Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-185-2017.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/185/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. : C. nar. XX.XX.XXXX a T. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov : matky B. Z., rod. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom E., O. XXXX/XX a otca O. Z., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom E., T. Z. XXXX/X, t. č. bytom E. E., A. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto
rozhodol:
Návrh matky na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej C. z doterajších 80,-Eur mesačne na sumu 120,-Eur mesačne a k maloletej T. z doterajších 70,-Eur mesačne na sumu 110,-Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Matka uviedla, že jej manželstvo s otcom detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.6.2008 č.k.XXC/XX/XXXX, ktorým rozsudkom boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti. Potom rozsudkom tunajšieho súdu č.k.XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatného dňa 2.7.2014, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k deťom na doterajšiu výšku výživného. Matka uviedla, že otec detí si vyživovaciu povinnosť k deťom riadne neplnil, preto jej bolo priznané náhradné výživné. Matka poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, maloletá C. nastúpila na strednú školu a maloletá T. na druhý stupeň ZŠ a výdavky na deti sa zvyšujú. Poukázala na výdavky detí v súvislosti so školou, ich záujmami, zdravotným stavom a pod. Matka ďalej uviedla, že otec sa deťmi vôbec nestretáva, neplatil riadne ani doterajšie určené výživné, deťom neposiela darčeky ani pri príležitosti sviatkov.
2. Otec detí nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, nesúhlasil ani so žiadnym zvýšením výživného a žiadal návrh matky zamietnuť. Poukázal na to, že on žije v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou, ich spoločnými dvoma maloletými deťmi a maloletým synom jeho manželky. Uviedol, že teraz zarába 643,-Eur mesačne netto vrátane daňového bonusu na tri deti a okrem maloletej C. a T. má ešte vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, z toho k dvom deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva, t.j. k X-ročnej dcére L. a X-ročnému synovi U. a ešte k maloletému O. nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcemu z jeho predchádzajúceho vzťahu a jeho terajšia manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok. Poukázal na to, že on a jeho terajšia rodina nemajú dostatok finančných prostriedkov, dokonca školopovinného syna jeho manželky museli pre nedostatok financií odhlásiť aj z obedov v školskej jedálni, z florbalového krúžku a pod. Doplnil, že on nevlastní ani žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá ani auto a bývajú v prenajatom byte. Priznal, že neplatil riadne výživné na maloleté deti, ale to z finančných dôvodov. Tiež priznal, že s týmito maloletými
dcérami sa nestretáva, hoci uviedol, že sa kontaktoval cez internetové sociálne siete na mal. C., chcel sa s ňou stretnúť, ale nedostal od nej žiadnu odpoveď.
3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že na strane detí došlo k zmene pomerov, preto matkou požadované sumy výživného považuje za zodpovedajúce. Zobral do úvahy, že otcovi detí pribudli vyživovacie povinnosti, ale keď má viac detí, mal by sa snažiť zabezpečiť si prípadne aj ďalší príjem, aby mohol zodpovedne vyživovať všetky svoje deti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, lustrácie v SP, oznámenie SP, potvrdenie ÚPSVaR o dávkach, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca z čl. 34, doklady o nákladoch bývania a výdavkoch matky, bankové príkazy, rozpis výdavkov, potvrdenie o finančných výdavkoch, poistenie, rozhodnutia o poplatkoch mestu, LV, pokladničné bločky, príjmové pokladničné doklady, lekárske správy, potvrdenia o návšteve školy, RL detí, SL otca, RL jeho detí, rozsudok OS v Kolíne, zmluvu o nájme bytu, výplatné pásky, rozpis výdavkov, pracovnú zmluvu, PPD, potvrdenku, obsah pripojeného spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloleté deti C. a T. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu E. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXC/XX/XXXX-XX a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej C. sumou 1.500,- Sk mesačne a na výživu maloletej T. sumou 1.100,-Sk mesačne. Súčasťou rozhodnutia bola i dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu E. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletej C. na sumu 80,-Eur mesačne a k maloletej T. na sumu 70,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2014. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá C. XX rokov a bola žiačkou X.. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavovalo 20,-Eur mesačne, navštevovala ZUŠ, výtvarný odbor s ročným poplatkom 100,-Eur. Nosila okuliare, bola vedená v gastroenterologickej ambulancii. Mala výdavky v súvislosti so školou na ZŘPS, školské učebnice, školský výlet a pod. Maloletá T. mala vtedy necelých X rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni tiež predstavovalo 20,-Eur mesačne a poplatok za školský klub 6,33 Eur mesačne. Maloletá T. tiež navštevovala ZUŠ, výtvarný odbor s ročným poplatkom 80,-Eur. Mala výdavky v súvislosti so školou, za ZRPŠ, školské zošity a učebnice, školský výlet a pod. Bola zdravá. Matka maloletej bola rozvedená, bývala v spoločnej domácnosti len s týmito dvoma dcérami. Bývali v X-izbovom byte, ktorý bol vo vlastníctve matky a ich náklady bývania a TV predstavovali 203,-Eur mesačne. Vtedy matka naposledy pracovala u zamestnávateľa L. A. s.r.o. a dosahovala priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX Eur, poberala daňový bonus 42,82 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemala matka iné vyživovacie povinnosti. Okrem bytu, ktorý nadobudla darovaním, nemala iný majetok väčšej hodnoty. Otec detí býval v čase poslednej úpravy výživného v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou v X-izbovom podnájomnom byte, kde ich mesačné náklady bývania predstavovali 7.700,-Kč. Okrem týchto dvoch maloletých detí mal otec ešte vyživovaciu povinnosť k jeho maloletému synovi O. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol najprv zverený do výchovy jeho matky a otec na jeho výživu prispieval 1.500,- až 1.600,-Kč mesačne, potom bol zverený do pestúnskej starostlivosti. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného začal otec pracovať u zamestnávateľa C. N. s.r.o. s predpokladaným zárobkom 13.500,-Kč ( t.j. 492,16 Eur) mesačne netto + nočné príplatky. Otec vtedy nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty, splácal tri pôžičky.
6. Návrhom zo dňa 10.2.2016 sa otec detí domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom o 20,-Eur mesačne menej na každé dieťa. Rozsudkom Okresného súdu E. zo dňa 8.9.2017 č.k.XXP/XX/XXXX-XXX bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2017.
7. Maloleté deti C. a T. bývajú s matkou, otec sa s deťmi nestretáva. Otec neplatil na deti riadne výživné, preto matka poberá na deti náhradné výživné. Otec deťom neprispieva ani pri príležitosti sviatkov. Maloletá C. má v súčasnosti XX rokov a je žiačkou 2. ročníka Strednej zdravotníckej školy v E., odbor zdravotný laborant. Stravuje sa doma. Jej cestovné výdavky predstavujú 10,- až 20,-Eur mesačne. V škole sa skladajú na stužkovú po 15,-Eur mesačne. V súvislosti so školou mala zvýšené výdavky za učebnice, školské pomôcky, pracovné oblečenie, ZRPŠ stálo 33,-Eur, exkurzia 20,-Eur a pod. Matka jej
platí mobil 10,-Eur mesačne. Maloletá je vedená v očnej ambulancii, na kontroly chodí polročne a nosí kontaktné šošovky, čo stojí 70,-Eur polročne. Tiež je vedená v kožnej ambulancii a už od X.. ročníka ZŠ užíva špeciálnu kozmetiku K., ktoré krémy a prípravky ju stoja 50,- až 60,-Eur štvrťročne. Je vedená aj v alergologickej ambulancii a užíva lieky v hodnote 13,-Eur štvrťročne. Platené záujmové krúžky už nenavštevuje.
8. Maloletá T. má necelých XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 21,80 Eur mesačne, ZRPŠ predstavovalo 15,-Eur a pod. Cestovnú kartu, ktorá stála 4,-Eurá a dobitie 5,-Eur, využíva podľa potreby, inak pravidelne necestuje. Maloletá navštevuje ZUŠ, výtvarný odbor s poplatkom 15,-Eur mesačne a chodí na plavecký krúžok, čo stojí 50,-Eur polročne. Maloletá je tiež vedená v očnej ambulancií a nosí okuliare, ktoré stáli 100,-Eur. Je zdravá. Má výdavky primerané jej veku.
9. Matka detí je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s týmito dvoma maloletými deťmi. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je titulom darovania vo vlastníctve matky detí. Ich náklady bývania predstavujú 200,-Eur mesačne + internet 15,-Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná ako pracovníčka v elektrovýrobe s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 10/2016 do 01/2018 vo výške 630,21 Eur. Poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,36 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka je titulom darovania od jej rodičov vlastníčkou toho 3-izbového bytu, v ktorom býva, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
10. Otec detí je opäť ženatý, manželstvo uzatváral v roku 2015. Býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou, ich spoločnými dvoma maloletými deťmi a maloletým synom jeho manželky. Bývajú v prenajatom 3-izbovom byte a ich náklady bývania predstavujú 413,-Eur mesačne + Skylink 11,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí C. a T. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k jeho ďalším trom maloletým deťom : k maloletej L. Z. nar. X.XX.XXXX a k mal. U. Z. nar. XX.X.XXXX, ktoré pochádzajú z jeho terajšieho manželského vzťahu a ešte má vyživovaciu povinnosť k jeho maloletému synovi O. Z. nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcemu z jeho predchádzajúceho vzťahu, ktorý bol zverený do starostlivosti jeho matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 2.000,-Kč ( t.j. 78,57 Eur) mesačne, ktoré otec tiež platí nepravidelne, podľa toho ako mu to finančne vyjde. Otec detí je od 19.12.2017 zamestnaný na riadny pracovný pomer u zamestnávateľa T. A. a.s., kde pracuje ako skladník so mzdovými podmienkami podľa pracovnej zmluvy : základná mzda vo výške 640,-Eur, mesačná pohyblivá zložka mzdy v maximálnej výške 80,-Eur. Podľa jeho výplatnej pásky za 01/2018 otec dosiahol čistú mzdu 643,83 Eur, z toho daňový bonus predstavoval 64,68 Eur. Predtým bol otec od 1.1.2016 do 7.6.2017 zamestnaný u zamestnávateľa VT.o. ako šofér s vymeriavacím základom 262,-Eiur mesačne a potom od 7.6.2017 do 13.9.2017 pracoval najskôr na dohodu o pracovnej činnosti, potom v pracovnom pomere pre zamestnávateľa O. s.r.o. s vymeriavacím základom 100,- až 275,-Eur mesačne, potom pre jedného súkromníka rozvážal pivo so zárobkom 350,-Eur mesačne. Otec detí má len základné vzdelanie, doposiaľ vykonával práce ako šofér, bezpečnostný strážnik, skladový operátor a pod. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá ani auto. Je voči nemu vedená exekúcia na výživné pre tieto deti. Manželka otca detí je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 213,-Eur mesačne, prídavky na tri deti a poberá výživné na jej XX-ročného syna od jeho otca vo výške 70,-Eur mesačne.
11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nie je dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 14.5.2014, právoplatným dňa 2.7.2014, kedy mala maloletá C. XX rokov a bola žiačkou X.. ročníka ZŠ a maloletá T. mala X rokov a bola žiačkou X.ročníka ZŠ. Je pravdou, že odvtedy sú maloleté deti o niečo staršie, keďže teraz má maloletá C. XX rokov a prešla na stredný typ školy a maloletá T. má necelých XX rokov a prešla na druhý stupeň ZŠ, čo by za iných okolností mohlo odôvodňovať zvýšenie výživného, ale na druhej strane súd musí prihliadať aj na zmenu pomerov na strane ich rodičov, ktorá ovplyvňuje ich schopnosti a možnosti prispievať na výživu detí a súd mal za to, že nie je schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou. V zmysle Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu obaja jeho rodičia, ktorí sú povinní prispievať na jeho výživu podľa svojich schopností a možností, pričom pomer týchto schopností a možností sa môže meniť a dieťa má právo podieľať sa na ich životnej úrovni. Ako už súd konštatoval, je pravdou, že na strane detí došlo k zmene pomerov, ktoré by bez iného odôvodňovali zvýšenie výživného, ale na druhej strane u otca detí došlo k takej veľmi podstatnej zmene pomerov, ktorá neumožňuje rozhodnúť o zvýšení výživného. V čase poslednej úpravy výživného mal otec detí okrem týchto dvoch maloletých detí len vyživovaciu povinnosť k maloletému O. nar. 25.7.2010, teda spolu mal len tri vyživovacie povinnosti. Odvtedy mu však pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti k jeho maloletým deťom : L. nar. X.XX.XXXX a U. nar. XX.X.XXXX. Teda otec má v súčasnosti spolu 5 vyživovacích povinností k maloletým deťom a ešte je jeho manželka na rodičovskej dovolenke a voči nej by tak mal mať tiež aj povinnosť manželského výživného. Jeho príjem sa síce čiastočne zvýšil z niekdajších 492,16 Eur mesačne netto na súčasných 643,83 Eur mesačne netto ( čistá mzda 579,15 Eur mesačne + daňový bonus 64,68 Eur), ale napriek uvedenému nie je pri počte jeho vyživovacích povinností v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu týchto dvoch maloletých detí matkou požadovaným výživným. Otec detí má len základné vzdelanie, preto je zrejmé, že aj jeho schopnosti a možnosti dosahovať vyššie a stabilnejšie príjmy oproti iným zamestnancom s vyššou kvalifikáciou sú značne obmedzené, čo musela predpokladať aj matka detí a ťažko môže od neho očakávať platenie nejakého nadštandardnejšieho výživného. Matka detí síce požaduje od otca vyššie výživné, čo je z jej pohľadu prirodzené, ale vzhľadom na pomery otca, ktorý má spolu 5 nezaopatrených detí, je podľa názoru súdu nereálne, aby otec mohol prispievať na výživu mal. C. a T. ňou požadovanou sumou. Otec má spolu X vyživovacích povinností, a keby aspoň z princípu spravodlivosti na každé dieťa mal prispievať matkou požadovanou sumou 110,-Eur mesačne, len jeho vyživovacia povinnosť k jeho deťom by tak mala predstavovať 550,-Eur mesačne, čo je v súčasných podmienkach asi nereálne pre muža len so základným vzdelaním. Podľa názoru súdu je aj doterajšia výška výživného na maloleté deti na hranici jeho schopností a možností. Keby na každé dieťa otec prispieval sumou doposiaľ určenou na mal. T., t.j. po 70,-Eur mesačne, spolu by to pri 5 deťoch predstavovalo 350,-Eur mesačne, čo je podľa názoru súdu pri jeho zárobkových možnostiach pomerne vysoká suma. Preto zvýšenie výživného na maloleté deti C. a T. by už podľa názoru súdu objektívne nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach a prípadné zvýšenie výživného, by preto pri prerozdelení jeho zárobku, bolo na úkor jeho ostatných detí, čo by asi nebolo voči nim spravodlivé. Je prirodzené, že zvýšenie výživného by bolo v záujme týchto dvoch maloletých detí, ale súd musí pri rozhodovaní objektívne posudzovať celkový skutkový stav, schopnosti a možnosti oboch rodičov a prihliadať na dôsledky svojho rozhodnutia. Asi by nebolo správne, vyhovením návrhu matky zvýšením výživného na mal. C. a mal. T., dostať otca do situácie, kedy by objektívne nebol schopný platiť určené zvýšené výživné, a tým ho vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania pre zanedbanie vyživovacej povinnosti. Tiež treba poukázať na to, že v zmysle Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom u otca nebola zistená žiadna vyššia životná úroveň, ale skôr nižšia. Preto niektoré deti nemôžu žiť nad svoje pomery na úkor zníženej životnej úrovne rodiča alebo dokonca iných osôb, tiež výživou odkázaných na povinného rodiča. V danej veci má súd za to, že od poslednej úpravy výživného došlo síce k zmene pomerov na strane detí, ale súčasne došlo k zmene pomeru schopností a možností rodičov prispievať na výživu ich detí.
Schopnosti a možnosti matky sa čiastočne zvýšili, keďže v čase poslednej úpravy výživného zarábala 429,68 Eur mesačne netto + daňový bonus 42,82 Eur (spolu 472,50 Eur) a v súčasnosti zarába 630,21 Eur mesačne netto, pričom počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil a na strane otca, pribudnutím vyživovacích povinností k ďalším dvom deťom, sa jeho schopnosti a možnosti vyživovať maloleté deti C. a T. znížili. Mesačný príjem do domácnosti matky s týmito dvoma deťmi spolu predstavuje 827,57 Eur ( mzda 630,21 Eur + Pnd 47,36 Eur + výživné 150,-Eur) pre tri osoby, t.j. 275,85 Eur na osobu. Mesačný príjem do domácnosti otca spolu predstavuje 770,-Eur ( mzda otca 643,83 Eur + rodičovský príspevok jeho manželky 213,-Eur + Pnd 71,-Eur + výživné na syna manželky 70,-Eur - výživné na C. a T. 150,- Eur - výživné na mal. O. 78,-Eur mesačne ) pre 5 osôb, t.j. 154,-Eur na osobu, a to v domácnosti otca sú vyššie náklady bývania ako u matky. Preto možno konštatovať, že životná úroveň matky a tiež jej schopnosti a možnosti prispievať na výživu mal. C. a T. sú vyššie ako životná úroveň otca a jeho schopnosti a možnosti, preto na zvýšené potreby detí oproti poslednej úpravy výživného, by v súčasnosti mala vyššou mierou prispievať matka. Zhodnotiac zistený skutkový stav, odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti oboch rodičov, súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zamietol ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov, pretože podľa názoru súdu nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí vyššou ako doterajšou sumou výživného, pričom doterajšia suma výživného zo strany otca je postačujúca na zabezpečenie primeranej životnej úrovne detí.
15. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).