Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-37-2019.pdf
PDF · 196.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.apríla 2022 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný Š. L. H. F. Č. M. A. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom B. XX, Bratislava, zamestnaný
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
obžalovaný Š. L. v presne neustálenom čase na prelome dní 07. novem- bra 2016 a 08. novembra 2016 po presne nezistenej neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom a bez následného uhasenia ohňa v spálni bytu číslo X, na prvom podlaží, na B. R. Č. XX v Bratislave zaspal a následne vznikol v uvedenom byte požiar, ktorý sa rozšíril do ďalších častí bytového domu a požiar uhasili až na mieste činu dňa 08. novembra 2018 o 01.46 hod. privolaní požiarnici a v dôsledku požiaru bolo z domu evakuovaných 57 osôb. V dôsledku požiaru vznikla škoda poškodenému E. A., nar.XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede a V. A.j - obaja trvale bytom Bratislava, B. Č.. XX vo výške 502,58 eur poškodenému Ing. P. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Malesherbes, Francúzska republika, trvale bytom Bratislava, B. Č.. XX vo výške 442 eur, poškodenému X. A., nae. XX.XX.XXXX v Jánovciach, trvale bytom B., B. Č.. XX vo výške 8 326,39 eur, poškodenej M. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom B., B. Č.. XX vo výške 2 587,39 eur, poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom B., Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 vo výške 718,20 eur a poškodenému Spoločenstvu vlastníkov bytov v dome na B. č. 20 v Bratislave, B. č. 20, B. vo výške 15 806,04 eur, čím obžalovaný spôsobil na cudzom majetku celkovú škodu vo výške 28 382,60 eur.
Teda
z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a spáchal uvedený čin a spôsobil ním značnú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin všeobecné ohrozenie podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 285 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa mu p o d m i e n e č n e o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:
- X. A., nar. XX.XX.XXXX v Jánovciach, trvale bytom B. XX, B.
- Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, B. 817 62, IČO: 35 763 469
so svojím nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Ing. J. L. (otec obžalovaného), M. B. (suseda v bytovom dome, v ktorom býval obžalovaný), X. A. (sused v bytovom dome, v ktorom býval obžalovaný), E. A. (sused v bytovom dome, v ktorom býval obžalovaný), Ing. P. Ž. (sused v bytovom dome, v ktorom býval obžalovaný), Mgr. L. F. (matka obžalovaného), P. X. (zástupca Spoločenstva vlastníkov bytov v dome na B.A. Č.. XX, Bratislava), npor. Mgr. X. A. (príslušník Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Bratislava na pracovnej pozícii - zisťovateľ príčiny vzniku požiaru), Mgr. D. B. (poverený príslušník polície), Mgr. T. F. (manžel matky obžalovaného), znalcov - Ing. A. F., znalcov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru so sídlom v Bratislave - kpt. Mgr. J.Q. O., pplk. J. O., kpt. Ing. F. C., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Ako vyplynulo zo zápisnice o obhliadke miesta činu, ale i z výpovede obžalovaného - tento býval na adrese B. Č.. XX, Bratislava a to v byte č. 7 - ktorý sa nachádzal na prvom poschodí (súd vychádzal z čiastočného výpisu z listu vlastníctva pod č.XXXX, zo dňa 08.novembra 2016 - vlastníkom predmetného bytu - J. L. - otec obžalovaného - nie teda na druhom poschodí). Na predmetnom poschodí boli tri bytové jednotky. Predmetný byt, v ktorom býval obžalovaný bol trojizbový - mal obývačku, dve izby, kúpeľňu, toaletu, kuchyňu a predizbu. Obžalovaný býval v predmetnom byte so súhlasom svojho otca, pretože tento žil dlhodobo v zahraničí. Podľa výpovede obžalovaného, ale i svedkov - rodičov obžalovaného - tento býval v predmetnom byte sám. Ako bolo preukázané z predmetnej obhliadky miesta činu - najmenej bola zasiahnutá požiarom z celého bytu obývačka. Ako vypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný v tejto miestnosti sa zdržiaval spoločne so svojím kamarátom pred predmetným skutkom. Zo spisu bolo zistiteľné, že v predmetnej obývačke, ktorá nebola značne zasiahnutá sa skutočne na stolíku nachádzali fľaše od alkoholu. Do izby, ktorá bola najviac zasiahnutá požiarom bolo možné dostať sa z chodby. V predmetnej zápisnici o obhliadke miesta činu - bola predmetná izba konštatovaná ako izba, v ktorej vnútornom priestore bola z obvodových múrov na komplet opadaná omietka. Na zemi sa nachádzalo množstvo neidentifikovateľného zhoreného odpadu. Obločný rám v čase obhliadky miesta činu neexistoval. Zároveň zo zeme bola zaistená stopa č. 1 - časť zhoreného odpadu. Táto stopa daná na ďalšie expertízne skúmanie. Pred predmetným požiarom v súvislosti so zariadením tejto miestnosti vypovedala svedkyňa Mgr. L. F. - matka obžalovaného. Podľa jej výpovede - v tejto miestnosti sa mala nachádzať rolldorová skriňa, manželská posteľ, dva kusy nočných stolíkov - ktoré boli umiestnené po stranách manželskej postele,
počítačový stolík, jeden kus konferenčný stolík, stolný počítač, zbierka drahého alkoholu (koňaky, vína, likéry ....). Práve predmetnú izbu zvykol užívať otec obžalovaného a to v čase keď bol v predmetnom byte, pretože tento dlhodobo žil v zahraničí - a syn (ako vypovedal na hlavnom pojednávaní - v prípravnom konaní neuvádzal predmetnú skutočnosť) - syn ju využíval len ak bol chorý, izba bola za normálnych okolností zavretá. Od syna som sa dozvedel, že bol chorý, mal chrípku, alebo niečo podobné, preto išiel spať do spálne. Obžalovaný ku predmetnej udalosti, ktorá predchádzala predmetnému protiprávnemu konaniu vypovedal - že v predmetnom čase pracoval brigádne. V predmetný večer bol u neho v byte č. 7 na ulici B. Č.. XX, Bratislava - ktorého vlastníkom bol jeho otec - jeho kamarát L. O.. Obaja požívali i alkoholické nápoje - a to obžalovaný konkrétne víno - podľa jeho výpovede - ja som si dal tri decilitre. L. vypil tri pivá, ktoré predtým kúpil. Následne vypovedal, že L. v čase okolo polnoci išiel domov. Ja som si potom ľahol do postele v spálni, kde vnikol požiar a zaspal som. V byte som býval sám. Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 08.novembra 2016 o 06:13 hod. a 06.14 hod. vo vzťahu k obžalovanému bol výsledok merania 0,03 mg/l alkoholu č. l. 433 Potvrdil, že po nejakom čase - tento čas odhadnúť nevedel sa zobudil - ako som sa dusil, kašlem a neviem sa nadýchnuť. Ja som sa začal obzerať po izbe a všimol som si veľa dymu. Vetračka okna bola otvorená. Ešte som si neuvedomil, že horí, ale zavolal som 112 - nakoľko sa mi strašne zle dýchalo a dusil som sa. Zavolal som nech prídu, že sa neviem nadýchnuť. Doplazil som sa ku vchodovým dverám
- všimol som si ako to v izbe, kde som spal bliká na oranžovo, tak som sa tým smerom lepšie pozrel a všimol som si už nielen ikry zo zástrčky v spálni, ale už aj šľahajúce plamene z tejto zástrčky. Potom som sa doplazil ku vchodovým dverám a tam som stratil vedomie. Nejakým šťastím ma prebral zvonček, kde zvonila 112, ktorú som si zavolal. Otvoril som si potom dvere a zišiel som dole pred činžiak kde ma už čakali záchranári a naložili ma do sanitky. Zobrali ma na pohotovosť a okolo 06.00 hod. ma už prepustili. V súvislosti s predmetnou zástrčkou v prípravnom konaní vypovedal - čo bolo príčinou požiaru ja neviem
- ale videl som ako sa požiar rozšíril zo zástrčky, tak ako som to vyššie uviedol. Čo bolo príčinou požiaru uviesť neviem. Či bolo niečo v zástrčke zapojené uviesť neviem, mohla tam byť nabíjačka alebo stolné lampy prostredníctvom predlžovačky, ale fakt si už nespomínam. Predmetná výpoveď v tejto časti bola obžalovaným vykonaná dňa 31.mája 2018. Ku predmetným elektrospotrebičom, ktoré mali byť v predmetnej spálni - teda miestnosti kde spal vypovedal - že bezprostredne pred požiarom tam boli stolné lampy, z elektriny bol odpojený televízor a stolový počítač. Pokiaľ však malo ísť o elektroinštaláciu k tejto vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že by mala byť poškodená. Na hlavnom pojednávaní - s odstupom temer troch rokov rokov - vypovedal, že bol chorý, ľahol si do miestnosti kde bol požiar ľahol si s UV lampou na zohrievanie dutín, zaspal a zobudil sa na to, že v izbe je veľa dymu a sa dusí. Všimol si, že zo zástrčky šľahajú veľké iskry a uvedomil si, že požiar neuhasí. Videl obrovské iskry zo zástrčky. Či bol v zástrčke nejaký elektrospotrebič si nespomína. Sviečku v predmetný večer nezapaľoval. Ohorky z cigariet boli určite úplne uhasené, pretože by si dym bol určite všimol. Kde on spal sa nezdržiavali - za normálnych okolností on v tejto miestnosti neprespával. On bol chorý a v miestnosti kde prespal bolo teplejšie.
Svedok npor. Mgr. X. A., ktorý bol osobne prítomný v byte - po tom, čo došlo k predmetnému požiaru vypovedal, že - v obývačke na stole boli fotoaparáty, fľaše od piva, popolník, na gauči bol hodený tabak a zapaľovač. Vpravo po vstupe do obývacej miestnosti sa nachádzal klavír, na ktorom sa nachádzali vonné tyčinky - boli už vypálené, v tom čase už nehoreli. Pokiaľ si dobre spomínam tak tieto nedopalky boli uložené v popolníku, nespomínam si, že by boli niekde mimo neho. Nedopalky sa nenašli na zemi, v iných miestnostiach (našli sa v obývacej miestnosti). Koľko bolo obalov od cigariet si nespomínam. Boli tam tri sklenené pollitrové fľaše od piva a jedna fľaša od vína. Pokiaľ išlo o predmetný byt, v ktorom býval obžalovaný a v ktorom vznikol predmetný požiar - predmetný byt bol úplne zdevastovaný - jednotlivé miestnosti v byte boli zhorené a zadymené, veci boli ohorené. Predmetná skutočnosť vyplynula i zo samotnej fotodokumentácie, ktorá bola vykonaná v rámci obhliadky miesta činu - založené na č. l. 241-246, ako i zo zápisnice o obhliadke miesta činu - č. l. 237-238. Pokiaľ išlo o osobu obžalovaného tento potvrdil, že bol fajčiarom. Zároveň však vypovedal, že v byte on nefajčil - pretože otec, ktorý je vlastníkom predmetného bytu mu to nedovolil. Obžalovaný vypovedal, že on fajčil na medziposchodí bytového domu - kde je akoby fajčiarska miestnosť. Popolník mám síce odložený v byte, ale na rôznych miestach. Takisto si nedovoľujem v byte fajčiť ani iným osobám ak sú u mňa na návšteve. Ku predmetnej „fajčiarskej miestnosti“ svedok P. X. vypovedal - v rámci bytovky úplne vyčlenené miesto na fajčenie neexistuje, ale viem, že niektorí susedia si zvyknú na medziposchodí umiestniť fľašu na
špaky a tam si zapália. Myslím, že na takomto mieste som videl fajčiť aj Š. L.M. ja keď na tomto mieste vidím niekoho fajčiť tak mu to nemôžem zakázať, môžem ho len požiadať nech to po sebe poupratuje. Podľa výpovede svedka P. X.E. - zakázané fajčiť je len vo výťahu, na chodbe zakázané nebolo. Popolník s cigaretami keď obžalovaný fajčí na medziposchodí podľa jeho výpovede - popolník z tejto miestnosti si musíme zobrať naspäť do svojho bytu. Preto som popolník mal v byte, ale v byte som nefajčil. Popolník bol v obývačke. V inej miestnosti sa nedopalky nenachádzali. S ohňom on nemanipuloval. Ohľadom fajčenia obžalovaného, resp. jeho povesti v bytovom dome súd vychádzal z výpovede svedkov, ktorí v predmetnej veci vypovedali. Predmetní svedkovia boli osoby, ktoré boli susedmi obžalovaného. Súd konštatuje, že pravdivosť tvrdení nižšie uvedených svedkov bolo potrebné posudzovať aj z hľadiska ich osôb a zistenia, či títo majú motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom však nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je preukázaný opak. V tomto konaní sa nepreukázalo, že by predmetní svedkovia vypovedali nepravdu o skutočnostiach týkajúcich sa osoby obžalovaného a súd nezistil ani relevantný motív svedkov na krivé obvinenie obžalovaného. Ich výpovede súd považoval za logické, zrozumiteľné, presvedčivé, pravdivé, vierohodné. Osobu obžalovaného svedok P. X. - hodnotil ako nerozvážny mladý muž, nakoľko už v minulosti s ním evidujem viacero sťažností susedov. Následkom sťažností obyvateľov som ho predvolal na zasadnutie spoločenstva, kde mu bol tento nedostatok vytknutý. Celkove bol obžalovaný predvolaný na pohovor dvakrát. Do bytu si vodí kamarátov s ktorými sa správa hlučne, požíva alkoholické nápoje, v minulosti bolo zaznamenané aj také správanie, v rámci, ktorého spoločne s kamarátmi sedeli na parapetoch okien a nohami smerom von od bytovky. Nemal dobré meno, žil svojim slobodným životom nakoľko narušoval susedské vzťahy. V byte bola zvýšená hlučnosť, domov došiel s kamarátmi v čase okolo 22.00 hod. aj spolu so svojimi kamarátmi. Za tento čas, čo tam býval asi dva roky pred vznikom požiaru (obžalovaný) dostal ako správca niekoľko sťažností na Š. L.M. prevažne od suseda A., ktorý býva nad ním a p. B.Č. - ktorá býva pod ním. Ja som ho po týchto sťažnostiach so Š. L. aj niekoľkokrát rozprával a dohováral som, pričom Š. L.M. vždy prisľúbil nápravu avšak výsledok sa nedostavil. Susedov som odkázal nech zavolajú políciu a skúsia to vyriešiť týmto spôsobom, ale žiaľ nepomohlo mi to. Sťažnosti na Š. L. záviselo od toho aký bol veľký hluk vychádzajúci z bytu, keď bol menšieho rázu, tak sa sťažovali priamo susedia bytu, keď to bol väčší hluk tak sa sťažovalo aj viac susedov. Bol mu vyčítaný predovšetkým hluk, bolo počuť hlasný zvuk z filmov, hudby, poťahovanie stoličiek po podlahe, zvuk práčky. Pokiaľ išlo o fajčenie - i k tomu sa vyjadril vyššie uvedený svedok a to - pán A. ktorý býval nad Š. L. hovoril, že nemôže riadne spať, že ho dusí nejaký dym, ktorý vychádza z bytu Š.D. L., ale čo to bol za dym ťažko povedať, to nevedel ani on ani ja. Na nejaké konkrétne tvrdenia nemáme dôkazy. Naviac sa sťažovali ti, čo bývali pod ním a nad ním - na fajčenie, resp. dym z bytu. Z dokazovania vyplynulo, že pod bytom, v ktorom býval obžalovaný bývala svedkyňa M. B. - starobná dôchodkyňa a nad bytom, v ktorom obžalovaný býval bol byt svedka X. A. - tiež starobného dôchodcu. Svedok X. A. k osobe obžalovaného vypovedal v súvislosti s jeho fajčením - tam sa často fajčilo, aj pilo, aj tam bol hluk. Preto viem, že sa tam fajčilo, lebo mám otvorené ventilačky a dym ide do vnútra. Keď som mal zavreté tak aj cez stupačky ide dym. A dym a smrad, ide hore a ja som na ním, tak som to cítil. Ohľadom fajčenia som sa so Š. L. nerozprával. Cigaretový dym sa nedostane do môjho bytu zo spoločných priestorov bytového domu. Z toho večera si nepamätám, že bolo nejaké rušenie nočného kľudu. Svedkyňa M. B. vypovedala, že v predmetný večer - kedy následne vznikol požiar zaspala medzi 21.00 hod. - 22.00 hod. - predtým nepočula, či obžalovaný fajčil na balkóne, on zvykol fajčiť, tak som ho zvykla upozorniť, že fajčí na balkóne, takto iné problémy som s ním nemala. V ten deň som ho nešla upozorniť. Upozorňovala som ho lebo bolo viacej dymu cítiť, lebo tam mal aj kamaráta a bol hlučnejší na balkóne. Iné problematické správanie som s ním nemala. Ja som si to zvykla vybaviť so Š. L. sama, alebo som zavolala jeho mame, alebo správcovi. Svedok Ing. J. L. počas svojej výpovede potvrdil, že mal vedomosť, že občas sa konala v byte nejaká párty - no bola vždy v rozumných medziach. Pokiaľ viem v byte sa ani nefajčilo, pretože na medziposchodí bola fajčiareň - preto možno aj popolník v byte bol z fajčiarne. Zároveň predmetný svedok vypovedal - keďže v predmetnom býval jeho syn - že mali uzatvorenú zmluvu o prenájme (v spise nie je založená, nebola predmetným svedkom, ani obžalovaným predložená) kde bolo jasné pravidlo - nefajčenie v byte. Výpoveď predmetného svedka v časti - že on počas svojej neprítomnosti požiadal - zástupcu vlastníkov - svedka P. X. - aby dohliadal na poriadok v byte a v okolí
a kontroloval dodržiavanie toho - aby syn fajčil na medziposchodí - na mieste určenom vo fajčiarskej miestnosti - svedok P. X. nepotvrdil. Taktiež predmetný svedok nepotvrdil - že by do bytu, v ktorom býval obžalovaný chodil na návštevy neohlásene. Zároveň však predmetný svedok potvrdil, že pán X. mal výhrady - pripomienky len k hlasnejšej pustenej hudbe, alebo k tomu, že hlasno chodí po izbe (topánky). Pokiaľ išlo o matku obžalovaného - Mgr. L. F.Ú. - táto vypovedala, že syna pred predmetným požiarom pravidelne navštevovala a to minimálne raz za týždeň - pretože nosila mu špeciálnu stravu. Zároveň vypovedala - že dohoda medzi otcom obžalovaného a samotným obžalovaným bola v súvislosti s predmetným bytom (toto potvrdil i samotný svedok Ing. J. L.) - že bude dodržiavať pravidlá a v jednej izbe, ktorá v prípade potreby by bola pre otca sa nebude fajčiť, že sa bude fajčiť na medziposchodí. Pokiaľ išlo o izbu, v ktorej vznikol požiar - bola to práve izba, ktorú v čase keď bol v byte i otec obžalovaného - bola obývaná predmetným svedkom. Na priamu otázku predmetnej svedkyne - či keď chodila na návštevu ku synovi cítila fajčenie v byte - vypovedala - toto som neriešila, ja som to brala tak, že sa tam nefajčí. Š. chodil fajčiť na medziposchodie, kde si popolník nosil. Zo začiatku popolník zostával na medziposchodí, neskôr sa susedia sťažovali, čo chápem, že tam bol popolník so špakmi, tak si popolník so špakmi nosil do bytu - takže ja som popolník so špakmi v byte videla.
Súd len na okraj poznamenáva - vychádzajúc z evidencie priestupkov vo vzťahu k obžalovanému - založené na č. l. 453 - vyplynuli dva priestupky - 25.12.2013 04:15 hod., 30.november 2013 00:30 hod. - kedy mal obžalovaný rušiť nočný kľud od leta 2013 do 25.decembra 2013 a od leta 2013 do 30.novembra 2013 - a to hlasnou hudbou, hulákaním, trieskaním dverí a buchotaním nábytku - spôsob vybavenia odložením. Teraz žalovaný skutok mal byť dokonaný v čase 07.novembra 2016 a 08.novembra 2016. I samotný obžalovaný vypovedal, že sa zobudil na to, že sa dusil, kašlal a nevedel sa nadýchnuť. V miestnosti, v ktorej spal videl veľa dymu až následne si uvedomil, že v byte horí. Predmetný požiar, ktorý bol v byte obžalovaný sám svojpomocne uhasiť nevedel uhasený bol až za prítomnosti privolaných požiarnikov. Na predmetnom mieste bol i príslušník Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Bratislava - svedok npor. Mgr. X. A.Á., ktorý v predmetnom čase pracoval na pozícii zisťovateľ príčiny vzniku požiaru. Predmetný svedok potvrdil, že osobne bol prítomný v predmetnom byte, v ktorom býval obžalovaný ako i to, že s obžalovaným komunikoval, a to keď bol tento v sanitke (následne bol obžalovaný prevezený na lekárske vyšetrenie do nemocnici Kramáre). Na jeho otázku či na mieste požiaru nenechal zapnuté elektrospotrebiče a čo robil v čase vzniku požiaru mu obžalovaný odpovedal, že elektrospotrebiče neboli zapnuté žiadne a v čase vzniku požiaru, že spal. Preto bola technická závada elektrospotrebičov vylúčená, ale tiež i z dôvodu, že sa nenašli žiadne stopy, ktoré by predmetný variant potvrdzovali. Zároveň mu obžalovaný v predmetnej sanitke uviedol, že v miestnosti kde horelo nemal nič podobné - sviečky, kahance. I predmetný svedok -keďže bol osobne v byte vypovedal, že tento bol zadymený - najväčší rozsah požiaru bol v izbe, ktorá sa nachádzala po vstupe do bytu vľavo. To znamená tak - ako to bol určený i znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej KEÚ). V predmetnej miestnosti bola žehlička - avšak táto nebola zapojená. Z predmetného dôvodu podľa výpovede svedka on osobne - prekontroloval všetky zásuvky - avšak nič nenasvedčovalo tomu, že by požiar vznikol v príčinnej súvislosti s týmito zásuvkami. Predmetnú kontrolu jednotlivých zásuviek a vypínačov vykonal som vizuálne. Tiež som vizuálne kontroloval elektrické rozvody nachádzajúce sa v miestnosti. Spotrebiče, ktoré boli v miestnosti nevykazovali známky, že by mohli iniciovať požiar. Tak ako vypovedal i samotný obžalovaný v tejto miestnosti - okrem stolového počítača bola i ultrazvuková čistička, predlžovačka. Predmetná predlžovačka mala prehorený kábel, ale nemala zhorenú tú časť, do ktorej sa zapájali spotrebiče. Svedok tiež vypovedal - na základe našich zistení príčinou vzniku požiaru bola nedbanlivosť obyvateľa bytu a teda neopatrná manipulácia s ohňom. Príčinu požiaru stanovili sme vzhľadom na polohu ohniska nakoľko ohnisko sa nachádzalo približne v strede miestnosti, ktorú som vyššie popísal, asi cca dva metre od vstupu do miestnosti a asi meter od steny, hneď vedľa bola posteľ, ktorá bola dookola obhorená a vyzeralo tak, že by sa mohlo jednať o vzniku požiaru z cigarety, resp. nedopalky. Tomuto nasvedčovala i skutočnosť, že v byte sa našli cigaretové ohorky, čo poukazuje na to, že sa v byte fajčilo.
Pokiaľ išlo o predmetné nedopalky - tieto boli v obývačke na stole sa nachádzal popolník s nedopalkami, krabička od cigariet, na gauči sa nachádzal tabak v obale, papieriky na šúľanie cigariet. Na klavíri malé akoby svietniky - cca - štyri - päť kusov, v ktorých boli zvyšky od vodných tyčiniek. Tieto veci od miesta požiaru sa nachádzali možno 15 metrov (to bol len odhad svedka). Svedok vypovedal - že úmyselné konanie bolo vylúčené z dôvodu, že v predmetnom byte nikto iný nebol okrem obžalovaného. Na predmetnom mieste boli osobne prítomní i znalci z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí následne vypracovali znalecký posudok a to kpt. Mgr. J. O. a kpt. Ing. F. C..
Znalec kpt. Ing. F. C. tiež vypovedal, že voľne po miestnosti sa nachádzali krabičky s tabakom - dve až tri, cigaretové papieriky, fľaše od alkoholu a vína. Naviac predmetný znalec uviedol - v detskej izbe pod oknom pri posteli sa našiel aj popol z cigariet. Čo sa týkalo ohoriek nespomínam si ako boli tieto rozmiestnené i v spálni pri posteli našiel časti odklepaného popola - ale nakoľko to nebolo v mieste vzniku požiaru do znaleckého posudku túto skutočnosť preto nezahrnul. V obývačke sa nachádzali cigarety, zapaľovače, tiež aj alkohol - šesť prázdnych fliaš - dve od vína, ostatné od piva, ďalšia bola v radiátore v obývačke od piva. V miestnosti, kde vznikol požiar i z ich strany boli skúmané v prvom rade elektrické spotrebiče, kabeláž, predlžovačky, prezerané boli aj elektrické zásuvky, ktoré sa v predmetnej miestnosti nachádzali. Následne vykonávali odkrytie podlahy - kde našli vypálené miesta na podlahe, čo naznačovalo - dlhšie pôsobenie ohňa, resp. tepla. Zároveň po odkrytí podlahy našli vypálený obrys, kde sa nachádzala posteľ, pred posteľou sa nachádzalo miesto s najväčším poškodením podlahy. Toto miesto bolo určené ako miesto vzniku požiaru a bolo v strede miestnosti. Zaistená bola na ďalšie skúmanie chemická stopa - na zistenie prítomnosti akcelerátorov horenia. Prehliadka z ich strany bola vykonaná nielen v byte - ale i pred bytovým domom - a to na veciach, ktoré boli pri zásahu boli hasičmi vyhodené. I tu predmetní znalci elektrické spotrebiče, ktoré sa tu nachádzali vizuálne preskúmali. Ku svojej osobe znalec - kpt. Mgr. J. O. uviedol, že on v predmetnom čase bol expertom z kriminalistickej chémie - znamená to, že on má všeobecné vedomosti ohľadom vzniku príčin požiarom pomocou elektrospotrebičov. Zároveň ako starší expert dozeral na experta v príprave - kpt. Ing. F. C.. Obdobne ako svedok - npor. Mgr. X. A. - i predmetný znalec kpt. Mgr. J. O. z titulu svojho zamerania preskúmal nielen vizuálne, ale i rozobral resp. manipuloval s elektrickými spotrebičmi a to do takej miery - aby sa tieto dali relevantne preskúmať (spotrebiče, ktoré boli v miestnosti vzniku požiaru - počítač, zvyšky predlžovacieho kábla, obidve strany zásuvky, zvyšok kabeláže, ultrazvukovú čistička, ako i žehlička, zásuvky v miestnosti, kde došlo k požiaru, istič - ktorý bol však tepelne poškodený a tento sa preskúmať nedal). Na základe predmetného preskúmania bolo zistené - že na kabeláži, ističi neboli nájdené skratové nátavy, ističová skriňa nebola v miestnosti kde vznikol požiar. Znalec kpt. Ing. F. C. v súvislosti s predmetnými elektrickými spotrebičmi uviedol - že konkrétne spotrebiče a zariadenia boli skúmané - a to ultrazvukový čistič, časti predlžovacej šnúry, zásuvky. Taktiež boli skúmané aj predmety vyhádzané pod oknom - tu sa našiel elektrický spotrebič a to elektrická žehlička
- ktorá bola termicky rovnomerne poškodená, vidlica poškodená nebola a nenachádzali sa tam žiadne skratové nátavy. I predmetný znalec skúmal vizuálne i elektroinštaláciu. Keďže v predmetnej miestnosti kde došlo k požiaru sa nachádzali i zásuvky a vypínač so svetlom - tieto boli preskúmané podrobne, pričom ostatná elektroinštalácia celého bytu bola prekontrolovaná. Zistené bolo, že bola poškodená len od termického poškodenia a nie od pôsobenia elektriky. Predmetný znalec tiež skúmal i elektrické rozvody - ktoré sa nachádzali v miestnosti - kde mohol vzniknúť požiar - tieto rozvody som skúmal vizuálne a aj rozobratím. Ani oni nevykazovali znaky skratových nátavov, či už primárneho alebo sekundárneho skratu. Elektroinštalácia bola v tejto miestnosti poškodená len termicky. V elektrickej zásuvke - ktorá sa nachádzala v rohu miestnosti napravo od okna sa nenachádzali v nej zvyšky vidlice spotrebiča a ani nič podobné. Ističová skriňa, ktorá bola tiež v byte bola termicky poškodená - avšak miesto kde sa nachádzala nebolo miestom vzniku požiaru.
Obaja znalci prítomní na predmetnej obhliadke miesta činu zasahovali aj pri zisťovaní ohniska požiaru a aj do zhoreniska a zvyškov, ktoré sa v miestnosti nachádzali - kde mal požiar vzniknúť. Tiež odpratávali a čistili požiarne zvyšky až k podlahe, skúmali každú jednu odpratanú vec - ako potencionálny zdroj požiaru.
Na základe uvedené - dospeli tiež k záveru - k najpravdepodobnejšej príčine požiaru a to z dôvodu, že pri určovaní príčin požiaru nie sú schopní určiť mechanizmus vzniku požiaru - vychádza sa vždy len z eliminácie ostatných príčin vzniku požiaru. Predmetní znalci zisťovanie príčiny požiaru vykonali na základe komplexného skúmania a to i tým, že predmetní znalci, ktorí vypracovali predmetný znalecký posudok - každý z nich bol z iného odboru - tak následne postupným vylučovaním možných príčin - sa následne dospelo k pravdepodobnej príčine vzniku požiaru (zároveň i k vylúčeniu). Predmetným dokazovaním, ktoré v predmetnej veci vykonali - dospeli tiež k záveru - ako i predmetný svedok npor. Mgr. X. A. - že miesto vzniku požiaru bolo určené do jednej miestnosti a to v strede predmetnej miestnosti - ktorá sa nachádzala vľavo od vchodových dverí do bytu. S istotou bol -vylúčený výbuch (v byte sa nenachádzalo epicentrum) -samovznietenie (neboli splnené podmienky na takúto príčinu - neboli nájdené látky, resp. predmety schopné samovznietenia), -technická porucha (na základe nájdených elektrospotrebičov a preskúmavaných zásuviek. -Vylúčený bol tiež úmysel v rámci cudzej osoby. Obžalovaný ako vyplynulo i z jeho výpovede bol v čase vzniku požiaru v byte sám a tiež pri obhliadke do bytu neboli zistené stopy násilného vniknutia do bytu. Ako príčina bola stanovená neodborná manipulácia s otvoreným ohňom (cigareta, zapaľovač, sviečka). V súvislosti s predmetným otvoreným ohňom - teda cigareta (zahodenie nedopalku na horľavý materiál), sviečka (z nej vosk) - zároveň zhodne uviedli, že - takéto stopy sa môžu, ale nemusia nájsť - pretože táto skutočnosť závisí od viacerých vecí - intenzita požiaru, dĺžka požiaru, veľkosť, resp. typ sviečky, doba horenia a podobne. Takže okolnosť, že sa nenašlo - neznamená, že sa tak nemohlo udiať. Taktiež v tejto súvislosti znalci poukázali na vysoký stupeň vyhorenia daného priestoru a zásahu hasičov, ktorí časť predmetov vyhádzali von oknom. Vo vedľajšej miestnosti - ako to vyplynulo z dokazovania sa nachádzali cigarety, ohorky, alkohol. Preto predmetní znalci (ako i samotný svedok npor. Mgr. X. A.) - určili na základe vylučovacej metódy najpravdepodobnejšiu metódu. Znalec kpt. Ing. F. C. uviedol, že čo sa týkalo zariadení alebo spotrebičov toto nebolo možné, aby po nich neostali žiadne stopy, keď by mali byť zdrojom požiaru - pretože je nepravdepodobné, že by niečo takéto nebolo nájdené vzhľadom na lokalizáciu miesta vzniku požiaru. Naviac uvedený znalec vypovedal
- sutiny vyhádzané hasičmi von z okna som prešiel všetky. Tieto sutiny boli opáskované. K obdobným záverom ako je vyššie teda rozvedené došli obaja znalci - kpt. Mgr. J. O. a znalec kpt. Ing. F. C. - ktorý boli osobne prítomní na obhliadke miesta činu ako i znalec pplk. Ing. J. O.
- ktorý pri predmetnej obhliadke miesta činu nebol. Táto okolnosť však na túto skutočnosť nemá vplyv pretože stanovenie príčin požiaru (všeobecne) je komplexná záležitosť - a pri nej musí dôjsť k zhode všetkých expertov ako v predmetnej príčine došlo. Obdobné skutočnosti znalci konštatovali i písomne vo svojom vypracovanom znaleckom posudku vypracovaný dňa 13.januára 2017 a to znalcami - pplk. Ing. J. O. (odvetvie kriminalistickej a požiarnej elektrotechniky), kpt. Mgr. J.Q. O. (odvetvie kriminalistickej požiarnej chémie) a kpt. Ing. F. C. (odvetvie kriminalistickej a požiarnej elektrotechniky). Všetci znalci podrobne sa písomne vyjadrili, čo bolo zistené počas predmetnej obhliadky. Z ich strany išlo o podrobné skúmanie a preskúmanie jednotlivých miestností. Na základe vyhodnotenia termického poškodenia stavebných častí bytu, jeho zariadenia a odložených predmetov bolo kriminalistické ohnisko určené do stredu miestnosti vľavo od vstupných dverí. Zároveň bola daná na laboratórne skúmanie stopa č. 1 (išlo o zaistenie požiarnych zvyškov zaistených v sklenenom pohári s kovovým uzáverom). Uvedená stopa bola podrobená chemickej analýze - nebola zistená prítomnosť ľahkoprchavých akcelerátorov horenia. Ako príčina požiaru, čo bolo konštatované zhodne znalcami (ale i svedkom npor. Mgr. X. A.H. - nezávisle od predmetného znaleckého posudku) - neopatrná manipulácia s otvorených ohňom (cigareta, zapaľovač, sviečka). Vzhľadom na vyššie uvedené (opätovne s prihliadnutím na rovnaké závery i svedka npor. Mgr. X. A. - zisťovateľa požiaru - následne vypracované odborné vyjadrenie) - súd ustálil tento spôsob vzniku požiaru
- t.j. presne nezistená neopatrná manipulácia s otvoreným ohňom - aj vo výrokovej časti rozsudku. V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok i znalcom v odbore ochrana pred požiarmi, v odbore kriminalistika Ing. A. F.. Predmetný znalecký posudok bol obstaraný obžalovaným v súlade s ustanovením § 268 ods. 3 Tr.por. Súd závery predmetného znaleckého posudku i s prihliadnutím na výpoveď predmetného znalca počas dokazovania na súde však nezdieľal - nevychádzal z jeho záverov a to z týchto dôvodov:
1/ vypracovaný znalecký posudok Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenskej republiky bol vypracovaný ústavom (traja znalci) 2/ dvaja z nich boli osobne prítomní na obhliadke miesta činu a to bezprostredne po vzniku predmetnej udalosti 3/ svedok npor. Mgr. X. A.Á. - osoba, ktorá bola tiež osobne prítomná na mieste predmetného trestného činu, v čase keď ku požiaru došlo - vyslovil rovnaké závery pravdepodobnej príčiny vzniku požiaru a to nezávisle od znalcov 4/ znalec Ing. A. F.V. predmetný znalecký posudok - vypracoval ku dňu 15.júl 2019 (s odstupom viac ako dva roky a deväť mesiacov) - naviac nebol osobne prítomný pri obhliadke miesta činu a ako sám vypovedal - ale zároveň uviedol vo svojom znaleckom posudku - jeho vypracovaní vychádzal z podkladov, ktoré uviedol na strane 3/ vypracovaného znaleckého posudku (výsluch obvineného, fotografie dotknutého bytu pred a po požiari (fotografie vyhotovené kriminalistickým technikom a zasahujúcimi hasičmi a fotografie pôvodného stavu od objednávateľa - t.j. rodiny obžalovaného - tu súd poznamenáva, že pokiaľ išlo fotografie, ktoré sú založené v rámci predmetného znaleckého posudku a to konkrétne spálňa - pri predmetných fotografiách nebol uvedený dátum vyhotovenia záberu, čas vyhotovenia záberu), z písomne vypracovaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky, odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky, ako i z výsluchov svedka npor. Mgr. X. A., predmetných znalcov ako i povereného príslušníka polície - Mgr. B. I napriek týmto predmetným dôkazom, z ktorých vychádzal došiel k iným záverom ako znalci z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky a to v dvoch smeroch:
-vylúčil, že by príčinou vzniku požiaru bola neopatrná manipulácia s otvoreným ohňom. -vylúčil, že by kriminalistické ohnisko požiaru bolo na tom mieste, ktoré bolo uvedené v znaleckom posudku.
K predmetným tvrdeniam znalca - sa následne vyjadrili i znalci Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej znalci KEÚ) a to nielen v rámci svojich výpovedí - po tom, čo im boli zadané otázky na súde, ale i doplnkom znaleckého posudku, ktorý v predmetnej veci vypracovali - práve s prihliadnutím na závery vyššie uvedeného znalca.
5/ predmetný znalec Ing. A. F. - mal za to, že neboli dôsledne veci - ktoré boli vyhodené pod okno pred bytový dom preskúmané - a to v súvislosti aké termické poškodenia (zhorenie, obhorenie ...) vykazovali jednotlivé predmety a podobne. Znalec mal totiž za to, že práve na základe týchto charakteristických znakov a iného skúmania predmetov - ktoré sa nachádzali v miestnosti - kde požiar vznikol - by bolo potom možné stanoviť polohu - kriminalistické ohnisko požiaru. K tomuto znalci KEÚ (je to už rozvedené aj v rámci výsluchu znalcov, ktorí boli osobne prítomní na mieste činu) - vypovedali - že všetky predmety - ktoré sa nachádzali pod oknom izby bytu, v ktorej vznikol požiar a ktoré boli vyhádzané počas hasebného zásahu - boli dôsledne preskúmané a fotograficky zadokumentované.
6/ znalec Ing. A. F. - poukázal na predlžovací kábel - v rámci ktorého nebolo popísané aké termické poškodenie vykazoval a to v smere - či bola zhorená izolácia elektrického kábla po celej dĺžke, alebo iba lokálne na nejakom mieste, či došlo na medených vodičoch tohto elektrického kábla ku skratu, alebo nie, či elektrická vidlica tohto predlžovacieho kábla bola v čase požiaru zasunutá do elektrickej zásuvky alebo nie. K tomuto znalci konštatovali - opätovne súd v podrobnostiach poukazuje na ich výpovede - k tejto časti
- z ktorej opätovne súd konštatuje, že predmetné elektrické spotrebiče - teda i samotný predlžovací kábel boli riadne preskúmané a to bez prítomnosti lokálnych termických stôp na jednotlivých častiach a kabeláži, ktoré by vznikli v dôsledku ich prevádzkovania, resp. v dôsledku technickej poruchy. V súvislosti s predmetným predlžovacím káblom (poukázali na fotografiu v znaleckom posudku pod č. 8) - predmetný kábel bol dôsledne preskúmaný - pričom konštatovali, že celá jeho izolácia bola zhorená po celej dĺžke až k viacnásobným zásuvkám - ale bez zistenia skratových nátavov
7/ znalec Ing. A. F. - vylúčil, že by kriminalistické ohnisko požiaru bolo na tom mieste, ktoré bolo uvedené v znaleckom posudku K tomuto znalci opätovne oponovali vyššie uvedenému znalcovi a to v smere - že treba vychádzať zo skutočností nachádzajúcich sa na mieste požiaru - množstva a umiestnenia horľavých predmetov, typu
materiálov predmetov, prísun kyslíka a podobne. Ich znalecké skúmanie bolo zamerané na termické poškodenie (zhorenie, obhorenie ..), smer šírenia sa požiaru, zistenie charakteristických znakov (lokálne obhorenie, vyhorenie v tvare V) a podobne Zároveň znalci KEÚ konštatovali, že predmetný znalec sa vyjadroval k zásuvkám, ktoré nepochádzali z daného požiaru - na základe, ktorých mal určiť príčinu daného požiaru. Znalci KEÚ - keďže skontrolovali všetky zásuvky - konštatovali, že zásuvky, ktoré znalec uviedol na svojom odkaze pod foto č. 5 - 12
- nemali žiadny súvis s predmetným požiarom.
8/ znalec Ing. A. F. - opätovne poukázal - že nebola kompletne preskúmaná elektrická zásuvka, ktorá sa nachádzala v pravom rohu miestnosti - spálne. Tiež mal za to, že i táto elektrická zásuvka mala byť kompletne preskúmaná - či sa v nej v čase vzniku požiaru nenachádza zapojený nejaký elektrický spotrebič prostredníctvom elektrickej vidlice. Tiež mal za to, že skúmaním malo byť zistené, či sa na prívodných elektrických vodičoch (jadrách) pripojených k elektrickej zásuvke na skrutkových spojoch nenachádzajú stopy po elektrickom skrate, resp. stopy po zvýšenom elektrickom prechodovom odpore, ktoré by mohli spôsobiť uvedený požiar. Mal za to, že na fotografiách č. 1, 2 znaleckého posudku - bolo vidieť, že na nočnom stolíku sa nachádza nočná lampa, ktorá sa pred požiarom bežne používala a takto to vypovedal i obvinený. Preto mal za to, že v prípade, že by takéto skúmanie bolo vykonané, bolo by jednoznačne zistené, či v čase vzniku požiaru bola nočná lampa zapojená prostredníctvom elektrickej vidlice do tejto elektrickej zásuvky, alebo nie. Taktiež mala byť skúmaná nočná lampa s prívodným elektrickým káblom, či na medených jadrách tohto elektrického kábla sa nenachádzajú stopy po elektrickom skrate, ktoré by mohli spôsobiť uvedený požiar. Poukázal i na rozvodnú skriňu - a mal za to, že v prípade, že by znalci skúmali predmetnú rozvodnú skriňu -pri skúmaní by bolo zistené, ktoré elektrické ističe istia svetelné a ktoré ističe istia zásuvkové okruhy v danom byte.
Ku elektrickej zásuvke, ktorá sa nachádzala v pravom rohu v miestnosti - tak ako to už bolo konštatované znalcami KEÚ - v rámci i ich jednotlivých výpovedí vypovedali, že - práve táto zásuvka bola podrobne a dôkladne preskúmaná. Jej skúmaniu podľa vyjadrení znalcov, osobne prítomných pri obhliadke bola venovaná mimoriadna pozornosť - pretože práve pri prvotnom stanovení možných príčin požiaru bola jednou z verzií vzniku požiaru práve i technická príčina. Toto následne však bolo vylúčené z dôvodu, že nebola zistená prítomnosť skratových nátavov, stôp zvýšeného prechodového odporu a predmetná zásuvka neobsahovala časti komponentov z vidlice spotrebiča, prípadne predlžovacieho kábla a podobne. Preto znalcami bola ako príčina vzniku požiaru predmetná elektrická zásuvka vylúčená. Pokiaľ išlo predmetnú zásuvku z miesta požiaru podľa znalcov nešlo o dvojzásuvku, ale jednozásuvku, nenachádzal sa v nej zasunutý žiadny fázový kolík vidlice, na ktorú bola napájaná nočná lampa. Zapojená bola s elektrickými vodičmi s medeným jadrom (išlo obrázok č. 4, 5 - predmetného doplnku znaleckého posudku - č. l. 644). Taktiež znalci KEÚ konštatovali - že zásuvku, ktorú predmetný znalec popisoval - nebola zásuvkou, ktorá sa mala nachádzať v spálni vedľa postele, v ktorej mala byť zapojená nočná lampa a táto mala spôsobiť vznik požiaru.
V súvislosti s predmetnou rozvodnou skriňou na chodbe bytu, pri obhliadke miesta požiaru bolo zistené, že táto bola silne termicky požiarom poškodená - nebolo tak možné identifikovať koľko istiacich prvkov obsahovala a taktiež nebolo možné identifikovať jednotlivé elektrické obvody a to či boli zásuvkové alebo svetelné.
Predmetní znalci KEÚ oponovali k vyššie uvedeným záverom znalca - pretože (a konštatovali to i vo vypracovanom znaleckom posudku) - práve na základe osobnej prítomnosti pri obhliadke miesta činu - tu preskúmavali i vizuálne všetky elektrické spotrebiče a zariadenia, ktoré boli vo vyhorenej izbe a pred bytovým domom zaistené. I keď boli požiarom poškodené boli poškodené rovnomerne bez prítomnosti lokálnych termických stôp na jednotlivých častiach a kabeláži, ktoré by vznikli v dôsledku ich prevádzkovania, resp. v dôsledku technickej poruchy. Predmetné vyhodené elektrické spotrebiče na základe preskúmania neboli zistené - prítomnosť skratových nátavov ani lokálnych termických poškodení, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom uvedeného požiaru. Preto znalci vylúčili ako príčinu vzniku požiaru technickú poruchu elektrospotrebiča alebo skratu na elektroinštalácii.
9/ Súd vo veci musí konštatovať - že pokiaľ ide obhliadku je to neodkladný, neopakovateľný úkon, ktorého sa predmetný znalec Ing. A. F. osobne nezúčastnil. Predmetný požiar z bytu obžalovaného sa rozšíril i do ďalších častí bytového domu a teda k jednotlivým susedom - svedkom, ktorí sa k predmetnej skutočnosti podrobne vyjadrili v súvislosti so škodou, ktorá vznikla u nich vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré sa v ich bytoch nachádzali. Na mieste činu okrem polície bol i hasičský záchranný zbor s hasičmi, ktorým sa predmetný požiar podarilo uhasiť na niekoľko hodín. Uhasený bol požiar dňa 08.novembra 2016 v čase o 01:46 hod. Postupne sa však veci dali do chodu a obyvatelia bytového domu sa mohli vrátiť do bytov a byty následne i užívať. Zo správy od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave mal súd preukázané, že predmetnej spoločnosti bola dňa 08.novembra 2016 nahlásená porucha v Bratislave na ulici B. č. 20
- pretože došlo k poškodeniu optického telekomunikačného káblu na prvom poschodí. Tam kábel bol obhorený v dôsledku požiaru - ku ktorému boli privolaní hasiči. Predmetná porucha bola následne opravovaná. To, že predmetný požiar z bytu, v ktorom býval obžalovaný sa prenieslo i do ďalších častí bytového domu vyplynulo i z výpovede svedka P. X. - ktorý vypovedal, že na vlastné oči videl ako hasiči prišli k obytnému domu a z postihnutého bytu vyhadzovali horiace časti zariadenia bytu. Hasiči obytné jednotky najbližších k zasiahnutému miestu požiaru rovnako zmerali prístrojmi, ktorými merali hladinu splodín vo vzduchu. Keďže svedok bol predmetnom žalovanom období zástupca Spoločenstva vlastníkov bytov v dome na B.A. R. Č.. XX v Bratislave - ako sám vypovedal o predmetnom požiari - keďže bola neskorá nočná hodina dozvedel od obyvateľov - pretože títo mu zvonili na domový zvonček, kde mu zároveň oznámili, čo sa stalo. On sám videl následne rozsah požiaru, zároveň tu už boli hasiči. Zároveň vypovedal - že na urýchlenie predmetnej záležitosti veliteľovi zásahu ponúkol spoluprácu a pomoc a to spôsobom - že mu odovzdal zoznam vlastníkov bytov - čo napomohlo k rýchlejšej a prehľadnejšej evakuácii - s ktorými následne predmetní hasiči pracovali a robili evidenciu o evakuácii. Skladba - teda zloženie obyvateľstva v predmetom bytovom dome bola rôzna - dôchodcovia, aktívni pracovníci ako i deti. Celkovo bolo evakuovaných v dôsledku požiaru z bytového domu 57 osôb. Viacerí z predmetných svedkov - boli vypočutí počas dokazovania - ako v prípravnom konaní, tak i v konaní pred súdom a to - susedia, ktorí bývali v predmetnom bytovom dome na B. Č.. XX v Bratislava a teda svedkovia M. B., X. A.A., E. A., Ing. P. Ž.. Títo sa však konkrétne ku príčinám požiaru vyjadriť nevedeli. Svedok Ing. P. Ž. vypovedal, že on bol zobudený okolo polnoci na nejaký smrad, osobne videl ako dom horel. Preto so svojou manželkou sa ihneď obliekli a následne im pracovník od hasičov zabúchal na dvere a oznámil, aby odišli pred bytový dom. Tu pred bytovým domom boli i ďalší ľudia - susedia z bytového domu. Tiež predložil listinný dôkaz - ktorým mu bola vystavená faktúra (založená na č. l. 102) - ktorá súvisela
- ktorá súvisela s dodávkou, demontážou a montážou tiež plastového okna s doplnkami zo dňa 06.decembra 2016. Dňa 07.decembra 2016 obdržala spoločnosť, ktorá vykonávala predmetnú prácu od predmetného poškodeného čiastku uvedenú vo faktúre vo výške 480 eur. poškodený o predmetnej uhradenej škode predložil doklad - príjmový pokladničný doklad - č. l. 103. Predmetnému svedkovi na základe dokladu od spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. bolo vyplatené poistné plnenie dňa 10.januára 2017 v celkovej výške 442,-- eur - založené na č. l. 210. I predmetný poškodený vypovedal, že jemu tiež bola spôsobená požiarom len škoda na predmetnom plastovom okne - ktoré bolo vplyvom požiaru zdeformované a tým pádom sa tiež nedalo poriadne zatvoriť - pretože neplnilo izolačnú funkciu a preto bolo potrebné okno vymeniť. Svedok P. A. - ktorý v žalovanom období býval na prvom poschodí sa podrobne vyjadril ku škode, ktorá mu vznikla - v predmetnom byte mal poškodené požiarom podlahu - resp. parkety, ktoré sa nachádzali v obývačke ako i v spálni. Tiež mal poškodené i linoleum, ktoré bolo v kúpeľni a v kuchyni. I on podobne ako svedkovia - Ing. P. Ž. ako i E. A. - mal poškodené okno aj so žalúziami a to na spálni - pretože predmetné okno bolo pod vplyvom predmetných plameňov úplne ošľahané a zhorené. Z predmetného dôvodu - boli nútení kúpiť nové plastové okno aj s rámom. Omietka bola popukaná - a to na stenách a strope spálne ako i chodby. Záchod a kúpeľňa - ich steny a plafón boli začiernené dymom. Práve vplyvom požiaru boli zadymené i obvodové steny v celom byte - čo si vyžadovalo kompletné premaľovanie bytu. Zničené boli i hnuteľné veci, ktoré boli v byte - predmetné veci boli kompletne zadymené. Zo strany poisťovne ALLIANZ, Slovenská poisťovňa, a.s. bola predmetnému svedkovi uhradená škoda vo výške 3 903,02 eur (a to na základe poistnej udalosti pod č. 162844869) - založené na č. l. 179.
Zároveň zo strany poisťovne Generali Poisťovňa, a.s. - bola uhradená spoločnosti MIBAG sanácie, spol. s.r.o. - ktorú si zabezpečil predmetný svedok - pretože táto v predmetnom byte vykonala predmetné sanačné práce, ktoré boli nevyhnutné vykonať v súvislosti s požiarom - a to vo výške 3 844,56 eur. Predmetné poistné plnenie bolo riadne vyplatené. Predmetná poisťovňa Generali Poisťovňa, a.s. - ako vyplynulo z výpovede splnomocnenca predmetnej poškodenej spoločnosti - vo vzťahu ku konkrétnemu svedkovi poistné plnenie vo výške 578,81 eur. Predmetné tri položky sa viazali ku bytu, v ktorom býval a bol majiteľom poškodený X. A. a celková škoda tak bola vyčíslená na čiastku - 8 326,39 eur. Poškodení manželia - E. A. a V. A. si celkove uplatnili škodu vo výške 502,58 eur. Ku takto vyčíslenej škode, ktorá vznikla predmetným požiarom predložili doklad od spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s.
- ktorým im predmetná poisťovňa vyplatila celkové poistné plnenie v predmetnej výške 502,58 eur (doklad č. l. 111). Z predmetného dokladu - tak ako vyplynulo i z ich výpovede - že predmetným požiarom im bola spôsobená škoda na plastovom okne, ktoré bolo zdeformované od teploty požiaru pod ním. Predmetné okno práve po predmetnom požiari sa nedalo riadne zatvoriť a stalo sa tak nefunkčným. - i keď predmetná poisťovňa vyčíslila škodu v súvislosti s predmetným oknom v celkovej výške 439,58 eur - z dôvodu, že cez okno v spálni a cez stupačky išiel do bytu čierny dym
- bolo potrebné premaľovať izby - spálňu, chodbu, kúpeľňu a toaletu a bolo im cez poisťovňu uhradená škoda za predmetnú úpravu - upratanie bytu vo výške 63,-- eur. Svedkyňa M. B.Á. vypovedala že bývala pod bytom - v ktorom vypukol požiar. Ona sa zobudila podľa jej výpovede okolo 23:30 - 00.30 hod. na to, že cítila v byte dym. Keď vyšla na chodbu zacítila smrad a preto telefonicky volala na č. 112. Škoda v byte jej spôsobená zatečením a to pri hasení predmetného požiaru a to spôsobom - že mala kompletne zatečené stropy v celom byte - i keď najmenej v kuchyni a v obývačke. Zatečená bola i laminátová plávajúca podlaha - ktorá sa pod vplyvom vody skrútila a stala nepoužiteľnou. Zatečená voda jej spôsobila škodu aj na dvoch kusoch nábytku a síce posteľ nachádzajúca sa v detskej izbe - ktorá bola kompletne premočená a nasiaknutá neznámymi chemikáliami - ktoré požiarnici zrejme používali pri uhasení ohňa. Posteľ mala drevenú konštrukciu a na vrchu bola čalúnená a preto pod vplyvom zatečenia bola kompletne zdevastovaná. Zničenú mala aj malú drevenú skrinka s policami vo farbe jelše - ktorá nasiakla vodou a stala sa nepoužiteľnou. V byte musela meniť okno v detskej izbe - nakoľko toto bolo pod vplyvom požiaru zdeformované a nepoužiteľné pretože bol vykrivený rám okna, ktorý nepasoval pri zatváraní okna. Najväčšia škoda jej vznikla zatečením. Škoda, ktorá jej bola uhradená - bola spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s. - a to v celkovej výške 2 587,39 eur (jednotlivé poistné plnenia boli uhradené dňa 22.februára 2017 vo výške 1 415,13 eur - a to v súvislosti s výmenou zničeného okna - č. l. 211 a vo výške 1 172,26 eur - č. l. 212 - čo predstavovalo
- oškrabanie maľovky, izolovanie stien, stierkovanie stien, demontáž parkiet a líšt). Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sa o predmetnej udalosti v súvislosti s požiarom v bytovom dome na B. Č.. XX v Bratislave dozvedela až v dôsledku poruchových hlásení od obyvateľov predmetného bytovému domu. Bola nám nahlásená porucha, kedy v dôsledku požiaru obhorela rozvodová skriňa optických káblov spoločnosti. Vyčíslená škoda bola vo výške 718,20 eur - vyčíslenie škody je založené č. l. 121. Ako už bolo súdom konštatované predmetný bytový dom na B. Č.. XX v Bratislave mal vo svojej správe Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na B. Č.. XX, Bratislava. Predsedom predmetného spoločenstva a teda jeho štatutárnym zástupcom bol P. X. - predseda spoločenstva - č. l. 49-50. Práve i z titulu predmetnej funkcie - vykonal predmetný súpis škôd, ktoré boli spôsobené požiarom. Zároveň aj vypovedal - že vplyvom predmetného požiaru došlo ku škode na spoločných nebytových priestoroch vlastníkov obytného domu. Zjavne bola poškodená spoločná chodba troch bytových jednotiek na druhom poschodí, ktorá bola komplexne zadymená. Viditeľné bolo poškodenie vonkajších obvodových múrov obytného domu, čo bolo zrejmé vonkajšou obhliadkou bytového domu - kde boli značne zadymené a poškodené aj susedné okná nad bytom, v ktorom požiar vypukol. Pokiaľ ide o spoločné stupačky a zariadenia v ňom uložené, tesne po požiari nebolo možné sa vyjadriť k rozsahu poškodenia. Či došlo k poškodeniu aj na ostatných spoločných zariadeniach bytového domu alebo priamo na majetku jednotlivých vlastníkov obytného domu k tomuto ihneď po skončení požiaru sa tiež nedalo zistiť. Škoda bola preto vyčíslená až následne, čo boli odstránené všetky nedostatky. Predmetný bytový dom bol poistený u spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. a následne táto škoda bola i uhradená predmetnou poisťovňou a to v celkovej výške 15 806,04 eur - doklady o predmetnej skutočnosti vyplývajú z vedeného účtu predmetného spoločenstva - č. l. 168 - 6 661,94 eur, č. l. 169 - 2 094,10 eur, č. l. 170 - 7 000,-- eur (č. l. 171, 172) a spoluúčasť vo výške 50 eur - č. l. 171. Celková škoda, ktorá tak vznikla protiprávnym konaním obžalovaného bola vo výške 28 382,60 eur.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Pokiaľ išlo o námietky obhajoby a to, že predmetné trestné konanie trpelo právnymi vadami v spojení s judikátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zároveň, že trpelo vadami pri zaobstaraní dôkazov v rámci trestného konania a to v súvislosti s výkonom obhliadky miesta činu - súd toto nezdieľa. Podľa § 119 ods. 3 Tr.por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Pokiaľ išlo o obhliadku miesta činu - tu je potrebné riadiť sa ustanovením podľa § 154 Tr.por. Práve obhliadkou sa vykonáva priame pozorovanie na objasnenie skutočností, ktoré sú dôležité pre trestné konanie. Takýto dôkazný prostriedok umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu zadovážiť si priamy poznatok o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. Jej podstata spočíva v cieľavedomom, priamom a bezprostrednom skúmaní trestnoprávne relevantných objektov vlastnými zmyslami. I keď obhajca namietal, že v danej veci došlo k narušeniu miesta činu pre jeho ďalšie skúmanie - pretože a len toto potvrdil i svedok Mgr. D. B. - poverený príslušník Policajného zboru - ktorý bol na obhliadke miesta činu - že prvotne sa na mieste činu malo za to, že miesto činu malo byť označené „za varňu drog“
- ktorá nebola potvrdená a mal tu byť prítomný i riaditeľ p. Š. - následne však ani samotný poverený príslušník polície - ktorý predmetnú obhliadku miesta činu vykonával z titulu svojej funkcie predmetné skutočnosti nepotvrdil - že by v danej veci malo dôjsť k narušeniu miesta činu.
Ako bolo preukázané zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
- predmetní znalci sa osobne zúčastnili na predmetnom mieste a to - ihneď po predmetnom skutku. Na mieste činu boli len jedenkrát - predmetná skutočnosť vyplynula i z podkladov na vypracovanie znaleckého posudku - bod 6/ - ktorý konštatuje - že predmetná obhliadka miesta činu bola vykonaná dňa 08.novembra 2016. Poznatky tak museli získať na predmetnom mieste činu. Samotné trestné stíhanie bolo začaté neodkladným a neopakovateľným úkonom a to obhliadkou miesta činu zo dňa 08.novembra 2016. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie zo dňa 10.novembra 2016 - o pribratí do predmetného konania Kriminalistický a expertízny ústav so sídlom v Bratislave. Súd vo veci vychádzal z výpovede predmetných znalcov, ktorí boli osobne prítomní na mieste činu - ktorí po celý čas dokazovania zhodne vypovedali, že i keď v predmetnej zápisnici obhliadke miesta činu neboli uvedení - predmetnú obhliadku vykonávali za účasti - prítomnosti povereného príslušníka polície. Predmetná obhliadka miesta činu podľa ich výpovede bola vykonáva komplexne a spoločne a riadil ju poverený príslušník polície. Znalci zhodne vypovedali - obhliadka bola riadená, kontrolovaná aj koordinovaná povereným príslušníkom a tento bol aj po celý čas prítomný. Poverený príslušník dozerá na toto skúmanie, ale nemusím sa ho pýtať na každú jednu konkrétne vec, či ju môžem skúmať (výsluch zo dňa 07.12.2017) K pribratiu predmetného znaleckého ústavu a k vypracovaniu znaleckého posudku došlo po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr.por, Začatie trestného stíhania sa nachádza v Trestnom poriadku práve za účelom určenia procesného začiatku určitého štádia trestného konania, po ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní plne vykonávať procesné úkony.
Bolo ako je to už v rozsudku konštatované - že na predmetnom mieste činu sa osobne zúčastnili i znalci za KEÚ - kpt. Mgr. J. O.A. a kpt. Ing. F. C.Z.. Pokiaľ išlo o predmetnú osobu kpt. Ing. F. C. - tento potvrdil, že - v predmetnom čase nebol znalcom - ale bol expert v príprave. Expert v príprave znamená
- že po nástupe na KEÚ sa takejto osobe/pracovníkovi vypracuje harmonogram odbornej prípravy - ktorá pozostáva z dvoch častí a to zo všeobecnej časti, tak i odbornej časti - pričom každá príprava trvá spravidla 18 mesiacov. Vo veci mu bol preto pridelený školiteľ, u ktorého nie je podmienkou, že tento musí byť osobne prítomný pri všetkých úkonoch a teda i pri predmetnej obhliadke s predmetným expertom - pplk. Ing. J. O. (znalec, ktorý nebol osobne prítomný pri predmetnom obhliadke miesta činu, ale na mieste obhliadky miesta činu bol kpt. Ing. F. C. - pod dozorom znalca kpt. Mgr. J. O. - išlo o osobu,
ktorá mala v predmetnom čase riadnu odbornú spôsobilosť). Za predmetnú osobu experta v príprave v plnom rozsahu zodpovedá školiteľ - preto v danom vypracovanom znaleckom posudku je tento školiteľ
- uvedený ako spracovateľ posudku - a osoba, ktorú možno ku vypracovanému znaleckému posudku vypočuť. Naviac pokiaľ išlo o „skúmanie požiarov“ - je to odbor, ktorý je viacodborovým odvetvím - preto i v rámci predmetného znaleckého posudku - boli vo veci vyššie uvedené osoby s predmetnou rôznorodou spôsobilosťou ohľadom odvetví v súvislosti s požiarom a naviac stanovenie príčinu požiaru je komplexná záležitosť - pri ktorej musí dôjsť k zhode všetkých expertov - ako k tej príčine došlo. Uvedená osoba bola oprávnená n úkony na mieste činu - následne musí dôjsť ku konzultácii a to za prítomnosti všetkých troch. Kpt. Ing. F. C. v súvislosti so svojím vzdelaním vypovedal - že má príslušné elektrotechnické vzdelanie ako aj absolvovaných množstvo špecializovaných školení a kurzov v oblasti zisťovania príčin vzniku požiaru. Zároveň je oprávnený rozhodovať, prijímať čiastkové uzávery a vylúčiť potrebu podrobného skúmania iných príčin požiaru. Na predmetnom mieste - v rámci zisťovania ohniska požiaru, zhoreniska a zvyškov nachádzajúcich sa v miestnosti, ako i pred bytovým domom - pracoval spoločne so svojím kolegom. Obaja skúmali každú jednu odpratanú vec ako potenciálny zdroj požiaru. Skúmal tak miesto činu so súhlasom veliteľa výjazdovej skupiny. Pokiaľ ide o dané miesto vo všeobecnosti - predmetní znalci KEÚ si toto fotograficky dokumentujú, nie sú obmedzovaní vytvárať si sled fotografií podľa nejakého nariadenia, naopak môžu si ich vytvárať na základe vlastného usúdenia, čim sa môžu k určitým stopám, či predmetom na mieste činu opakovane vracať.
Súd vo veci dáva do pozornosti znalecký posudok KEÚ, v ktorom sa uvádza, že na obhliadke boli osobne prítomní a zároveň konštatujú čo zistili počas predmetnej obhliadky - tomu zároveň napovedala i samotná fotodokumentácia, ktorá je súčasťou predmetného vypracovaného znaleckého posudku. Pokiaľ išlo o zápisnicu o obhliadke miesta činu, ktorá bola vypracovaná a založená je na č. l. 237-238
- táto v prvom rade, keďže ide prvotný úkon - pri obdobných trestných veciach môže len podrobne konštatovať popis predmetného miesta.
Taktiež súd nezdieľa tvrdenia obžalovaného (v mene obhajcu) - že predmetný znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru SR - že tento neobsahuje formálne náležitosti - v súlade s o zákonom o znalcoch a tlmočníkov - týkajúce sa predmetnej formy.
Pokiaľ obžalovaný v mene obhajcu namietal - že bolo rozdielne stanovené ohnisko vzniku požiaru v znaleckom posudku a odbornom posudku - súd tento názor nezdieľa - nielen v odbornom a znaleckom posudku, ale i vo výpovediach predmetných osôb - bolo ohnisko vzniku požiaru stanovené približne. I samotná príčina vzniku požiaru bola predmetná neopatrná manipulácia s otvoreným ohňom - práve i ako je to v rozsudku už konštatované s vylúčením iných príčin.
Pri právnom hodnotení dokazovaním súd dospel k právnemu záveru, že obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu všeobecné ohrozenie podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. - pretože obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil predmetné všeobecné nebezpečenstvo a spôsobil tak značnú škodu. Všeobecne - termín všeobecné nebezpečenstvo - je charakterizované aj povahou ľudského konania. Možno ho vyvolať rozpútaním živlov, uvoľnením nebezpečných látok alebo síl a podobne. Spôsob vyvolania nebezpečenstva je určený demonštratívne a alternatívne. Nebezpečenstvo je ťažko zvládnuteľné a vznik poruchy závisí od náhody bez vplyvu páchateľa i ohrozených osôb. Z takto vymedzenej povahy konania vyplýva, že chránené záujmy musia byť ohrozené bezprostredne, čím sa výrazne približuje k poruche, aj keď napokon k nej nemusí dôjsť (Burda/Čentéš/Kolesár/Záhora a kolektív, Trestný zákon, Osobitná časť, Komentár - II. diel, vydavateľstvo C.H.Beck, rok 2011, strana 914). Všeobecné nebezpečenstvo nastane vtedy, ak vznikne situácia, ktorá svojou povahou, rozsahom a intenzitou ohrozenia sa rovná i nebezpečenstvu požiaru (príkladmo - povodeň, výbuch ...) - teda ak hrozí ľuďom bezprostredné nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, alebo škody veľkého rozsahu na cudzom majetku. V danom prípade tomu tak bolo - z dôvodu neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom a bez jeho následného uhasenia zo strany obžalovaného - pretože predmetný požiar sa rozšíril do ďalších častí
bytového domu - toto nebezpečenstvo - bolo takej povahy a intenzity, že hrozilo bezprostredne - išlo tak o typickú živelnosť a neovládateľnosť priebehu predmetnej udalosti.
Obžalovaný predmetným protiprávnym konaním spôsobil práve na základe nezistenej neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom a bez následného uhasenia ohňa v spálni kde k tomuto došlo v predmetom byte č. 7 na prvom poschodí v byte požiar. Predmetný požiar sa rozšíril aj do ďalších častí bytového domu na ulici B. Č.. XX v Bratislave. Obžalovaný totiž predmetný začiatok požiaru neuhasil z dôvodu, že v predmetom byte zaspal. Ako sám vypovedal zobudil sa, až na keď už v byte bol požiar - zároveň sa on dusil, kašľal, nevedel sa nadýchnuť. Obžalovaný po tom, čo zobudil - jeho spánok pri vzniku požiaru nemožno vyvrátiť - po zistení predmetného požiaru - bolo jeho snahou ho likvidovať - ale vzhľadom na jeho osobný stav (dusenie, nevedenie sa nadýchnuť, kašľanie) a vidiac rozsah uvedeného poškodenia požiarom uvedomujúc si - že sám svojpomocne ho uhasiť nebude vedieť - privolal ako sám vypovedal odbornú pomoc na č. 112. V dôsledku predmetného sa predmetný požiar rozšíril do ďalších častí bytového domu. V dôsledku predmetného požiaru bol bytový dom evakuovaný - a to vo vzťahu 57 obyvateľom bytového domu. Naviac je potrebné uviesť, že ku požiaru došlo v neskorých nočných hodinách - kedy ľudia spia, pričom v dome sa zdržiaval väčší počet ľudí - obyvateľov bytového domu - a ako vypovedal svedok P. X. rôzna skladba obyvateľstva - dôchodcovia, rodiny, deti. Títo tak boli bezprostredne ohrození na živote. Požiar vznikol v presne neustálenom čase na prelome dňa - resp. noci zo 07.novembra 2016 do 08.novembra 2016 do času 01:46 hod. - kedy predmetný požiar bol uhasený.
V danej veci išlo tak o konanie, ktorým mohla byť ľuďom spôsobená smrť, ťažká ujma na zdraví a podobne a išlo o konanie, z ktorého všeobecne nebezpečné následky bezprostredne hrozili - išlo o typické priblíženie sa k poruche, bola tu živelnosť a neovládateľnosť priebehu udalosti - pretože došlo ku poruche od vplyvu obžalovaného .
Podľa § 122 ods. 1 Tr.zák. konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Táto uvedeným spôsobom charakterizovaná osobitná povinnosť (aktívneho) konania môže vyplývať, ako je zo znenia ustanovenia zrejmé (... podľa okolností a svojich pomerov“) - práve i z toho, že požiar bol dôsledkom predchádzajúceho neopatrného, nedbanlivostného počínania obžalovaného, ktoré viedlo ku vzniku všeobecného nebezpečenstva. Tento však urobil opatrenie na zamedzenie a to privolaním pomoci. I ostatní obyvatelia bytového domu
- keďže spozorovali, že je požiar - privolali odbornú pomoc a práve i predmetným konaním - privolaní hasiči tento požiar uhasili a to bez tragických ľudských následkov. Predmetným protiprávnym konaním i keď z nedbanlivosti zo strany obžalovaného bol tak ohrozený život, zdravie ľudí v predmetnom bytovom dome, ako i ich majetok a preto tak konanie obžalovaného smerovalo k vzniku i nebezpečnosti smrti, ťažkej ujmy na zdraví, predmetného cudzieho majetku. Predmetný rozsah bol určený tak kvantitatívne - a to ako počtom ľudí, tak i rozsahom škody - ktorá predmetným obyvateľom hrozila. Ako súd vyššie konštatoval v predmetnom byte, ktorý obýval obžalovaný bol spôsobený požiar - ktorý sa vyznačoval svojou živelnosťou a neovládateľnosťou. Vo veci bola nevyhnutná pomoc hasičského a záchranného zboru, ale i zdravotníkov, polície. Predmetným požiarom vzniklo nežiadúce horenie pri ktorom bol ohrozený nielen samotný obžalovaný, ale i ohrozené životy a zdravie fyzických osôb v tom čase - keďže bola noc (a ľudia tak spali) v bytovom dome nachádzajúcich sa spoločne s ich majetkom v predmetných bytoch.
Predmetným protiprávnym konaním ako bolo dokazovaním preukázané bola spôsobená škoda - táto bola značná (§ 125 ods. 1Tr.zák.) a to v celkovej výške 28 382,60 eur. Predmetná výška spôsobenej škody pozostávala zo škody, ktorá bola spôsobená poškodenému E. A. a V. A. vo výške 502,58 eur, poškodenému Ing. P. Ž. vo výške 442,-- eur, poškodenému X. A. vo výške 8 326,39 eur, poškodenej M. B.E. vo výške 2 587,39 eur, poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vo výške 718,20 eur ako i poškodenému spoločenstvu vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome na ulici B. Č.. XX, Bratislava a to v celkovej výške 28 382,60 eur.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Súd uznáva, že spáchanie skutku je závažné v tom smere, že skutok bol dokonaný práve z dôvodu zo strany obžalovaného došlo s najväčšou pravdepodobnosťou neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom
- pretože v prípade, že by tomu tak nebolo - trestný čin by nevznikol. Na druhej strane je potrebné však konštatovať, že z jeho strany nešlo o konanie úmyselného charakteru a sám ako bolo preukázané - po tom, čo sa zobudil (i s prihliadnutím na skutočnosti súvisiace s jeho zdravotným stavom) predmetnú udalosť ohlásil na č. 112 - rýchla pomoc. I keď v predmetnej veci sa cítil byť nevinný - vyjadril poľutovanie nad predmetnou vecou, ktorá nastala. Vo vzťahu k jeho osobe bola zistená poľahčujúca okolnosť a to vedenie riadneho života (§ 36 písm. j/ Tr.zák.) - a to nielen pred spáchaním žalovaného skutku, ale i po ňom. Predmetný skutok bol dokonaný dňa 08.novembra 2016 a rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený dňa 25.apríla 2022 - to je po viac ako piatich rokoch. Ako bolo preukázané, obžalovaný je riadne zamestnaný - pretože táto okolnosť vyplynula z odpisu Sociálnej poisťovne. Zamestnaný je nepretržite od 01.septembra 2021 u Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby so sídlom Bratislava.
Iné poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.), ale ani priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr.zák.) vo vzťahu k obžalovanému zistené neboli.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť teda úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda len následnou represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné utrpenie.
Súd mal preto za to, že samotné prejednanie veci pred súdom, vyslovenie viny obžalovaného, zabezpečí podľa názoru súdu úplnú nápravu obžalovaného, takže akékoľvek ďalšie výchovné pôsobenie na obžalovanú podľa názoru súdu už po vyhlásení rozsudku nebolo potrebné. Práve vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo a v súhrne zohrali pri úvahe súdu, pri výmere trestu rozhodujúcu úlohu preto, aby súd obžalovanému uložil len peňažný trest. Tento druh trestu splní i samotnú nielen individuálnu, ale i generálnu prevenciu.
Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná i individualizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa. Potrebné je odlišovať osobu páchateľa (ako je to i v tomto prípade) od páchateľov trestných činov dopúšťajúcich sa opakovane trestnej činnosti.
Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Ako už bolo vo vzťahu k obžalovanému konštatované - v jeho prípade, i keď predmetná trestná sadzba je určená trestnou sadzbou - dva roky až päť rokov.
S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. pretože vo vzťahu k obžalovanému bola naplnená jedna poľahčujúca okolnosť - je predmetná základná trestná sadzba upravená v prospech obžalovaného
- čo znamená je trestná sadzba je dva roky - štyri roky.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Obžalovanému tak súd uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.
Súd mal preto za to, že takýmto druhom trestu bola splnená i zásada proporcionality - t. j., že trest by mal byť proporcionálny k spáchanému skutku. Práve počas plynutia skúšobnej doby bude mať obžalovaný možnosť preukázať, že spáchanie skutku bolo len mimoriadnym vybočením z medzí jeho riadneho života. Záležať bude iba na ňom, či účel trestu bude dosiahnutý i bez výkonu alebo či spôsobom svojho života dá podnet k tomu, aby súd vyslovil, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil a trest odňatia slobody sa vykoná.
Skúšobná doba, ktorá bola obžalovanému uložená slúži jednak na výchovný vplyv páchateľa a jednak k tomu, aby sa preukázalo, že účel trestu možno dosiahnuť i bez nariadenia výkonu trestu odňatia slobody a to z dôvodu, aby páchateľ viedol v skúšobnej dobe riadny život. Stanovenie skúšobnej doby je dôsledkom podmienečného charakteru odsúdenia.
Obžalovaný si musí uvedomiť práve stanovením skúšobnej doby v trvaní dva roky - (celkove skúšobná doba podmienečného odsúdenia podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. - je jeden rok - päť rokov) z dôvodu, že zo strany obžalovaného išlo o dokonanie takého protiprávneho konania - že práve svojím správaním - ohrozil životy a zdravie ľudí ako i ich majetok. Jeho konanie i keď bolo kvalifikované ako z nedbanlivosti bolo prevedené zakázaným konaním, ktoré má všeobecne nebezpečnú povahu.
Trest by mal plniť nielen represívny charakter, ale i prevenčný a v každom jednom prípade musí silne platiť práve individualizácia trestu vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho pomery. Citeľnosť trestu treba posudzovať zásadne vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi a konkrétnej činnosti, ktorá je predmetom tohto trestu.
V predmetnej veci si uplatnil škodu vo vzťahu k obžalovanému poškodený X. A. a to vo výške 7 000,- eur
- ktorý bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 23.septembra 2019 a na predmetnom hlavnom pojednávaní bol čítaný písomný návrh splnomocnenca poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - ktorý si uplatnil škodu vo výške 718,20 eur. Súd vo veci postupoval podľa § 288 ods. 1 Tr.por. - vo vzťahu k poškodenému X. A. - z dôvodu, že tento nedoložil doklady k tomu, ktoré ho oprávňovali k tomu, aby mu navrhovaný nárok na náhradu škody bol priznaný. V tomto smere súd poukazuje vo vzťahu k predmetnému poškodenému (v rámci tohto rozsudku) - že mu už v prípravnom konaní bola uhradená čiastka v celkovej výške 8 326,39 eur (ktorá pozostávala - uhradenie cez poisťovňu ALLIANZ, Slovenská poisťovňa, a.s. - vo výške 3 903,02 eur - založené na č. l. 179, uhradenie škody cez poisťovňu Generali Poisťovňa, a.s, - vo výške 3 844,56 eur ako i vo výške 578,81 eur.
Pokiaľ išlo o poškodeného Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bratislava - tento síce predložil doklad - súpis prác a materiálov (sumár položiek) č. 79990 v celkovej výške 718.20 eur - ale nepredložil doklad ohľadom predmetného uhradenia z jeho strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšie- šieho súdu.