Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-377-2017.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/377/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o maloleté deti P. - R., nar.XX.XX.XXXX a Y., nar.X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov matky J. P., nar.XX.X.XXXX, bytom V. R. 6, R. nad P. a otca R. P., nar.XX.X.XXXX, Y. XXX/XX, O., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
rozhodol:
Z v e r u j e maloleté deti R. P., nar.XX.XX.XXXX a Y. P., nar.X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R. sumou 50,-Eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 50,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc 11.12.2017.
Dlžné výživné na maloletého R. za obdobie od 11.12.2017 do 7.3.2018 spolu v sume 11,66,-Eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky do 3 dní od doručenia rozsudku.
Dlžné výživné na maloletého Y. za obdobie od 11.12.2017 do 7.3.2018 spolu v sume 11,66,-Eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky do 3 dní od doručenia rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi súd po dohode rodičov ponecháva bez obmedzenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletých detí R. a Y. P. podala dňa 11.12.2017 tunajšiemu súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, s odôvodnením, že nežije s otcom maloletých detí v jednej domácnosti od septembra 2017. Navrhla, aby súd maloleté deti R. a Y. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca vo výške po 80,-Eur mesačne na každé z maloletých detí, počnúc podaním návrhu a styk otca s maloletými deťmi ponechal bez obmedzenia na základe dohody rodičov.
2. Otec sa k podanému návrhu matky písomne vyjadril, súhlasil s návrhom na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a neobmedzeným stykom, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, navrhol určiť výživné v sume 30,-Eur mesačne.
3.Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné primerané jeho možnostiam a finančným schopnostiam a odôvodneným potrebám maloletých detí a styk upraviť po dohode rodičov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení rodinných pomerov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil stav vo veci:
5. Maloleté deti R. P., nar.XX.XX.XXXX a Y. P., nar.X.X.XXXX pochádzajú z manželstva rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti približne od septembra 2017.
6. Matka žije spolu s maloletými deťmi R. a Y. v podnájme, v jednoizbovom byte. Je zamestnaná v pohostinstve v Ždani u zamestnávateľa Y. L., od novembra 2017 je práceneschopná. Príjem z pracovnej činnosti uviedla vo výške do 400,-Eur mesačne. Toho času poberá nemocenské dávky vo výške 60,- Eur mesačne. Poberá aj opatrovateľský príspevok na starú matku vo výške 160,-Eur mesačne, ako aj rodinné prídavky na deti. Iný príjem nemá. Je nemajetná.
7. Maloleté deti R. a Y. navštevujú 4. a 1.ročník na ZŠ v R. nad P.. Obaja sú zdraví, matka nemá toho času zvýšené výdaje na ich zdravotnú starostlivosť. Obaja navštevujú krúžky v rámci školy, bezplatne. Matka maloletým deťom uhrádza náklady na stravu v školskej jedálni približne vo výške 10,-Eur mesačne na jedno dieťa.
8. Podľa vyjadrenia matky otec maloletým deťom prispel na ich výživu v mesiaci december 2017 sumou 100,-Eur, v januári 2018 sumou 100,-Eur a vo februári 2018 sumou 60,-Eur. S maloletými deťmi sa stretáva približne každý druhý víkend. Maloletým deťom zakupuje aj potrebné veci, napríklad oblečenie.
9. Otec maloletých detí žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý patrí jeho sestre X. P.. V domácnosti žije sám- Pracuje v spoločnosti EGC, s.r.o. Košice, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, pracuje tu približne po dobu dvoch rokov ako vodič. Príjem uviedol vo výške približne 360,-Eur mesačne netto. Má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity. Je nemajetný. Uviedol, že výživné po 100,-Eur, ktoré doposiaľ uhradil na maloleté deti mal zo svojho príjmu, ktorý mal zvýšený, keďže mal koncoročnú odmenu vo výške 300,-Eur. Otec uviedol svoje mesačné výdaje na bývanie úhrnne vo výške 220,-Eur mesačne. Cestovné náklady na cestovanie do práce uviedol vo výške 60,-Eur mesačne. Platí si životné poistenie vo výške 8,-Eur mesačne. Náklady na stravu uviedol vo výške približne 60,-Eur mesačne.
10. Z opisu mzdového listu predloženého zamestnávateľom otca- EGC, s.r.o., Traťová 1/A, Košice - Krásna vyplýva, že v období mesiacov 8/2017 až 12/2017 mal otec maloletých detí čistý mesačný príjem priemerne vo výške 349,40,-Eur netto. Z opisu mzdového listu predloženého zamestnávateľom otca - PEVA, s.r.o. Traťová 1/A, Košice - Krásna vyplýva, že v období od 1/2017 do 9.6.2017 mal otec maloletých detí priemerný mesačný príjem vo výške 327,60,-Eur netto.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 12. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletým deťom P., nakoľko rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia maloletých detí sa dohodli na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa aj toho času fakticky o deti stará. Obaja tiež súhlasili s neobmedzeným stykom otca s maloletými deťmi, po dohode rodičov. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného zo strany otca, preto bolo povinnosťou súdu výživné určiť.
13. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
19. Pri určení výšky výživného súd má vychádzať z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Oficiálny príjem otca od bývalého aj súčasného zamestnávateľa sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy, t.j. vo výške približne 340,-Eur mesačne netto. Otec uviedol, že deťom prispieval po 50,-Eur v mesiaci december 2017 a január 2018, pretože dostal od zamestnávateľa odmenu vo výške 300,-Eur. Túto výšku odmeny do oficiálneho mzdového listu zamestnávateľ neuviedol. Vzhľadom na výšku deklarovaného príjmu, ktorý predložil zamestnávateľ otca je vysoko pravdepodobné, že otec maloletých detí nemá skutočný príjem taký, ako je určený oficiálne, a to aj s poukazom na výdaje otca, ktoré uviedol na pojednávaní. Preto súd pri zohľadnení a stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z princípu potenciality, ktorý môže uplatniť a uprednostniť pred princípom fakticity, ak príjem, ktorý otec deklaruje sa javí byť nepravdepodobným. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti preto vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletých detí, s poukazom na ich vek a odôvodnené potreby a sumu výživného vo výške po 50,-Eur mesačne na každé dieťa považuje takto za primeranú. Na výžive maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov.
20. Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča súd v danom prípade prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
21. Pokiaľ ide o dlžné výživné na maloleté deti, výpoveďami rodičov bolo preukázané, že od doby podania návrhu otec prispel na deti sumou spolu 260,-Eur, t.j. 130,-Eur na dieťa. Túto sumu súd zhodnotil do dlžného výživného u každého dieťaťa. Súd určil dlžné výživné na každé z detí vo výške 50,-Eur mesačne za obdobie od 11.12.2017 do 7.3.2018 t.j. za 2 mesiace a 25 dní a celkový dlh po odpočítaní sumy 130,-Eur na dieťa, t.j. vo výške 11,66,-Eur na dieťa uložil ako povinnosť otcovi maloletých detí uhradiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
24. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.