Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-38-2022.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - S. A., A. XXX/XX, t.č. bytom T. - L., T. XXX a otca A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Y., G. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/43/2006-9 zo dňa 16.05.2006 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eura (1.000,-Sk) na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2022, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.02.2022 do 30.04.2022 činí sumu 350,43 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2022 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,14,- eur na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo určené výživné pred 16 rokmi a od tej doby došlo k všeobecnému nárastu životných nákladov a taktiež sa výrazne zmenili pomery na strane maloletého spočívajúce v tom, že je starší, navštevuje strednú školu, čím sa zvýšili výdavky na školské potreby, cestovanie, stravu, ošatenie, obuv. Matka nie je schopná všetky výdavky uhrádzať nakoľko jej príjem je 700,- eur mesačne.
2. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec maloletého, ktorý mal doručenie predvolania vykázané fikciou. Svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd pojednával podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku aj v neprítomnosti otca.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že už asi rok a pol býva u priateľa v jeho rodinnom dome, s ktorým hradia všetky náklady na polovicu. Otec maloletého stále platí 33 eur, okrem toho žiadnym spôsobom na dieťa neprispieva, nestretáva sa s ním, nemá o syna žiadny záujem. Naposledy ho videl keď mal syn tri roky, keď matka išla aj so synom ku nim, ale z jeho strany nebol žiadny záujem o svoje dieťa. Priateľ zarobí okolo 1.000 eur mesačne v čistom, má jedno dieťa, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti a dostáva naň výživné 120 eur. Otec maloletého zo začiatku výživné neplatil riadne, posielal ako sa
mu chcelo, tak to musela dať exekútorovi a keďže doteraz nebol nikde riadne zamestnaný, tak mu to exekútor nemal z čoho zrážať, začali mu to zrážať až teraz, keď sa zamestnal u tohto zamestnávateľa.
4. Matka v konečnom návrhu žiadala zvýšiť výživné na 150,- eur od februára 2022, kedy návrh podávala.
5. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že vzhľadom na vykonanie dokazovanie má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa zvýšenie výživného zo sumy 33 eur na sumu 120 eur mesačne.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu: návrh, rodný list maloletého P., potvrdenie o poberaní PnD matkou, doklady ohľadne platenia za obedy v školskej jedálni, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme matky, lustrácia na otca v Sociálnej poisťovni, lustrácia na otca v Registri obyvateľov, potvrdenie o príjme otca, exekučný príkaz, príkaz na začatie exekúcie, správa o doručovaní zásielky, aktuálna lustrácia so Sociálnej poisťovne, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 24P/309/2011, 11P/206/2008, 24P/43/2006 z neho rozhodnutie na čl. 9 a nasledovnéa zistil tento skutočný stav:
7. Maloletý P. P., nar. XX.XX.XXXX pochádza z matky A. G., nar. XX.XX.XXXX a otca A. P., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.: 24P/43/2006 - 9 zo dňa 16.05.2006 bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 33,19 eura (1.000,-Sk). V čase tohto rozhodnutia súdu matka maloletého poberala rodičovský príspevok v sume 140,41 eur (4230,- Sk) a PnD v sume 17,92 eur (540,- Sk). Starala o svoju matku ako opatrovateľka a jej príjem bol 215,76,- eur (6500,- Sk) mesačne, bývala v rodinnom dome so svojou matkou a prispievala jej na bývanie sumou 77,34,- eur. (2330,- Sk). Otec maloletého v tom čase bol nezamestnaný, bez príjmu, neevidovaný na úrade práce a býval v domácnosti so svojou matkou a súrodencami. Výdavky na maloletého boli na plienky a sunar v sume 82,98 eur (2500,- Sk) a ostatné bežné výdavky na stravu, hygienu a oblečenie primerané veku.
8. Aktuálne maloletý navštevuje druhý ročník SOŠ elektrotechnickej v K., denne dochádza autobusom, čo je 1,20 eur na deň cestovné. Za obedy platí 32 eur a ZRŠ je 20 eur ročne. Zvýšené výdavky má hlavne na oblečenie, stravu, školské potreby a iné pomôcky. Maloletý hráva ping pong, kde si musí kupovať občas rakety a tiež futbal, tam zase kupuje lopty, kopačky, halovky. Matka maloletému pravidelne prispieva vreckovým.
9. Matka pracuje ako ošetrovateľka moriek vo firme BRANKO a jej príjem je cca.710,- eur mesačne a poberá prídavky na maloletého v sume 25,88 eura mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka s maloletým býva u svojho priateľa v jeho rodinnom dome, kde sa mesačne platí elektrina 70 eur, plyn 100 eur, hypotéka 351 eur, voda 15 eur. Matka prispieva polovicou týchto výdavkov.
10. Otec maloletého pracuje v spoločnosti Auguste Cryogenetics Slovakia, s.r.o., kde dosahuje príjem v sume 938,- eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, na strane povinnej osoby platiť výživné, resp. rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. V tomto prípade došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov aj maloletého dieťaťa. V čase pôvodného rozhodovania bola matka na materskej dovolenke, otec bol nezamestnaný a dohodli sa na minimálnom výživnom. Aktuálne sú obaja rodičia riadne zamestnaný, príjem matky sa zvýšil na sumu 710,- eur a príjem otca je momentálne 930,- eur. Taktiež nastala zmena pomerov u maloletého dieťaťa, najmä v jeho vývine, nakoľko je už vo veku blízkej dospelosti a je nesporné, že so zvyšujúcim sa vekom maloletých detí a ich nástupom na vyššie stupne vzdelávania preukázateľne súvisia aj vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen ich bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na ich ďalšie odôvodnené potreby, športové aktivity a sociálne vyžitie. Maloleté deti rastú, vyvíjajú sa fyzicky, psychicky aj sociálne. Všetka starostlivosť o maloletého je na pleciach matky, nakoľko sa na postupne zvyšujúcich sa výdavkoch na maloleté dieťa priamo úmerne podieľala len matka, pretože otec matke so starostlivosťou o maloleté deti žiadnym spôsobom nepomáha a o maloletého sa nezaujíma ani po finančnej stránke. Pomery na strane otca maloletého sa oproti minulému stavu zmenili v tom, že otec je schopný dosahovať príjem v určitej výške z práce o čom svedčí jeho mzdový list z aktuálneho zamestnania a je zrejmé, že z tohto príjmu je následne schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému aj po jej zvýšení. Súd pri určovaní výšky výživného preto vychádzal aj z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec by si mal uvedomiť, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému si musí plniť pravidelne a riadne tak, ako mu táto bola určená, nakoľko finančné prostriedky, ktoré má poukazovať každý mesiac k 15-temu dňu v mesiaci slúžia na zabezpečovanie základných životných potrieb pre jeho maloleté dieťa. Súd vzhľadom na stav pomerov, ktoré dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej otca rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
21. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, t.j. od februára 2022. Otcovi, ktorý si plní vyživovaciu povinnosť v doteraz stanovenej výške, tak vzniklo zročné výživné o výške 350,43 eura (150 - 33,19 = 116,81 eura x 3 mesiace), ktorú sumu
súd povolil otcovi posplácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur a to s prihliadnutím k výške zameškaného výživného, veku maloleté dieťaťa, ako aj k výške príjmu otca maloletého.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).