Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/280/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcov: 1. Š. T., nar. XX.X.XXXX, bytom L. T. Č..XXX, 2. Urbariát - pozemkové spoločenstvo v Skároši so sídlom v Skároši 281, IČO: 31 965 555, 3. R. T., nar. X.XX.XXXX, bytom L. B. Y. X.E., B. Č..XXX a 4. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Ž. XXX, všetci zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16 proti žalovaným: 1. Poľovnícke združenie Domaška so sídlom v Trstenom pri Hornáde, Tichá 8, IČO: 00 178 144 063, 2. Vlastníci spoločného poľovného revíru Hornád zast. Ing. K. P., bytom L. B. Y. X., J. Č..XX, L. Y., P. L. Ž. Č..XXX, J. I.Č., bytom L. T. Č..XXX, všetci zast. JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23, o neplatnosť Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej dňa 26.9.2012 takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Zmluva o užívaní poľovného revíru uzavretá dňa 26.9.2012 medzi vlastníkmi Spoločného poľovného revíru Hornád a Poľovníckym združením Domaška so sídlom v Trstenom pri Hornáde, Tichá 8, je neplatná.

II. Súd určuje, že zhromaždenie vlastníkov Spoločného poľovného revíru Hornád, ktoré sa konalo dňa 7.9.2012, je neplatné.

III. Súd určuje, že uznesenia prijaté zhromaždením vlastníkov Spoločného poľovného revíru Hornád zo dňa 7.9.2012, sú neplatné.

IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podaným žalobným návrhom domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej dňa 26.9.2012 medzi vlastníkmi Spoločného poľovného revíru Hornád a Poľovníckym združením Domaška, ktorá bola zaevidovaná Obvodným lesným úradom Košice okolie. Zároveň sa domáhali, aby súd určil, že zhromaždenie vlastníkov Spoločného poľovného revíru Hornád, ktoré sa konalo dňa 7.9.2012 je neplatné a taktiež, aby súd určil, že uznesenia prijaté zhromaždením vlastníkov Spoločného poľovného revíru Hornád, ktoré sa konalo dňa 7.9.2012 sú neplatné. Žalobu zdôvodnili viacerými nedostatkami vedenia samotného zhromaždenia vlastníkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 7.9.2012. Základné nedostatky vyplývajú priamo z notárskej zápisnice, v ktorej sú uvedené nesprávne spočítané jednotlivé výmery, tak ako boli deklarované vlastníkmi v prezenčnej listine, nesprávne percentuálne vypočítaný pomer jednotlivých vlastníkov zúčastnených na hlasovaní. Taktiež bolo nesprávne vypočítané, akým spôsobom a akou väčšinou boli odhlasované jednotlivé uznesenia, ktoré boli prijaté na tomto zhromaždení, kde je zrejmé, že nebol dodržaný zákon, t.j. rozhodnutie nebolo prijaté 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Ďalšími dôvodmi sú skutočnosti, že bola nesprávne prezentovaná výmera vlastníkmi, tak ako bola zapísaná v prezenčnej

listine. Pretože táto výmera bola následne nesprávne prepočítaná do veľkosti podielu ku celkovej výmere spoločných pozemkov, pričom na samotnom zhromaždení neboli kontrolované jednotlivé plnomocenstva, nebolo preukázané, že vlastníci skutočne disponujú plnými mocami na zastupovanie vlastníkov, za ktorých na tomto zhromaždení hlasovali. Poukázali na skutočnosť, že Pozemkové spoločenstvo Urbariát a Komposesorát obce Trstené pri Hornáde bolo v čase hlasovania bez právnej subjektivity, a teda nemohlo splnomocniť jednotlivé osoby na hlasovanie v mene všetkých vlastníkov, ale na takomto rozhodnutí museli participovať všetci vlastníci pozemkov združených v pozemkovom spoločenstve. Ďalším vážnym nedostatkom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bolo, že Mikuláš Q., ako spoluvlastník poľovných pozemkov patriacich do Poľovného revíru Hornád, ktoré sú evidované na LV č.XXX pre kat.úz. B. Y. X. a na LV XXX pre kat.úz. T. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov hlasoval za výmeru 1 462 005 m2, a to napriek tomu, že nepredložil žiadne splnomocnenia na hlasovanie udelené ostatnými spoluvlastníkmi, rovnako tak nepredložil ani rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov o tom, ako má na zasadnutí vlastníkov poľovných pozemkov hlasovať. Pokiaľ Y.. Q. nedisponoval splnomocnením ani rozhodnutím vlastníkov o tom, ako má na zhromaždení hlasovať, jeho hlasovanie je neplatné a na zhromaždení vlastníkov nebol oprávnený zastupovať vlastníkov vlastniacich poľovné pozemky evidované na LV č.XXX a LV č.XXX. Poukázali na to, že zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané v súlade so zákonom, nakoľko nebolo zvolané najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov, zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné, nakoľko nebola prítomná najmenej 2/3 väčšina vlastníkov poľovných pozemkov a zhromaždenie neprijalo rozhodnutie o uzavretí zmluvy o užívaní Poľovného revíru Hornád s Poľovníckym združením Domaška zákonom predpokladanou 2/3 väčšinou hlasov vlastníkov poľovných pozemkov.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť a hlavným dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Taktiež namietali aktívnu a pasívnu legitimáciu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobcovia v podanej žalobe poukazovali na skutočnosť, že sú vlastníkmi nehnuteľností v miestach, kde bol uznaný Poľovný revír Hornád rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie č.2003/00016-Čt zo dňa 12.6.2003 pre kat.úz. obcí T., B. Y. X. D. Ž. o celkovej výmere 2 892 ha. Dňa 7.9.2012 sa v obci B. pri X. konalo zhromaždenie vlastníkov Spoločného poľovného revíru Hornád a hlavným bodom programu bolo rozhodovanie vlastníkov o postúpení užívania Spoločného poľovného revíru Hornád Poľovníckemu združeniu Domaška a stanovenie výšky náhrady za postúpenie užívania spoločného poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov Spoločného poľovného revíru Hornád, t.j. vlastníkov poľovných pozemkov v kat.úz. T., Ž. D. B. Y. X. zvolalo Pozemkové spoločenstvo Urbariátu a Komposesorátu obce Trstené pri Hornáde, Tichá č.8, v zastúpení predsedu T. T., podpredsedu Z. X. a hospodára H. Y., ďalej T. T., S.. K. P., J. I. D. L. Y., a to verejnou vyhláškou zo dňa 26.7.2012 (č.l.26). Na zhromaždení vlastníkov Spoločného poľovného revíru Hornád dňa 7.9.2012 bola väčšina vlastníkov zastúpená splnomocnenými zástupcami. Všetci vlastníci, resp. splnomocnené osoby, sa zapisovali do zoznamu vlastníkov - prezenčnej listiny. Každý z prítomných vlastnoručne zapísal svoje celé meno, bydlisko, dátum narodenia, výmeru v m2, ktorú vlastní alebo ku ktorej bol na hlasovanie vlastníkov splnomocnený a svoj podpis. Podľa tvrdenia žalobcov, výmery zapísané prítomnými osobami neboli žiadnym spôsobom verifikované, nikým neboli kontrolované plné moci, na základe ktorých splnomocnení zástupcovia vlastníkov vykonávali na zhromaždení hlasovacie práva. Percentuálnu výmeru každého vlastníka v pomere k celkovej výmere spoločného poľovného revíru po prepočítaní do prezenčnej listiny vpisovali prítomné pracovníčky, z ktorých jednou bola Ing. B. Y., ktorá bola zhromaždením zvolená za skrutátora. Uvedený percentuálny pomer bol v ďalšom konaní a hlasovaní rozhodujúci. Zapísaná percentuálna výmera pri hlasovaní predstavovala percentuálny pomer hlasov každého účastníka zhromaždenia, teda váhu jeho hlasu na zhromaždení. Rovnako ako váhu hlasu každého vlastníka aj celkovú výmeru pozemkov, ktorých vlastníci alebo splnomocnení vlastníci sa zúčastnili zhromaždenia a následne celkový percentuálny podiel prítomných hlasov spočítavali prítomné pracovníčky. Podľa prezenčnej listiny a riadok 24, na zhromaždení boli prítomní vlastníci a splnomocnené osoby s celkovou výmerou pozemkov 20 086 607,5 m2, čo predstavuje 2008,66 ha. Žalobcovia v konaní preukazovali nesprávnosť hlasovania podľa § 5 ods.6 zák.č.274/2009 Z.z. o poľovníctve na zhromaždení vlastníkov a toto hlasovanie sa týkalo práve rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov o tom, či chcú uzatvoriť zmluvu o užívaní poľovného revíru. Právo poľovníctva a jeho výkon je právom prislúchajúcim vlastníkom poľovných pozemkov.

Pre účely jeho hospodárneho a efektívneho využitia je toto právo buď realizované spoločne všetkými vlastníkmi poľovných pozemkov, poľovníckou organizáciou založenou vlastníkmi poľovných pozemkov alebo je toto právo za odplatu postúpené poľovníckej organizácií. K postúpeniu práva poľovníctva a jeho výkonu, teda k postúpeniu práva užívať poľovný revír dochádza práve zmluvou o užívaní poľovného revíru. Postúpenie práva užívať poľovný revír predstavuje mimoriadne široký a významný zásah do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov. V danom prípade bolo toto právo postúpené zmluvou na obdobie 10 rokov. Postúpenie práva poľovníctva je obdobou nájomnej zmluvy, kedy sa vlastníci za odplatu vzdávajú časti svojich práv vyplývajúcich z vlastníctva vecí, a to práva vecí užívať a požívať jeho plody a úžitky. Zákon o poľovníctve dôsledne a dostatočne prísne upravuje proces, ktorým vlastníci poľovných pozemkov môžu postúpiť právo poľovníctva na tretiu osobu. Tento postup je vyjadrením demokratického väčšinového princípu pri rozhodovaní o spoločných veciach, zohľadňuje práva a vôľu väčšinových vlastníkov a je dostatočnou garanciou proti prípadnému zneužitiu práv menšinových vlastníkov. Nedodržanie tohto postupu predstavuje hrubý zásah do vlastníckeho práva každého jedného vlastníka, a to bez ohľadu na veľkosť pozemku, ktorou sa podieľa na celkovej výmere poľovného revíru. Nedodržaním zákonných podmienok pri hlasovaní o postúpenie práva poľovníctva, ako aj pri podpise zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k zneužitiu práv menšiny na úkor väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko neboli dodržané zákonné postupy vyžadované pre nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou. Vlastníci pozemkov sa nemôžu svojich práv domáhať žalobou na plnenie, nakoľko podstata sporu nespočíva v nevyplatení odplaty za užívanie poľovného revíru, ale v nedodržaní základných princípov pre rozhodovanie o obmedzení vlastníckeho práva jednotlivých vlastníkov na úkor tretej osoby. V danom prípade teda existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý je ohrozením ich právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nezákonným postupom pri schválení a uzatvorení zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k odňatiu práva vlastníkov poľovných pozemkov rozhodovať o nakladaní s právom poľovníctva, a to min. na obdobie 10 rokov, teda počas platnosti zmluvy. Určením neplatnosti zmluvy, ako aj samotného zhromaždenia vlastníkov a jeho uznesení dôjde k obnoveniu práv vlastníkov pozemkov združených v poľovnom revíri, disponovať s právom poľovníctva, teda dôjde k úplnému vyriešeniu práv, ktoré sú v tomto konaní sporné. Bez takéhoto určenia je právne postavenie vlastníkov pozemkov ohrozené, nakoľko by museli akceptovať obmedzenie ich vlastníckych práv, ku ktorému došlo nezákonným spôsobom. Žalobcovia ďalej uviedli, že len samotné vyslovenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je postačujúce, nakoľko osobám, ktoré boli zvolené na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 7.9.2012, ako osoby splnomocnené na uzatvorenie zmluvy, by tak nič nebránilo uzatvoriť zmluvu s Poľovníckym združením Domaška opätovne. Preto považujú za nevyhnutné, aby súd zároveň určil, že samotné zhromaždenie, ako aj na ňom prijaté uznesenia, sú neplatné. Len takýto výrok rozsudku zabezpečí úplné vyriešenie sporných práv a definitívne navrátenie práva rozhodovať o využití práva poľovníctva vlastníkom poľovných pozemkov. Vlastníci pozemkov začlenených do Poľovného revíru Hornád sa nemôžu domáhať ochrany svojich práv inými právnymi prostriedkami, nakoľko podnetu podanému na Obvodný lesný úrad Košice vyhovené nebolo. Obvodný lesný úrad odkázal na podanie žaloby a konanie pred civilným súdom. Nakoľko vlastníckym právam nemôže byť poskytnutá ochrana iným spôsobom, s poukazom na ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR majú vlastníci za to, že jediným kompetentným orgánom na rozhodnutie veci je súd. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.

5. Žalobcovia vo svojej výpovedi uviedli, že zhromaždenie zvolávajú vlastníci poľovných pozemkov, avšak v tomto prípade bolo prostredníctvom verejnej vyhlášky zvolané zhromaždenie výlučne výborom poľovníckeho združenia, zhromaždenie vlastníkov prebiehalo veľmi nesystematický, pri prezentácií vlastníkov resp. splnomocnencov nikto nekontroloval správnosť údajov registrácie a každý si zapísal do prezenčnej listiny výmeru koľko chcel.

6. Žalovaný v 1.rade uviedol, že na tomto zhromaždení zastupoval Pozemkové spoločenstvo Urbariátu a Komposesorátu obce Trstené pri Hornáde a bol splnomocnený vlastníkmi pozemkov na výročnej členskej schôdzi dňa 26.2.2012 a vlastne boli traja splnomocnení, a to T. T., Z. X. a on. Splnomocnení zástupcovia žalovaného v 2.rade, a to J. I., L. Y. a S.. K. P. podpísali zmluvu o prenájme Poľovného revíru Hornád so žalovaným v 1.rade a táto zmluva bola predložená Obvodnému lesnému úradu Košice-okolie, ktorý vlastne Poľovnícke združenie Domaška zaevidoval. Podľa neho, prezentácia prebiehala tak, že

vlastníci boli vyzvaní, aby sa zaprezentovali, čo sa týka výmery a následne aj prepočtov v percentách z celkovej výmery, pričom celkovú výmeru má revír 2 892 ha. Celé zhromaždenie viedol JUDr. Ferenčík a zápis urobil notár. Poprel tvrdenie žalobcov, že by hlasovanie neprebehlo 2/3 väčšinou prítomných.

7. Zástupca žalovaného v 2.rade S.. K. P. vo svojej výpovedi uviedol, že to čo uviedol žalobca v 1.rade je jeho vlastný názor, pričom on má iný názor. Uviedol, že každý kto bol na zhromaždení a vstúpil do miestnosti bolo mu umožnené zapísať sa do prezenčnej listiny a že žalobca v 1.rade prišiel oneskorene a nebola mu umožnená prezentácia, ale v prípade ak by bol dochvíľny, nebol by žiadny problém s jeho prezentáciou. Ďalej uviedol, že on sa stotožňuje s notárom, ktorý celý priebeh zhromaždenia zapísal do notárskej zápisnice. Ďalej uviedol, že vlastne všetky podklady spracovával H. Y., ktorému sa postupne prinášali a tento aj naspočítaval výmery pôdy. Potvrdil, že na zhromaždení nebol každý jeden doklad prekontrolovaný, pretože to nebolo možné z časového hľadiska. Všetky podklady, ktoré pripravil Y.. Y., vyhotovil aj zoznamy a tieto boli predložené na zhromaždení na stôl predsedajúcemu.

8. Zástupca žalovaného v 2.rade L. Y. uviedol, že valné zhromaždenie pripravovali dlhší čas a na tomto valnom zhromaždení bol prítomný aj notár, ktorý zodpovedal za priebeh tohto zhromaždenia. Podľa neho, celé zhromaždenie prebehlo tak ako malo a keďže niektorí vlastníci alebo splnomocnené osoby prišli neskoro, nemohli už hlasovať a išlo konkrétne o žalobcu v 1.rade. Čo sa týka splnomocnení, ktoré mal od vlastníkov, tieto si pripravil dopredu a osobne chodil za vlastníkmi pozemkov, ktorí mu to podpisovali. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, že na viacerých splnomocneniach nie je uvedená konkrétna parcela, na ktorú splnomocňuje vlastník žalovaného, tento vysvetlil tak, že každý vlastník vie koľko má výmery a ktorá výmera patrí ku parcele. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, že v splnomocneniach od J. Š., N. J. Š. a od J. Š.Q. nie je uvedená výmera pôdy ani č.LV ani parcela, že odkiaľ vedeli títo vlastníci na akú výmeru ho splnomocňujú, zástupca žalovaného odpovedať nevedel.

9. Zástupca žalovaného v 2.rade J. I. uviedol, že chodili osobne za vlastníkmi poľovných pozemkov, mali urobené tlačiva a všetci títo vlastníci boli oboznámení a následne im podpisovali plné moci. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, ako mu mohla udeliť osoba menom J. X. plnomocenstvo dňa 4.6.2012, keď tento človek zomrel 18.7.2011, žalovaný uviedol, že toto plnomocenstvo mu zrejme podpísal niekto z členov jeho rodiny. Ďalej uviedol, že keď chodil k týmto vlastníkom za účelom podpísania plnej moci, títo mu nepredkladali doklad totožnosti a pripustil, že niektoré plnomocenstva mu nepodpísali samotní vlastníci.

10. Vypočutý svedok S.. Y. Y. uviedol, že sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov a prebiehala prezentácia, na ktorej sa každý prezentoval výmerou. V tom čase bol členom Poľovníckej spoločnosti Poľaška a táto spoločnosť požiadala Urbariát Skároš o splnomocnenie na zastupovanie v konaní o nájom poľovného revíru. Pri prezentácií však toto splnomocnenie spochybnil JUDr. Ferenčík a že nie je možné ho zastupovať a že predseda Urbariátu si musí prejaviť svoj názor osobne. Z toho dôvodu telefonicky privolal predsedu urbárskej spoločnosti Y.. Q. a keď tento došiel na zhromaždenie, JUDr. Ferenčík ukončil prezentáciu a Y.. Q. už prezentácia umožnená nebola. Čo sa týka kontroly plnomocenstiev u ostatných osôb, ktoré boli zaregistrované a ktoré hlasovali k tomu uviedol, že na pracovnom stole bol položený šanón, v ktorom boli nejaké papiere, avšak nikto ich nevidel a bolo povedané, že sú to splnomocnenia jednotlivých vlastníkov pôdy v revíri, keď sa dožadovali oboznámenia sa s týmito splnomocneniami založenými v tomto šanóne, toto im umožnené nebolo z dôvodu, že nie sú organizátormi ani zvolávateľmi tohto zhromaždenia. Neskôr JUDr. Ferenčík volal osoby, ktoré boli uvedené v prezenčnej listine a kto tam bol zaregistrovaný. Splnomocnenia predložené žalobcom p. Feketem JUDr. Ferenčík spochybnil v celom rozsahu a vlastne p. Z. vylúčil, na čo svedok namietal a taktiež aj JUDr. Majerník namietal celé to konanie na tomto zhromaždení. Ďalej uviedol, že všetky námietky, ktoré predniesli na tomto zhromaždení boli zamietnuté, ale neskôr boli priložené k notárskej zápisnici. Taktiež uviedol, že žiadali, aby JUDr. Ferenčík preukázal opodstatnenosť zastúpenia plochy v rozsahu 75 %, avšak JUDr. Ferenčík to odmietol ukázať.

11. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 274/2009 Z.z., žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku na príslušný obvodný lesný úrad.

12. Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas 2/3 väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.

13. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len zhromaždenie).

14. Podľa § 5 ods. 3 zákona, zhromaždenie zvoláva najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov počítaných podľa výmery pozemkov navrhovanej na začlenenie do poľovného revíru. Uznesenie zhromaždenia doručuje všetkým dotknutým subjektom ten, kto zhromaždenie zvolal.

15. Podľa § 5 ods. 4 zákona, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmä 2/3 väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

16. Podľa § 5 ods. 5 zákona, zhromaždenie rozhoduje 2/3 väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 5 ods. 6 zákona, na zhromaždení má vlastník poľovného pozemku váhu hlasu podľa podielu výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Písomne splnomocnený zástupca vlastníka poľovných pozemkov má na zhromaždení váhu hlasu, ktorý zodpovedá výmere poľovných pozemkov vlastníka, ktorého zastupuje.

18. Podľa § 12 ods. 1 zákona, sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú užívať spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovnej organizácie, dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou.

19. Podľa § 12 ods. 3 zákona, zmluvu vlastníci predložia do 15 dní od jej uzatvorenia na evidenciu na obvodný lesný úrad, ktorý ju bezodkladne zaeviduje, ak obsahuje náležitosti podľa ods.2.

20. Podľa § 12 ods. 4 zákona, vlastník samostatného poľovného revíru oznamuje užívanie poľovného revíru na evidenciu na obvodný lesný úrad.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona, evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods.1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej 2/3 väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia.

22. Podľa § 16 ods. 2 zákona, obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods.3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods.1.

23. Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona, zmluva zaniká rozhodnutím súdu.

24. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Procesnou podmienkou určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto súd prioritne riešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na vyslovení absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 137 CSP. Súd dospel k záveru, že žalobcovia dostatočne preukázali naliehavý právny záujem, ktorý musí existovať a byť daný v čase rozhodovania súdu (tak prvostupňového ako i odvolacieho). V zmysle novej právnej úpravy o poľovníctve, zmluva o užívaní poľovného revíru sa uzatvára na dobu 10 rokov odo dňa jej registrácie a pre jej schválenie nie je potrebné už rozhodnutie príslušného obvodného lesného úradu, ale len jej registrácia, resp. evidencia (§ 16 ods.1 zák.č.274/2009 Z.z.), pričom zmluvu nezaeviduje, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva (§ 16 ods.2 zák.). Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona, zmluva zaniká

(okrem iných spôsobov) rozhodnutím súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by rozhodnutím súdu bola doterajšia zmluva o užívaní poľovného revíru určená za absolútne neplatnú, odpadne prekážka pre evidenciu novej zmluvy, poľovný revír sa tak stane voľným a vznikne tu opätovne možnosť pre uzavretie s vlastníkmi poľovného revíru, resp. spoločného poľovného revíru zmluvy o jeho využití podľa § 11 - § 14 zákona. Žalobcom, tak ako vlastníkom, prípadne splnomocneným zástupcom vlastníkov nemožno uprieť z vyššie uvedených dôvodov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej dňa 26.9.2012 medzi vlastníkmi Spoločného poľovného revíru Hornád a Poľovníckym združením Domaška. Súd má za to, že žalobcovia nemajú možnosť žalovať o splnenie konkrétnej povinnosti, čím podmienku naliehavého právneho záujmu preukázali, keď sa domáhajú prinavrátenia právneho stavu pred porušením práva. V tejto súvislosti sú toho názoru, že riadnej žalobe o vydanie veci bráni doposiaľ platné zaevidovanie spornej zmluvy lesným úradom, pričom k zrušeniu tejto evidencie môže prísť v danom prípade len rozhodnutím súdu.

26. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o užívanie poľovného revíru zo dňa 26.9.2012, zaevidované Obvodným lesným úradom Košice keď tvrdili, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v územnom poľovnom revíri nedisponovalo 2/3 väčšinou hlasov potrebných pre uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Z notárskej zápisnice z rokovania zhromaždenia konaného dňa 7.9.2012 (č.l.14-17) v obci Trstené pri Hornáde vyplýva, že na zhromaždení boli prítomní vlastníci poľovných pozemkov z celkovej výmery 2892 ha uznaného poľovného revíru Hornád, t.j. 75,38 % vlastníkov alebo ich oprávnených zástupcov, ktorí majú spolu 2 008,66 ha poľovných pozemkov, čo predstavuje 75,38 % výmery poľovného revíru. Tu súd poukazuje na to, že pri sčítaní došlo k nesprávnemu uvedeniu percentuálnej výmery, nakoľko výmera 2 008,66 ha z celkovej výmery 2892 ha predstavuje pomer 69,46 % z celkovej výmery spoločného poľovného revíru. Pri hlasovaní o návrhu, aby bola uzavretá zmluva o užívaní Poľovného revíru Hornád s Poľovníckym združením Domaška je uvedené, že zhromaždenie prijalo tento návrh 73,30 % hlasov a zdržalo sa 1,99 %, proti bolo 30,52 % a nehlasovalo 0,55 %. Ak teda celková prezentovaná výmera pozemkov predstavovala 69,45 % z celkovej výmery po odpočítaní vlastníkov, ktorí hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali alebo sa nezúčastnili, za postúpenie práva užívania Spoločného poľovného revíru Hornád Poľovníckemu združeniu Domaška hlasovalo 63,39 % vlastníkov poľovných pozemkov. Z toho vyplýva, že rozhodnutie o postúpení užívania Spoločného poľovného revíru Hornád Poľovníckemu združeniu Domaška nebolo prijaté v súlade s ust. § 5 ods. 5 zák.č. 274/2009 Z.z., nakoľko nebolo prijaté 2/3 väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. V konaní bolo preukázané, že na zhromaždení neboli kontrolované jednotlivé plnomocenstvá, ktoré boli predložené, nebolo preukázané, že vlastníci skutočne disponujú plnými mocami na zastupovanie vlastníkov, za ktorých na tomto zhromaždení hlasovali. Čo sa týka Pozemkového spoločenstva Urbariátu a Komposesorátu obce Trstené pri Hornáde, v čase hlasovania bolo toto pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, a preto nemohlo splnomocniť jednotlivé osoby na hlasovanie v mene všetkých vlastníkov, ale na takomto rozhodnutí sa musia podieľať všetci vlastníci pozemkov združených v tomto pozemkovom spoločenstve. Samotní žalovaní potvrdili, že na zhromaždení nebolo žiadnym spôsobom kontrolované, na aké výmery boli splnomocnení vlastníkmi pôdy, akým spôsobom boli podpisované plné moci vlastníkmi, čo dokazuje, že neboli dodržané zákonné ustanovenia pri hlasovaní na tomto zhromaždení.

27. Námietky žalovaných o nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácií, ako aj nepreukázanie žalobcov, že sú vlastníkmi pozemkov začlenených v poľovnom revíre Hornád považuje súd za nedôvodné. Žalobcovia v 1., 3. a 4.rade predložili súdu LV, z ktorých vyplýva, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré sú začlenené v Poľovníckom revíre Hornád a čo sa týka žalobcu v 2.rade, jeho aktívna legitimácia vyplýva aj z rozhodnutia Okresného úradu Košice-okolie č.2003/00016-Čt zo dňa 12.6.2003 (č.l.41), ktorým bol uznaný Poľovný revír Hornád pozostávajúci z poľovných pozemkov vo vlastníctve okrem iných aj Urbariát- pozemkové spoločenstvo v Skároši. Zo zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 26.11.2000, ktorou bol založený Urbariát - pozemkové spoločenstvo v Skároši (č.l.87) vyplýva, že toto pozemkové spoločenstvo združuje a zastupuje práva vlastníkov, ktoré sú začlenené do Poľovného revíru Hornád. Žalobcovia teda jednoznačne preukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti v miestach, kde bol uznaný poľovný revír. Naopak, žalovaní ničím nepreukázali ani súdu nepredložili žiadny doklad o tom, že by žalobcovia neboli vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Hornád. Keďže žalobcovia preukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti združených v Poľovnom revíri Hornád, sú aj aktívne legitimovaní v tomto spore.

28. Čo sa týka pasívnej legitimácie, stranami sporu sú všetci vlastníci pozemkov patriacich do spoločného poľovného revíru, v spore sú žalovanými vlastníci Poľovného revíru Hornád, ktorí sú zastúpení osobami v zmysle § 5 ods.7 zák.č. 274/2009 Z.z.. Vzhľadom na to, že predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o užívanie poľovného revíru medzi Poľovníckym združením Domaška a vlastníkmi Spoločného poľovného revíru Hornád je nepochybné, že aj Poľovnícke združenie Domaška je stranou sporu na strane žalovaného. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaných na výsluch predsedníčky Urbariátu -pozemkového spoločenstva Skároš, a to na okolnosť, že ako členka výboru nemala vedomosť o tom, že urbariát vstupuje do súdneho sporu. Súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu žalobcov, že výsluch terajšej predsedníčky urbariátu je právne irelevantný, pretože v konaní bol vypočutý už vtedajší predseda urbariátu, ktorý ako uviedol, že urbariát súhlasí s tým, aby bol účastníkom konania. Taktiež súd neprihliadal ani na dôkaz predložený žalovanými dňa 13.2.2018, keďže uznesením zo dňa 7.2.2018 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.

29. Zo samotnej notárskej zápisnice zo zhromaždenia, ako i výsluchu strán sporu a svedka vyplynulo, že sa vychádzalo z predložených plných mocí a ich súčet predstavoval 2/3 väčšiny potrebných hlasov. Vychádzalo sa z prezenčnej listiny na č.l.18. Pokiaľ sa v notárskej zápisnici konštatuje, že 2/3 väčšina prijala návrh v počte 75,38 % hlasov, došlo jednoznačne k nesprávnemu uvedeniu percentuálnej výmery, nakoľko výmera 2 008,66 ha z celkovej výmery 2892 ha nepredstavuje pomer 75,38 %, ale 69,46 %, pričom po odpočítaní vlastníkov, ktorí hlasovali proti, zdržali sa hlasovania alebo sa nezúčastnili hlasovania, celkovo hlasovalo 63,152 % vlastníkov poľovných pozemkov, pričom bolo potrebných 66,67 % hlasov, je potrebné prijať záver, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nedisponovalo na zhromaždení konanom dňa 7.9.2012 2/3 väčšinou, a teda nebolo uznášaniaschopné pre prijatie rozhodnutia o užívaní spoločného poľovného revíru. Keďže na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 7.9.2012 boli zvolané osoby ako osoby splnomocnené na uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru, po vyslovení neplatnosti tejto zmluvy by tieto splnomocnené osoby mohli uzavrieť ďalšiu zmluvu s Poľovníckym združením Domaška, a preto bolo nevyhnutné aj určiť, že samotné zhromaždenie a na ňom prijaté uznesenia sú neplatné. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako aj to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Keďže žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ichpreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.