Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-79-2017.pdf
PDF · 86.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: B. proti žalovanému: V., o zaplatenie 208,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. októbra 2016, č.k. 6C/340/2015-39, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 89,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 89,10 eur od 14.06.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 44 ods. 1, § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 51, § 53 ods.4 písm. k), ods. 5, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 208,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 208,10 eur od 08.05.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 16.04.2014 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky a cenník. Vzhľadom na to že žalovaný neuhrádzal žalobcovi cenu za poskytované služby, dňa 19.05.2015 pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy podľa bodu 5.5 všeobecných podmienok. Žalobca v žalobe uviedol, že mu vzniká nárok na uhradenie platieb: Poplatok za obdobie (od 01.08.2014 do 30.04.2015) v sume 89,10 eur, náhrada hodnoty zariadenia dekodér J. (správne E.) v sume 59 eur, náhrada hodnoty zariadenia dekódovacia karta v sume 20 eur, náhrada hodnoty zariadenia modem S. v sume 40 eur, spolu v sume 208,10 eur. Súd konštatoval, že v sume 89,10 eur bola žaloba dôvodná, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Keďže žalovaný sa neuhradením ceny za poskytnuté služby riadne a včas dostal do omeškania, patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania a tento súd priznal žalobcovi vo výške 5,05 % ročne zo sumy 89,10 eur od 14.06.2016, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia, pretože žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému. Výška základnej úrokovej sadzby ECB platná od 01.01.2016 do 30.06.2016 bola 0,05 %, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška ročných úrokov z omeškania potom predstavovala uvádzaných 5,05 % (0,05 % + 5 percentuálnych bodov). Ďalej súd uviedol, že zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vzniknutej v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti. Pri rozhodnutí o nepriznaní nároku
na náhradu zmluvnej pokuty súd vychádzal z toho, že žalobca vôbec nepreukázal, že by písomne odstúpil od zmluvy so žalovaným, čo nie je preukázané doručenkou o prevzatí alebo čo aj potvrdením o odoslaní. Tiež nepreukázal, že by žalovanému doručil výzvu na vrátenie poskytnutých zariadení. Súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v bode 6.20 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ba nemožno ho považovať ani za platné zmluvné dojednanie, pretože výška zmluvnej pokuty nie je výslovne dojednaná a predmetné ustanovenie je neurčité. Podľa predmetného ustanovenia vyjadruje žalovaný súhlas so zaplatením zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia zariadenia vo výške podľa cenníka. Žalovaným predložený cenník je však interný cenník zariadení, nie cenník poplatkov či zmluvných pokút. Súd považoval za potrebné uviesť, že výška prípadnej zmluvnej pokuty, ktorej sa dožaduje žalobca, nijako nezohľadňovala dobu plnenia povinností žalovaným- spotrebiteľom, bola pevná a zodpovedala predajnej cene nového zariadenia. Hoci zo žaloby nevyplývalo celkom jednoznačne, či sa žalobca domáhal zmluvnej pokuty alebo náhrady škody v zmysle bodu 6.20 všeobecných podmienok, to, že sa dožaduje zmluvnej pokuty, súd ustálil z listiny označenej ako „Odstúpenie od zmluvy“, kde sa výslovne uvádza, že ak žalovaný predmetné zariadenie nevráti, poskytovateľ je oprávnený účtovať v zmysle všeobecných podmienok a cenníka zmluvnú pokutu. Súd zároveň poukázal na nejasnosť zmluvných podmienok, keď v zmluve ako spôsob dočasného poskytnutia zariadenia zákazníkovi je len pri dekodéri uvedené, že ide o nájom, pričom podmienky nájmu ani nájomné nie sú určené, pri ostatných zariadeniach nie je spôsob poskytnutia určený, pričom nedotovaná cena zariadení je uvedená 0 eur. Nebolo tak zrejmé, či ide o bezplatné poskytnutie zariadení, nájom, výpožičku, žalovaný si však predmetné zariadenia oceňoval na 0 eur a dekodér cenou 3 eur. Pretože žalovaný nárok na zmluvnú pokutu nepreukázal, súd žalobe v časti zaplatenia zmluvnej pokuty za tri poskytnuté zariadenia spolu v sume 109 eur vrátane príslušenstva nevyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, tak že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože účastníci boli úspešní aj neúspešní v porovnateľne významnej časti nároku.
2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výrokom II. a III., domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, prípadne sa domáhal vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že hoci je žalovaný od 01.07.2016 kvalifikovaný ako slabšia strana, nijakým spôsobom sa k žalobe nevyjadril a preto mal súd postupovať podľa § 150 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný bol nečinný, mal súd považovať skutkové tvrdenia za nesporné. Ďalej namietal, že súd jednoducho rozhodol od stola bez vyjadrenia žalovaného a v prospech žalovaného a v príkrom rozpore s § 151 ods. 1 CSP. So žalovaným uzavreli zmluvu o pripojení na zariadenie a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov. Podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný predplatenú službu, pričom mal vypožičané zariadenia. Zdôraznil, že si uplatnil náhradu hodnoty zariadenia, a nie zmluvnú pokutu, ako uviedol v odôvodnení súd. Výška ceny zariadenia zodpovedá skutočnej obstarávacej hodnote zariadenia. Je to zároveň cena, za ktorú predmetné zariadenia umožňuje účastníkom kúpiť. Táto cena je zverejnená aj na jeho webe. Skonštatoval, že nikdy nepožadoval zmluvnú pokutu a už vôbec nie s odkazom na všeobecné obchodné podmienky ani cenník zmluvných pokút. Žalovaný mal možnosť zariadenia včas a riadne vrátiť, avšak neurobil tak. Uviedol, že ak by pripustil, že sa jedná o zmluvnú pokutu, tak takto definovaná pokuta by nebola zjavne neprimeraná a nevytvárala by značnú nerovnováhu v právach spotrebiteľa a predávajúceho, nakoľko by premietala skutočnú hodnotu zariadenia v jeho vlastníctve, pričom žalovaný nedodržaním svojej povinnosti vrátiť zariadenie ho priamo poškodil. Zdôraznil, že zmluvnú pokutu je možné určiť aj odkazom na cenník. Skutočnosť, že nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie neznamená, že ustanovenie je samo osebe neprijateľné alebo neplatné, teda neznamená neprijateľnosť, resp. neplatnosť zmluvnej podmienky. Tým, že žalovaný nevrátil vypožičané zariadenia, ktoré on mohol v prípade splnenia si povinnosti poskytnúť ďalšiemu klientovi, mu vznikla škoda tak vo výške skutočnej škody - hodnoty zariadení, ale aj v podobe ušlého zisku. Súd okrem iného v bode 18. rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal, že by písomne odstúpil od zmluvy. Upriamil pozornosť na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že odstúpenie bolo zasielané na poslednú známu adresu žalovaného uvedenú v zmluve, čo preukázal predložením (okrem odstúpenia) obálky, ktorú žalovaný neprevzal, hoci sa na predmetnej adrese zdržiaval, čo ozrejmil poštový doručovateľ s uvedením - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Namietal zároveň nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadal priznať náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
3. K podanému odvolaniu žalobcom sa žalovaný písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, vo výrokoch II. a III., potvrdiť.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebola napadnutý odvolaním vo vyhovujúcej časti (výrok I.), preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( § 367 ods. 2 CSP).
6. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd mal postupovať v zmysle § 150 ods. 1, 2 CSP, nakoľko žalovaný bol nečinný. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, keďže v predmetnom spore je žalovaný spotrebiteľom. V prípade spotrebiteľského sporu, ktorý je zákonom definovaný v ust. § 290 CSP platia určité odlišnosti. Osobitná úprava sporov s ochranou slabšej strany sleduje zabezpečenie ochrany práv osôb, ktorých postavenie je v hmotnoprávnom vzťahu slabšie. Procesné právo sa snaží túto nerovnosť vyvážiť, a to procesnou úpravou, ktorá túto nerovnosť vyvažuje. Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že v prípade pasivity žalovaného treba trvať na ust. § 150 CSP, odvolací súd konštatuje, že súd je pri dokazovaní v spotrebiteľských sporoch aktívnejší ako v klasických sporoch, preto môže vykonať v zmysle § 295 CSP aj tie dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Prejednací princíp je prelomený prvkami vyšetrovacieho princípu. Na základe uvedeného preto možno uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa neuspokojil len s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe.
8. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie rozhodol od stola a bez vyjadrenia žalovaného a v jeho prospech, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom spore bolo nariadené pojednávanie, ktorého sa však ani žalobca, ani žalovaný nezúčastnili a na ktoré boli obaja riadne a včas predvolaní v súlade s § 100 CSP.
9. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že si uplatňoval náhradu hodnoty zariadenia a nie zmluvnú pokutu, ako uviedol súd prvej inštancie, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Súd prvej inštancie správne ustálil predmet konania, keď zo žaloby jasne nevyplývalo, či sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty alebo náhrady škody. Bod 6.20 všeobecných podmienok zmluvy stanovuje, že ak žalovaný predmetné zariadenia nevráti, poskytovateľ je oprávnený účtovať v zmysle všeobecných podmienok a cenníka zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie teda predmet konania správne ustálil aj s ohľadom na zmätočnosť zmluvných podmienok, z ktorých nie je zrejmé, či sa jedná o bezplatné poskytnutie, nájom alebo výpožičku zariadení, v korelácií s listinou označenou ako „Odstúpenie od zmluvy“. V danom prípade, keď žalovaný predmetné zariadenia nevrátil, bolo zrejmé a vyplývajúce aj zo zmluvných podmienok a listiny „Odstúpenie od zmluvy“, že sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty.
10. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
11. Nemožno akceptovať námietku žalobcu, že výška ceny zariadenia, ktorej zaplatenia sa domáhal, je dostupná i na jeho webe. V dohode o zmluvnej pokute musí byť v súlade so zákonným znením určená aj výška pokuty alebo spôsob jej určenia. V zmluvných dojednaniach však táto výška alebo spôsob jej určenia absentovali, preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute je neurčitá.
12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že odstúpenie od zmluvy bolo preukázané kópiou obálky, ktorá bola priložená k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nebola dôvodná. V zmysle ust. § 366 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak : a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nakoľko nemožno tento dôkaz (kópiu obálky) subsumovať pod žiadnu vyššie uvedenú zákonnú možnosť, kedy by sa mohlo prihliadnuť na tento dôkaz v odvolacom konaní, je
potrebné uzavrieť, že na túto listinu nemožno prihliadať. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenie zákonom stanovených podmienok.
13. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, nepodoprel svoje tvrdenia dôkazmi, že by doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie nebol povinný vyzývať žalobcu na to, aby preukázal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy (ergo že odstúpenie od zmluvy došlo žalovanému), nakoľko čl. 8 CSP ukladá stranám sporu nielen povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale i podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
14. Odvolacie námietky žalobcu teda v danom prípade neboli dôvodné a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výrokoch II. a III.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).