Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/145/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: O.. S. G., D.. XX.X.XXXX, H. A. N. Č.. XX, žalobcu v 2. rade: P. G., D..XX.X.XXXX, H. A. N. , H..Č.. N. Ž., T. G. XX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. et Mgr. Lívia Šovc Kosťová, so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, proti žalovanému: SIMPLEX Business, s.r.o., so sídlom v Nitre, Janka Kráľa 104, IČO: 46 869 565, zastúpený advokátom JUDr. Miroslav Belica, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 79, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl. takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom: Líščie Nivy 17, 821 08 Bratislava, sp. zn. L.-XXXX, zo dňa 08.08.2014.

Súd konanie o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom: Líščie Nivy 17, 821 08 Bratislava, sp. zn. II/2014-7037, zo dňa 08.08.2014 z a s t a v u j e.

Súd žalobu žalobcu v 2.) rade z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania, uzavretá dňa 03.10.2008 medzi OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava a O.. S. G. V. P. G., uvedená v článku X., bod 8. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „Rozhodcovský súd“). Za vybranú osobu podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s Bankou, najmä spory o platnosť a o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich konanie pred súdom.“ je n e p r i j a t e ľ n á, a preto n e p l a t n á.

Súd žalobkyni v 1.) rade p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 100% trov konania.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi v 2.) rade náhradu trov konania v pomere 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. L.-XXXX, vydaný dňa 8.8.2014 Stálym rozhodcovským

súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Zároveň žiadali odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že v zmysle uvedeného rozhodcovského rozsudku boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 53.942,89 €, úrok vo výške 6,74 %p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 3 % p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 1.972,80 €. Právna zástupkyňa žalobcov konštatovala, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko popierajú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože nebola individuálne dojednaná, je to neprijateľná zmluvná podmienka a preto absolútne neplatná, narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach. Možnosť voľby všeobecného súdu bola veľmi formálna. Rozhodcovský súd len formálne preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň poukázala aj na to, že Zmluva o hypotekárnom úvere obsahuje aj to, že sčasti bol poskytnutý aj ako spotrebiteľský úver, čo je v rozopre. Zrušiť rozhodcovský rozsudok žiadala v zmysle § 40 ods.1 písm. c/ a j/.

2.V priebehu konania žalobcovia svoj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudok zobrali späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil ( § 145 ods.2 . Žalovaný so späťvzatím súhlasil.

3.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pohľadávku nadobudli na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a preto sa nevedia vyjadriť k okolnostiam, za ktorých bola zmluva o poskytnutí úveru uzatváraná. Poukázal na ustanovenie § 95b zákona o bankách, kde je dané písomná povinnosť banky dať neodvolateľný súhlas na uzavretie rozhodcovskej doložky a je na banke akým spôsobom ju uzavrie. Žalovaný bol toho názoru, že došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok. To či došlo k porušeniu zákona alebo či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku ponechá na zváženie súdu.

4.Právny predchodca žalovaného OTP Banka Slovensko a.s. Bratislava, ktorý bol aj stranou sporu v čase podávania žaloby k veci uviedol, že rozhodcovský súd za nezoberal platnosťou zmluvy o úvere a nezistil žiadnu z prekážok, ktorá by bránila priznať OTP Banke Slovensko a.s. plnenie rámci rozhodcovského konania. Žalobkyňa neodmietla uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka spĺňa aj formálne podmienky. Konštatoval, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa.

5.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.6.2016 tak, že žalobe žalobcov vyhovel, zrušil rozhodcovský rozsudok, konanie o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zastavil, určil, že zmluvná podmienka ( rozhodcovská doložka ) je neprijateľná a preto neplatná.

6.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 41CoR/6/2016 zo dňa 21.5.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7.Právna zástupkyňa žalobcov následne uviedla, že nesúhlasí zo závermi odvolacieho súdu. Zotrvala na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, je súčasťou úverovej zmluvy, čo znamená, že žalobcovia mohli len úverovú zmluvu ako takú prijať a podpísať alebo úverovú zmluvu nepodpísať. Konštatovala, že v rámci rozhodcovskej doložky nie je poučenie žalobcov o možnosti prijať alebo neprijať rozhodcovskú doložku. Navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne L.. O., ktorá za právneho predchodcu žalovaného uzatvárala zmluvu so žalobcami. Právna zástupkyňa žalobcovu tiež uviedla, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že žalobca v 2. rade zmeškal lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nesúhlasila ani s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého námietku neplatnosti mohli žalobcovia uplatniť len v rámci rozhodcovského konania.

8.Po zrušení rozsudku okresného súdu, žalovaný zotrval sa svojich doterajších vyjadreniach.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, oboznámil sa so Zmluvou o poskytnutí úveru na financovanie bývania, s Rozhodcovským rozsudkom, s dokladom o doručení rozsudku, so Zmluvou o postúpení pohľadávok, s ostatným spisovým materiálom.

10.Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný v čase vydania rozhodcovského rozsudku rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

11.Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

12.Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

13.Podľa § 40 ods. 1 toho istého zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

14.Podľa § 41 ods. 1 toho istého zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

15.Podľa § 21 ods.2 toho istého zákona účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

16.Podľa § 21 ods.4 toho istého zákona ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252321'&ucin-k- dni='31.12.2014'> rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

17.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24.Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

25.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28.Podľa § 57 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa a) žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve,

29.Podľa § 298 ods.1 súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30.Podľa § 298 ods.2 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31.Podľa § 1 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

32.Podľa § 1 ods. 1 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

33.Podľa § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 o bankách účinný v čase uzavretia zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j)o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. 88k)

34.Podľa § 93 b ods.2 toho istého zákona návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 88l)

35.Pasívna legitimácia žalovaného je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2015, v spojení o Zoznamom postupovaných pohľadávok.

36.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca žalovaného OTP Banka Slovensko a.s. Bratislava uzatvoril so žalobcami Zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania ( ďalej len „ Zmluva o úver“) dňa 3.10.2008, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcom finančné prostriedky za účelom rekonštrukcie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. N.. V zmysle článku II. bod.1. Zmluvy bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 1 080 000,-Sk ( 35.849,43 €). V zmysle článku II . bod 2. Zmluvy poskytol právny predchodca žalovaného žalobcom spotrebiteľský úver vo výške 320 000,-Sk ( 10.622,05 €). V bode 3. je uvedené, že spotrebný úver je poskytnutý na účel uvedený v čl. I. bod 1 Zmluvy. V bode 2. je upravené, že spotrebný úver vrátia, zaplatia úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy za nižšie uvedených podmienok. V zmysle článku IV. bola pohľadávky banky zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti zapísané ma LV č. XXXX k.ú. N.. Splácanie úveru bolo upravené v článku VI. bod 1. Zmluvy s tým, že boli uvedené splátky hypotekárneho a splátka spotrebného úveru. Konečná splatnosť bola dňa 26.9.2036. V článku X. bod 8. Zmluvy je upravená rozhodcovská doložka v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy ( alebo po odstúpení od zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave ( ďalej len „ Rozhodcovský súd „). za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s bankou, najmä spory o platnosť zmluvy a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie pre súdom“.

37.Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. L.-XXXX, bol vydaný dňa 8.8.2014 a právoplatný dňa 15.8.2014. V zmysle uvedeného rozhodcovského rozsudku boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému ( právnemu predchodcovi)

spoločne a nerozdielne sumu 53.942,89 €, úrok vo výške 6,74 % p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 3 % p.a. zo sumy 44.733 € od 3.5.2014 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 1.972,80 €.

38.Definíciu spotrebiteľskej zmluvy, dodávateľ a spotrebiteľa uvádza § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

39.Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva definičný rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a spotrebiteľskou zmluvou, keď spotrebiteľská zmluva je pojmom širším. Z uvedeného potom plynie, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom). Občiansky zákonník teda definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis, konkrétne v ustanovení § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého je spotrebiteľom len taká fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcami dňa 3.10.2008 nevyplýva, že by žalobcovia predmetnú zmluvu uzatvárali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo samotnej zmluvy nevyplynulo, že by bola poskytnutá na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalobcov. Súd preto konštatuje, že uzatvorením zmluvy o úvere vznikol právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, založený spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalobcom bol poskytnutí úver na rekonštrukciu nehnuteľností, nie je možné posúdiť daný úver ako úver spotrebiteľský ( § 1 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy).

40.Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zisťoval, či žalobca v 2. rade podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom v 1. a 2. rade doručený dňa 15.8.2014. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala žalobkyňa v 1. rade na súd dňa 28.8.2014 teda v zákonnej lehote v zmysle § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. Žalobca v 2. rade vstúpil do sporu v zmysle uznesenia sp.zn. 5C/145/2014 zo dňa 18.11.2015, ktorým súd na návrh jeho vstup pripustil. Žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 28.8.2014, v tento deň žalobu podala len žalobkyňa v 1. rade. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcu v 2. rade zamietol, pretože ju nepodal v zákonom stanovenej lehote ( resp. vstúpil do sporu po lehote ).

41.Žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku okrem iného aj v zmysle § 40 ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., keď mali za to, že dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. V súvislosti s tvrdením žalobcov o tom, že rozhodcovská doložka nie je platne so žalovaným dohodnutá je nutné poukázať na ust. § 21 zák.č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého má účastník rozhodcovského konania právo uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci vtedy, ak je toho názoru, že rozhodcovská zmluva neexistuje alebo je neplatná. Je teba uviesť, že podľa ods.2 cit. ustanovenia tak môže urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej s výnimkou, že by išlo o vec, ktorú nie je možné v rozhodcovskom konaní rozhodovať, tú môže uplatniť účastník do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Súd v spore zistil, že žalobcovia neuplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone vo veci samej. Keďže žalobcovia námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnili, nemôžu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na to, nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z.

42.Žalobcaovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., s poukazom na to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

43.V spore bola súdu predložená Zmluva o poskytnutí úveru na financovanie bývania uzavretá dňa 3.10.2008 medzi právnym predchodcom žalovaného ( OTB Banka Slovensko a.s.) a žalobcami. Uvedená zmluva sa nachádza na č.l. 35 spisu a je súčasťou rozhodcovského spisu. V tom čase bola ešte žalovaným OTP Banka Slovensko a.s. a uvedenú listinu nerozporovala. Uvedená zmluva je riadne podpísaná tak veriteľom ako aj žalobcami v 1. a 2. rade. Rovnakú listinu následne v spore predložil aj žalobca v 2. rade ( č.l.180-193). V uvedenej Zmluve ( podpísanej právnym predchodcom žalovaného a žalobcami) je v článku X. bod 8. Zmluvy upravená rozhodcovská doložka v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy ( alebo po odstúpení od zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave ( ďalej len „ Rozhodcovský súd „). za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s bankou, najmä spory o platnosť zmluvy a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie pre súdom“. V danej Zmluve absentuje poučenie žalobcov o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky a že mali možnosť voľby, či príjmu alebo nepríjmu bankou predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. Uvedená klauzula je uvedená len v zmluve, ktorá sa nachádza na č.l. 13-21 spisu. Táto Zmluva však nie je účastníkmi zmluvného vzťahu podpísaná a jasne je z nej zrejmé, že ide len o „vzor“. V spore bolo preukázané, že k uzavretiu zmluvy s takýmto obsahom ( poučenie žalobcov) nedošlo, došlo k uzavretiu zmluvy s obsahom vyššie uvedeným. Bolo na žalovanom, aby preukázal uzavretie Zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalobcami, ktorá by obsahovala príslušné poučenia žalobcov. Žalovaný nepreukázal, že jeho právny predchodca si splnil svoju povinnosť predložiť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky, tak aby klient ( žalobcovia) mali možnosť voľby, či prijmú alebo neprijmú predložený návrh.

44.Súd v spore vypočul svedkyňu L.. L. O., ktorá za právneho predchodcu žalovaného uzatvárala so žalobcami predmetnú Zmluvu. Svedkyňa uviedla, že postup pri uzatváraní zmlúv bol taký, že ona alebo jej kolegyňa nahadzovali do systému údaje ( údaj z občianskeho preukazu, údaje o výške úveru), následne to posielali do Bratislavy, kde to centrála schválila alebo neschválila. Uvedené tlačivo sa už následne meniť nedalo a podpisovala sa na pobočke. Bližšie k uzatváraniu zmluvy so žalobcami sa nevedela vyjadriť. Uviedla, že zmluvy bolo štandardné, formulárové a až neskôr sa to robilo takým spôsobom, že tam boli políčka, kde sa dalo zaškrtnúť, či klient prijíma alebo neprijíma uzavretie rozhodcovskej doložky. Svedkyňa viedla, že pokiaľ sa týka žalobcov tak oni nemali možnosť obsah zmluvy ovplyvniť alebo zmeniť, mohli ju len prijať alebo neprijať. Výpoveďou svedkyne žalobcovia preukázali, že pri uzatváraní zmluvy nemali možnosť voľby pri prijatí alebo neprijatí rozhodcovskej doložky.

45.Aj keď právnemu predchodcovi žalovaného vyplývala povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, ktorú povinnosť si nesplnil, nezbavovalo ho to ani povinnosti preukázať individuálne dojednanie, nakoľko v zmysle § 93b ods.2 klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 88l)

46.Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení ako je uvedená v Zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania súd posúdil ako neprijateľnú, a to s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola súčasťou zmluvy o úvere, ešte

neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli žalobcov pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen Všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej doložky v danej veci, ktoré má povahu formulára, obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere, keď je tvorené predtlačenými údajmi, identifikujúcimi veriteľa, predtlačenými dojednaniami, špecifikujúcimi konkrétny rozhodcovský súd, pričom žalobcovia nemal možnosť výberu iného rozhodcovského súdu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobcovia mali možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojim rozhodnutím ovplyvnili uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere, nakoľko z výpovede samotných žalobcov vyplynulo, že im neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a neboli upozornený na úpravu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská doložka, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej doložky nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Táto skutočnosť bola potvrdená aj svedkyňou L.. O.. Rozhodcovská doložka navyše nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber, predpokladaný v rozhodcovskej doložke. Po tomto výbere už žalobcovia nemali faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, museli sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory, vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo žalobcom absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou obsiahlej zmluvy, predloženej spotrebiteľovi na podpis, navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Vzhľadom na uvedené skutočnosti právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a preto súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku tohto rozhodnutia je neprijateľná a preto neplatná.

47.Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa tak ako súd vyššie konštatoval. Súd tiaž poukazuje na to, že zo samotnej zmluvy nevyplýva napríklad ani tá skutočnosť akú výšku úroku majú zaplatiť žalobcovia za poskytnutie spotrebného úveru. Dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve ( § 57 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy).

48.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že v danej veci je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd preto žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.

49.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50.Žalobkyňa v 1. rade bola v spore úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 100 % trov konania. Žalobca v 2. rade v spore úspešný nebol, vzhľadom na

to súd priznal žalovanému voči žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .