Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-817-2011.pdf
PDF · 76.88 KB
Case nature
Subarea
4Er/817/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: t. č. neb. K. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/XX, J. J., zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 581,40 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou, Mgr. Evou Uhaľovou, so sídlom exekútorského úradu Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 734/11, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 63,56 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 581,40 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou, Bratislava, pobočka Banská Bystrica, č. k. 700-2110217111-GC04/11 zo dňa 15.02.2011. 2. Poverením č. 5601 067636 zo dňa 02.05.2011 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Evu Uhaľovú, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, ktorá ju vedie pod spis. zn. EX 734/11. 3. Dňa 22.03.2017 súdna exekútorka doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie vo výške 67,15 Eur. 4. Súd mal z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 24D/612/2016-133, Dnot 167/2016 zo dňa 31.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2017, preukázané, že povinný dňa 14.11.2016, zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok. 5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ( v znení účinnom do 31.10.2013) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie], ale preto, že tu nie je
ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29. 02. 2012). 9. Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania zomrel a v exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, nakoľko dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené, z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom k 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Súd následne pristúpil k určeniu výšky trov exekúcie v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).
15. Preskúmaním súdnou exekútorkou uplatnených trov exekúcie súd zistil, že exekútorka žiadala priznať odmenu vo výške 33,19 Eur za výkon exekučnej činnosti, ktorá bola uplatnená v minimálnej hranici odmeny ustanovenej Vyhláškou (§ 14 ods. 1 Vyhlášky), na ktorú má exekútor nárok. Okrem uvedenej odmeny žiadala priznať aj nárok na náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky za poštovné vo výške 18,88 Eur (z toho 2,10 Eur ako tzv. budúce poštovné za vrátenie poverenia a zaslanie konečného vyúčtovania oprávnenému), poplatky za poskytnutie súčinností 1,10 Eur, spisový obal 0,45 Eur a poštové obálky (11 ks) vo výške 0,44 Eur, cestovné náhrady 1,24 Eur (Zvolen - Banská Bystrica) a náhradu za stratu času podľa § 23 Vyhlášky vo výške 0,66 Eur + 20% DPH z uplatnenej odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 11,19 Eur.
16. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za tzv. budúce poštovné vo výške 2,10 Eur. Tieto eventuálne hotové výdavky vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky (poštou, osobne, elektronicky) a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tento úkon nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Takéto budúce hotové výdavky súd súdnemu exekútorovi priznať nemôže, nakoľko to nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a pravdepodobné budúce výdavky sú zároveň nepreskúmateľné. Súd preto priznal súdnej exekútorke náhradu nákladov na poštovné iba za tie doručenky a preukázané nedoručené zásielky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
17. Súd ďalej exekútorke nepriznal náhradu hotových výdavkov za spisový obal a obálky v celkovej sume 0,99 Eur. Pokiaľ súdnej exekútorke nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 citovanej vyhlášky. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou
odmeny súdneho exekútora, a preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyššie uplatnenú náhradu hotových výdavkov. Obdobný právny názor vyslovil aj Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 157/08 z 29.04.2008, podľa ktorého bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď,, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej činnosti alebo jej úkonov.
18. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie v sume 63,56 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 Eur, hotové výdavky predstavujú 19,12 Eur (16,78 Eur poštovné, poplatky za poskytnutie súčinnosti 1,10 Eur, cestovné náhrady 1,24 Eur), náhrada za stratu času 0,66 Eur a 20 % DPH (základ dane 52,97 Eur) predstavuje 10,59 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.