Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3To-82-2017.pdf
PDF · 128.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/82/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému P.. Z. U. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 7. marca 2018 odvolanie obžalovaného P.. Z. U., odvolanie Z.. P.. Z. U., ml. - syna obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. januára 2017, sp.zn.2T/144/2010, a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný P.. Z. U., nar.XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom C., Y. XXXX/XX, na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistenom čase od 21:00 hod. dňa 25.01.2010 do 05:25 hod. dňa 26.01.2010 v chalupe v obci A. časť u E. č. XXX a na dvore uvedenej chalupy, spôsobil svojej manželke A.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - S., Y. XXXX/XX, ťažkú ujmu na zdraví tým, že po tom, ako ju opitú ťahal a podopieral, pričom sa ju snažil dostať do vnútra chalupy jej na dvore pri studni dal facku, následne medzi studňou a vchodom do domu ju, nakoľko chcel aby sa postavila, kopol minimálne raz do boku a raz do krku alebo spodnej sánky, následne po tom, ako ju dopravil do kuchyne ju v tej dobe stojacu s ľavou rukou pridržal a päsťou pravej ruky ju minimálne raz udrel do ľavého líca, pričom jeho ľavá ruka A.. Z. U. neudržala a ona spadla na zem, následne ju zo zeme zodvihol a uložil do postele v kuchyni a odišiel spať, pričom ju dňa 26.01.2010 v čase o 04:20 hod. našiel ležiacu v kuchyni na zemi, pričom mala krvavú tvár, dal ju opäť do postele a nakoľko jej nenahmatal pulz, zavolal záchranku, ktorá po príchode v čase 05:25 hod. skonštatovala smrť A.. Z. U., príčinou ktorej bolo udusenie vdychovanou krvou pri viacnásobných zlomeninách dolnej čeľuste a ložiskovom poranení svaloviny krku, ktoré zranenia vznikli v dôsledku opakovaného násilného konania obvineného voči poškodenej nebohej, pričom uvedená štvornásobná komplikovaná nestabilná život ohrozujúca zlomenina sánky je z hľadiska medicínskeho zranením ťažkým, v prípade, že by poškodená prežila s dĺžkou PN 5-8 týždňov zrejme vyžadujúcou i následné operačné riešenie s pooperačným naložením IMF - medzičeľusťovej fixácie obvykle nakladanou na 4 - 6 týždňov s nevyhnutným následným rozcvičením sánkového kĺbu, a nebohá konaním obvineného utrpela aj ďalšie zranenia, a to zlomeninu rohu jazylky vľavo, sériovú zlomeninu 2. - 5. rebra vľavo a zlomeninu 3. - 4. rebra vpravo, so sprievodnými podliatinami steny hrudnej obojstranne, viacpočetné podliatiny tváre s mnohopočetnými odreninami, podliatiny v oblasti oboch nadlaktí s odreninami chrbta nad lopatkou vpravo, pričom veľmi pravdepodobný bol aj otras mozgu aj vyššieho stupňa (pitvou nezistiteľný),
t e d a :
v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l :
zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 148 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky .
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
III. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie Z.. P.. Z. U., ml.- syna obžalovaného z a m i e t a , pretože je podané oneskorene.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. januára 2017 sp.zn.2T/144/2010 bol obžalovaný P.. Z. U. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase od 21:00 hod. dňa 25.01.2010 do 05:25 hod. dňa 26.01.2010 v chalupe v obci A. časť u E. č. XXX a na dvore uvedenej chalupy, spôsobil svojej manželke A.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - S., Y. XXXX/XX, ťažkú ujmu na zdraví tým, že po tom, ako ju opitú ťahal a podopieral, pričom sa ju snažil dostať do vnútra chalupy jej na dvore pri studni dal facku, následne medzi studňou a vchodom do domu ju, nakoľko chcel aby sa postavila, kopol minimálne raz do boku a raz do krku alebo spodnej sánky, následne po tom, ako ju dopravil do kuchyne ju v tej dobe stojacu s ľavou rukou pridržal a päsťou pravej ruky ju minimálne raz udrel do ľavého líca, pričom jeho ľavá ruka A.. Z. U. neudržala a ona spadla na zem, následne ju zo zeme zodvihol a uložil do postele v kuchyni a odišiel spať, pričom ju dňa 26.01.2010 v čase o 04:20 hod. našiel ležiacu v kuchyni na zemi, pričom mala krvavú tvár, dal ju opäť do postele a nakoľko jej nenahmatal pulz, zavolal záchranku, ktorá po príchode v čase 05:25 hod. skonštatovala smrť A.. Z. U., príčinou ktorej bolo udusenie vdychovanou krvou pri viacnásobných zlomeninách dolnej čeľuste a ložiskovom poranení svaloviny krku, ktoré zranenia vznikli v dôsledku opakovaného násilného konania obvineného voči poškodenej nebohej, pričom uvedená štvornásobná komplikovaná nestabilná život ohrozujúca zlomenina sánky je z hľadiska medicínskeho zranením ťažkým, v prípade, že by poškodená prežila s dĺžkou PN 5-8 týždňov zrejme vyžadujúcou i následné operačné riešenie s pooperačným naložením IMF - medzičeľusťovej fixácie obvykle nakladanou na 4 - 6 týždňov s nevyhnutným následným rozcvičením sánkového kĺbu, a nebohá konaním obvineného utrpela aj ďalšie zranenia, a to zlomeninu rohu jazylky vľavo, sériovú zlomeninu 2. - 5. rebra vľavo a zlomeninu 3. - 4. rebra vpravo, so sprievodnými podliatinami steny hrudnej obojstranne, viacpočetné podliatiny tváre s mnohopočetnými odreninami, podliatiny v oblasti oboch nadlaktí s odreninami chrbta nad lopatkou vpravo, pričom veľmi pravdepodobný bol aj otras mozgu aj vyššieho stupňa (pitvou nezistiteľný).
Za tento trestný čin bol obžalovaný P.. Z. U. odsúdený podľa § 147 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol na hlavnom pojednávaní okresného súdu napadnutý odvolaním obžalovaného, v zákonnej lehote odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného a odvolaním syna obžalovaného v prospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje v časti výroku o vine obžalovaného za zákonný a dôvodný, pričom nemá žiadne výhrady voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Prokurátor sa nestotožňuje však s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu z dôvodu nesprávneho použitia moderačného oprávnenia v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. a neuloženia trestu odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby. Prokurátor ďalej uviedol, že z výkladu citovaného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, prípadne ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Právne táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Prokurátor zdôraznil, že útoky obžalovaného proti telu poškodenej boli veľmi vysokej intenzity a mali za následok devastujúce zranenia poškodenej vedúce ku krvácaniu do ústnej dutiny, vdýchnutiu krvi do pľúc a následnej smrti poškodenej. Preukázané kopnutie nohou obžalovaného obutou do ťažkej zimnej trekingovej obuvi do tela bezbrannej 60 ročnej ženy v stave ťažkej opitosti, teda v stave, v ktorom nebola schopná klásť obžalovanému žiadny odpor navyše vedené do oblasti krku a sánky, teda do tej časti tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, svedčí jednoznačne o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Prokurátor poukázal na to, že pomery a okolnosti spáchaného trestného činu sa musia vyznačovať aspoň v nejakom smere neobvyklosťou a výnimočnosťou, čo vo vzťahu k dĺžke trestného konania ani veku obžalovaného v žiadnom prípade nemožno takto vyhodnotiť. Uložený trest musí v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. plniť nielen funkciu individuálnej a generálnej prevencie ale aj funkciu represívnu, uložený trest musí dostatočne odzrkadľovať povahu a závažnosť spáchaného zločinu so zreteľom na následok, ktorý v dôsledku konania obžalovaného nastal. Obžalovaný svojim konaním zavinil smrť človeka, navyše svojej blízkej osoby, manželky a uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nie je primeraný tomuto následku. Vek obžalovaného podľa názoru prokurátora nie je žiadnou mimoriadnou alebo výnimočnou okolnosťou, na ktorú by bolo treba prihliadnuť. Prokurátor má za to, že ak by bol pripustený uvedený názor súdu mohlo by to viesť k neprípustnému záveru, že trestné činy páchateľov vyššieho veku je potrebné menej prísne trestať ako u ostatných páchateľov, čo Trestný zákon nepripúšťa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody až o dve tretiny zákonnej trestnej sadzby je v príkrom rozpore s účelom trestu. Pokiaľ ide o dĺžku trestného konania ani túto okolnosť nemožno vyhodnotiť ako výnimočnú alebo tak mimoriadnu, aby odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody až o dve tretiny zákonnej trestnej sadzby. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu (R 10/2011) síce dĺžka konania, ktorá sa s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne neprimerane presahuje dĺžku trestného konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. V neprospech obžalovaného je ale potrebné vyhodnotiť predovšetkým to, že sa v priebehu trestného konania k spáchaniu skutku nepriznal a trestný čin ani úprimne neoľutoval. Dĺžka trestného konania bola zapríčinená predovšetkým potrebou komplikovaného znaleckého dokazovania, čo nemožno vyhodnotiť ako okolnosť výnimočnú a mimoriadne odôvodňujúcu zníženie trestu. Prokurátor poukázal tiež na odôvodnenie odvolania obžalovaného v ktorom obžalovaný opätovne uviedol, že zranenia manželky mohli byť spôsobené pádom, keďže trpela osteoporózou a v čase skutku mala viac ako 2.54 promile alkoholu v krvi, napriek tomu, že znalci jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vylúčili vznik devastačných zranení, ktoré poškodená utrpela, pádom na tvrdý predmet ale naopak tieto smrteľné zranenia poškodenej boli spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím poškodenej. Aj napriek tomu, že spáchanie skutku bolo obžalovanému bez akýchkoľvek pochybností preukázané, obžalovaný nevyjadril ľútosť, čo je nevyhnutné zhodnotiť v neprospech obžalovaného. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolaní súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanému P.. Z. U. uloží podľa § 147ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný písomne bližšie nevyjadril.
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že bol uznaný vinným zo spáchania ťažkých zranení manželke, ktoré mali za následok jej smrť. Od samotného počiatku však tvrdil, že
si nepamätá presne na to, čo sa stalo v uvedený deň. Jeho manželka bola pod vplyvom alkoholu, čo konštatuje aj znalecký posudok, a to vo výške 1.87 až 2,54 promile. Je možné predpokladať, že pri výške alkoholu v krvi a vzhľadom na jej vek bola jej chôdza nestabilná, pričom predpokladá, že mohla viackrát spadnúť a mohla si spôsobiť predmetné zranenie, ktoré bolo v priamej súvislosti s jej smrťou. Obžalovaný ďalej uviedol, že takúto možnosť nevyvrátil ani znalec MUDr. Dušan Gyüttment vo svojom znaleckom posudku. Znalec neuvádza jednoznačný záver vzniku zranenia manželky, ale len najpravdepodobnejšiu možnosť. Skutočnosť, že znalec došiel k záveru o najpravdepodobnejšej možnosti vzniku zranenia (údermi) ešte nevylučuje vznik ťažkého zranenia manželky viacnásobnými jej pádmi pod vplyvom alkoholu. Túto skutočnosť následne nevylučuje ani z doplnku č. 1, ktorú si vyžiadal súd a v odpovedi na st. 30 otázky č. 2 konštatuje, že sa nedá vylúčiť, že zlomenina sánky mohla vzniknúť aj pádom na studňu, pri ktorej ju našiel obžalovaný. Dodal ešte, že aj pri takomto páde nebolo za potreby veľkej sily, nakoľko aj v znaleckom posudku znalec konštatuje, že: „zlomenina bezzubej sánky tak ako je to v danom prípade, poškodenej vzniká aj pôsobením menšej sily na preriednutú kosť sánky, oslabenou osteoporózou, teda odvápnením, u starších ľudí je naviac ešte aj krehšia (poškodená bola chronicky chorá na pečeň, chronický alkoholizmus a cirhózu pečene s poruchou zrážanlivosti krvi, potvrdenej častým krvácaním z nosa.“ Obžalovaný má za to, že z vyššie citovaných znaleckých záverov nie je možné vylúčiť ani to, že poškodená potom ako odišla od suseda domov (uplynula doba približne 2 hodín) si mohla spôsobiť zranenia aj opätovnými pádmi. Je toho názoru, keďže nie je možné jednoznačne ustáliť akým spôsobom vzniklo zranenie je na mieste použiť zásadu in dubio pro reo. Pokiaľ ide o ďalšie zranenia na tele poškodenej tie mohli vzniknúť tak, že v snahe dostať poškodenú do tepla (vonkajšia teplota bola -12 stupňov celzia), túto sa snažil odniesť, resp. ťahať a všemožne dostať do domu, pričom pokiaľ nevládal, túto ťahal aj po schodoch, lebo keby tak nebol urobil, bola vysoká pravdepodobnosť, že poškodená by vonku zamrzla. Poškodená buď zaspala alebo na množstvo požitého alkoholu mohla byť v bezvedomí. Rozhodnutie obžalovaného vziať ju dovnútra domu prišlo až potom ako nereagovala na to, aby vstala a išla dnu. Rozpory medzi konštatovaným stavom v znaleckom posudku a ustáleným skutkovým stavom v rozsudku okresného súdu obžalovaného vedú k tomu, že má pochybnosti o správnosti skutkových zistení a bolo by potrebné hľadať ďalšie dôkazy na odstránenie týchto zásadných rozporov. Odvolanie obžalovaného smeruje aj do druhu a výšky uloženého trestu, lebo je toho názoru, že je na mieste použitie mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom na okolnosti prípadu. Uvedené ustanovenie § 39 Tr. zák. umožňuje použiť za predmetný trestný čin aj podmienečný trest a má za to, že k uloženiu takého trestu sú splnené podmienky. Požiadal súd, aby zobral do úvahy pri zmene trestu okolnosti, že ich manželstvo s poškodenou bolo dlhoročné a v podstate bezkonfliktné. Problém bol, že poškodená nadmerne požívala alkoholické nápoje, vzhľadom k tomu sa aj 2-krát podrobila protialkoholickej liečbe a táto jej choroba mala vplyv na zdravotný stav, či už na lámavosť kostí, prípadne zníženú zrážanlivosť krvi vzhľadom na cirhózu pečene. Tieto okolnosti majú nezanedbateľný vplyv na závažnosť uvedeného následku. Pri výmere druhu a výšky trestu požiadal súd, aby zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, l/, m/, n/ Tr. zák., pričom dal na zváženie, či nie je na mieste aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. i/ Tr. zák. z dôvodu, aby manželka nezamrzla, čím mal na mysli nebezpečenstvo smrti. Zároveň požiadal zohľadniť jeho celý 73-ročný bezúhonný život a skutočnosť, že v danom prípade jeho konanie bolo motivované jedine tým, že chcel zabrániť zamrznutiu manželky, ktoré by bolo nadmieru pravdepodobné.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor podaním zo dňa 21.07.2017 doručené okresnému súdu dňa 24.07.2017. K odvolaniu obžalovaného uviedol, že ním citovaná časť výsluchu znalca MUDr. Dušana Gyüttmenta je vytrhnutá z kontextu, pretože nie je pravdou, že by znalec nedospel k jednoznačnému záveru vzniku zranenia poškodenej, ktoré boli príčinou jej smrti. Všetci znalci jednoznačne a bez pochybností dospeli k záveru, že zranenia poškodenej boli spôsobené cudzím zavinením, ktoré vzhľadom na rozsah a charakter zranení možno charakterizovať ako aktívne násilie vyššej intenzity. Pokiaľ ide o výrok o treste, trest uložený napadnutým rozsudkom považuje prokurátor za nespravodlivý s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu, pretože nebol daný žiadny zákonný dôvod na aplikáciu moderačného oprávnenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Je potrebné zdôrazniť, že útoky obžalovaného proti telu poškodenej boli veľmi vysokej intenzity a mali za následok devastujúce zranenia poškodenej vedúce ku krvácaniu do ústnej dutiny, vdýchnutiu krvi do pľúc a následne smrti poškodenej. Prokurátor ďalej uviedol, že preukázané kopnutie nohou obžalovaného obutou do ťažkej zimnej trekingovej obuvi do tela bezbrannej 60-ročnej ženy v stave ťažkej opitosti vedené do oblasti krku a sánky, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, svedčí o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný svojím konaním zavinil smrť človeka, navyše svojej blízkej osoby- manželky a uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nie je primeraný tomuto
následku. Vek obžalovaného nie je žiadnou mimoriadnou alebo výnimočnou okolnosťou, na ktorú by bolo potrebné prihliadnuť. Ak by pripustil uvedený názor súdu, mohlo by to viesť k neprípustnému záveru, že trestné činy páchateľov vyššieho veku je potrebné menej prísne trestať ako u ostatných páchateľov, čo trestný zákon nepripúšťa. V neprospech obžalovaného je potrebné vyhodnotiť predovšetkým to, že sa v priebehu trestného konania k spáchaniu skutku nepriznal a trestný čin ani úprimne neoľutoval. Prokurátor navrhol z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
K vyjadreniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.09.2017. Obžalovaný uviedol, že sa s vyjadrením prokurátora nestotožňuje. Má za to, že znalecký posudok MUDr. Dušana Gyüttmenta neuvádza jednoznačný záver vzniku zranenia manželky, ale len najpravdepodobnejšiu možnosť čo prokurátor vo svojom vyjadrení odmieta. Jeho manželka bola pod vplyvom alkoholu vo výške 1,87 až 2,54 promile a mohla si zranenia spôsobiť viacerými pádmi aj sama. Naďalej sa stotožňuje s jeho odvolacími dôvodmi a žiada, aby súd v zmysle § 39 Tr. zák. uložil za predmetný trestný čin podmienečný trest, ku ktorému sú podľa jeho názoru splnené podmienky.
P.. Z.. Z. U. ml. (syn obžalovaného P.. Z. U.) podal odvolanie proti nesprávne uloženému trestu v prospech obžalovaného. V odvolaní poukázal na to, že po dohode s jeho sestrou K. A. podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu. Uviedol, že manželstvo jeho otca s nebohou mamou bolo dlhoročné a bezkonfliktné. Rodičia sa navzájom vážili a problém začal vznikať až keď mama začala viac piť. Otec nesúhlasil, lebo z dôvodu požívania alkoholu utrpela mama viackrát zranenia, teda zlomeniny končatín a im toto vysvetľovala ako nešťastnú náhodu. V neskoršom veku pokiaľ ju videli, že si viac vypila, mala nekoordinované pohyby a problém s chôdzou. Nevie ako sa celá vec okolo smrti jeho mamy odohrala, no mohlo sa to stať aj tak, že po viacerých pádoch si spôsobila zranenia ako v minulosti. Myslí si, že v uvedený deň jej chcel otec pomôcť, aby nezostala vonku, lebo pri daných klimatických podmienkach by bola zamrzla. Dovolil si požiadať súd, aby zohľadnil jeho vek a jeho celoživotné správanie, či už pred osudnou udalosťou alebo po nej a zmenil mu trest na podmienečný. Syn obžalovaného z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil s tým, že mu uloží podmienečný trest na slobode.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 147 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný P.. Z. U. a jeho obhajca navrhli, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolaním a vyjadrením k odvolaniu prokurátora. Obžalovaný pred senátom krajského súdu s plačom uviedol, že si nevedel pomôcť s poškodenou a už 4-krát si vytrpel za to, čo sa stalo.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (u odvolania P.. Z.. Z. U. ml.- syna obžalovaného zistil dôvod podľa § 316 ods. 1 Tr. por. pre jeho zamietnutie) a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 07. marca 2018 na podklade podaného odvolania prokurátorom a obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovaného P.. Z. U., výpoveď poškodeného P.. Z.. Z. U. ml., o výpovede svedkov N. Z., N. C., S.
C., P.. K. A., vypočutím znalca MUDr. Dušana Gyüttmenta, ako aj o listinné dôkazy, a to znaleckých posudkov MUDr. Františka Štullera, PhD. a prof. MUDr. Františka Novomeského, PhD., Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ vypracovaných v predmetnej trestnej veci a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Vina obžalovaného za predmetný skutok bola dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní okresného súdu preukázaná. Obžalovaný je usvedčovaný v podstate všetkými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a je preukázaná čiastočne aj výpoveďou obžalovaného, hoci vinu za spáchanie skutku neuznáva. Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa v podstatných bodoch odlišovala od jeho výpovede v prípravnom konaní, čo možno jednoznačne vyhodnotiť ako snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal, že do poškodenej kopol minimálne raz do boku a raz do krku alebo spodnej sánky, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že do poškodenej len tak štuchol ľahko do boku tela. Mohlo to byť aj dva, prípadne tri krát, ale išlo len o ľahké štuchnutie. Obhajoba obžalovaného založená na tvrdeniach, že poškodená bola pod vplyvom alkoholu, jej chôdza bola v dôsledku toho nestabilná, viackrát spadla a mohla si spôsobiť predmetné zranenia je jednoznačne vyvrátená znaleckým posudkom č.12/2010 znalcov MUDr. Františka Štullera, PhD. a prof. MUDr. Františka Novomeského PhD. z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, z ktorého vyplynul záver, že predmetné poranenia utrpela poškodená v priamej príčinnej súvislosti s aktívnym násilným konaním inej osoby vo forme opakovaných silných kopov a úderov päsťou do hlavy poškodenej. Rovnako zo znaleckého posudku MUDr. Dušana Gyüttmena vyplynul záver, že k vzniku zranení poškodenej nemohlo dôjsť len vlastným pádom poškodenej, ale cudzím zavinením, pričom išlo o aktívne násilie vyššej intenzity. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená vzhľadom na svoj vek mohla trpieť aj chorobnými zmenami- ubúdaním množstva kostnej hmoty, avšak traumatické poškodenie sánky iba vlastným pádom na zem považuje znalec za málo pravdepodobné, najmä pre chýbajúce obvyklé sprievodné poranenia. Rovnako ako na vznik zlomeniny sánky nepostačovalo iba mierne štuchnutie nohou, ale bola potrebná sila vyššej intenzity. V predmetnej trestnej veci všetci znalci jednoznačne a bez pochybností dospeli k záveru, že zranenia poškodenej boli spôsobené cudzím zavinením, ktoré vzhľadom na rozsah a charakter zranení možno charakterizovať ako aktívne násilie vyššej intenzity.
Podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.
Podľa § 147 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 148 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o skutkové zistenia v uvedenej veci, krajský súd sa so závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožnil. Okresný súd na základe náležite zisteného skutkového stavu veci však dospel k nesprávnym právnym záverom (nesprávne právne skutok posúdil), pričom napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.). Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd mal predmetný skutok právne kvalifikovať podľa ustanovenia § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a nie podľa ustanovenia § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Na základe nesprávnej právnej kvalifikácie skutku, okresný súd pochybil aj vo výroku o treste, keďže druh a jeho výmeru obžalovanému ukladal podľa § 147 ods. 2 Tr. zák., avšak správne ho mal ukladať podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Tr. zák.
Krajský súd v súvislosti s právnou kvalifikáciu predmetného skutku dospel k záveru, že pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného P.. Z. U. vo vzťahu k poškodenej A.. Z. U., tak primárnym motívom konania obžalovaného bolo poškodenej pomôcť, avšak použil úmyselne proti nej násilie takej intenzity, že bol uzrozumený s tým, že jej spôsobí ľahkú ujmu na zdraví. Je predsa nelogické, aby obžalovaný mal na jednej strane snahu pomôcť poškodenej a na druhej strane snahu spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Preukázaná snaha obžalovaného pomôcť poškodenej nekorešponduje ani s prípadným nepriamym úmyslom spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu predmetného skutku, ktorý sa obžalovanému P.. Z. U. kladie za vinu, krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové zákonné znaky zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., teda v úmysle ublížiť na zdraví poškodenej jej z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin spáchal na chránenej osobe- svojej manželke.
Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému P.. Z. U. pri určení jeho výmery postupoval v rozpore so zákonom, keďže mu uložil druh a výmeru trestu podľa § 147 ods. 2 Tr. zák., pričom správne ho mal ukladať podľa § 148 ods. 2 Tr. zák.
Obžalovaný P.. Z. U. bol krajským súdom uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 5 rokov a hornou hranicou vo výmere 10 rokov.
Krajský súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.
Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému P.. Z. U. zistil, že na strane obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a na druhej správne nezistil existenciu ani jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák.
Obžalovaný P.. Z. U. doposiaľ nebol súdne trestaný a ani nebol postihnutý za priestupok.
Odvolací súd zistil, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.
Pokiaľ ide o pomery páchateľa v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. (v podstate za pomery osobitného zreteľa), tak za tieto treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa.
Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností a najmä za predpokladu, že nie sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a pokiaľ táto bola v konkrétnom prípade aj použitá.
K námietke prokurátora ohľadne aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uvádza, že v danom prípade už okresný súd v napadnutom rozsudku správne aplikoval uvedené ustanovenie vzhľadom na dĺžku uvedeného konania. Krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že skutok, ktorý je predmetom v tejto trestnej veci bol spáchaný dňa 26.01.2010, pričom k vyhláseniu napadnutého rozsudku okresného súdu došlo až dňa 19.01.2017 (po takmer 7 rokoch od jeho spáchania). Uvedenú neprimeranú dĺžku tohto trestného konania je potrebné aj v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky premietnuť do druhu a výmery trestu, pričom táto zakladá aj dôvod na mimoriadne zníženie trestu aplikovaním § 39 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd obžalovanému P.. Z. U. uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 3 roky, ktorý zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že na obžalovaného nie je nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom. Pokiaľ ide o trestnú minulosť obžalovaného, tak obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom spôsobom ako je uvedené pod bodom I. tohto rozsudku
Odvolací súd po preskúmaní odvolania P.. Z.. Z. U., ml. (syna obžalovaného ako oprávnenej osobe v zmysle § 308 ods. 2 Tr. por. podať za obžalovaného v jeho prospech odvolanie) ďalej dospel k záveru, že odvolanie Ing. Z. U., ml. bolo podané oneskorene. Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 19.01.2017 okrem iných za účasti obžalovaného a jeho obhajcu. Krajský súd poukazuje na zákonnú dikciu ustanovenia § 309 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 (príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Obžalovanému P.. Z. U. uplynula zákonná 15-dňová lehota (§ 309 ods. 1 Tr. por.) na podanie odvolania dňa 03.02.2017 (vrátane). Syn obžalovaného P.. Z.. Z. U., ml. podal na pošte odvolanie v prospech obžalovaného dňa 04.05.2017 (viď. poštová obálka založená v súdnom spise na č.l.551 zadná strana), teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd preto podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie P.. Z.. Z. U., ml. (syna obžalovaného) zamietol, pretože bolo podané oneskorene.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za opodstatnené, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol (výrok uvedený pod bodom II. tohto rozsudku odvolacieho súdu). Súčasne krajský súd o odvolaní P. ml. (syna obžalovaného) rozhodol spôsobom ako je uvedené bod bodom III. výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.