatvoril ich. Keď sa mu podarilo zatvoriť dvere, naštartoval, a pomaly cúval dozadu, následne dopredu, pričom Y. išiel vedľa auta, až nakoniec zostal stáť obžalovaný, zastal pri svedkyni, ona nasadla a odišli spolu preč.
S poukazom na ustanovenie § 211 ods. 4 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok MUDr. X. M. č. 20/2003 a zápisnice o jeho výsluchoch, tak isto aj znalecký posudok MUDr. X. M. č. 66/2005 a jeho zápisnice o výsluchoch.
Znalec MUDr. X. M. vo svojom znaleckom posudku a pri výsluchu uviedol, že poranenia poškodeného vznikli tým spôsobom, že mu prešlo koleso motorového vozidla cez oblasť kolena. On osobne videl keď doniesli poškodeného na chirurgickú ambulanciu, pretože jeho ambulancia sa nachádzala hneď vedľa tej chirurgickej ambulancie a keď poškodeného doniesli, počul, že kričal od bolesti. Preto sa šiel naňho pozrieť a videl, že má veľmi silne opuchnuté koleno. Podľa jeho názoru, bolo to v dôsledku toho, že mu bolo prejdené kolesom auta cez toto koleso. Toto isté uvádzal aj MUDr. X., ktorý je primárom. Bol to obrovský opuch kolena dolnej tretiny stehna na vnútornej strane a boli tam obrovské podkožné krvné podliatiny a odreniny. Boli zistené ešte odreniny sedacej časti na ľavej strane a odreniny kolena na pravej strane. Keď vypracovával znalecký posudok, ešte nebola zistená diagnóza lézia mediálneho menisku. Neskôr sa robila magnetická rezonancia a pri tejto sa zistila táto diagnóza. Došlo k tomu, že z menisku sa uvoľnila chrupavka, a to pôsobením sily jednak kolmo, ako aj šikmo, a pri tomto sa vytvorili obrovské hematómy a následne aj odumretie časti kože, čo bolo treba chirurgicky odstrániť. Pokiaľ ide o odumretú pokožku, to trvá niekedy aj mesiac až dva mesiace, pokiaľ sa tá pokožka obnovuje. Počas tejto doby je potrebná stála chirurgická liečba tým, že sa odstraňujú odumreté časti kože opakovane. Pokiaľ ide o krvné hematómy, tieto sa vstrebávajú do mesiaca. Odreniny boli na tom mieste, kde bola koža odumretá. Všetci jeho kolegovia, vrátane ošetrujúcich lekárov, ktorí liečili poškodeného, nespochybnili mechanizmus vzniku tohto poranenia počas celého ošetrovania poškodeného v nemocnici.
Znalec MUDr. X. M. vo svojom znaleckom posudku a pri výsluchu uviedol, že aj on sa pridržiava svojho písomne podaného znaleckého posudku, ktorý v tejto veci vypracoval. Uviedol, že ak by v lekárskej správe bolo slovo „dekolernent“, znamenalo by to odlúčenie kože a podkožia od svalového obalu alebo od okostnice podľa toho, ktorá je to oblasť. Odlúčenie by bolo od hlbších štruktúr. Pri takom vážnom úraze a mechanizme, ako uvádza poškodený, si nevie predstaviť aby k takémuto poškodeniu nedošlo. Poškodený v roku 2005 absolvoval magnetickú rezonanciu. Táto metóda vyšetrenia by určite bola preukázala zmeny aj po takom dlhom čase, a to keby bolo auto prešlo zadným kolesom po ľavom kolene poškodeného. Magnetická rezonancia popísala výpotok tekutiny a léziu. Osobne navštívil MUDr. P. dňa 28.08.2006 a spolu prešli magnetickú rezonanciu poškodeného D. Y.. Nikde na tých skenoch nevideli žiadne väzivové zmeny v oblasti podkožia a hlbších štruktúrach v oblasti ľavého kolena, ktoré by museli byť po takom závažnom poranení, akým je prejdenie kolesom auta kolena poškodeného. Magnetická rezonancia vylúčila takýto mechanizmus.
Na hlavnom pojednávaní sa čítalo stanovisko prof. MUDr. P. X., CsC., v ktorom uviedol, že hlavná diagnóza, s ktorou bol pacient prijatý do nemocnice znela contusio genus et cruris sin gravis, ako vedľajšie boli excoriácie. Boli poškodené len extraartikulárne mäkké štruktúry, pacient nemal výpotok v kolenom kĺbe, požitie alkoholu u pacienta nebolo zistené. Pacient udal ako mechanizmus úrazu prejdenie kolesom škody MB. Po 11 dňovej hospitalizácii s hematómom v štádiu vstrebávania bol prepustený do ambulantnej starostlivosti s hlavnou a pridruženými diagnózami - excoriácie pravého kolena, v glutálnej oblasti a ľavostrannou gonartrózou. Pre sekundárne hojenie kože nad kolenom bola o 12 dní vykonaná nekrektómia s následnými preväzmi. Po zhojení mäkkých štruktúr má pacient chronické ťažkosti, MR aj artroskopicky verifikované lézie mediaálneho menisku aj chrupavky mediálneho kompartmentu tibie a femuru - vid' nález z ich kliniky z roku 2005. Popísaný mechanizmus úrazu - kompresia, stlačenie- je vysoko pravdepodobné, lebo obyčajným pádom by nedošlo k tak závažnému poškodeniu mäkkých tkanív na vnútornej ploche kolena a predkolenia, ktoré si vyžiadali nekrektómiu. Typický je decolloment pri prejdení pneumatikou - odlúčenie kože od podkožia a odumretie, povrchových vrstiev pre prerušenie výživy. U pacienta už v čase úrazu bola prítomná artróza čoho dôkazom sú aj následné zvýraznené ťažkosti pacienta v následných rokoch riešené artroskopicky. Zároveň bol aj vypočutý v postavení svedka, kde okrem iného uviedol, že ako odborník nemá v kompetencii zisťovať presný mechanizmus poranenia. K svojmu vyjadreniu uviedol, že on prejdenie kolesa vozidla kolenom poškodeného iba pripustil. Podľa jeho názoru zo súdneho lekárstva mu chýbajú odtlačky pneumatiky.
Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. P. T. uviedol, že doteraz neboli predložené žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by malo z hľadiska znaleckej organizácie dôjsť k zmene záverov znaleckého posudku. Plne sa pridržiaval záverov tohto znaleckého posudku, v ktorom uviedol, že podľa lekárskych záznamov poškodený utrpel dňa 4.11.2002 pri predmetnom úraze nasledovné poranenia, a to zmliaždenie kolena a predkolenia v pravo ťažšieho stupňa, odreniny v oblasti kolena v ľavo, odreniny v sedacej časti v pravo, odreniny v oblasti kolena vpravo. Takéto poranenia v žiadnom prípade nemohli vzniknúť tak, ako uvádzal poškodený, a to prejdením ľavého kolena ľavým zadným kolesom auta, a to z toho dôvodu, že objektívny nález nezodpovedá charakteru takéhoto poranenia, nevysvetľuje všetky uvedené poranenia objektívne zistené a následná liečba nemá charakter liečby vyslovene a výlučne traumatických či posttraumatických zmien. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že uvedené poranenia vznikli následkom pádu tak ako to uvádzajú svedkovia, nakoľko uvedené poranenia sú v plnej zhode s takýmto mechanizmom vzniku a to‚ charakterom popísaných objektívnych traumatických zmien, ako aj lokalizáciou jednotlivých poranení. Znalecký posudok znalca MUDr. X. M. je protichodný k záverom k akým dospeli znalci forensic.sk v tomto znaleckom posudku. Znalec na str. 7 bod 2 bez akéhokoľvek zdôvodnenia len konštatuje, že: „mechanizmom vzniku zranení bol jednak pád na sedaciu časť tela poškodeného a jednak kompresia, povrchom vozovky a medzí ťažším telesom,“ pričom ďalej sám uvádza, že by mohlo napríklad o prejdenie kolesom motorového vozidla. V znaleckom posudku nevysvetľuje, ako by došlo k poraneniu pravého kolena a ako vznikli odreniny na oboch kolenách, ktoré by pri prejdení kolena kolesom auta nemali vzniknúť. V znaleckom posudku nevysvetľuje, ako by došlo k poraneniu pravého kolena a mäkkých štruktúr, ku ktorému by muselo dôjsť, ak by oblasť kolena bola prejdená kolesom vozidla. Znalec MUDr. X. M. sa nezaoberá ani otázkou, ako vznikli poranenia ľavého kolena, diagnostikované pri artroskopii, ktoré pri ním prezentovanom spôsobe vzniku poranenia, by nemohli vzniknúť, a teda ani byť diagnostikované. Z uvedených dôvodov považoval závery znalca MUDr. X. M. za objektívne nepodložené a nesprávne. Závery znaleckého posudku MUDr. X. M. sú v súlade s objektívnym nálezom poškodeného a v súlade so závermi znalcov forensic.sk.
Znalec ďalej uviedol ohľadne postavenia, že na F. sú tri univerzitné nemocnice, on je šéfom traumatológii Univerzitnej nemocnice v Martine, prof. X. je na Klinike úrazovej v Bratislave a tretia klinika je v Košiciach. Tým pádom sú na Slovensku traja na tej istej úrovni. Čo sa týka ich znaleckého posudku vypracovali ho ako znalecká organizácia, pri vypracovaní ktorého muselo dôjsť ku konsenzu niekoľkých znalcov. Oni v rámci znaleckého dokazovania preštudovali kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného, dokonca mali aj tú časť zdravotnej dokumentácie, čo bola spochybnená, že ju nemali. Čo sa týka výpovede prof. X., súhlasil so všetkým čo povedal, avšak je veľký rozdiel medzi znaleckým dokazovaním a svedeckou výpoveďou. Znalec musí hodnotiť objektívne skutočnosti, a nič nemôže modifikovať čo nie je tak pri svedkovi, ktorý si môže niektoré časti domyslieť, resp. vydedukovať. Ak je raz diagnostikovaná zmliaždenina kolena a predkolenia vľavo ťažšieho stupňa a nikde v zdravotnej dokumentácii nie je uvedený decolloment, mohol vzniknúť na základe tých okolností. Stanovené diagnózy, ktoré sú objektívne musia súhlasiť vo všetkých častiach. Čo sa týka mechanizmu úrazu, ak niektoré poranenie, čo i len jedno, nesúhlasí so zraneniami, ktoré by mali vzniknúť pri danom mechanizme zranenia nemohol úraz vzniknúť tak ako je uvedené. Poškodený tvrdil, že koleso auta mu prešlo po nohe. Obžalovaný a svedok tvrdili, že k zraneniu došlo pádom z bicykla. Ak by prešlo koleso auta ako by poškodený utrpel zranenia a to, poškodenie sedacej časti, odreniny v oblasti kolena vpravo. Tento mechanizmus to nevysvetľuje. Znalec nemôže uvažovať a dokresľovať k objektívnym skutočnostiam zaznamenaným v spise. Ak to zranenie, ktoré mal poškodený nemohlo vzniknúť tým mechanizmom ako to uvádza, tak uvažovať o tom, či vznikol decolloment je bezpredmetné. Čo sa týka odrenín v oblasti kolena vpravo a v sedacej časti vľavo, nemajú žiadny možný spôsob vzniku pri prejdením kolesom auta. Ak by prešlo koleso nohou poškodeného, pôsobil by tlak aj na vonkajšej strany nohy poškodeného. Čo sa v danom prípade nestalo. Z ich pohľadu je pravdepodobný mechanizmus vzniku zranení poškodeného pád z bicykla, kde všetky tieto zranenia sú pravdepodobné. Je to obmedzené ak by povedali, že nemôže vzniknúť zmliaždenie kolena a predkolenia vľavo ťažkého stupňa a z neho nekróza. Pre nich v zmysle súdneho znaleckého dokazovania je pravdepodobnejší pád z bicykla. Všetci znalci znaleckej organizácie forensic.sk, ktorí spolupracovali na vypracovaní znaleckého posudku sa oboznámili s vyjadrením prof. MUDr. X.. Podľa ich názoru decollomen tam nebol, pretože nebol objektívne zaznamenaný.
Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. U. L. sa pridržal záverov svojho znaleckého posudku, v ktorom okrem iného uviedol, že podrobnom preskúmaní došiel k záveru, že príčina predmetného úrazu poškodeného bola s najväčšou pravdepodobnosťou taká, ako uvádza poškodený, a to prejdením ľavým zadným kolesom osobného automobilu Škody 120 pri pohýnaní smerom dopredu, keď poškodený
spadol na zem na ľavý bok a ľavú sedaciu časť čím mohlo pritom dôjsť k spomínanej odrenine na ľavej sedacej časti a následne ako mal poškodený zohnutú ľavú dolnú končatinu v kolene, tak mu prešlo zadné koleso osobného automobilu cez hornú časť vnútorného ľavého predkolenia, vnútornú stranu ľavého kolena a pravdepodobne aj cez vnútornú časť ľavého stehna.
U poškodeného bola vykonaná dychová skúška na alkohol dňa 04.11.2002 o 15.17 hodine, výsledok merania bolo O,OO mg/liter.
Z lekárskej správy o zranení poškodeného vydanej MUDr. U. X. zo dňa 4.11.2002 vyplýva, že poškodený utrpel pohmoždenie, odreninu ľavého kolena a predkolenia ťažkého stupňa, odreninu pravého kolena a odreninu v oblasti sedacích svalov vľavo. Pre rozsah poranení bol pacient prijatý na chirurgické oddelenie. K mechanizmu vzniku úrazu sa ošetrujúci lekár vtedy vyjadril, že tento zodpovedá pravdepodobne údajom pacienta.
Poškodený predložil aj potvrdenie o mobilnom telefóne zakúpenom v U. s.r.o. Y. F., prevádzka M. za hodnotu 5.670,- Sk. Na hodnotu mobilného telefónu bol vypracovaný aj znalecký posudok Ing. C. P., P.. č. 19/2004, v ktorom bola určená cena mobilného telefónu na sumu 4.420,- Sk. Cena SIM karty bola zistená z pokladničného bloku na čl. 55 spisu a bola vo výške 549,99 Sk. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 17.836,50 Sk, za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému súvisiacu so zranením kolena.
V uvedenej veci bola vykonaná aj rekonštrukcia a fotodokumentácia k rekonštrukcii. Pri rekonštrukcii zo dňa 24.04.2003 má poškodený pravú ruku tak, že naznačoval, že búchal po okne motorového vozidla. Na fotografii číslo 4 poškodený naznačil ako mal ruku vo vozidle a ako mu ju tam prichytil obžalovaný oknom a na fotografii číslo 5 naznačuje, ako spadol vedľa motorového vozidla a ako mu cez koleno prešlo auto.
Obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Súd uznal obžalovaného vinným ohľadne časti skutku spočívajúcej v konaní obžalovaného, ktorým mal zobrať od poškodeného mobilný telefón značky Siemens, utekal s ním k svojmu autu, následne sa poškodený domáhal vrátenia telefónu, obžalovaný nútiť poškodeného pohybovať sa spolu s ním v smere jeho jazdy s vozidlom (so zbraňou) potom, čo mu pricvikol ruku v okne vozidla. Je preukázané, že obžalovaný vzal poškodenému mobilný telefón, a to s poukazom na výpoveď poškodeného, výpoveď jeho dcéry Ing. L. V. výpoveď svedka p. P.. Výpoveď poškodeného súd vyhodnotil s poukazom i na ostatné vykonané dôkazy nezabúdajúc i na samotný motív a pohnútku konania obžalovaného a poškodeného. Poškodený sa dostavil na adresu P. P. XX v M., čo potvrdil aj samotný obžalovaný, vznikol medzi nimi konflikt, pričom poškodený volal svojej dcére o čom svedčí záznam od spoločnosti Eurotel, hovor trval deväť sekúnd a následne bol ukončený. Dom zostal otvorený, poškodený mal roztrhnutý vačok na vetrovke a obžalovaný utekal preč. Ak by poškodenému nebol obžalovaný zobral mobilný telefón, ktorý sa doteraz nenašiel, tak súd nevidí dôvod, aby poškodený utekal za obžalovaným takú dlhú dobu a nechal by dom P. P. XX otvorený. Výpoveď poškodeného v časti tej skutočnosti, že poškodený si strčil ruku do priestoru vozidla, následne obžalovaný vytiahol okno a privrel ruku, zaradil rýchlosť a pomaly sa pohol smerom dopredu, čím nútil poškodeného, aby sa pohyboval spolu sním v smere jazdy nie je nedôveryhodná iba s poukazom na to, že časť výpovede poškodeného ohľadne spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví nebola potvrdená vykonanými dôkazmi, a že poškodený (ako bývalý svokor obžalovaného) má zlé vzťahy s obžalovaným. Poškodený podľa lekárskych záznamov utrpel dňa 04.11.2002 zmliaždenie kolena a predkolenia vľavo ťažšieho stupňa, odreniny v oblasti kolena vľavo, odreniny v sedacej časti vľavo a odreniny v oblasti kolena vpravo. V zmysle záverov posudku znaleckej organizácie forensic.sk takéto poranenia v žiadnom prípade nemohli vzniknúť tak, ako uvádza poškodený, a to prejdením ľavého kolena zadným kolesom auta, keďže objektívny nález a ani následná liečba nezodpovedá charakteru takéhoto poranenia, pričom treba brať do úvahy následky a skutočnosť, že v prípade prejdenia kolesom po nohe, by došlo k roztrhnutiu kože, alebo k porušeniu mäkkých tkanív prejdenej končatiny, ku krvnému výronu a opuchu a tiež k zanechaniu kresby dezénu vozidla na nohe. Naopak je veľmi pravdepodobné, že uvedené poranenia vznikli v dôsledku pádu z bicykla, ako to uvádzal svedok P. a obžalovaný, pričom poranenia poškodeného sú v zhode s takýmto opisom mechanizmu vzniku jeho zranení. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. X. M., ktorý mal protichodný
záver k danej otázke, k tomuto sa znalecká organizácia forensic.sk vyjadrila tak, že znalec vo svojom znaleckom posudku nevysvetľuje, ako by došlo k poraneniu pravého kolena a ako vznikli odreniny na oboch kolenách, ktoré by prejdením vozidla po ľavom kolene nemohli vzniknúť, nevysvetľuje ani prečo nedošlo k závažnejšiemu poškodeniu kolena a mäkkých štruktúr, ku ktorému by muselo dôjsť, ak by bola oblasť kolena prejdená motorovým vozidlom. Preto súd tak isto považuje závery tohto znalca MUDr. X. M. za objektívne nepodložené a nesprávne. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. X. M., tento je podobne zdokumentovaný s rozobratím nálezu, liečby a možných traumatických zmien pri jednotlivých druhoch poranení a jeho závery sa zhodujú s závermi znalcov forensic.sk, a tieto súd považuje tak isto za súladné s objektívnym nálezom poškodeného.
Znalec MUDr. X. M. vo svojom znaleckom posudku a následne i v jeho doplnku, ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku mal všetky podklady, pôvodný znalecký posudok, celý chorobopis, vychádzal z lekárskych správ, z dekurzov i výsledkov RTG snímok a vykonanej magnetickej rezonancie. Vec konzultoval i s primárkou rehabilitačného oddelenia, na ktorom poškodený rehabilitoval, pričom uviedol, že mechanizmus vzniku zranení ako ich popisuje poškodený, je krajne nepravdepodobný, nakoľko chýbala kresba pneumatiky na kolene, poškodenie vnútorných štruktúr, odlúčenie kože a podkožia od pevných štruktúr, poškodenie kolenného kĺbu, hybnosť kolena nebola obmedzená, chodil bez pomôcok, čo vyplývalo i zo správy rehabilitačnej primárky. Liečba poškodeného bola preto skôr z dôvodu degeneratívneho ochorenia kolena, čo nemá súvis so skutkom.
Čo sa týka znaleckého posudku Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. a následného výsluchu znalca MUDr. U. L., súd vychádzal z tej skutočnosti, že pri vypracovaní uvedeného znaleckého posudku nemala znalecká organizácia kompletný spisový materiál a pri vypracovaní uvedeného znaleckého posudku pravdepodobne z ich strany došlo k dokreslovaniu objektívnych skutočností, ktoré neboli zaznamenané v spise, a to ohľadne zaznamenania dekolomenu.
Ťažká ujma na zdraví nebola poškodenému spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a časť skutku spočívajúca v konaní obžalovaného opísaná v skutkovej vete slovami "po chvíli okno stiahol, čím však spôsobil to, že poškodený stratil rovnováhu, spadol na zem a zadným kolesom vozidla prešiel cez ľavé koleno," nebola v konaní preukázaná. A to ani napriek podanému odbornému vyjadreniu prof. X. ktorý je odborník vo svojom odbore, nie je znalcom zapísaným v príslušnom odbore a nie je teda v trestnom konaní kompetentný podať znalecký posudok a posudzovať správnosť zodpovedaných odborných otázok znaleckou organizáciou alebo iným znalcom a zároveň svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť aj pádom z bicykla a to nárazom na konštrukciu bicykla.
Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že sa skutok celý stal, znaleckými posudkami znalca MUDr. X. M. a znaleckej organizácie forensic.sk bolo vyvrátené, že by úraz poškodeného vznikol tak, ako je to uvedené v obžalobe. Znalci zhodne uviedli, že v lekárskej dokumentácii poškodeného nebolo uvedené, že by došlo k odlúčeniu mäkkých častí kože na kolene od svalového obalu, eventuálne od kosti a vzhľadom na to, títo znalci vylučujú mechanizmus spôsobenia poranenia poškodeného prejdením kolesom motorového vozidla po jeho nohe v oblasti kolena, naopak nevylúčili možnosť vzniku zranenia poškodeného pádom na zem. Pád na zem opisoval vo svojej výpovedi obžalovaný i svedok p. P. a tak isto aj svedkyňa B. V.. S poukazom na tieto závery súd obžalovaného v časti neuznal vinným, pretože nebolo preukázané, že zranenia poškodeného vznikli prejdením kolesom motorového vozidla.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa, čas, ktorý uplynul od spáchania skutku ako ja na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. V danom prípade bol skutok spáchaný dňa 04.11.2002 čo je viac ako 15 rokov, obžalovaný viedol pred spáchaním a aj po spáchaní skutku riadny život je riadne zamestnaný a má stály príjem. Pravdepodobne sa u neho jednalo o ojedinelý exces, ktorý bol spôsobený zložitou rodinnou situáciou (rozvod manželstva, prebiehajúce konania o starostlivosť a styk s v tom čase maloletými deťmi, konania o vyporiadanie BSM), a preto súd považoval peňažný trest vo výške 200,- eur spolu aj s náhradným trestom dva mesiace odňatia slobody v prípade úmyselného zmarenia zaplatenia peňažného trestu vzhľadom na hore uvedené skutočnosti a okolnosti za spravodlivý a dostatočný.
Súd priznal poškodenému D. Y. nárok na náhradu škody v celkovej výške 178,25 eur (5.369,99 Sk), a to s poukazom na vykonané dokazovanie, keď mal za preukázané, že obžalovaný odcudzil poškodenému
mobilný telefón, ktorého hodnota v čase spáchania skutku na základe znaleckého posudku bola vo výške 4.420,- Sk, ktorý v sebe mal sim kartu, ktorej hodnota bola 549,99 Sk a zároveň poškodenému poškodil vetrovku, na ktorej vznikla škoda vo výške 400,- Sk. Súd uvedené sumy sčítal a previedol na menu euro kurzom 30,126 Sk za 1,- euro. V ostatnej časti nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na civilný proces s poukazom na tú skutočnosť, že nebolo preukázané, že poškodenie nohavíc, topánok a vznik nemajetkovej ujmy týkajúcej sa deklarovaného zranenia kolena vzniklo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.
S nárokom na náhradu škody odkázal poškodenú spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. na civilný proces, pretože na základe vykonaného dokazovania nie je podklad na vyslovenie, že zranenia kolena vzniklo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 (osem) dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre.