Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-77-2017.pdf
PDF · 138.48 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcu: O. P., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX/XX, Ž., v konaní právne zastúpený advokátkou : Martina Pastierová, advokátka, so sídlom Nábrežná 5, Nová Baňa, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, v konaní právne zastúpená: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 2.580,54 € s príslušenstvom a určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.580,54 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, spočívajúce v úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 798,66 € od 16.05.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.05.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.06.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.07.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.09.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.10.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.11.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.12.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.01.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.02.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.03.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 148,49 € od 19.04.2017 do zaplatenia a nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky : odmene advokáta za dva úkony právnej služby prevzatia veci a výzvy na zaplatenie vo výške 120,06 € a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd u r č u j e , že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. RENAULT, obchodný názov LAGUNA GRAND TOUR 1,9 DCI, rok výroby 2003, identifikačné číslo motora : O. XXX, výrobné číslo karosérie ( VIN ): Y., farba šedá metalíza tmavá, evidenčné číslo vozidla : B., objem motora : 1870 cm3.
IV. Žalobca má p r á v o na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa23.5.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2580,54 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu. 2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedol, že dňa 21.6.2013 bola medzi stranami sporu, a to žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako klientom, uzavretá úverová zmluva č. R. XX/XXXXXX (ďalej len “Úverová zmluva”). Predmetnú Úverovú zmluvu uzatváral žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ, v danom prípade sa teda jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a na daný vzťah sa vzťahujú i ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len “zákon o spotrebiteľských úveroch”). 2.2. Ako dôkaz žalobca predložil úverovú zmluvu č. R. XX/XXXXXX. V úverovej zmluve, v článku 2.4. sa uvádza, že predajná cena Predmetu financovania: 3562,- EUR vrátane DPH. Podľa článku 2.1., posledná veta. Úverovej zmluvy: ...výška poskytnutého Úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny Predmetu financovania a náklady Veriteľa spojené s poskytnutím Úveru. Podľa článku 2.3., prvá veta, Úverovej zmluvy: Klient žiada Veriteľa, aby mu časť Úveru, predstavujúca doplatok kúpnej ceny Predmetu financovania, bola poskytnutá preplatením na účet Predajcu a zostávajúca časť Úveru vo výške nákladov spojených s poskytnutím Úveru bola Klientovi poskytnutá uhradením nákladov Veriteľa pri podpise úverovej zmluvy. Podľa článku 2.4 Úverovej zmluvy:
- Predajná cena Predmetu financovania: 3562,- EUR vrátane DPH.
- Zaplatené v hotovosti klientom: 962,- EUR
- Náklady spojené s poskytnutím Úveru: 615,16 EUR
- Celková výška Úveru: 3215.16 EUR. Podľa článku 4 Úverovej zmluvy:
- Druh úveru: účelový - úhrada ceny Predmetu financovania a nákladov spojených s poskytnutím úveru
- Ročná úroková sadzba: 51,031923%
- RPMN: 64.72%
- Priemerná hodnota RPMN: 22.96%
- Celkové náklady spotrebiteľa: 5694.24 EUR
- Celková čiastka splatná spotrebiteľom: 8909.40 EUR
- Konečná splatnosť Úveru: 19.6.2018.
- Výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN: .00 EUR
- Mesačná splátka 148,49 EUR
- Dátum prvej mesačnej splátky: 19. 7.2013
- Počet splátok: 60
2.3. Úverová zmluva bola uzavretá za účelom doplatenia kúpnej ceny predmetu financovania, ktorým bolo osobné motorové vozidlo, vrátane doplnkových služieb poskytnutých dodávateľom k tomuto vozidlu. Toto motorové vozidlo -RENAULT LAGÚNA GRAND TOUR (ďalej len “vozidlo”) bolo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.6.2013 (ďalej len “kúpna zmluva”) prevedené na žalobcu zo strany predajcu, obchodnej spoločnosti AUTO DISKONT s.r.o., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava 5, IČO: 35899620. V predmetnej Kúpnej zmluve, v článku E, bola kúpna cena za vozidlo dohodnutá vo výške 3.299,- EUR. Ako dôkaz žalobca predložil predmetnú kúpnu zmluvu a technický preukaz vozidla, z ktorých vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom. Faktúrou č. O. zo dňa 21.6.2013 potom spoločnosť AUTO DISKONT s.r.o. ako dodávateľ vyúčtovala žalobcovi kúpnu cenu za predmetné vozidlo vo výške 3.299,- EUR plus cenu doplnkových služieb (príprava vozidla k predaju, lekárnička, reflexná vesta, hasiaci prístroj, koberčeky), pričom celková kúpna cena uvedeného vozidla, vrátane doplnkových služieb a príslušenstva vozidla, tak predstavovala spolu čiastku 3.562.- EUR. Táto faktúra bola splatná dňa 21.6.2013. Ako dôkaz žalobca predložil predmetnú faktúru č. O., z ktorej vyplývajú tieto tvrdené skutočnosti. 2.4. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na ustanovenia § 2 písm. g) a § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej v žalobe argumentoval nasledovne: keďže predajná cena predmetu financovania bola 3.562,- EUR a žalobca zaplatil predávajúcemu v hotovosti pri podpise úverovej zmluvy 962,- EUR, z titulu ceny predmetu financovania bolo potrebné predajcovi motorového vozidla z úveru doplatiť na kúpnu cenu ešte 2.600,- EUR. Zvyšok (615,16 EUR) z celkovej výšky úveru (3.215,16 EUR) sa potom použil na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru vo výške 615,16 EUR tak, ako to bolo dohodnuté v článku 2.3 Úverovej zmluvy. Čiže 615,16 EUR malo byt spätne zaplatených tomu, kto poskytol úver, a to z titulu jeho vlastných nákladov. Splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, však nedáva žiadny zmysel ani logiku. Z uvedeného je potom zrejmé, že celková výška úveru v skutočnosti predstavovala iba čiastku vo výške 2.600.- EUR. Čiastka 615,16 EUR predstavovala v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona len náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sa zaviazal žalobca uhradiť, a nie úver ako taký. Navyše, tieto „náklady spojené s poskytnutím úveru“, ako ich takto označuje samotná Úverová zmluva, nie sú
nikde v Úverovej zmluve bližšie špecifikované. Preto sú tieto „náklady“ (de facto poplatok) neprijatelné z dôvodu ich neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaná bližšie nešpecifikovala, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť 615,16 EUR. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g)), ale je nevyhnutné, aby za nimi bolo skutočné plnenie pre spotrebiteľa a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tieto náklady sú za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy, za posúdenie bonity záujemcu o úver a podobné úkony. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá platba za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. V prípade sumy 615,16 EUR ide len o predstierané a účelové navýšenie čiastky celkového úveru, aby sa tým mohla zo strany žalovanej manipulovať výška RPMN a výška ročnej úrokovej sadzby. Ide o uplatnenie nekalej obchodnej praktiky, konkrétne klamlivej obchodnej praktiky. Vo vzťahu k cene poskytuného úveru, ktorej cieľom je spotrebiteľa presvedčiť, že cena úveru bola nižšia ako v skutočnosti. Aj z tohto dôvodu, nemôže byť podľa žalobcu táto čiastka považovaná za súčasť úveru. 2.5. Žalobca ďalej právne vec posúdil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podľa § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 2.6. Výška skutočného úveru predstavovala čiastku 2.600,- EUR. Čiastka 615,16 EUR patrí medzi náklady spojené s poskytnutím úveru, a keďže sa uvedený úver žalobca zaviazal uhradiť v 60-tich splátkach po 148,49 EUR, čo predstavuje spolu 8.909,40 EUR, skutočná RPMN takéhoto úveru predstavuje 89.65%, pričom v zmluve je uvedená RPMN vo výške iba 64,72%. 2.7. Obdobné platí aj pre prípad uvedenia úrokovej sadzby úveru. Úverová zmluva uvádza ročnú úrokovú sadzbu 51.031923%, ale keďže čiastka 615,16 EUR nepredstavuje súčasť úveru, pri výške úveru 2.600,- EUR správna výška úrokovej sadzby je 27.93%. Žalobca zdôraznil, že i v prípade, že by skutočná výška úveru bola 3.215,16 EUR, tak ako sa uvádza v Úverovej zmluve, pri zaplatení 8.909,40 EUR ako celkovej čiastky by ročná úroková sadzba predstavovala 22,61%, a nie ako sa uvádza v zmluve, teda 51,031923%. 2.8. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo je v zmluve nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca uviedol, že v predmetnej Úverovej zmluve je:
- nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru, keďže klamlivo zahŕňa aj čiastku 615,16 EUR, ktorá však patrí medzi náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (predpoklad uvedený v § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch);
- nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, keďže náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 615,16 EUR neboli zohľadnené pri výpočte v zmluve uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov (predpoklad uvedený v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom táto nesprávna RPMN je v zmluve uvedená vo výške 64,72%, ale správne vypočítaná je 89,65%;
- nesprávne uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru (predpoklad podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch);
- nesprávne uvedená výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, keďže nezahŕňajú aj čiastku 615,16 EUR. ktorá takýmto nákladom spotrebiteľa z princípu svojej povahy je; a
- v zmluve absentuje i výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, keďže v zmluve je uvedená výška splátky len jednou sumou. Úverová zmluva tak neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch: a uvádza nesprávne ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa a preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 2.9. Žalobca poukázal aj na ust. § 56 ods. 6 Občianskeho zákonníka a uviedol, že čo sa týka odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vo svojej podstate ide o celkovú sumu úrokov, poplatkov, akýchkoľvek iných odplatných plnení alebo iných nákladov spojených alebo súvisiacich s poskytnutím alebo požadovaných pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa príslušného článku 4. Úverovej zmluvy je ročná úroková sadzba 51,031923%, celkové náklady spotrebiteľa 5.694,24 EUR a mesačná splátka vo výške 148,49 EUR zahŕňa splátku istiny, úroku a nákladov spotrebiteľa. RPMN je 64,72 % a priemerná RPMN 22,96 %. Obvyklou odplatou požadovanou na finančnom trhu v čase uzavretia Úverovej zmluvy, teda v júni 2013, za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vyjadrenou vo výške RPMN za celý finančný trh Slovenskej republiky, bola čiastka zodpovedajúca 20,76%. Zmluva je sama
osebe dôkazom neplatnosti zmluvy v časti odplata. Zaužívaný limit pre posúdenie, či odplata podstatne prevyšuje odplatu obvyklú, je limit, ktorým je dvojnásobok priemernej RPMN; v našom prípade 20,76% x 2 = 41,52%. Žalovaná stanovila RPMN na 64,72% (pričom reálna výška RPMN je vzhľadom na skutočnú výšku úveru 2.600,- EUR až 89,65%), a teda ho v rozpore so zákonom prevyšuje viac ako o 100%, teda ho podstatne prevyšuje. Zákon s týmto spája explicitne neplatnosť právneho úkonu v nedovolenej časti odplaty. Dohodnutá odplata vo výške 5.694,24 EUR (+ 615,16 EUR) tak podstatne prevyšovala obvyklú odplatu uplatňovanú na finančnom trhu v danom čase a mieste, a bola teda v rozpore so zákonom. Je potrebné tiež uviesť, že tohto článku zmluvy sa dotýka neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky a rozpor so zákonom, pretože ročná úroková sadzba uvedená vo výške 51.031923% je nesprávna a nepochopiteľne navýšená. Obdobne je nesprávne uvedená aj priemerná RPMN - 22,96% namiesto 20,76% uvádzaných Ministerstvom financií SR. 2.10. Žalobca namietol aj neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverovej zmluve pre ich nečitateľnosť. 2.11. V zmysle článku 10.1 Úverovej zmluvy bola žalobcovi poskytnutá marketingová akcia vo výške 1.650,- EUR. ktorá mu bola vyplatená predajcom v hotovosti, a ktorá mu bola poskytnutá z dôvodu, že sa žalobca rozhodol vozidlo financovať prostredníctvom úveru. Z dojednania je ďalej zrejmé, že žalovaná a žalobca sa dohodli, že marketingová akcia trvá za podmienky, že klient bude úver splácať riadne a včas v splátkach dohodnutých v úverovej zmluve s tým, že ak nastane niektorá z nasledujúcich skutočností zosplatnenie Úveru podľa úverovej zmluvy, ukončenie úverovej zmluvy z dôvodu poistnej udalosti, odstúpenie od úverovej zmluvy v zákonnej lehote alebo predčasné splatenie Úveru, nárok na poskytnutú marketingovú akciu Klientovi zaniká a Klient sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi hodnotu poskytnutej marketingovej akcie v plnej výške. Uvedený záväzok prevzal na seba žalobca aj v dohode o poskytnutí marketingovej akcie uzavretej medzi žalovanou a žalobcom dňa 21.6.2013. Ako dôkaz žalobca predložil Dohodu o poskytnutí marketingovej akcie, z ktorej vyplývajú tvrdené skutočnosti. Žalobca je preto povinný zaplatiť žalovanej výšku v skutočnosti poskytnutého úveru vo výške 2.600,- EUR plus vyplatenú marketingovú akciu vo výške 1.650,- EUR, čo predstavuje spolu 4.250,- EUR. 2.12. Žalobca k dnešnému dňu zaplatil žalovanej od júla 2013 do apríla 2017 celkovo 46 splátok po 148,49 EUR, teda spolu 6.830,54 EUR, na základe čoho žalovaná žalobcovi v súčasnosti dlhuje čiastku 2.580.54 EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a to plnením bez právneho titulu, čo predstavuje preplatok v počte 17,378544 splátok po 148.49 EUR. Žalobca tvrdenia preukázal predloženým listinným dôkazom - prehľadom transakcií od 16.07.2013 do 06.04.2017 a výpisom z bankového účtu 4/2017. 2.13. Žalobca vyzval žalovanú prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia ku dňu 15.5.2016 a na mimosúdne usporiadanie vzájomných vzťahov do budúcnosti, avšak bez akejkoľvek odozvy zo strany žalovanej. Ako dôkaz predložil výzvu právnej zástupkyne žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že následne po tejto výzve aj naďalej pokračoval v splácaní celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom tak, ako je táto uvedená v Úverovej zmluve, keďže sa obával odobratia vozidla a tiež z dôvodu, že v tom čase ihneď nebolo možné postupovať ďalej v riešení sporu súdnou cestou. Okamihom uplatnenia nároku žalobcu touto žalobou, žalobca prestal splácať predmetnú celkovú čiastku. 2.14. Žalobca ďalej poukázal na to, že Podľa článku 5. bod a) Úverovej zmluvy: Zmluvné strany sa dohodli, že Úver, vrátane jeho príslušenstva, je zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k Predmetu financovania, ktorá bude uzatvorená zmluvnými stranami samostatne, po podpise Úverovej zmluvy. Na základe toho došlo medzi stranami sporu, a to žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, dňa 21.6.2013 k uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.: R. (ďalej len Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva), na základe ktorej sa žalovaná podľa článku 3.2: ...stáva výlučným vlastníkom Predmetu financovania so všetkými právami s týmto vlastníctvom spojenými. 2.15. Súčasne podľa ustanovenia článku 2.2. bod a) Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva Veriteľ a Dlžník sa dohodli, že za účelom zabezpečenia splatenia všetkých pohľadávok Veriteľa vzniknutých voči Dlžníkovi na základe alebo v súvislosti s ÚZ prevádza Dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje vlastnícke právo k Predmetu financovania na Veriteľa a Veriteľ Predmet financovania do svojho vlastníctva prijíma. Ako dôkaz žalobca predložil zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.: R. XX/XXXXXX, z ktorej vyplývajú tvrdené skutočnosti. Žalovaná je evidovaná ako vlastník vozidla v evidencii motorových vozidiel Policajného zboru SR, čo vyplýva z predloženého dôkazu : technického preukazu vozidla. 2.16. Podľa ustanovenia článku 3.1 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva Veriteľa Dlžník sa v súlade s ust. §133 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.. občiansky zákonník, v platnom znení, podpisom tejto zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k Predmetu financovania sa z Dlžníka na Veriteľa
prevádza bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie Predmetu financovania okamihom, ktorý bezprostredne nasleduje po tom, čo Dlžník nadobudol vlastnícke právo k Predmetu financovania podľa kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi Dlžníkom a Predajcom, a to s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia Pohľadávky podľa odseku 2.2. tejto zmluvy. Keďže zo strany žalobcu už došlo k uspokojeniu všetkých zákonných pohľadávok žalovanej, zabezpečených na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dočasným prevodom vlastníckeho práva k vozidlu, a došlo tak k naplneniu rozväzovacej podmienky podľa článku 3.1 tejto zmluvy, vlastnícke právo k vozidlu prešlo späť na žalobcu, a to ku dňu 19.12.2015, keď došlo z jeho strany k zaplateniu čiastky 4.250,- EUR. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že predmetné osobné motorové vozidle je jeho vlastníctvom, spočíva v skutočnosti, že žalobca má záujem na definovaní svojho právneho vzťahu k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, a to ako predmetu svojho vlastníckeho práva, čím sa zabráni, aby si žalovaná eventuálne uplatnila svoje nároky voči žalobcovi napr. výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Súčasne pozitívne určenie osoby žalobcu ako vlastníka tohto osobného motorového vozidla je potrebné ako právny titul pre zmenu osoby vlastníka vozidla a zápis žalobcu ako vlastníka vozidla v evidencii motorových vozidiel Policajného zboru SR.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 30.6.2017 a použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: 3.1. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila v sume 2580,54 EUR. Uviedla, že ako vyplýva z predloženej úverovej zmluvy, žalovaná poskytla žalobcovi úver v celkovej výške 3215,16 EUR. Predajná cena predmetu financovania bola vo výške 3562,- EUR už vrátane DPH. 3.2. V bode 2.1 úverovej zmluvy sa uvádza, že „klient podpisom tejto úverovej zmluvy vyhlasuje, že bol pred podpisom úverovej zmluvy zoznámený stým, že veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru vznikli náklady vo výške uvedenej v tomto čl. úverovej zmluvy a žiada týmto veriteľa o poskytnutie úveru na nákup predmetu financovania, špecifikovaného v čl. 3 úverovej zmluvy a na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru vo výške uvedenej nižšie. Podpisom úverovej zmluvy klient taktiež berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a náklady veriteľa spojené s poskytnutím úveru.“ 3.3. Z citovaného ustanovenia úverovej zmluvy teda vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté až dva úvery, a to úver na nákup predmetu financovania a úver na úhradu nákladov žalovanej spotených s poskytnutím úveru. K uvedenému žalovaná uviedla, že žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na prejednávanú oblasť, t.j. ani zákon o spotrebiteľských úveroch, ani príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani ustanovenia Obchodného zákonníka o úverovej zmluve nezakazujú možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Podstatné je, aby predmetná zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spĺňa. Rovnako ani súdna prax v čase uzatvorenia úverovej zmluvy ( rok 2013 nemala s uvedeným ustanovením úverovej zmluvy žiadny problém a ani výhrady). 3.4. K žiadnemu zavádzaniu zo strany žalovanej nedošlo, nakoľko žalobca presne vedel, v akej výške mu bude úver poskytnutý a on sám s touto výškou súhlasil. V bode 2.4 úverovej zmluvy je totiž presne uvedená celková výška úveru, žalobca bol s touto výškou oboznámený, s obsahom zmluvy súhlasil, na znak čoho ju podpísal, a neskôr aj plnil. 3.5. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovi uzatvorenej zmluvy žiadnym spôsobom nevnucoval a žalobca taktiež neprejavil záujem na individuálnom koncipovaní jednotlivých ustanovení zmluvy. 3.6. Celková výška úveru je v zmluve uvedená na 3215,16 eur. Predajná cena Predmetu financovania, t.j. kúpy motorového Vozidla, predstavuje čiastku 3562 eur už vrátane DPH. Čiastka 615,16 eur predstavuje náklady spojené s poskytnutím úveru. 3.7. Náklady nie sú samostatným príjmom žalovanej, ale je to náklad, ktorý žalovaná vynakladá na udržanie distribučnej siete (provízia poskytnutá predajcovi). To, čo fakticky v tomto konkrétnom prípade klient získal, bola práve možnosť získať financovanie okamžite bez ďalších časových i vecných nákladov (napr. cestovné, rezervačný poplatok), ktoré by inak musel objektívne vynaložiť, keď by si zaobstarával financovania od iného veriteľa, ktorý v mieste predávajúceho zastúpený nie je a taktiež možnosť ihneď si zakúpiť motorové vozidlo aj bez dostatočnej finančnej hotovosti. Výška nákladov a ich primeranosť je určená konkurenčnými cenami na sprostredkovateľskom trhu a v prípade, že by žalovaná odmietala platiť tieto náklady, potom by to zrejme znamenalo, že by nemohla mať takto rozvinutú sprostredkovateľskú sieť. Náklady žalovanej podľa nášho názoru možno zahrnúť pod cenu plnenia v
zmysle výluky z posudzovania primeranosti podľa § 53 ods. 1 OZ. V súlade so súdnou judikatúrou sa domnievame, že dojednania v úverovej zmluve týkajúce sa nákladov veriteľa sú vylúčené z preskúmania primeranosti v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 3.8. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaná zastáva názor, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného bodom 4. „Podmienky splácania úveru", kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 148,49 eur, o počte splátok - 60., o konečnej splatnosti úveru - 19.06.2018, o dátume prvej mesačnej splátky 19.07.2013 a tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené: „Klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci poskytnutia úveru, je splatnosť týchto splátok stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Úhrada nasledujúcich mesačných splátok vždy do 19. dňa v kalendárnom mesiaci. Uvedený názor je plne v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15. Okrem toho žalovaná poukázala na to, že splátkový kalendár s rozkladom splátok žalobcovi odovzdala pri podpise úverovej zmluvy, čo preukazuje aj podpis žalobcu na uvedenom splátkovom kalendári. Ako dôkaz žalovaná predložila splátkový kalendár, ktorý obsahuje podpis žalobcu a zástupcu žalovanej. 3.9. Žalovaná je presvedčená, že z jej strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímala platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 148,49 eur. Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je žalovaná presvedčená o tom, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo
- ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom,
- ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú,
- ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol - úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov 3.10. K určeniu vlastníckeho práva žalovaná uviedla že zo strany žalobcu k splateniu celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom nedošlo. Nemietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobcu. 3.11. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
4. Súd vykonal dokazovanie tak, že oboznámil listiny predložené žalobcom a žalovanou: úverovú zmluvu č. R. XX/XXXXXX, kúpnu zmluvu a technický preukaz vozidla, faktúru č. O., dohodu o poskytnutí marketingovej akcie, z ktorej vyplývajú tvrdené skutočnosti, prehľad transakcií od 16.07.2013 do 06.04.2017 a výpis z bankového účtu X/XXXX, zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.: R. XX/XXXXXX, technický preukaz vozidla a splátkový kalendár, ktorý obsahuje podpis žalobcu a zástupcu žalovanej.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav ako vyplýva z bodu 2. a 3. Tohto odôvodnenia.
6. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy: 6.1. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
6.2. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
6.3. Podľa § 553 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133). Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
6.4. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.5. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľ uzatvorili dňa 21.6.2013 úverovú zmluvu č. R. XX/XXXXXX. Ďalej nebolo sporné, že žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 21.6.2013 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo -RENAULT LAGÚNA GRAND TOUR (ďalej len “vozidlo”) s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou AUTO DISKONT s.r.o., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava 5, IČO: 35899620. V predmetnej Kúpnej zmluve, v článku E, bola kúpna cena za vozidlo dohodnutá vo výške 3.299,- EUR. Medzi stranami sporu bola dňa 21.6.2013 uzatvorená aj Dohoda o poskytnutí marketingovej akcie a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. R.. Žalovaná nepoprela, že na účely splatenia poskytnutého úveru žalobca žalovanému zaplatil sumu 6830,54 EUR, čo žalobca aj preukázal výpismi z účtu.
8. Skutkové okolnosti medzi stranami sporné neboli.
9. Súd právne posúdil vzťah z úverovej zmluvy ako aj ostatných zmluvných dokumentov ako vzťah spotrebiteľský. Čo sa týka úverovej zmluvy, súd na daný zmluvný skutkový stav aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. a príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalovaná ako právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, keď tvrdí, že výška úveru bola v zmluve uvedená nesprávne, výška RPMN a úrokovej sadzby bola v zmluve uvedená v nesprávnej výške a taktiež že je v zmluve uvedená nesprávna výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
10. Uvedené závery súd zhodne so žalobcom nasledovne: Pokiaľ ide o výklad úverovej zmluvy, treba zhodne s názorom žalovanej uviesť, že v bode 2.1. zmluvy žalobca ako klient svojim podpisom zmluvy vyhlásil, že bol pred podpisom úverovej zmluvy zoznámený s tým, že veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru vznikli náklady vo výške uvedenej v tomto čl. úverovej zmluvy (615,16 EUR) a žiada týmto veriteľa o poskytnutie úveru na nákup predmetu financovania, špecifikovaného v čl. 3 úverovej zmluvy a na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru vo výške uvedenej nižšie. Podpisom úverovej zmluvy klient vzal na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a náklady veriteľa spojené s poskytnutím úveru. Tu však treba poukázať na to, že predajná cena predmetu financovania bola 3.562,- EUR a žalobca zaplatil predávajúcemu v hotovosti pri podpise úverovej zmluvy 962,- EUR. Z titulu ceny predmetu financovania bolo potrebné predajcovi motorového vozidla z úveru doplatiť na kúpnu cenu ešte 2.600,- EUR. Zvyšok (615,16 EUR) z celkovej výšky úveru
(3.215,16 EUR) sa potom použil na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru vo výške 615,16 EUR tak, ako to bolo dohodnuté v článku 2.3 Úverovej zmluvy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že suma 615,16 EUR žalobcovi ako taká poskytnutá nebola, pretože išlo o náklady žalovanej, ktoré mal povinnosť z dôvodu poskytnutia úveru žalobca zaplatiť. Táto suma preto nemala byť zahrnutá do celkovej výšky úveru ale do celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru. V čl. 4. zmluvy je ako celková čiastka splatná spotrebiteľom uvedená suma 8909,40 EUR. Keďže celková výška úveru v skutočnosti predstavovala iba čiastku vo výške 2.600.- EUR, výška RPMN mala byť preto v zmluve uvedená vo výške 89,68 % a ročná úroková miera 27,96 % (pričom v zmluve je nesprávne uvedená vo výške 64,72 % a úroková sadzba 51,0319123 %). Súd zhodne so žalobcom konštatuje, že suma 615,16 EUR nie je v Úverovej zmluve bližšie špecifikovaná a teda nie je možné zo zmluvy zistiť aké protiplnenie žalobca ako spotrebiteľ za túto sumu dostal. Záverom súd konštatuje, že v úverovej zmluve je skutočne nesprávne uvedená celková výška úveru a nemožno dať za pravdu žalovanej, že išlo o ďalší úver, keďže už len zo samotného znenia zmluvy k takémuto záveru dôjsť nemožno. Podľa § 2 písm. g) a h) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, a celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Pokiaľ je suma 615,16 EUR v zmluve označovaná ako náklady spojené s poskytnutím úveru, tieto jednoznačne nie je možné považovať za poskytnutú čiastku úveru ale ako je táto suma označená - má byť zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
11. Následkom nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bez poplatkovosť poskytnutého úveru. Žalovaná preto nemá nárok na akékoľvek úroky a poplatky zo zmluvy o úvere.
12. Pokiaľ ide o tvrdenú absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.) tu treba uviesť, že zmluva v spojení so splátkovým kalendárom túto náležitosť obsahuje - a to v čl. 4 zmluvy. Bolo preukázané, že svojím podpisom žalobca prevzatie splátkového kalendára potvrdil a teda z uvedených listín žalobca vedel kedy v akej výške má jednotlivé splátky uhrádzať a vedel tak posúdiť rozsah svojho záväzku.
13. K výške odplaty súd uvádza, že podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Pokiaľ je správna výška RPMN vyplývajúca zo zmluvy 89,65 % a obvyklou odplatou požadovanou na finančnom trhu v čase uzavretia úverovej zmluvy, teda v júni 2013, za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vyjadrenou vo výške RPMN za celý finančný trh Slovenskej republiky, bola 20,76%, ide o odplatu, ktorá je podľa § 39 Občianskeho zákonníka dohodnutá v rozpore so zákonom a z toho dôvodu neplatná.
14. Vzhľadom na konštatovanie o neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej odplaty ako aj skutočnosť, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala nárok len na zaplatenie sumy poskytnutého úveru, t.j. sumy 2600,- EUR ako aj vyplatenej marketingovej akcie vo výške 1650,- EUR, čo vyplýva z uzatvorenej dohody o poskytnutí marketingovej akcie. Pretože žalobca vyplatil žalovanej celkovú sumu 6830,54 EUR, v časti rozdielu medzi týmito sumami ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pretože bolo plnené z neplatného právneho úkonu (v časti odplaty) ako aj bez právneho dôvodu (z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). Súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatila sumu 2580,54 EUR.
15. Podľa ustanovenia § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pretože žalovaná
uvedenú sumu nezaplatila na výzvu žalobcu, dostala sa tak do omeškania preto súd podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, a podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, (výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych hodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) zaviazal žalovanú aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy. Príslušenstvo predmetnej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia tak predstavujú: úroky z omeškania vo výške 5% ročne z čiastky 798,66 EUR od 16.5.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.5.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.6.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.7.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.8.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.9.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.10.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.11.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.12.2016 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.1.2017 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.2.2017 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.3.2017 do zaplatenia, 5% ročne z čiastky 148,49 EUR od 19.4.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky: odmena advokáta za dva úkony právnej slúži prevzatia veci a výzvy na zaplatenie vo výške 120,06 EUR, čo vyplýva z predložených dôkazov: výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, a pokladničného dokladu (č.l. 32 - 35 spisu). Omeškanie žalobca odôvodnil a preukázal podaním lístkom o odoslaní výzvy dňa 25.4.2016, a teda dňa 16.5.20416 bola žalovaná preukázateľne v omeškaní so zaplatením.
16. V časti určenia vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva pričom konštatuje, že naliehavý právny záujem je daný, keďže iná žaloba, ktorou by sa žalobca domáhal svojho práva v danom prípade neprichádza do úvahy. Vozidlo, ktorého určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha je evidované podľa technického preukazu na žalovanú v evidencii motorových vozidiel Policajného zboru SR. Preto jediným prostriedkom ochrany práva žalobcu je určovacia žaloba.
17. Súd vyššie konštatoval záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru. Splatením istiny a marketingovej akcie došlo k uhradeniu pohľadávky žalovanej a preto podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka prešlo právo späť na toho kto ho previedol, t.j. na žalobcu. Takýto postup bol dohodnutý aj v samotnej zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel pretože mal preukázané, že zo strany žalobcu už došlo k uspokojeniu všetkých zákonných pohľadávok žalovanej, zabezpečených na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dočasným prevodom vlastníckeho práva k vozidlu, a došlo tak k naplneniu rozväzovacej podmienky podľa článku 3.1 tejto zmluvy, vlastnícke právo k vozidlu prešlo späť na žalobcu, a to ku dňu 19.12.2015, keď došlo z jeho strany k zaplateniu čiastky 4.250,- EUR.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd ich náhradu priznal proti žalovanej v plnej výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.