Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Y.. T. W., Y. XXXX/XX, N., zastúpeného JUDr. Jozefom Nyúlom, advokátom, kpt. Jaroša 4, Levice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 07. 01. 2015 proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100304/1/546144/2014 zo dňa 12. 12. 2014, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, správny súd zistil, že žalobca podal dňa 16. 02. 2010 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 (v ktorom uviedol základ dane v sume 12.244,37 eur, zníženie základu dane v sume 4.025,70 eur, daň v sume 1.561,54 eur a daňový preplatok v sume 2.488,36 eur), výkaz o príjmoch a výdavkoch k 31. 12. 2009 a výkaz o majetku a záväzkoch k 31. 12. 2009.

2. Na základe oznámenia zo dňa 08. 10. 2013 začal správca dane dňa 12. 11. 2013 u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, 2010 a 2011. V uvedený deň, t. j. 12. 11. 2013 správca dane so žalobcom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní a dňa 02. 12. 2013 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca predložil tam uvedené doklady.

3. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 31. 03. 2014 podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 04. 04. 2014.

4. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola písaná dňa 21. 05. 2014, na ktorom bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a správca dane mu oznámil zistený rozdiel v sume jeho daňovej povinnosti za roky 2009 (1.912,74 eur), 2010 a 2011. K predmetným zisteniam sa žalobca písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. 05. 2014 a predložil ďalšie listinné doklady (peňažný denník, kniha bankových dokladov, bilancia, kniha finančného majetku - cenné papiere, stav bankových účtov).

5. Správca dane dňa 30. 05. 2014 spísal protokol z daňovej kontroly a dospel k záveru, že na základe preukázaných kontrolných zistení je potrebné oproti podanému daňovému priznaniu k dani z príjmov

fyzickej osoby upraviť daňovú povinnosť žalobcu, pričom rozdiel medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní (1.561,54 eur) a daňovou povinnosťou zistenou pri kontrole (3.474,28 eur) určil sumou 1.912,74 eur. Protokol spolu s výzvou zo dňa 30. 05. 2014 na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol žalobcovi doručený dňa 05. 06. 2014. Následne podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 17. 06. 2014.

Dňa 05. 06. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli žalobcovi vrátené ním predložené doklady a dňa 18. 09. 2014 boli prerokované pripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, o čom bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní.

6. Dňa 22. 09. 2014 vydal správca dane rozhodnutie č. 9411401/5/4319619/2014, ktorým žalobcovi podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009 v sume 1.912,74 eur s tým, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním je v sume 1.561,54 eur a daň zistená správcom dane je 3.474,28 eur.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím a žiadal rozhodnutie zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2014 č. 1100304/1/546144/2014 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 09. 2014.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 12. 12. 2014 uviedol, že v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt dosiahol v kontrolovanom zdaňovacom období aj príjmy, ktoré neuviedol v podanom daňovom priznaní. Správcovi dane predložil peňažný denník, v ktorom účtoval iba o príjmoch a výdavkoch týkajúcich sa obchodovania s akciami a X. fondmi (X. M. S.) na svetových burzách. V predloženom peňažnom denníku žalobca vykázal z obchodovania s cennými papiermi za zdaňovacie obdobie roku 2009 príjmy z predaja cenných papierov a tak isto výdavky súvisiace s takto dosiahnutými príjmami.

Príjmy dosiahnuté z predaja cenných papierov ale žalobca nemal uvedené v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009, nemal ich vykázané ani v účtovnej závierke k 31. 12. 2009 a ani účtovné výkazy podané s daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 neobsahovali údaje o dosiahnutých príjmoch, vynaložených výdavkoch a zostatku finančných prostriedkov na účte vedenom v L. F.. Žalobca neviedol v kontrolovanom zdaňovacom období účtovníctvo ako celok, nakoľko predložil správcovi dane ku kontrole účtovníctvo vedené za podnikateľskú činnosť vykonávanú podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a osobitne účtovníctvo vedené za činnosť obchodovania s cennými papiermi a X. fondmi.

Správca dane na základe uvedených skutočností zaradil predmetné príjmy medzi ostatné príjmy podľa ust. § 8 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona z dôvodu, že nejde o predaj cenných papierov, ktoré má daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t.j. z príjmov podľa ust. § 6 ods. 1, 2 tohto zákona, zahrnuté v obchodnom majetku Na základe týchto skutočností správca dane skonštatoval, že daňový subjekt tým, že v podanom daňovom priznaní neuviedol príjmy z predaja cenných papierov, porušil ust. § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ďalej správca dane zistil, že žalobca mal v predloženej evidencii z finančnej činnosti vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane posledným zápisom zaúčtovanú kurzovú stratu v sume 9.959,53 eur, ktorá mu vznikla v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia pri prepočte peňažnej meny USD na peňažnú menu EUR z dôvodu, že nákup a predaj cenných papierov nebol zrealizovaný v rovnaký deň. Správca dane zaúčtovanú kurzovú stratu ako uplatnený daňový výdavok neakceptoval a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že ust. § 1 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu

dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. K uplatnenej kurzovej strate správca dane uviedol, že ju neakceptoval tiež z dôvodu, že daňový subjekt nepostupoval podľa ust. § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007 - 74 zo dňa 13. 12. 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení ďalších opatrení.

Na základe uvedeného, i napriek tomu, že žalobca príjmy a výdavky dosiahnuté podľa ust. § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov evidoval v peňažnom denníku, pri týchto príjmoch sa nepovažuje za účtovnú jednotku a tým sa na neho nevzťahovalo Opatrenie Ministerstva financií SR, preto si do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane nemohol uplatňovať kurzovú stratu napriek tomu, že podľa ust. § 4 ods. 4 citovaného opatrenia sa kurzové rozdiely v peňažnom denníku účtujú.

Správa dane na základe týchto skutočností upravil žalobcovi ako daňovému subjektu základ dane z príjmov dosiahnutých v zmysle ust. § 8 vyššie citovaného zákona o sumu 8.682,17 eur.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia sa žalovaný vyjadroval k jednotlivým námietkam žalobcu v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správcu dane.

K námietke nesprávne vykázaných ostatných príjmov z predaja cenných papierov žalovaný uviedol, že táto námietka žalobcu je irelevantná, pretože žalobca si príjmy z predaja cenných papierov neuviedol v podanom daňovom priznaní a účtovných výkazoch, ani ako príjmy dosiahnuté podľa ust. § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ani ako ostatné príjmy dosiahnuté podľa ust. § 8 tohto zákona, teda neuviedol ich vôbec.

Správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období obchodoval s cennými papiermi, pričom dosiahnuté príjmy z predaja cenných papierov a výdavky súvisiace s ich obstaraním, ako aj ďalšie výdavky spojené s obchodovaním na svetových burzách neboli vykázané v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie a ani v účtovných výkazoch podaných spolu s daňovým priznaním. Taktiež zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období viedol peňažný denník, v ktorom účtoval o príjmoch a výdavkoch súvisiacich s vykonávaním činnosti advokáta a peňažný denník, v ktorom evidoval len príjmy a výdavky súvisiace s obchodovaním s cennými papiermi na svetových burzách.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly uvádzal, že ako samostatne zárobkovo činná osoba sa dobrovoľne rozhodol tak, že všetky cenné papiere, s ktorými obchodoval, zaradil do svojho obchodného majetku, o ktorom viedol evidenciu v peňažnom denníku a v knihe finančného majetku, čím preukázal, že sa jednalo o obchodný majetok. Správca dane však na základe predložených dokladov a vyjadrení konštatoval, že žalobca nepreukázal, že cenné papiere, s ktorými obchodoval na svetových burzách, mal zavedené v obchodnom majetku, a preto príjmy, ktoré žalobca dosiahol z obchodovania s cennými papiermi, posúdil ako príjmy dosiahnuté podľa ust. § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Žalovaný bol taktiež toho názoru, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, že mal cenné papiere zaradené v obchodnom majetku, a preto príjem dosiahnutý z ich predaja nie je príjmom podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona, ale je príjmom podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c/ tohto zákona.

K námietke žalobcu týkajúcej sa ust. § 31 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone kontroly pri prepočte peňažnej meny USD na peňažnú menu EUR nezmenil kurz, ktorý žalobca podľa predloženej evidencie použil pri prepočte.

K namietanej neuznanej kurzovej strate žalovaný uviedol, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi v priebehu kontroly nepreukázal, že mal cenné papiere zaradené v obchodnom majetku a že o nich v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve ako aj v zmysle Opatrenia Ministerstva financií SR účtoval ako o obchodnom majetku, a preto nie sú príjmy obsiahnuté z ich predaja príjmom v zmysle ust. § 6

ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale sú príjmom dosiahnutým v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. e/ tohto zákona.

Žalobca neúčtoval o kúpe a predaji cenných papierov podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona. Ku kontrole predložil peňažný denník, v ktorom účtoval samostatne o príjmoch a výdavkoch súvisiacich s vykonávanou činnosťou advokáta a peňažný denník, v ktorom v zmysle ust. § 6 ods. 11 tohto zákona evidoval príjmy a výdavky súvisiace s obchodovaním s cennými papiermi. Správca dane akceptoval skutočnosť, že žalobca evidoval cenné papiere v pomocnej knihe zložiek majetku. Zo spisového materiálu predloženého k odvolaciemu konaniu vyplýva, že evidencia za časť obchodovania s cennými papiermi bola vypracovaná dodatočne a svedčia o tom účtovné výkazy, ktoré daňový subjekt predložil dodatočne, v priebehu kontroly. V týchto účtovných výkazoch žalobca už výsledok z obchodovania s cennými papiermi vykázal v zmysle zákona o účtovníctve a Opatrenia Ministerstva financií SR.

Správca dane ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že žalobca ako fyzická osoba sa môže rozhodnúť, či obstaraný majetok zaradí do obchodného majetku a bude o ňom účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ho do obchodného majetku nezaradí, a ani skutočnosť, že mu zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ani zo zákona o účtovníctve nevyplýva povinnosť oznámiť správcovi dane toto svoje rozhodnutie inou predpísanou formou. V danom prípade žalobca, ktorý aj napriek tomu, že cenné papiere evidoval v pomocnej knihe zložiek majetku, neúčtoval o nich v zmysle zákona o účtovníctve a Opatrenia MF SR ako o obchodnom majetku a príjmy dosiahnuté z obchodovania s cennými papiermi nevykázal v kontrolovanom zdaňovacom období v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb a ani v účtovných výkazoch.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobca žalobou zo dňa 07. 01. 2015 doručenou na tunajší súd dňa 08. 01. 2015 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/546144/2014 zo dňa 12. 12. 2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9411401/5/4319619/2014 zo dňa 22. 09. 2014.

Týmto rozhodnutím bol žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 1.912,74 eur.

10. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že nesprávne vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 ostatné príjmy podľa ust. § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov dosahované za príjem z predaja akcií a ETF fondov.

Ďalej nesúhlasil so skutkovým zistením žalovaného, že predložil dva peňažné denníky. Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74 zo dňa 13. 12. 2007, účinného v zdaňovacom období roku 2009, nevyplývalo, že účtovná jednotka nemôže mať pomocnú knihu o obchodovaní s cennými papiermi zaradenými do svojho obchodného majetku. Namietal, že tvrdenie žalovaného a prvostupňového správcu dane, že príjmy z predaja cenných papierov neuviedol v peňažnom denníku, ako aj tvrdenie žalovaného, že nepredložil ku kontrole peňažný denník, neboli pravdivé.

11. Nesúhlasil ani s právnym názorom žalovaného, že príjmy z predaja cenných papierov môže zdaňovať len spôsobom uvedeným v ust. § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZDP). V tejto súvislosti poukázal na pokyn DR SR z februára 2008, marca 2008 a júla 2008.

12. Zdôraznil, že je samostatne zárobkovo činná osoba a v priebehu daňového konania viackrát vyhlásil, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa sám dobrovoľne rozhodol tak, že všetky cenné papiere, s ktorými obchodoval, zaradil do svojho obchodného majetku zápisom do pomocnej knihy zložiek majetku.

13. Žalovaný nemôže preskúmať rozhodnutie daňovníka s príjmami podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona, či určité veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné iné hodnoty zaradil alebo nezaradil do svojho obchodného majetku. Bol toho názoru, že žalovaný nesprávne vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca cenné papiere nezaradil do svojho obchodného majetku a z tohto nesprávneho skutkového zistenia vyvodil nesprávne právne závery, že zdaňovanie príjmov z predaja týchto cenných papierov sa riadi podľa ust. § 8 ods. 1 písm. e/ ZDP, a nie podľa ust. § 6 ods. 1 ZDP.

14. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na ust. § 31 ods. 1, 2 ZDP účinného do 31. 12. 2013 a na konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že prepočítací kurz správcu dane nezmenil. Týmto postupom žalovaný flagrantne konal contra legem. Ak mal žalobca príjmy z obchodovania s cennými papiermi zdaniť podľa ust. § 8 ods. 1 písm. e/ ZDP, na tento účel žalobca nebol účtovnou jednotkou a žalovaný nemohol ponechať prepočítací kurz, ktorý sa vzťahuje na účtovnú jednotku. V tomto prípade by žalovaný mal prepočítať všetky obchody vykonané v cudzej mene inými prepočítacími kurzami a nemohol ich „len nezmeniť“. Samozrejme, je to časovo aj odborne náročné, prvostupňový správca dane a žalovaný túto „námahu“ nezobrali.

15. Neuznanie kurzovej straty žalovaným podľa ust. § 31 ods. 1 ZDP je nepreskúmateľné. Žalovaný príjmy a výdavky z predaja cenných papierov podľa možných alternatívnych prepočítacích kurzov uvedených v ust. § 31 ods. 2 ZDP neprepočítal a porušil tak ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16. Žalovaný sa nevysporiadal so slobodným rozhodnutím žalobcu a s pomocnou knihou zložiek majetku

- cenných papierov. Z peňažného denníka vyplýva, že o cenných papieroch žalobca účtoval podľa ust. § 6 ods. 1 ZDP. Zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, že o obchodovaní s cennými papiermi žalobca nemôže viesť osobitnú pomocnú knihu zložiek majetku.

17. Ďalej poukázal na stanovisko Finančného riaditeľstva SR (email z 12. 06. 2014 - odpoveď na ticket žalobcu BUD-NDEYH-148), podľa ktorého sa daňovník môže rozhodnúť zaradiť obstarané cenné papiere do svojho obchodného majetku a v prípade daňovníka fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa ust. § 6 ods. 1, 2 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, daňovník deklaruje vklad cenných papierov do obchodného majetku zápisom do pomocnej knihy zložiek majetku a záväzkov. Z platných ustanovení zákona o dani z príjmov, ani platných ustanovení zákona o účtovníctve daňovníkovi nevyplýva povinnosť oznámiť správcovi dane toto svoje rozhodnutie o zaradení cenných papierov do obchodného majetku inou predpísanou formou. V súlade s týmto stanoviskom žalobca preukázal, že cenné papiere zaradil do svojho obchodného majetku zápisom do knihy finančného majetku a pomocnej knihy zložiek majetku, ktoré predložil už pri začatí kontroly. Žalovaný nesprávne právne posúdil zaradenie cenných papierov do tejto pomocnej knihy zložiek majetku podľa ust. § 6 ods. 1 ZDP a na túto pomocnú knihu účelovo neprihliadol.

18. Pri výpočtoch príjmov a výdavkov pri predaji cenných papierov podľa prepočítacieho kurzu uvedeného v ust. § 31 ods. 1 ZDP žalobca postupoval ako účtovná jednotka v súlade so zákonom a tieto výpočty správca dane nespochybnil a nevyvrátil, preto mu žiadny rozdiel daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie nevznikol.

19. Žalobca splnil všetky tri kritériá, ktoré ZDP a opatrenie vyžadujú na to, aby určité cenné papiere mohli byť posudzované ako obchodný majetok účtovnej jednotky.

20. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že okrem troch kritérií musel preukázať zaradenie cenných papierov do svojho obchodného majetku aj inou formou, napr. uvedením vo výkaze o príjmoch a výdavkoch a vo výkaze majetku a záväzkoch, pretože mu to zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva. Na obchodovanie s vlastným obchodným majetkom (cennými papiermi) žalobca nepotrebuje osobitné oprávnenie na podnikanie v oblasti obchodovania s cennými papiermi. F.X. žalobcu XXXXXXK. vedený v L. F. v H. nie je bankovým účtom, pretože nemá tvar IBAN a na tento účet nie je možné priamo poukázať peňažné prostriedky. Na účely zaradenia cenných papierov do

obchodného majetku žalobcu nie je rozhodujúce, z akých zdrojov bol obchodný majetok nadobudnutý a v tomto smere je právny názor žalovaného nesprávny.

IV. Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 25. 03. 2015, v ktorom žiadal, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. Uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní. Zistenia správcu dane, ako aj závery z týchto zistení sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí Daňového úradu Nitra č. 9411401/5/4319619/2014 zo dňa 22. 09. 2014, ako aj v rozhodnutí žalovaného č. 1100304/1/546144/2014 zo dňa 12. 12. 2014.

22. Zdôraznil, že žalobca si príjmy dosiahnuté z predaja akcií a X. fondov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009, ktoré podal dňa 16. 02. 2010 a ani v účtovných výkazoch, ktoré tvoria prílohu daňového priznania neuviedol, čo znamená, že príjmy dosiahnuté z predaja cenných papierov nezdanil.

V predloženom peňažnom denníku, v ktorom žalobca účtoval o výsledkoch vykonávania podnikateľskej činnosti advokáta, nie sú zaúčtované uzávierkové operácie. Žalobca si príjmy z predaja cenných papierov neuviedol v podanom daňovom priznaní a účtovných výkazoch.

K námietke žalobcu, týkajúcej sa predloženého peňažného denníka, žalovaný uviedol, že žalobca predložil k daňovej kontrole jeden peňažný denník, v ktorom však účtoval samostatne o príjmoch a výdavkoch súvisiacich s vykonávaním činnosti advokáta a v ktorom zároveň samostatne evidoval príjmy a výdavky súvisiace s obchodovaním s cennými papiermi, výsledkom čoho bola skutočnosť, že žalobca si príjmy z predaja cenných papierov nezahrnul v podanom daňovom priznaní a vo výkaze o príjmoch a výdavkoch do zdaniteľných príjmov a výdavky vynaložené na nákup cenných papierov do daňových výdavkov.

23. V prípade žalobcu je, pre zaradenie príjmu z predaja cenných papierov do príjmov podľa ust. § 6 alebo ust. § 8 zákona o dani z príjmov, rozhodujúce to, či mal cenné papiere zaradené v obchodnom majetku v súlade s ust. § 2 písm. m/ zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt, ktorá má fyzická osoba s príjmami podľa ust. § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že mal cenné papiere zaradené v obchodnom majetku, pretože nepreukázal splnenie dvoch podmienok definujúcich obchodný majetok, a to, že využíval cenné papiera ako majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu (príjmy z obchodovania s cennými papiermi si neuviedol v daňovom priznaní a ani vo výkaze o príjmoch a výdavkoch) a tiež o nákupe a predaji cenných papierov neúčtoval v zmysle zákona o účtovníctve a Opatrenia MF SR. V danom prípade žalobca nepreukázal, že cenné papiere využíval ako obchodný majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, nakoľko si zisk dosiahnutý z obchodovania s cennými papiermi neuviedol do príjmov podliehajúcich dani a taktiež o cenných papieroch v zmysle ust. § 2 písm. m/ zákona o dani z príjmov neúčtoval a nevykazoval ho ako obchodný majetok v účtovných výkazoch.

24. Správca dane a ani žalovaný v priebehu daňového konania nepreskúmavali rozhodnutie žalobcu týkajúce sa zaradenia alebo nezaradenia cenných papierov do obchodného majetku, pretože z predloženého peňažného denníka, daňového priznania a z účtovných výkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobca o cenných papieroch, ako o obchodnom majetku v kontrolovanom zdaňovacom období neúčtoval. V prípade, ak by žalobca mal cenné papiere zaradené v obchodnom majetku tak, ako to tvrdí, bol povinný uviesť príjmy dosiahnuté z ich predaja a súvisiace výdavky v peňažnom denníku, v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby a vo výkaze o príjmoch a výdavkoch. Žalobca tak neurobil, a teda pre daňové účely nepreukázal, že mal cenné papiere zaradené v obchodnom majetku. Z uvedeného dôvodu príjem dosiahnutý z ich predaja nie je príjmom podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o dani z príjmov, ale príjmom podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona o dani z príjmov.

25. Správca dane u žalobcu zistil, že pri obchodovaní s cennými papiermi nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, čo malo vplyv na výsledok kontroly.

26. Žalovaný neuznal žalobcovi kurzovú stratu za daňový výdavok z dôvodu, že pri obchodovaní s cennými papiermi nebol považovaný za účtovnú jednotku, nakoľko o nákupe a predaji cenných papierov neúčtoval v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve a v zmysle Opatrenia Ministerstva financií SR.

27. K námietke žalobcu týkajúcej sa ust. § 31 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone kontroly pri prepočte peňažnej meny USD na peňažnú menu EUR nezmenil kurz, ktorý podľa predloženej evidencie použil žalobca pri prepočte. Nie je povinnosťou správcu dane opravovať v priebehu daňovej kontroly údaje uvedené v účtovných dokladoch kontrolovaného daňového subjektu.

28. Čo sa týka daňového priznania, žalobca si príjmy dosiahnuté z obchodovania s cennými papiermi do daňového priznania za kontrolované zdaňovacie obdobie vôbec neuviedol. Žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly knihu finančného majetku, v ktorej mal zaevidovaný nákup a predaj cenných papierov, ale stav finančného majetku vyplývajúci z pomocnej knihy majetku neuviedol vo výkaze o majetku a záväzkoch a príjmy dosiahnuté z obchodovania s cennými papiermi si žalobca nezaradil do príjmov z podnikania v zmysle ust. § 6 zákona o dani z príjmov. Žalovaný prihliadol na skutočnosť, že žalobca predložil ku kontrole pomocnú knihu finančného majetku, ale predloženie pomocnej knihy bez toho, aby žalobca o obchodnom majetku účtoval v peňažnom denníku a uviedol ho vo výkaze o majetku a záväzkoch, nie dôkazom o tom, že mal cenné papiere zaradené v obchodnom majetku.

29. Žalobca neúčtoval o nákupe a predaji cenných papierov v peňažnom denníku v zmysle príslušných ustanovení zákona o účtovníctve a Opatrenia Ministerstva financií SR a podľa predloženého peňažného denníka, nákup a predaj cenných papierov iba evidoval v peňažnom denníku samostatne, t. j. oddelene od účtovania skutočností súvisiacich s vykonávaním činnosti advokáta.

30. K bankovému účtu v L. F.alovaný uviedol, že sa jednalo o účet, prostredníctvom ktorého žalobca obchodoval s cennými papiermi.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

31. Uznesením č. k. 11S/2/2015-44 zo dňa 27. 07. 2015 súd odložil vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 12. 2014.

32. V podaní zo dňa 28. 10. 2015 žalobca navrhol konanie v predmetnej veci prerušiť podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, nakoľko v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/3/2015 sa v rámci odvolacieho konania rieši rovnaká právna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci.

33. Po overení si žalobcom uvádzaných tvrdení tunajší súd zistil, že pod sp. zn. 11S/3/2015 prebieha konanie, v ktorom sa žalobca žalobou zo dňa 07. 01. 2015 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/546131/2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra č. 9411401/5/4320113/2014 zo dňa 22. 09. 2014. Týmto rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 320,16 eur. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe daňovej kontroly u žalobcu, ktorá sa týkala dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2009, 2010 a 2011.

34. Rozsudkom č. k. 11S/3/2015-77 zo dňa 27. 07. 2015 tunajší súd podanú žalobu žalobcu zamietol a žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Následne bola vec predložená na rozhodnutie o podanom odvolaní Najvyššiemu súdu SR. Uznesením č. k. 11S/2/2015-62 zo dňa 17. 12. 2015 súd prerušil konanie v tejto predmetnej veci do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/3/2015.

35. O odvolaní žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/3/2015-77 zo dňa 27. 07. 2015 rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní vedenom sp. zn. 6Sžf/78/2015, 6Sžf/79/2015 zo dňa 27. 09. 2017 (právoplatnosť nadobudol dňa 14. 11. 2017) tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/3/2015-77 zo dňa 27. 07. 2015 potvrdil a taktiež potvrdil i uznesenie č. k. 11S/3/2015-104 zo dňa 04. 11. 2015.

36. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/3/2015 bolo právoplatne skončené dňom 14. 11. 2017 a teda odpadol dôvod prerušenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/2/2015. Následne súd vydal uznesenie č. k. 11S/2/2015-78 zo dňa 20. 12. 2017, ktorým rozhodol tak, že pokračuje v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/2/2015 a na prejednanie podanej žaloby žalobcu nariadil pojednávanie..

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

37. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 07. 03. 2018 (v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaná neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil len zamestnanec žalovaného) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 12. 2014 a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

38. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods.1) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 2) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (ods. 3) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. (ods. 6) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (ods. 9)

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (ods. 1) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 2) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (ods. 3)

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (ods. 4)

39. Podľa § 2 písm. b/, c/, h/, i/, m/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2009, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, na účely tohto zákona sa rozumie b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c/ príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, h/ zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, m/ obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, 1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo 14; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, predmetom dane sú a/ príjmy zo závislej činnosti ( § 5), b/ príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ( § 6), c/ príjmy z kapitálového majetku ( § 7), d/ ostatné príjmy ( § 8).

Podľa § 6 ods. 1, 2, 5, 11 vyššie citovaného zákona, príjmami z podnikania sú a/ príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24) b/ príjmy zo živnosti, 25) c/ príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b), d/ príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8. (ods. 1) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy a/ z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, 27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, b/ z činností, 28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, c/ znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, 29) d/ z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou. 29a) (ods. 2) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj a/ príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka, b/ úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, c/ príjem z predaja podniku alebo jeho časti ( § 17 ods. 11) na základe zmluvy o predaji podniku, 30) d/ výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. ( ods. 5) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o a/ príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, b/ hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať, c/ zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. (ods. 11)

Podľa § 8 ods. 1, písm. a/, c/, e/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä a/ príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, c/ príjmy z predaja hnuteľných vecí, e/ príjmy z prevodu cenných papierov, Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a/ u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

40. Podľa § 4 ods. 1, 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších prepisov účinnom v roku 2009, účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis. 9)

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ( § 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

41. Podľa 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

42. Správny súd po preskúmaní obsahu podanej žaloby zo dňa 07. 01. 2015, žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 12. 2014, vyjadrenia žalovaného zo dňa 25. 03. 2015 a predloženého administratívneho spisu zistil, že v totožnej veci, aká je predmetom tohto súdneho konania, už konal a rozhodol v konaní vedenom na tunajšom pod sp. zn. 11S/3/2015.

43. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/3/2015 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 12. 2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového

úradu Nitra zo dňa 22. 09. 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 320,16 eur.

44. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/2/2015 bolo taktiež rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 12. 2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 22. 09. 2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 1.912,74 eur. 45. Obe rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 12. 2014 vychádzajú z výsledkov jednej daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2009, 2010 a 2011, z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 30. 05. 2014, boli vydané na základe rovnakých skutkových a právnych dôvodov a rovnako sú zhodné aj žalobné body správnych žalôb, ako i vyjadrenia žalovaného k týmto žalobám. Totožnosť skutkového stavu a právnej problematiky v uvedených veciach rovnako vnímal i žalobca, keď vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/2/2015 podaním zo dňa 28. 10. 2015 navrhol prerušiť toto konanie z dôvodu, že v konaní pod sp. zn. 11S/3/2015 sa v rámci odvolacieho konania rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/2/2015.

Rozdielnosť správnych žalôb v konaní pod sp. zn. 11S/3/2015 a sp. zn. 11S/2/2015 je založená výlučne na tom, že tieto sa týkajú iných zdaňovacích období a inej sumy vyrubenej dane z príjmov fyzickej osoby, a to roku 2010 - daň v sume 320,16 eur (konanie vedené pod sp. zn. 11S/3/2015) a roku 2009 - daň v sume 1.912,74 eur (konanie vedené pod sp. zn. 11S/2/2015).

46. Rozsudkom č. k. 11S/3/2015-77 zo dňa 27. 07. 2015 tunajší súd rozhodol tak, že žalobu zo dňa 07. 01. 2015, ktorá sa týkala rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 12. 2014, dane z príjmov fyzických osôb a zdaňovacieho obdobia roku 2010 zamietol ako nedôvodne podanú. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom v konaní vedenom sp. zn. 6Sžf/78/2015, 6Sžf/79/2015 zo dňa 27. 09. 2017 (právoplatnosť nadobudol dňa 14. 11. 2017) rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/3/2015-77 zo dňa 27. 07. 2015 potvrdil a taktiež potvrdil i uznesenie č. k. 11S/3/2015-104 zo dňa 04. 11. 2015. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že krajský súd ako súd prvého stupňa rozhodol svojim rozsudkom zo dňa 27. 07. 2015 vecne správne, ale nestotožňuje sa so všetkými dôvodmi tohto rozsudku.

47. Účastníkom konania je teda známy právny názor Najvyššieho súdu SR k uvedenému problému, a preto správny súd využíva možnosť skráteného odôvodnenia rozsudku v zmysle ust. § 140 SSP a odkazuje na právne závery uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR (vzhľadom na konštatovanie, že ako odvolací súd sa nestotožňuje so všetkými dôvodmi rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11S/3/2015-77 zo dňa 27. 07. 2015).

Správny súd preto v ďalšom poukazuje na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžf/78/2015, 6Sžf/79/2015 zo dňa 27. 09. 2017 (právoplatnosť nadobudol dňa 14. 11. 2017), ktorý sa týka dane z príjmov fyzickej osoby a zdaňovacieho obdobia roku 2010 a na jeho závery a odôvodnenie uvedené v jeho IV. časti, pričom za dôvodné považuje niektoré jeho dôvody stručne zopakovať za účelom ich zvýraznenia.

48. Najvyšší súd SR ako odvolací súd vo svojom vyššie uvedenom rozsudku konštatoval, že „pre účely uznania žalobcom uplatnenej kurzovej straty ovplyvňujúcej formou daňových výdavkov zdaniteľný základ dane z príjmov dosahovaných podľa § 6 zákona o dani z príjmov, žalobca ako fyzická osoba dosahujúca príjem z podnikania podľa osobitného predpisu, v danom prípade ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca povolanie advokáta, nebol povinný získať povolenie na obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, pokiaľ mal v úmysle ich použiť ako krátkodobý finančný majetok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Pre účely uvedeného je podstatné, aby žalobca predmetné cenné papiere a ETF fondy zaradil do obchodného majetku ako krátkodobý finančný majetok držaný žalobcom na účely vykonávania obchodov na tuzemskej alebo zahraničnej burze s cieľom dosahovať zisk z cenových rozdielov v krátkodobom horizonte.

V nadväznosti na uvedené je potom pre účely preukázania správneho spôsobu zdanenia predmetných príjmov, prípadne uplatnenia vecne súvisiacich výdavkov, aby prostredníctvom preukázateľne vedeného účtovníctva bolo zrejmé, že si účtovná jednotka krátkodobý finančný majetok zaradila do obchodného majetku.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva medzi stranami nesporná skutočnosť, že žalobca bol v kontrolovanom zdaňovacom období účtovnou jednotkou podľa § 1 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona o účtovníctve, ktorá bola povinná viesť jednoduché účtovníctvo v súlade s Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27076/2007-74 zo dňa 13.12.2007 v znení neskorších opatrení.

Rovnako nebolo medzi stranami sporné zistenie, že žalobca viedol za kontrolované zdaňovacie obdobie dva peňažné denníky, pričom jeden bol vedený za podnikateľskú činnosť vykonávanú podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o dani z príjmov (za činnosť spojenú s výkonom advokácie podľa osobitného predpisu) a druhy peňažný denník bol žalobcom vedený zvlášť za činnosť z obchodovania s cennými papiermi a X. fondmi.“

... „v čase podania predmetného daňového priznania nedeklaroval, že by ako účtovná jednotka vlastnil, resp. mal v obchodnom majetku evidovaný krátkodobý finančný majetok určený na obchodovanie na burzách za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov z podnikania.“

„O nezaradení predmetných cenných papierov do obchodného majetku žalobcom a dodatočnom vypracovaní a predložení osobitného peňažného denníka nasvedčujú i skutočnosti, že v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie nie sú uvedené príjmy z predaja predmetných cenných papierov, rovnako neboli vykázané ani v účtovnej závierke k 31. 12. 2010, v účtovných výkazoch podaných s daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2009 nie sú vykázané príjmy výdavky a zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom SAXO Bank v Dánsku.“

... „žalobca nebol povinný oznamovať správcovi dane svoje vnútorné rozhodnutie o zaradení cenných papierov do jeho obchodného majetku, avšak táto skutočnosť v nadväznosti na podané daňové priznanie musí byť zjavná z účtovníctva a daňovej evidencie, ktoré malo byť žalobcom vedené ako celok, a nie oddelene za podnikateľskú činnosť a zvlášť za činnosť z obchodovania s cennými papiermi a X. fondmi. Vyhlásenie žalobcu smerované k správcovi dane v priebehu daňovej kontroly ohľadne jeho rozhodnutia o zaradení cenných papierov v kontrolovanom zdaňovacom období do obchodného majetku, je z pohľadu vierohodnosti tvrdenej skutočnosti irelevantné, nakoľko je nekonzistentné s podaným daňovým priznaním a nekorešponduje s reálnym obrazom o nakladaní s obchodným majetkom podľa vedeného účtovníctva (§ 4 ods. 4 a § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve.“

... „pre účely vyhodnotenia vo veci už ustáleného zisteného skutkového stavu nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ale len na zistený skutkový stav aplikovať príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona o dani z príjmov (§ 6, § 8 citovaného zákona).

S prihliadnutím na vyššie uvedené ako i na skutočnosť, že pri súdnom prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia bol pre krajský súd záväzný skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP), odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu o neúplnosti súdneho a administratívneho spisu z dôvodu, že sa v ňom nenachádzal peňažný denník o účtovaní cenných papierov ako nedôvodnú.

Vo vzťahu k namietanému neuznaniu kurzovej straty ako výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z podnikania tým, že žalovaný žalobcovi neprepočítal kurzovú stratu podľa § 31 ods. 2 zákona o dani z príjmov, keďže žalobcu pre účely posúdenia príjmov z predaja cenných papierov neuznal za účtovnú jednotku, odvolací súd uvádza, že správca dane postupoval správne. Je zrejmé, že z daňových výdavkov správca dane vyradil len výdavky pozostávajúce zo žalobcom uplatnenej kurzovej straty spôsobenej predajom cenných papierov, t.j. len výdavky vecne súvisiace s príjmom, ktorý na základe vykonaného dokazovania neposúdil ako príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o dani z príjmov, ale ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, ku ktorému sa kurzová strata ako výdavok vecne viaže. Keďže takto posúdený vecný charakter výdavku prevyšoval príjem tohto druhu príjmu, pre účely určenia uvedeného čiastkového základu dane sa naň v zmysle kogentného ustanovenia § 8 ods. 2 in fine zákona o dani z príjmov neprihliada. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vyradiť neoprávnene uplatnené výdavky kurzovej straty ako vecne nesúvisiace s dosiahnutím zdaniteľného príjmu z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o dani z príjmov, a to v takej výške, v akej si ich sám žalobca uviedol, pričom správca dane v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 vety prvej citovaného zákona

čiastkový základ ostatného príjmu stanovil ako rozdiel medzi dosiahnutými príjmami z predaja cenných papierov a výdavkov preukázateľne vynaložených na ich obstaranie.“

49. Uvedené dôvody a závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku v konaní pod sp. zn. 6Sžf/78/2015, 6Sžf/79/2015 zo dňa 27. 09. 2017 týkajúce sa dane z príjmov fyzickej osoby a zdaňovacieho obdobia roku 2010 je potrebné v plnej miere aplikovať i v predmetnej veci týkajúcej sa dane z príjmov fyzickej osoby a zdaňovacieho obdobia roku 2009, nakoľko sa jedná o totožný (obdobný) skutkový stav, ktorý bol vykonaným dokazovaním zistený v potrebnom rozsahu. Zistený skutkový stav daňové orgány po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili. V predmetnej veci sa jedná o druhovo ten istý problém, ktorý už bol označeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR právne vyriešený, preto správny súd uplatnil postup podľa ust. § 140 SSP.

50. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

52. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.