Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-25-2017.pdf
PDF · 150.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci proti obžalovanému M. D. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1, písmeno e), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. marca 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. D., nar. XX.XX.XXXX H. M. G., trvale bytom D., Z.. X. G. Č.. XXX/XXX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 05.05.2016 v čase asi o 12:30 hod. v D. U. Z. L., na autobusovej zástavke, nachádzajúcej sa v blízkosti 7. Základnej školy D., vyvolával verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu a to tak, že pristupujúc k maloletej U.. L.., nar. XX.XX.XXXX, ktorá stála na zástavke, si rozopol zips na nohaviciach a bezprostredne pred ňou obnažil svoj pohlavný úd, pričom v dôsledku konania obžalovaného M. D. maloletá U..L.. utrpela akútnu stresovú reakciu,
t e d a
dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že vyvolal verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á ch a l
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a
o d s u dz u j e
Podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v D. podala dňa 10.7.2017 na obžalovaného M. D. obžalobu pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý žiadal hlavné pojednávanie vykonať v jeho neprítomnosti a súhlasil s vykonaním všetkých výsluchov, čítaním listín a znaleckých posudkov. Z prečítanej výpovede obžalovaného na návrh prokurátora, výpoveďami poškodených G.. G. H. a C.. G. H., svedkýň E. R. a C.. M. K., prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu svedkyne maloletej U. L., výpoveďou znalca D.. K. R., prečítaním znaleckých posudkov G.. N. Š. a A.. G.. N. L.Š., prečítaním zápisnice o previerke výpovede na mieste s fotodokumentáciou, zápisnice o vydaní veci s fotodokumentáciou, záznamu o dychovej skúške, oznámenia Okresného úradu F., správ a posudkov na obžalovaného a odpisu z registra trestov súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poškodení G.. G. H. K. C.. G. H. náhradu škody nežiadali. Obhajca v záverečnej reči namietol, že C.. G. H. nepatria práva poškodeného v danom konaní. Súd však na začiatku hlavného pojednávania s poukazom na § 256 odsek 3 Trestného poriadku skúmal, či si v konaní neuplatňujú práva poškodeného osoby, ktorým toto právo nepatrí, a keďže takúto skutočnosť nezistil, osobitne o tom nerozhodoval. K postaveniu C.. G. H. ako poškodeného treba uviesť, že nie je otcom maloletej U., avšak je manželom jej matky G.. G. H., s maloletou žije v spoločnej domácnosti od jej 6. roku života a na súde sa vedie konanie o osvojenie, s čím biologický otec súhlasil. Maloletú podľa jeho vyjadrenia berie ako dcéru. Podľa § 46 odsek 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. G.. G. H. je evidentne vo vzťahu k maloletej takou osobou, ktorá by jej ujmu mohla pociťovať ako ujmu vlastnú, teda je poškodenou osobou, keďže mu trestným činom mohli byť spôsobené škodlivé následky, ktoré majú skôr povahu psychickej škody, emocionálneho utrpenia, prípadne obmedzenie základných práv.
Z prečítanej výpovede obžalovaného M. D.Í. z prípravného konania vyplýva, že uvedeného dňa okolo obeda išiel svojím autom od kamaráta, u ktorého prespal smerom na sídlisko K. F.. U kamaráta oslavoval narodeniny a vypil asi 7 - 8 pív. Počas jazdy pociťoval ťažkosti žalúdka a potreboval močiť, preto odstavil vozidlo pred nejakým panelákom, kde bola zeleň. Vystúpil z auta, prešiel asi 20 - 30 metrov a išiel od chodníka smerom ku kríkom vykonať malú potrebu. Po jej vykonaní si zapol zips na nohaviciach, ale mal problém s jeho zapnutím. Išiel naspäť k chodníku, potom prešiel do druhej ulice, ktorá križuje ulicu, kde parkoval, pričom takto sa prechádzal asi 15 - 20 minút. Potom sa vrátil k autu a pred ním prudko zastavilo nejaké vozidlo, z ktorého vybehol muž a rozbehol sa smerom k nemu. Zľakol sa a začal utekať, lebo muž vyzeral agresívne a evidentne išiel po ňom. Potom prišla na miesto hliadka polície, preto zastavil. Následne bol zadržaný. Až na polícii mu uviedli dôvod zadržania, ktorým malo byť, že chcel ocikať malé dievča a už vtedy popieral, že by sa také niečo stalo. Po vystúpení z vozidla nezaregistroval žiadne mladé dievča, vykonal len malú potrebu a išiel sa prejsť, pričom mal problém so zapínaním zipsu, čo u niekoho, kto to videl mohlo vzbudiť mylný dojem. Obžalovaný podaním doručeným pred pojednávaním 22.1.2018 súhlasil s vykonaním všetkých dôkazov výsluchmi, čítaním listín, znaleckých posudkov a podobne, ktorých vykonanie súd považuje za potrebné.
Obžalovaný ani obhajca po doručení obžaloby a poučení podľa § 240 odsek 3, 4 Trestného poriadku nenavrhli vypočutie maloletej U. H., ktorej výsluch navrhol prokurátor oboznámiť len z obrazovo- zvukového záznamu. Obhajca obžalovaného v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní nenamietal poradie ani spôsob vykonania dôkazov, pričom súd uviedol, že výpoveď maloletej svedkyne bude vykonaná oboznámením obrazovo-zvukového záznamu. Obhajca až pri zisťovaní súdu podľa § 272 Trestného poriadku, či strany majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania uviedol, že maloletú U. navrhuje vypočuť. Obhajca obžalovaného namietal nezákonnosť prípravného konania, nakoľko obžalovaný bol zadržaný 5.5.2016 o 12:50 hod a toho istého dňa bolo začaté trestné stíhanie a obžalovaný ako zadržaný si zvolil obhajcu C.. K., ktorá sa zúčastnila výsluchu zadržaného 6.5.2016, ktorý skončil o 8:55 hod a ten
deň bol doplnený a skončil o 11:45 hod. V čase od 10.00 hod bola vypočutá maloletá a obhajkyni nebol umožnený prístup na tento výsluch ani na jeho pokračovanie o 10:34 hod. Obhajca poukázal na protichodné výpovede obžalovaného a maloletej, pričom znalecké posudky zvierohodňujú výpoveď maloletej a súčasne vyšetrenia obžalovaného ukazujú, že pravdepodobne nemá záujem o sexuálnu interakciu s detskými objektmi a nebola u neho zistená žiadna deviácia. Podľa obhajcu maloletá zjavne zle vnímala celú situáciu. Okrem toho uviedla, že pred učiteľkou plakala, čo učiteľka nepotvrdila, nevidela u obžalovaného spodné prádlo, hoci polícii vydal plátené boxerky, ktoré mal oblečené. Maloletá vypovedala 21 hodín po skutku a o veci sa rozprávala s kamarátkami. Taktiež je nelogické, aby sa obžalovaný po skutku, ešte asi 20 minút prechádzal okolo školy a taktiež nekorešpondujú výpovede matky a učiteľky o tom, kedy mal obžalovaný prejsť popred školu, keď ho maloletá ukázala učiteľke.
Poškodená G.. G. H. uviedla, že dcéra jej zavolala s tým, že skončili v škole skôr a čaká na zastávke. Povedala jej nech počká 5 - 10 minút, že pre ňu príde. Za chvíľu asi o 2 - 3 minúty jej volala dcéra s plačom, že uteká naspäť do školy, lebo k nej pristúpil nejaký pán, ktorý ju chcel zrejme ocikať. Povedala jej, nech uteká do školy, zastaví prvú pani učiteľku a nech počká pri nej, že príde. Medzitým zavolala na 158, kde upovedomila hliadku a potom manželovi, ktorému povedala, že dcéru napadol nejaký chlap s vtákom vonku. Ku škole prišla prvá, potom policajti, dcéru zo školy vyzdvihla, tá polícii uviedla popis muža a išli ho hľadať. Hliadka jednou stranou, oni druhou stranou. Skončili na Z.. L., kde vychádzal dotyčný z Z. X. G.. Oni na boku cesty zastavili a on sa zjavil z ľavej strany, prešiel im pred autom, kde ho dcéra spoznala. Zašiel vpravo do ulice, kde sú bytovky, tam sa chvíľu pomotal a následne im vyšiel spoza auta, kde sa vracal naspäť k škole. Vzápätí prišiel na aute jej manžel, ukázala mu na muža na chodníku a on zaparkoval za ním, pričom tam stálo ďalšie dievča. Jej manžel na toho muža kráčajúceho po chodníku zakričal že, čo to robí, čo to urobil. Dotyčný sa rozbehol a ona mala pocit, ako keby si niečo dával do ľavého vrecka, na čo neskôr upozornila aj políciu a tí jej povedali, že má pokazený zips na nohaviciach a snažil sa ho zapnúť. Z Z. R. prišla hliadka a aj s manželom začali toho muža naháňať, lebo utekal na sídlisko medzi bytovky. Iného už svedkom nebola, iba keď toho muža nakladali do policajného auta. Po skutku sa s dcérou vrátila na miesto, aby jej presne povedala, čo sa stalo, aby neprišlo k nejakému nedorozumeniu. Dcéra jej povedala, že stála čelom k ceste na zastávke, ten muž pristúpil k nej sprava, išiel z chodníka krížom cez cestu k nej, pričom ona stála na chodníku na zastávke. Všimla si ho, keď bol v strede cesty. Prišiel k nej veľmi blízko a vytiahol si pohlavný úd, ale dcéra tomu nerozumela, myslela si, že ju chce očúrať, zľakla sa, odskočila na cestu, snažila sa ho obísť, utekala naspäť do školy, on išiel za ňou. Ako zabočila do školy, tak on išiel ďalej rovno, celé to obišiel a vracal sa cez Z. X. G.. Dcéra po skutku bola niekoľko dní plačlivá, bála sa vyniesť smeti, bála sa ísť sama do školy aj kúsok, keď mala vystúpiť z auta. Na zastávke už nechcela čakať, čakala v škole. Toto trvalo možno do týždňa.
Poškodený C.. G. H. uviedol, že mu zavolala manželka, že U. napadol nejaký úchylák pred školou, ale presné slová si nepamätá, pričom hneď sadol do auta a išiel k škole. Z L. V. odbočil na L.T., kde zbadal manželku aj s U. v aute, prstom mu ukázali na dotyčného človeka. Zastavil s autom pri chodníku na jeho úrovni. Videl, že mal rozopnutý zips a od neho stálo asi 2 - 3 metre ďalšie dievča. On vystúpil rýchlejšie z auta a povedal mu zvýšeným hlasom, čo to robíš, čo si to urobil. Išiel smerom za ním a vtedy sa dotyčný rozbehol po L. smerom na zimný štadión. On sa rozbehol za ním, celý čas počas toho behu si voľačo robil v oblasti pohlavného údu a popritom utekal. Po ľavej strane už boli policajti, ktorí ho začali tiež naháňať. Prešli cez R. Z. cez prechod, pokračovali po L. na zimný štadión kde za výškovým domom odbočil doprava. Policajti boli po ľavej strane s autom, jeden z nich vystúpil z auta, rozbehol sa po ňom a druhý autom ho obišiel poza tú bytovku, kde ho zadržali, pričom mal otvorený zips na nohaviciach.
Svedkyňa E. R., učiteľka v škole uviedla, že v čase medzi 5. a 6. hodinou mali prestávku, bola vo vestibule a v tom momente pribehla U. do školy, pričom bola veľmi rozrušená, preto k nej pristúpila . Nevedela jej hneď povedať čo sa deje. Musela ju ukľudňovať a potom z nej vyšlo, že ju nejaký pán chcel očúrať, ona to tak povedala. Kázala jej zavolať mame, čo aj urobila, pričom do telefónu mame povedala to isté ako jej. Neplakala, ale na hlase bolo poznať, že je rozrušená. Ako dovolala, tak vzápätí ten chlap prechádzal bežnou chôdzou pred školou po chodníku a ona na neho ukázala, že je to on, čo mohlo byť tak o 3 až 5 minút ako prišla. Keď zazvonilo, išla na hodinu, keďže rodičia U. boli na ceste. U. učí už druhý rok a pozná ju ako šikovné, rozumné dievča, ktoré nepotrebovalo ničím zaujať. Nikdy nemala pocit, že by si U. vymýšľala.
Z prehraného obrazovo zvukového záznamu z výsluchu svedkyne - osoby mladšej ako 18 rokov U. H. (pôvodne L.) podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 135 odsek 4 Trestného poriadku
vyplynulo, že dňa 05.05.2016, keď išla zo školy zavolala mamine, že pre ňu môže prísť a išla ju čakať na zastávku autobusu v blízkosti školy, na ktorej bola sama. Za chvíľu tam z pravej strany od cesty prišiel pán, ktorý si začal rozopínať zips na gatiach, pričom gombík mal zapnutý. Keď si začal rozopínať gate bol od nej asi 1 až 1,5 m ďaleko. Ten muž nič nepovedal. Pozerala sa, prečo si po ceste rozopína gate a prišlo jej to divné. On si rozopol gate a vytiahol si ho smerom k nej, ako by ju chcel ocikať. Maloletá ukázala aj v akej polohe mal ten muž pohlavný úd v ruke, asi vo vodorovnej polohe, pričom mu videla ruky a časť údu a ukázala asi v akej dĺžke. Obnaženého muža, ktorý by si držal pohlavný úd ešte nevidela. Spodnú bielizeň nemal. Išiel smerom k nej, preto ustúpila na cestu, obišla ho a utekala do školy, pričom telefonovala mamine a povedala jej, čo sa stalo. Nevidela, že by išiel vykonať malú potrebu, lebo sa neotáčala. V škole stretla triednu učiteľku a aj tejto uviedla, čo sa stalo. Bola vystrašená, nevedela čo má robiť a bála sa, že sa jej niečo stane. Na to prešiel ten muž okolo školy a aj učiteľke povedala, že je to on, pričom išiel smerom k záhradníckej škole. Po príchode mamy nastúpila k nej do auta a išli ho hľadať. Medzitým prišla polícia a tí ho tiež hľadali. Potom zastavili na odbočke pri hlavnej ceste k ich škole a tu videla toho muža, ktorého ukázala aj mamine, pričom muž zašiel za bytovku a neskôr ho videli v spätnom zrkadle ako ide k zastávke. Potom prišiel jej tatino a mamina mu ukázala na toho muža. Tatino po ňom kričal, že to čo spravil a začal za ním utekať. V tom čase na zastávke bola aj jej spolužiačka, ktorá sa jej pýtala, prečo predtým plakala.
Znalec D.. K. R. uviedol, že vo veci vypracoval znalecký posudok, pričom maloletú vyšetril dňa 27.6.2016, pričom podľa záverov znaleckého posudku intelektové výkony a schopnosti maloletej U. sú na úrovni ľahkého populačného nadpriemeru. Verbálna zložka intelektu je vo vyššom pásme priemernej inteligencie a maloletá má nadpriemerne rozvinutý technický komponent myslenia. Maloletá je vo vývinovom období pubescencie, má primeranú kontrolu afektu, nevykazuje vo zvýšenej miere maladaptívne správanie sa. Rozumová chápavosť maloletej sa nachádza na úrovni ľahkého populačného nadpriemeru. Kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila a na ktorých sa priamo zúčastnila. Testovanie reality je zachované, nie sú u nej prítomné poruchy vnímania a myslenia. Maloletá nemá chorobne skreslenú realitu, je voči sebe dostatočne kritická a má vytvorený primeraný náhľad na seba a svoje konanie. Znalec nezistil u maloletej sklon k fabuláciám a to ani v rámci predmetnej veci, ktorú popisuje vecne a priliehavo. Psychologická vierohodnosť maloletej je zachovaná. Vyšetrením znalec u maloletej nezistil afektívne, resp. úzkostné či adaptačné poruchy ako následok prežitej udalosti, pričom u maloletej na základe vyšetrenia a najmä anamnestických údajov konštatoval, že prekonala akútnu stresovú reakciu, ktorá je prechodnou poruchou, ktorá vzniká u jedinca bez inej zjavnej psychickej poruchy ako odpoveď na výnimočný fyzický, či psychický stres a ktorá zvyčajne odoznie v priebehu hodín alebo dní. Táto akútna stresová reakcia vznikla ako následok osobného vystavenia sa maloletej k exhibicionizmu páchateľa tak, ako to maloletá popisuje vo výpovedi. Maloletá po incidente vykazovala strachové reakcie, ktoré by nemali zanechať zásadnejšie dopady na jej psychike. U maloletej stresová situácia trvala niekoľko týždňov, malo to tendenciu klesajúcu, prejavovalo sa to v zmysle spánku, obavnými myšlienkami súvisiace s realizovaním jej každodenných povinností, kde si vyžadovala lepšiu kooperáciu zo strany rodičov, keďže mala obavy z toho, že by sa to mohlo opakovať. U maloletej prejavy fabulácie, teda vedomého vymýšľania si, skresľovania situácie znalec nezistil. Znalec k prehratému záznamu výpovede maloletej U. uviedol, že nevidel nič atypické v tom zmysle, že by to, čo maloletá zmieňovala bolo iné, ako v rámci jeho vyšetrenia, teda bola podľa jej vyjadrenia vystavená určitej stresujúcej situácii, pričom znalec nehodnotil, čo vyvolalo emočnú odozvu, pričom išlo o obavu, strach. Primerane tejto situácii reagovala, aktivizovala sieť osôb, ktorým dôveruje, teda rodičia, učiteľka a mala primeranú emočnú odozvu k tomu, čo prežila, aj keď tam bolo vidieť, že je tam nejaké racio, javí sa byť skôr racionálnejší ako emočnejší typ. Vzhľadom na jej vek 11 rokov v tom čase to dobre prežívala, nadmerne to emočne neprežívala, nepriliehavo neprežívala tú situáciu, mala tendenciu ju kontrolovať. Znalec nezistil v jej výpovedi nijaký rozpor k tomu, čo rozprávala v rámci jeho vyšetrenia. Brala to tak, ako niečo nepríjemné, čomu bola krátkodobo vystavená, neopakovalo sa to, netrvalo to dlho, bolo to pre ňu skôr krátkodobé vystavenie stresovej situácii, ktorú riešila odchodom od tej stresovej situácie, čo je očakávaná reakcia. Vyjadrovala sa primerane veku, bližšie svoje úvahy neuvádzala, čo sa toho močenia napr. týkalo, ale evidentne jej tá situácia bola nepríjemná. Z jej výpovede sa dá povedať, že tá nepríjemná situácia sa dostala do centra jej zorného poľa a ten podnet si pýtal nejakú jej pozornosť, čo je teda atypická situácia v nejakej bežnej interakcii v bežnom spoločenskom priestore ako je ulica, kde chodia ľudia.
Svedkyňa C.. M. K., ktorej vypočutie navrhol obhajca, uviedla, že v tejto veci po zadržaní obžalovaného vystupovala ako obhajkyňa a klient ju zabavil mlčanlivosti. Obžalovaný ju poveril zastupovaním vo štvrtok večer, keď bol zadržaný ako podozrivý a potom sa vykonávali úkony až do piatku rána, kedy bola na výsluchu obžalovaného v tom čase v pozícii zadržaného podozrivého. Keď sa skončil výsluch zadržaného, tak jej povedali, že má byť prepočutá maloletá, že ju budú volať. Policajti jej zavolali a ona prišla, avšak do miestnosti, kde bola vypočúvaná maloletá jej prokurátorka nedovolila vstúpiť, nakoľko jej partner bol zadržaný a nebol ešte obvinený. Po ukončení výsluchu s jeho obsahom nebola oboznámená a nemohla klásť otázky, lebo nevedela, kedy výsluch skončil. Potom ju zavolali na výsluch podozrivého, po ktorom jej volali, že bude prepustený, preto prišla pre neho. Keď boli na ceste do F., tak jej policajti volali, že majú prísť na previerku výpovede priamo na mieste, ktorej sa zúčastnili.
Z prečítaného znaleckého posudku G.. N. Š. vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená sexuálna deviácia a netrpí duševnou chorobou, ktorá by mohla mať vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný v čase spáchania činu bol v štádiu odznievajúcej alkoholovej opitosti, v eliminačnej fáze a vzhľadom na hladinu alkoholu v jeho dychu 0,62 promile nemusel vykazovať klinicky žiadne prejavy podnapitosti.
Z prečítaného znaleckého posudku A.. G.. N. L. vyplýva, že zo záverov falopletyzmografického vyšetrenia (PPG) vyšetrenia obžalovaného vyplýva, že ide o záznam reprezentujúci nadpriemernú tumescenčnú aktivitu heterosexuálne orientovaného jedinca k stúpajúcemu trendu PPG krivky prispievali výlučne reakcie po prezentácii heterosexuálnych partnerov s jedincami dospelého veku pri párovej sexuálnej aktivite bez mechanizmov vyjadrujúcich násilné formy dosahovania vzrušenia. Kvantitatívne charakteristiky PPG krivky diferencujúce podnety s dospelými a detskými objektmi podporujú úvahu o výlučnom podiele záujmu obžalovaného o osoby v dospelom veku. Vzhľadom k uvedenému nie je PPG nález typickým pre osoby s významnou resp. výlučnou preferenciou detských objektov. Vo vzťahu k exhibícii ide o deviáciu in modo, teda v spôsobe, pričom PPG vyšetrenie neposkytuje vzhľadom na charakter mechanizmu deviácie také možnosti ako skúmanie deviácií in objecto. Vo vzťahu k prípadu znalec konštatoval, že obžalovaný na základe PPG vyšetrenia nemá pravdepodobne záujem o sexuálnu interakciu s detskými objektmi ani o agresívne formy dosahovania vzrušenia. Pravdepodobnosť deviácie v zmysle pedofílie je nízka. Posúdenie exhibicionizmu ako deviácie je v PPG limitované. Z hľadiska psychológie sexuality znalec upozornil na zvláštnosti osobnosti obžalovaného, ktoré môžu mať súvis s potenciálom pre tendenciu k neadaptívnym formám uspokojovania pohlavného pudu, čo vyplýva zo záverov psychodiagnostického vyšetrenia v klinickom kontexte. Intelekt obžalovaného znalec vyhodnotil v pásme širšej populačnej normy. U obžalovaného nezaznamenal poruchy vnímania ani myslenia.
Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste s fotodokumentáciou vyplýva, že s obžalovaným bola dňa 06.05.2016 vykonaná previerka výpovede, kde obžalovaný ukázal miesto, kde zaparkoval svoje vozidlo a to pri bytovom dome na L. Č.. X. Následne ukázal, kadiaľ od vozidla pokračoval peši, pričom išiel po chodníku na ulici L. smerom na ulicu L.. Obžalovaný taktiež ukázal, kde vykonával malú potrebu a to pred bytovým domom Č.. X U. L. Z., kde sú vo vzdialenosti 2 metrov od chodníka 4 stromy. Nato obžalovaný ukázal, že potom išiel smerom na križovatku ulíc L. - R.. Obžalovaný taktiež ukázal miesto, kde pri ňom zastavilo vozidlo poškodeného, čo bolo na chodníku na ulici L. pri základnej škole.
Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný na výzvu polície vydal rifľové nohavice modrej farby a spodné plátenné boxerky šedej farby, ktoré mal na sebe. Zo záznamov o dychovej skúške vyplýva, že obžalovanému bola dňa 05.05.2016 o 13:12 hod. nameraná hodnota 0,30 mg/L alkoholu v dychu, čo je v prepočte 0,62 promile, a o 13:56 hod. 0,20 mg/L v dychu. Z oznámenia Okresného úradu F. vyplýva, že za obdobie roku 2011 nemá v evidencii priestupkov žiaden záznam. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov. V evidencii priestupkov má od roku 2013 štyri priestupky v doprave, z ktorých boli dva vyriešené napomenutím a dva blokovou pokutou 10 a 20 eur. V obci D., kde má obžalovaný trvalý pobyt má dobrú povesť, má slušné spoločenské vystupovanie a nemá sklony k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov.
Podľa § 364 odsek 1 písmeno e), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho
exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, a čin spácha na chránenej osobe, potrestá sa na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku, a to na základe výsluchu maloletej U. H. (predtým L.), ale aj na základe výpovedí poškodených G.. G. H. a C.. G. H., svedkyne E. R., znalca D.. K. R. ako aj ďalšími zabezpečenými dôkazmi. Výsluch maloletej U. vykonaný pred vznesením obvinenia, kedy obvinený nemal možnosť klásť svedkyni otázky, súd nepovažuje za neprípustný dôkaz, aj keď nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, keďže bol vykonaný v súlade s ustanovením § 135 Trestného poriadku, pričom súd opätovné vypočutie maloletej U. nepovažoval za nevyhnutné, keďže daný skutok dostatočne preukazujú aj všetky logicky na seba nadväzujúce nepriame dôkazy, pri ktorých súd nevidel aký rozpor, ktorý by bolo potrebné odstraňovať opätovným výsluchom maloletej, preto jej opätovné vypočutie odmietol. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný (i obhajca) bol riadne poučený o povinnosti bez meškania po doručení obžaloby oznámiť súdu, ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe čítať, čo obžalovaný ani obhajca nevyužili nie len po doručení obžaloby, ale ani v priebehu hlavného pojednávania, pričom obžalovaný súhlasil s vykonaním dôkazov výsluchmi, čítaním listín, znaleckých posudkov a podobne a súčasne žiadal vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, teda sám sa vzdal práva aj na vyjadrenie sa k takto vykonanému dôkazu na hlavnom pojednávaní. Obhajca obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania k spôsobu vykonania aj tohto dôkazu nemal námietky a výsluch maloletej navrhol až po vykonaní všetkých dovtedy navrhnutých dôkazov. Výpoveď maloletej U. H. (vtedy L.) bola vykonaná dňa 6.5.2016 v čase od 10:00 hod do 10:48 hod za prítomnosti psychologičky D.. H. E., sociálnej pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G.. Q. Š. a prokurátorky, pričom z celého priebehu výsluchu maloletej bol vyhotovený obrazovo zvukový záznam, teda výsluch bol vykonaný v súlade s ustanovením § 135 Trestného poriadku, pričom výsluch maloletej bol vykonaný pred vznesením obvinenia obžalovanému, keďže z jej výpovede ako aj vykonaného znaleckého dokazovania ohľadom maloletej bolo potrebné zistiť skutočnosti rozhodujúce pre dôvodnosť vznesenia obvinenia. V tomto štádiu konania neboli žiadnym spôsobom porušené práva obvineného, v danom čase len zadržaného podozrivého tým, že nebolo umožnené zvolenej advokátke zúčastniť sa výsluchu maloletej, nakoľko obžalovanému bolo obvinenie vznesené uznesením povereného príslušníka až dňa 16.11.2016. Právo M. D., resp. ním zvolenej advokátky zúčastniť sa úkonov trestného konania, najmä klásť vypočúvaným osobám otázky po ukončení výsluchu v zmysle § 213 odsek 1, 2 Trestného poriadku vo vzťahu k výsluchu maloletej U. vykonanému dňa 6.5.2016 porušené nebolo, nakoľko obžalovaný v tom čase nemal postavenie obvineného, pričom takéto práva patria obvinenému a jeho obhajcovi od vznesenia obvinenia. Okolnosť, že maloletá nebola vypočutá v prípravnom konaní aj po vznesení obvinenia, čo by mohlo byť urobené len so súhlasom prokurátora, nie je porušením práva na obhajobu, nakoľko obžaloba v trestnej veci môže byť opretá aj o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania. Argument obhajcu o nezákonnosti prípravného konania z dôvodu neumožnenia účasti zvolenej advokátky na výsluchu maloletej U. pred vznesením obvinenia, je tak nedôvodný. Pri výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že takáto osoba sa má o okolnostiach spáchaného činu opätovne vypočúvať v priebehu trestného konania len výnimočne a výsluch je potrebné vykonať tak, aby sa v ďalšom konaní nemusel opakovať, aby sa ním teda objasnili všetky skutočnosti, o ktorých vypovedá. V ďalšom konaní má byť maloletá osoba ako svedok znova
vypočúvaná len v nevyhnutných prípadoch. Nejde o „nevyhnutný prípad“ výsluchu maloletého svedka predpokladaný v § 135 Trestného poriadku, ak jeho výpoveď, ktorú urobil predpísaným spôsobom v prípravnom konaní, je takej kvality, že nemožno dôvodne očakávať, že jeho osobný výsluch na hlavnom pojednávaní by mohol významnejším spôsobom prispieť k objasneniu veci (porovnaj ZSP 20/2001). Ak pre náležité zistenie skutkového stavu treba vypočuť svedka mladšieho ako 18 rokov, možno ho v neskoršom štádiu, najmä v konaní pred súdom, v nutných prípadoch znovu vypočuť, prípadne aj primerane konfrontovať, a to aj v prípade, ak by išlo o situáciu uvedenú v § 135 ods. 1 Trestného poriadku. Nutnosť takéhoto postupu treba na jednej strane posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vrátane celkovej dôkaznej situácie ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života obete garantované čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) i ustanovením § 2 odsek 21 Trestného poriadku a na strane druhej z hľadiska práva obžalovaného na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, ktorý zaručuje každému obvinenému z trestného činu právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. Súd pri posudzovaní potreby opätovného výsluchu maloletej U. zhodnotil, že nejde o nevyhnutný prípad, kedy by bolo možné dôvodne očakávať, že jej osobný výsluch na hlavnom pojednávaní by mohol významnejším spôsobom prispieť k objasneniu veci s ohľadom na skutočnosť, že maloletá bola vypočutá bezprostredne po spáchaní skutku (do 24 hodín), kedy si mohla najlepšie určité okolnosti zapamätať a uchovať si ich v pamäti a tieto aj náležite reprodukovať. Argument obhajcu, že svedkyňa bola ovplyvnená diskutovaním o tejto veci s kamarátkami neobstojí. Maloletá vo výpovedi uviedla, že o situácii povedala učiteľke, mamine, tatkovi a spolužiačkam, ktorým napísala, čo sa jej stalo, lebo ju videli vo vestibule školy plakať. Z tohto nie je zrejmé, že by maloletá o skutku intenzívne diskutovala so spolužiačkami. Dieťa ako obzvlášť zraniteľná obeť má v zmysle § 8 odsek 1 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou, teda ujmou, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania orgánu verejnej moci. Aj článok 24 bod 1 písmeno a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25.10.2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov stanovuje, že členské štáty zaistia ak je obeťou dieťa, aby sa počas vyšetrovania trestného činu mohli zhotoviť zvukovo-obrazové záznamy všetkých výsluchov detskej obete a aby tieto záznamy výsluchov bolo možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní. I s prihliadnutím na tieto skutočnosti bol výsluch maloletej zhotovený prostredníctvom obrazovo-zvukového záznamu za podmienok uvedených v § 135 Trestného poriadku použitý ako dôkaz.
K namietanej nekontradiktórnosti výsluchu maloletej U. obhajcom obžalovaného treba uviesť, že jednou z charakteristických čŕt širšieho ponímania spravodlivého trestného konania je rešpektovanie princípu rovnosti zbraní. Koncepcia spravodlivého trestného konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, počas ktorého procesné strany majú právo nielen navrhovať, prípadne predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale aj právo oboznámiť sa a vyjadriť k dôkazom predloženým druhou stranou, spravidla s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Rešpektovanie tohto práva je úzko spojené s právom obvineného na riadne dokazovanie v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, ktorý obsahuje: právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a právo dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. Ani jedno z týchto práv však nie je absolútne. Z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno zvýrazniť, že tento prihliada na potrebu viesť trestné konanie takým spôsobom, aby sa chránili záujmy maloletých, ktorí ako svedkovia svedčia napr. v prípadoch sexuálneho zneužívania (pozri napr. S. N. v. Švédsko, rozsudok z 2. júla 2002; F. a M. v. Fínsko, rozsudok zo 17. júla 2007; Kovač v. Chorvátsko, rozsudok z 12. júla 2007; W. S. v. Poľsko, rozsudok z 19. júna 2007; B. v. Fínsko, rozsudok z 24. apríla 2007). V takýchto prípadoch existujú výnimky z princípu prípustnosti dôkazov, vrátane práva vypočuť svedkov počas hlavného pojednávania za účelom zachovania kontradiktórnosti konania. Inými slovami, právo garantované článkom 6 ods. 3 písm. d) dohovoru nezaručuje obvinenému absolútne právo na to, aby svedok prišiel na pojednávanie pred súd (pozri napr. A. M. v. Taliansko, rozsudok zo 14. decembra 1999; A. H. v. Fínsko, rozsudok z 10. mája 2007). Štáty musia viesť trestné konania takým spôsobom, aby sa vyhli nedôvodnému ohrozeniu záujmov svedkov, predovšetkým tých, ktorí sú ešte maloletí (pozri napr. Doorson v. Holandsko, rozsudok z 26. marca 1996). Na druhej strane, ak je výpoveď takejto osoby jediným dôkazom proti obžalovanému, prípadne rozhodujúcim dôkazom, na podklade ktorého súd obžalovaného uznal vinným, súd musí veľmi dôkladne preskúmať, či bola obvinenému poskytnutá dostatočná možnosť, aby si uplatnil svoje právo na obhajobu (pozri napr. S. N. v. Švédsko, rozsudok z 2. júla 2002; W. v. Fínsko, rozsudok z 24. apríla 2007). Vo všeobecnosti by rozsudok o vine nemal byť založený úplne alebo z veľkej časti iba na jedinej výpovedi,
a to maloletej osoby, výpovedi, ktorú obžalovaný nemal možnosť napadnúť, resp. sa k nej vyjadriť (pozri Doorson v. Holandsko, rozsudok z 26. marca 1996; A. H. v. Fínsko, rozsudok z 10. mája 2007). Nevypočutie dieťaťa (maloletej) pred súdom v záujme rešpektovania ochrany jeho duševného a mravného vývoja môže byť opatrením, ktoré je striktne nevyhnutné, a kontradiktórny výsluch iných svedkov by mohol predstavovať kompenzáciu ujmy v prípade obhajoby; to ale za situácie - ako zodpovedá konštantnej judikatúre - keď by skutkový stav bol bez pochybností preukázaný i ďalšími dôkazmi, v danom prípade sústavou nepriamych dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo preukazujú skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. (nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 538/2003).
V danej trestnej veci súd výsluch maloletej U. nepovažoval za dôkaz, na ktorom by bolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené uznanie viny obžalovaného. Ďalšie vykonané dôkazy, a to prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania vykonaná v prítomnosti jeho obhajcu, výpovede poškodených G.. G. H. a C.. G. H., svedkyne E. R., znalca D.. K. R., vykonané kontradiktórne na hlavnom pojednávaní, ako aj previerka výpovede na mieste, vydanie veci a záznam o dychovej skúške ako aj znalecké posudky tvoria sústavu nepriamych dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo preukazujú skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Kontradiktórne vykonané výsluchy poškodených a učiteľky, ktoré ako nepriame dôkazy súd hodnotí nižšie, jednoznačne kompenzujú nemožnosť obvineného, či jeho obhajcu vypočuť maloletú U. na hlavnom pojednávaní, najmä za situácie, že od skutku uplynuli takmer dva roky, teda jej osobný výsluch by významnejším spôsobom neprispel k objasneniu veci.
Skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, teda, že si pred maloletou U., ktorá stála na zastávke autobusu cez rozopnutý zips na nohaviciach obnažil svoj pohlavný úd, vyplýva nie len z výpovede maloletej, ktorá bola jedinou očitou svedkyňou, ale aj zo sledu všetkých bezprostredne nasledujúcich a na seba nadväzujúcich udalostí, ktoré opísali všetci nepriami svedkovia a ktoré vyplynuli z vývoja situácie, pričom znaleckým dokazovaním vo vzťahu k maloletej nebol zistený sklon k fabuláciám, teda, že by si udalosť vymyslela. Okrem toho priebeh celej situácie, kedy hneď po skutku utekajúc do školy volala matke opisujúc jej čo zažila, čo opätovne rozrušená zopakovala učiteľke ako aj prítomnosť obžalovaného v tom čase na mieste činu vylučuje, že by si maloletá udalosť mala čas vymyslieť či inak naplánovať, resp. že by bola schopná s ohľadom na svoje intelektové schopnosti a bez potreby pútať na seba pozornosť, reagovať takýmto spôsobom bez evidentného podnetu vyvolaného práve správaním obžalovaného. V tomto smere treba zdôrazniť, že aj keď jediným priamym dôkazom je výpoveď maloletej, výpovede poškodených a učiteľky opisujú udalosti bezprostredne nadväzujúce na skutok, kedy počuli od maloletej opis udalosti a videli jej reakciu. Práve pre túto bezprostrednosť po skutku vnímaných udalostí svedkami, aj keď priamo udalosť nevnímali, súd autenticitu ich výpovedí o tom, čo im maloletá o skutku uviedla, hodnotí ako veľmi významnú. Obžalovaný spáchanie skutku poprel, potvrdil však, že pri danom mieste zastavil vozidlom, aby vykonal malú potrebu medzi stromami pri bytovom dome, ktoré miesto ukázal aj pri previerke na mieste, pričom mal problém so zapnutím zipsu na nohaviciach čo u niekoho, kto to videl mohlo vzbudiť mylný dojem. Obžalovaný v okolí nezaregistroval žiadnu osobu. Po vykonaní malej potreby sa obžalovaný v okolí prechádzal ešte nejaký čas. U obžalovaného nebola falopletyzmografickým vyšetrením zistená deviácia in objekcto, teda že by preferoval detské objekty, avšak daným vyšetrením nemožno skúmať exhibíciu ako deviáciu in modo. U obžalovaného bola vyšetrením zistená nadpriemerná tumescenčná aktivita heterosexuálne orientovaného jedinca, pričom znalec upozornil na zvláštnosti osobnosti obžalovaného, ktoré môžu mať súvis s potenciálom pre tendenciu k neadaptívnym formám uspokojovania pohlavného pudu. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, keďže mu v dychu bolo nameraných 0,62 promile a podľa znalkyne bol v štádiu odznievajúcej opitosti. Znaleckým dokazovaním nie je možné exhibicionizmus preukázať, teda u obžalovaného k takémuto správaniu mohlo dôjsť, prihliadnuc na jeho nadpriemernú aktivitu heterosexuálneho jedinca, pričom v danom čase bol v odznievajúcom štádiu opitosti. Tu treba poukázať na protiprávne správanie obžalovaného, ktorý pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo, nakoľko sám uviedol, že na miesto prišiel vozidlom, potom čo predchádzajúci večer vypil väčšie množstvo alkoholu, pričom nameraná miera alkoholu v jeho dychu takmer hodinu po skutku bola pomerne vysoká.
Obžalovaného zo spáchania skutku však usvedčuje nie len výpoveď maloletej, ale aj výpovede poškodených a učiteľky, ktorí bezprostredne po skutku o predmetnej udalosti mali informácie od maloletej a vnímali aj jej bezprostrednú reakciu. Maloletá vo výpovedi, ktorá aj podľa znalca bola primeraná jej veku s tendenciou skôr racionálne ako emočne vypovedať o prežitých udalostiach, uviedla, že obžalovaný k nej pristúpil sprava od cesty, keď stála na zastávke a chcel ju očúrať, teda cez rozopnutý zips so zapnutým gombíkom na nohaviciach držal v ruke pohlavný úd. Znalec v prehratej výpovedi maloletej nezistil rozpor s tým, čo maloletá uvádzala pri vyšetrení, pričom danú situáciu prežívala adekvátne tomu, čo prežila, a bolo zrejmé, že táto u nej vyvolala emočnú odozvu vo forme obavy a strachu. Znalec konštatoval u maloletej akútnu stresovú reakciu, ktorá vznikla ako následok osobného vystavenia maloletej atypickej situácii, na ktorú takto reagovala, pričom takúto reakciu by maloletá ťažko predstierala ešte nejaký čas po skutku až do postupného odznenia. Rozumovú chápavosť maloletej znalec hodnotil na úrovni ľahkého nadpriemeru so schopnosťou správne vnímať, zapamätať si a následne aj reprodukovať udalosti, ktoré zažila bez sklonom k fabuláciám, čo potvrdila vo výpovedi aj učiteľka, ktorá maloletú poznala už dva roky, keď uviedla, že maloletá nemala potrebu niečím zaujať a nevymýšľala si. Vyjadrenie obžalovaného, že niekto si jeho problém so zapínaním zipsu mohol mylne vysvetliť neobstojí, nakoľko pri zapínaní zipsu je snaha držať obe časti zipsu pri sebe čo najbližšie, aby ho bolo možné zapnúť a aj v takom prípade by pod ním bolo vidieť spodné prádlo, ktoré mal obžalovaný na sebe. Maloletá však jednoznačne uviedla, že ju chcel očúrať, kde na vysvetlenie doplnila, že na ňu mieril pohlavným údom, ktorý držal v ruke. Okolnosť, že mal obžalovaný v tom čase na sebe aj boxerky, nevylučuje obnaženie pohlavného údu cez zips nohavíc, či už čiastočným stiahnutím prednej časti boxeriek pod úd, alebo jeho vybratie cez predný otvor. Teda maloletá na obžalovanom nemusela ani vidieť žiadne spodné prádlo, keďže nohavice mal oblečené a gombík na nich zapnutý. Miesto, kde obžalovaný ukázal, že vykonal malú potrebu, je pred bytovým domom č. X U. Z. L., pričom zastávka autobusu je situovaná na ulici L. za bočnou stranou školy, pričom medzi predmetným bytovým domom so stromami, kde obžalovaný potrebu vykonal a zastávkou autobusu, je okrem zvyšku bytového domu, ešte odbočka na ulicu R., kde je vchod do základnej školy, teda tieto miesta sú od seba dosť vzdialené, je nepravdepodobné, že by maloletá mohla vidieť obžalovaného len močiť medzi stromami pred bytovým domom, čo nevyplýva ani z jej výpovede. Výpovede poškodených i učiteľky, aj to, že sa obžalovaný nachádzal na mieste činu v danom čase, ako aj znalecké posudky k obžalovanému a maloletej tvoria takú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo preukazujú skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možno vyvodiť jednoznačne záver, že sa skutok stal tak ako ho maloletá opísala ako priama svedkyňa. Matka maloletej potvrdila, že jej volala dcéra s plačom, že uteká naspäť do školy, lebo k nej pristúpil nejaký pán, ktorý ju chcel zrejme ocikať. Rovnakú skutočnosť maloletá uviedla učiteľke bezprostredne potom, čo dobehla do školy, kde k nej jej triedna učiteľka pristúpila práve z dôvodu, že ju videla rozrušenú. Tieto skutočnosti potom maloletá pred učiteľkou zopakovala do telefónu matke, ktorá medzitým vec oznámila na polícii a manželovi, ktorí prišli na miesto. Obhajca namietal, že učiteľka nepotvrdila, že maloletá plakala, avšak učiteľka nebola s maloletou vo vestibule po celý čas, keďže sa po zvonení vrátila do triedy a maloletá čakala na príchod matky. Ani okolnosť, že maloletá učiteľke ukázala na obžalovaného prechádzajúceho pred školou niekoľko minút po tom, čo tam maloletá dobehla, nenarúšajú časový sled udalosti, nakoľko maloletá neuviedla, že by obžalovaný hneď išiel za ňou a sám obžalovaný vo výpovedi uviedol, že sa ešte niekoľko desiatok minút v okolí prechádzal, teda popred školu mohol prejsť aj viac krát. To, že sa obžalovaný v okolí školy pohyboval ešte po skutku, preukazuje aj výpoveď matky maloletej, ktorá už s dcérou vo vozidle, videla obžalovaného najprv prejsť pred ich vozidlom a potom v spätnom zrkadle, keď sa vrátil z ulice, do ktorej vošiel. Z tohto je zrejmé, že sa obžalovaný na danom mieste pohyboval tak, že chodil sem tam. Ani reakcia obžalovaného po príchode manžela matky maloletej, nie je adekvátna tomu, ak by si bol obžalovaný vedomý, že nič neurobil, nakoľko by minimálne na dopyt poškodeného, čo to urobil, mal reagovať tak, že by bol z tejto otázky prekvapený a mal by pochybnosti, či sa ho týka, ale on bez slova z miesta začal utekať a v úteku pokračoval aj pred políciou. Ak by mal obžalovaný obavu z napadnutia neznámym mužom, ako to uviedol, neutekal by aj pred políciou, ale snáď by mal snahu sa na ňu obrátiť, aby ho ochránili, avšak z opisu manžela matky maloletej je zrejmé, že obžalovaného zadržala polícia a on tam dobehol až neskôr.
Z uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva, nakoľko sa na ulici dopustil hrubej neslušnosti tým, že si v bezprostrednej blízkosti dieťaťa obnažil pohlavný úd, pričom výzor maloletej U. v tom čase zodpovedal jej veku 11 rokom. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle (obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom), keďže k maloletej stojacej samej na zastávke pristúpil od cesty a obnažil si pohlavný úd v jej bezprostrednej blízkosti, teda nebolo to na tráve, či pri stromoch, kde by mohol chcieť vykonať malú potrebu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že takýto druh trestu zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a bude mať pre neho aj výchovný účinok. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného riadny život, nakoľko nemá žiadny záznam v registri trestov a hoci sa od roku 2013 dopustil štyroch menej závažných priestupkov v doprave, tieto nesúvisia s prejednávanou vecou, preto na ne súd neprihlaidol. U obžalovaného nebolo zistené, že by sa obdobného konania vo forme priestupku dopustil už v minulosti. U obžalovaného tak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto sa podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znižovala horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (10 mesiacov), a súd tak podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest v sadzbe 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol postihnutý len za menej závažné priestupky v doprave, z miesta bydliska je pozitívne hodnotený a neboli u neho znalecky preukázané deviácie in objecto, súd obžalovanému uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a tento mu podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, nakoľko takto určenú skúšobnú dobu považuje za dostatočnú, aby obžalovaný preukázal, že povedie riadny život.
Prokurátorka v obžalobe navrhla uložiť obžalovanému podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona aj trest prepadnutia vecí, a to pánskych rifľových nohavíc modrej farby, avšak súd obžalovanému tento druh trestu neuložil, nakoľko samotné nohavice ako súčasť bežného oblečenia nemožno považovať za určitú špecifickú vec použitú na spáchanie i keď takéhoto trestného činu.
Vzhľadom k tomu, že poškodení si náhradu škody neuplatnili, súd o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.