Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-308-2013.pdf
PDF · 147.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/308/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobkyne Y. Y., L.. X.X.XXXX, J. G. XXX, XXX XX G., proti žalovanému C. Y., L.. XX.X.XXXX, J. D. XXX, XXX XX D., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o zaplatenie 4.630,47 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3 247,57 € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu žalobkyne z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,26%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
IV. Slovenskej sporiteľni, a. s. p r i z n á v a nárok na náhradu trov z titulu poskytnutej bankovej informácie vo výške 100%, ktorú náhradu sú p o v i n n í zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a. s. žalobkyňa v podiele 29,87% a žalovaný v podiele 70,13% a o ktorej výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1) Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 17.10.2013, sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 4.630,47 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný sa dňa 20.3.2009 po manželských nezhodách odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojej matke do D.Č. Č. XXX. V auguste 2011 bolo manželstvo rozvedené Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 6C/45/2011. Ako manželia si žalobkyňa a žalovaný brali v máji 2008 hypotekárny úver na stavbu rodinného domu v Slovenskej sporiteľni pod č. XXXXXXXXX. V zmysle zmluvy boli obaja povinní platiť mesačnú splátku vo výške 296,65 €, a to vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška úveru bola 53.110,27 €. Zmluvu mali dohodnutú na 30 rokov. Po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti sa ústne dohodli, že úver budú splácať spoločne rovným dielom na polovicu. Žalovaný svoju polovicu z úveru uhrádzal príkazom na účet žalobkyne v banke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 149,37 € mesačne, nakoľko si banka automaticky zriadila trvalý príkaz z účtu žalobkyne. Žalovaný sa odsťahoval v marci 2009. Prvá splátka od žalovaného bola uhradená dňa 20.4.2009, posledná splátka bola uhradená 16.12.2010, čo spolu činí 21 mesiacov (21 x 149,37 € = 3.136,77 €). Od januára 2011 žalovaný prestal bezdôvodne prispievať svoju dohodnutú polovicu na splácanie spoločného úveru. Od januára 2011 bola žalobkyňa nútená splácať v banke celý hypotekárny úver úplne sama v plnej výške. Nezodpovedné správanie žalovaného by malo za následok pri nesplácaní úveru to, že by prišli o strechu nad hlavou žalobkyňa, jej dve deti, matka žalobkyne a dvaja bratia žalobkyne, nakoľko bývali v založenej nehnuteľnosti, ktorú dala založiť matka žalobkyne v prospech Slovenskej sporiteľne. Žalobkyňa bola
za žalovaným osobne, aby aj naďalej pomáhal splácať svoju polovicu úveru. Žalovaný s úsmevom na tvári žalobkyňu odbil so slovami: „Staraj sa o tvoj rodný dom, je založený, urobím z vás žobrákov a bezdomovcov.“ Žalobkyňa napriek tomu, že zarobí 320,- € mesačne, bola nútená tento úver splácať aj za žalovaného. Úver zanikol jednorazovým vyplatením z peňazí, ktoré získali z predaja rozostavaného rodinného domu, ktorý spolu so žalovaným nadobudli za dobu manželstva. Žalovaný sa za obdobie január 2011 - júl 2013 bezdôvodne obohatil, pretože aj za neho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť on. Žalobkyňa je preto toho názoru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalobkyňa miesto neho platila banke aj jeho dohodnutú polovicu dlhu podľa zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXX. V danej veci sú splnené predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobkyni vo výške 4.630,47 € (31 mesiacov x 149,37 € = 4.630,47 €). Žalovaný tvrdí, že pri odchode zo spoločnej domácnosti ponechal žalobkyni finančné prostriedky na splácanie uvedeného úveru, čo nie je pravdou, naopak, úplne ich ako rodinu nechal bez finančných prostriedkov. Zo spoločnej domácnosti si odniesol všetky hodnotné veci a zariadenie, o čom ako dôkaz sú zápisy na polícii v P..
2) Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 7.1.2016, s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasil. Uviedol, že predmetný nárok je sčasti premlčaný. Má zato, že v predmetnom prípade je nárok z bezdôvodného obohatenia čo do časti od 1.1.2011 do 17.10.2011 premlčaný a do tohto nároku vznáša námietku premlčania, pretože bezdôvodné obohatenie možno priznať iba 2 roky spätne. Žaloba bola podaná dňa 17.10.2013, čiže všetky nároky, ktoré si žalobkyňa uplatňuje pred dátumom 17.10.2011, sú podľa názoru žalovaného premlčané a v tomto smere žalovaný vznáša námietku premlčania. V ďalšom žalovaný rozporuje aj zvyšok žalobkyňou uplatňovanej sumy, a to z toho dôvodu, že tak, ako aj žalobkyňa sama uvádza, zostali jej všetky finančné prostriedky za predaj rodinného domu. Ako vyplýva z dodatku č. 1/2013 kúpnej zmluvy, rodinný dom bol predaný za celkovú sumu 55.650,- € a prvá časť kúpnej ceny 45.000,- € bola vyplatená do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy a zvyšných 10.650,- € bolo uhradených 10 dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Celkovo bol rodinný dom predaný za 55.650,- €. Samotná žalobkyňa predložila do konania zostatky na úverovom účte, pričom dňa 25.6.2013 zostatok na úverovom účte predstavoval sumu 48.747,06 €, avšak pre žalovaného je nepochopiteľné, že dňa 12.8.2013, čiže po troch mesiacoch, bol zostatok na účte 51.262,44 €. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemohla úver splácať riadne a včas, pretože ak by ho riadne a včas platila, dochádzalo by k unižovaniu tejto sumy a nie jej navyšovaniu. Žalovaný poukázal, že žalobkyňa ku dňu podania vyjadrenia k žalobe nepredložila splácanie úveru za rok 2013, a preto sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zo splácania úveru za rok 2013, nakoľko náležitým spôsobom nepreukázala, že za rok 2013 úver riadne a včas splácala. Preto má žalovaný za to, že aj suma za rok 2013 je uplatnená nedôvodne. Žalovaný poukázal na to, že kúpna suma prevyšovala zostatok úveru a ak by sa aj pohybovalo od zostatku úveru vo výške 51.262,44 € a žalobkyňa zinkasovala za predaj domu 55.650,- €, tak by musela zostať ešte suma 4.387,56 € nad vyplatenú hypotéku. Teda žalobkyňa nemohla byť škodná a nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného, keďže samotná žalobkyňa potvrdila vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že všetky finančné prostriedky z predaja rodinného domu zostali žalobkyni. Žalobkyňa po sčítaní príjmu za predaj rodinného domu a odčítaní výdavkov za hypotéku bola minimálne v pluse 4.387,56 €. Žalobkyni zostali aj všetky finančné prostriedky za predaj garáže, ktorú predala dňa 7.4.2013 I. Š., J. D. XXX za údajnú sumu 450,- €. Uvedenú sumu žalovaný rozporuje, pretože išlo o kvalitnú betónovú garáž, ktorá bola síce staršia, avšak v dobrom stave, bola podložená betónovými panelmi. Žalovaný má zato, že takáto betónová garáž sa za 450,- € nedá ani kúpiť, nieto ešte osadiť a doviezť a má vedomosť o tom, že prefabrikované garáže sa predávajú v sume minimálne v sume 1.300,- € - 1.500,- €, čo je len prefabrikát, avšak táto garáž mala aj otváracie železné vráta, čiže žalovaný má zato, že táto garáž musela byť predaná za omnoho vyššiu sumu, ako je suma 450,- € a táto suma je fiktívna. Je nesporné, že nemohlo dôjsť k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, keďže všetky výdavky za hypotéku sa žalobkyni vrátili, a keďže žalovanému nebola vyplatená z predmetného predaja rodinného domu ani koruna a nebola mu ani koruna vyplatená za predaj garáže predanej I. Š.. Žalovaný tiež poukázal na to, že pracoval v Anglicku a z tejto práce zostala v domácnosti nemalá čiastka finančných prostriedkov vo výške približne 137.000,- Sk, ktoré zostali v užívaní žalobkyne a ktorá s nimi voľne disponovala. Nie je teda pravdou, že by sa žalovaný nepostaral o splácanie hypotéky. Práve naopak, má zato, že zo strany žalobkyne ide o snahu obohatiť sa na úkor žalovaného a ešte viac získať finančných prostriedkov aj napriek tomu, že jej prakticky všetko žalovaný nechal a nič nepožadoval.
3) V podaní doručenom súdu dňa 6.11.2014, ktorým sa žalovaný odvolal voči uzneseniu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/308/2013-82 zo dňa 22.5.2014, žalovaný okrem iného uviedol, že dňa 7.4.2013
spoločne so žalobkyňou ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy uzavretej v P. s kupujúcim I. Š., bytom D. XXX predali garáž, ktorú vlastnili. Kúpna cena vo výške 450,- € bola vyplatená žalobkyni. Dňa 15.7.2013 spoločne so žalobkyňou ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu s I. T. a jeho manželkou S. T. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bola novostavba, ktorú stavali spoločne a na ktorú si v minulosti spoločne so žalobkyňou zobrali spomínaný hypotekárny úver. Kúpna cena bola uhradená žalobkyni na jej bankový účet v Slovenskej sporiteľni. Tiež uviedol a potvrdil, že je pravdou, že žalobkyňa splácala spomínaný hypotekárny úver výlučne sama, a to z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni na základe trvalého príkazu na úhradu vždy 20. dňa v mesiaci, ktorý sa týmto spôsobom realizoval od doby vzatia úveru až do jeho vyplatenia. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobkyni zostali po rozvode manželstva na splácanie spomínaného úveru na tomto účte finančné prostriedky vo výške 4.000,- €, taktiež jej zostali finančné prostriedky z čias pred rozvodom manželstva, keď pracoval v Anglicku, vo výške okolo 3.000,- € v hotovosti. V tom čase žalobkyni dával 50.000,- Sk - 60.000,- Sk mesačne a pre žalobkyňu nebolo problém tieto peniaze minúť.
4) Podaním doručeným súdu dňa 8.12.2017 žalovaný uviedol, že predmetný úver bol spoločným úverom manželov, ktorý bol zobratý počas manželstva. Manželstvo bolo rozvedené právoplatne dňa 29.10.2011. Ak predmetný úver ako spoločný úver manželov bol plnený jedným z manželov, treba podotknúť, že tento úver bol plnený zo spoločných finančných prostriedkov až do času, kým nezaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a toto zaniklo rozvodom manželstva dňa 29.10.2011, pretože aj príjem zo mzdy je spoločným majetkom manželov až do dňa, kedy nedôjde k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva. Z toho je nesporné, že ak ktorýkoľvek z manželov plnil zo svojho príjmu, tak plnil z príjmu, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva a plnil spoločný dlh manželov zo spoločných zdrojov. Dňa 29.10.2011 bolo manželstvo právoplatne rozvedené, a teda došlo aj k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva. Spoločný úver ako spoločný dlh, ako aj ostatný majetok mal byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda bolo potrebné podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak žalobkyňa po 29.10.2011 plnila na predmetný dlh, už plnila zo svojich výlučných zdrojov, keďže ako uvádza vo svojej žalobe, plnila zo svojej výplaty, po 29.10.2011 táto výplata už nepatrila do BSM, ktoré zaniklo, ale bolo to jej výlučným príjmom. Žalovaný tvrdí, že plnila z finančných prostriedkov zanechaných v domácnosti, ktoré taktiež boli spoločné vo výške 137.000,- Sk. Z tohto dôvodu, keďže manželstvo bolo rozvedené dňa 29.10.2011, malo dôjsť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je prípustné, aby predmetná vec bola posúdená ako pohľadávka, pretože išlo o spoločný záväzok a ako spoločný záväzok mal byť vyporiadaný aj v rámci konania o vyporiadanie BSM. V tomto prípade sa teda nemôže jednať o uspokojovanie bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí manželov podľa § 145 ods. 1 a 2 a nemôže sa jednať ani o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak ide o vyporiadanie BSM, a to v zmysle zásad uvedených v § 149 Občianskeho zákonníka, pričom aj v zmysle ustanovení judikatúry je možné vyporiadať nielen aktíva, ale aj pasíva. V tomto kontexte, keď v roku 2013 došlo k predaju nehnuteľností a bolo ešte v rámci BSM určité pasívum, a to uhradené splátky, malo dôjsť k vyporiadaniu BSM. Pohľadávka však zanikla predajom rodinného domu patriaceho do BSM a úhradou spoločného dlhu, a preto nie je daný ani predmet vyporiadania BSM a zanikol aj akýkoľvek právny nárok žalobkyne. Žalobkyni nič nebránilo podať návrh na vyporiadanie BSM v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote. V prípade, ak márne uplynula 3-ročná lehota, došlo k vyporiadaniu zo zákona tak, ako to má na mysli § 149 ods. 4 a 5. Na základe uvedeného žalovaný má zato, že predbežné právne posúdenie súdu neobstojí a neobstojí ani žalobný návrh žalobkyne. Žalovaný navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
5) Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 11.5.2015 potvrdila, že dňa 7.4.2013 predali garáž kupujúcemu I.Á. Š. za cenu 450,- €. So žalovaným sa dohodli, že peniaze zostanú jej, nakoľko si žalovaný z rozostavaného domu zdemontoval a zobral plne funkčné elektricky ovládateľné garážové dvere v hodnote 45.000,- Sk, zároveň aj vchodové dvere v hodnote 32.000,- Sk a tieto bral bez vedomia žalobkyne. Potvrdila, že predali rodinný dom (bez dverí), na ktorý si počas manželstva zobrali hypotéku, ktorú po rozchode posledné roky splácala sama. Dom bol predaný po odchode žalovaného za zostatkovú cenu hypotéky za podmienok, že akonáhle prídu peniaze na účet žalobkyne, banka si ich automaticky stiahla na vyrovnanie hypotekárneho úveru. Žalobkyňa ako majiteľka účtu s peniazmi z predaja domu nemohla manipulovať. Z predaja domu mala žalovanému vyplatiť 1.000,- €, avšak na základe podaného návrhu na exekúciu na zameškané výživné voči žalovanému jej exekútorka zakázala osobne aj písomne žalovanému tých 1.000,- € poslať, pokiaľ sa nedorieši exekúcia. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že jej zanechal po odchode zo spoločnej domácnosti a rozvode 4.000,- € na splácanie
hypotéky. Splátky na hypotéku odchádzali výlučne z osobného účtu žalobkyne. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaný bol v Anglicku od 21.10. do 24.12.2008, ale od 7/2009 bol evidovaný na úrade práce. Po celú tú dobu denne pracovali na stavbe rodinného domu, denne vyplácali robotníkov večer na ruku. Od 4/2010 žili ako 4-členná rodina, platili hypotéku, poistky. Žalovaný dostával iba sociálne dávky. Žili a stavali dom z peňazí, čo zarobil v Anglicku. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že jej žalovaný dával 50.000 - 60.000,- Sk. Jeho príjem sa vtedy pohyboval približne v sume 18.000 - 25.000,- Sk, čo dával do spoločnej domácnosti. 50.000 - 60.000,- Sk do domácnosti nikdy nepriniesol.
6) Vykonaným dokazovaním, a to vyjadrením žalobkyne, žalovaného, oboznámením listinných dôkazov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
7) Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že medzi ňou a žalovaným bola dohoda, že úver budú splácať polovicu ona a polovicu on. Potvrdila, že garáž bola predaná za sumu 450,- €. Išlo o starú garáž, ktorú kúpili za 10.000,- Sk. Táto garáž bola popraskaná, dvere síce boli kovové, avšak boli zdeformované, do garáže zatekalo. Túto garáž kúpili od dcéry krstnej mamy, ktorá ju kúpila tak isto za 10.000,- Sk, a keď sa odsťahovala, tak im túto garáž predala. Potvrdila, že zobrali stojky zo stavby. K tomu tiež uviedla, že mali skleník, zobrali barel na vodu a žalovaný v nadväznosti na to odmontoval garážové dvere na dome, ktoré boli elektronické a ktoré boli kúpené za 60.000,- Sk. Bola to veľmi drahá výmena medzi barelom o hodnote 1.000,- Sk a garážovými dverami a zároveň tak isto si žalovaný zobral drevo zo stavby. Uviedla, že finančné prostriedky z garáže si ponechala, avšak tieto garážové dvere boli elektrické, a tak isto pokiaľ ide o vchodové dvere, boli to klasické dvere, ktoré mali byť napevno zabudované do stavby. Ku finančným prostriedkom z predaja rodinného domu, uviedla, že z týchto peňazí, ktoré jej prišli na účet, nevidela žiadnu sumu, pretože tieto peniaze sa stiahli na úver a na poplatky. S týmito peniazmi vôbec nedisponovala. Keď išli dom predávať, tak chcela v banke vedieť, aký je zostatok hypotekárneho úveru, aby vedeli, za akú cenu majú dom predať. V banke jej dali doklad, že zostatok hypotekárneho úveru je vo výške 53.621,76 € a k tomu si povedali, že si prihodia každý po 1.000,- € a túto sumu si rozdelia. T. jej poslali na účet 10.000,- €, z ktorého sa ešte dosplácali poplatky, zmluvné pokuty a potrebný zostatok na doplatenie úveru. Zo zostatku, čo zostalo, potom sumu 650,- € vyplatila žalovanému, pretože viac peňazí nemala a túto sumu mu poslala tak, že žalovaný požiadal o zníženie výživného, výživné mu znížili a za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku vznikol preplatok na výživnom v sume 650,- €. Keďže sa bála, aby žalovaný na ňu nepodal exekúciu, tak mu sumu 650,- € ako preplatok na výživnom poslala. Nedoplatok na výživnom bol v sume 1.800,- € a exekúcia bola na zostatok na tomto výživnom vo výške približne 700,- €. Následne sa dozvedela, že tento preplatok mu vracať nemusela, a preto žalovanému povedala, že uvedenú sumu 650,- € má výplatu z domu.
8) Žalobkyňa k finančným prostriedkom z predaja domu tiež uviedla, že keď jej zostali finančné prostriedky, splatila dlhy, ktoré vznikli za obdobie, keď splácala sama tento úver, pretože zo strany vtedajšieho manžela došlo k tomu, že vzal jednak garážové dvere, vchodové dvere, miešačku a tieto finančné prostriedky ona použila na splatenie dlhov. Tie peniaze, ktoré zostali, si nechala, aby vyplatila dlhy, ktoré jej zostali, pretože po splatení úveru jej zostávalo na živobytie 80,- € mesačne a výživné vo výške 250,- €, ktoré jej posielal na dve deti. Je nereálne, aby z takejto sumy vyžili. Samozrejme, tým narástli aj dlhy. Finančné dlhy ohľadom pána Ď. nastali tak, že keď chceli stavbu predať, bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán na túto stavbu, bolo potrebné vystaviť list vlastníctva, vyhotoviť znalecké posudky, a to všetko stálo okolo 400,- €. Pokiaľ do žaloby napísala, že jej žalovaný nenechal žiadne finančné prostriedky, napísala to preto, pretože tu prebiehajú súdne konania, v ktorých sa žalovaný vystatuje, že jej nechal finančné prostriedky, že jej nechal účet, z ktorého si môže vyberať finančné prostriedky, avšak nenechal jej nič. Keď odišiel, ostalo jej 0,50 € v peňaženke. Poprela tvrdenie žalovaného, že jej nechal finančné prostriedky z Anglicka. Žalovaný, keď prišiel z Anglicka, 3 mesiace nepracoval. Následne uviedla, že bol nezamestnaný 4 mesiace. Mali 2 malé deti, hypotéku, poistky a žalovaný, keď odchádzal zo spoločnej domácnosti, tak im nič nezanechal. Zobral dokonca aj stôl z kuchyne, aj televízor, vybielil celú domácnosť. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného, že tento nárok uplatňuje neskoro, žalobkyňa uviedla, že mala vážne zdravotné problémy a z týchto sa dostávala takmer 2 roky. Medzitým prebiehala exekúcia na výživnom, boli tu problémy s deťmi, pracovala. Príjem mala vo výške 380,- € a z tohto príjmu platila hypotéku. Zostávalo jej 80,- €. Ak by nebola bývala pri matke a bratoch, bola by sa dostala do finančných dlhov. Za celé toto obdobie matke neprispievala. K žalovanému predloženým listinným dôkazom uviedla, že nie je možné, aby všetky plastové okná, dvere boli za 70.000,- Sk, keď len kovanie aké je drahé. Žalovaným predloženú listinu vidí prvýkrát. Z majetku, ktorý mali, sa žalovaný vydelil.
9) Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že medzi ním a žalobkyňou neexistovala vo vzťahu ku garáži žiadna dohoda. Keď prišiel ku rodinnému domu, iba zistil, že garáž bola odstránená a žalobkyňa túto garáž predala. Garáž bola predaná bez neho. Žalovaný potvrdil, že dvere vzal, avšak nie v hodnote 45.000,- Sk, pretože celé okná aj garážové vráta spolu stáli 75.000,- Sk. Potvrdil, že vzal aj vchodové dvere. Uviedol, že to boli iba dočasné dvere plechové. Potvrdil, že prebiehala exekúcia na zameškané výživné, bolo vymáhaných 700,- €, avšak vzniklo to nedopatrením z toho dôvodu, že podal odvolanie na krajský súd a žalobkyňa medzitým dala návrh na vykonanie exekúcie. Uviedol, že si zobral po odchode zo spoločnej domácnosti dve tašky, práčku a starý televízor a zobral si stôl, iné si nezobral nič.
10) Podľa rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 6C/45/2011-79 zo dňa 18.8.2011 manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené s právoplatnosťou dňa 20.10.2011.
11) Podľa záznamu kancelárie zo dňa 25. 5. 2015 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu na Okresnom súde Čadca vedené nebolo.
12) Podľa výpisu z účtu žalobkyne v prospech účtu č. XXXXXXXXXX bola uhradená dňa 20.1.2011 suma vo výške 296,65 €, dňa 20.2.2011 vo výške 265,91 € a 21.2.2011 suma vo výške 30,74 €, dňa 20.3.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.4.2011 suma vo výške 244,44 € a 52,72 €, dňa 20.5.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.6.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.7.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.8.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.9.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.10.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.11.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.12.2011 suma vo výške 297,16 €.
13) Podľa výpisu z úveru č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhradila za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 splátky v celkovej výške 3.566,02 €, a to v mesiacoch január a február uhradila mesačne sumu vo výške 297,16 € a v mesiacoch marec až december mesačne uhradila sumu vo výške 297,17 €.
14) Podľa výpisu z účtu žalobkyne žalobkyňa v prospech účtu XXXXXXXXX uhradila dňa 20.1.2013 sumu vo výške 297,17 €, dňa 20.2.2013 sumu vo výške 297,17 €, dňa 20.3.2013 sumu vo výške 297,17 €, dňa 20.4.2013 sumu vo výške 297,17 €, dňa 20.5.2013 sumu vo výške 285,31 €, dňa 20.6.2013 sumu vo výške 281,82 € a dňa 20.7.2013 sumu vo výške 281,82 €.
15) Podľa výpisu z účtu žalobkyne za obdobie od 1.1. do 31.1.2009 predstavoval počiatočný stav sumu vo výške 2.417,57 € a konečný stav bol vo výške 1.020,75 €. Za obdobie od 1.2.2009 do 28.2.2009 bol zostatok na účte žalobkyne vo výške 395,15 €, za obdobie od 1.3.2009 do 31.3.2009 vo výške 2,21 €, za obdobie od 1.4.2009 do 30.4.2009 vo výške 4,57 €, za obdobie od 1.5.2009 do 31.5.2009 vo výške 4,24 €, za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2009 vo výške 71,54 €, za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2009 vo výške 71,54 €, za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 bol zostatok vo výške mínus 5,56 €. Zároveň z výpisov z účtu žalobkyne za rok 2009 vyplynulo, že dňa 20. 4. 2009 bola v prospech účtu žalobkyne poukázaná suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 5. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 6. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 7. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 8. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 9. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 10. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 11. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver, dňa 20. 12. 2009 suma vo výške 149,37 € identifikovaná ako Y. C. - úver.
16) Z výpisov z účtu žalobkyne za rok 2010 vyplynula dňa 19. 1. 2010 úhrada sumy 209,37 € od žalovaného, dňa 16. 2. 2010 úhrada sumy vo výške 149,37 € identifikovanej ako Y. C. - úver, dňa 15. 3. 2010 úhrada sumy vo výške 149,37 € identifikovanej ako Y. C. - úver, dňa 18. 5. 2010 úhrada sumy vo výške 149,37 € identifikovanej ako Y. C. - úver, dňa 15. 6. 2010 úhrada sumy vo výške 149,37 € identifikovanej ako Y. C. - úver, dňa 16. 9. 2010 úhrada sumy vo výške 225,-- € identifikovanej ako Y. C. - 150 úver + 75 výživné, dňa 16. 12. 2010 úhrada sumy vo výške 225,-- € identifikovanej ako Y. C.
- hypotéka + výživné.
17) Podľa výpisu z úveru č. XXXXXXXXX predstavoval počiatočný zostatok za obdobie od 1.1.2013 do 19.8.2013 sumu vo výške -49.198,21 €, čerpanie, úroky, poplatky predstavovali sumu 4.250,86 € a splátky boli spolu vo výške 53.449,07 €. Podľa uvedeného výpisu bola dňa 2.8.2013 vložená na
predplatok suma vo výške 6.262,44 €, dňa 13.8.2013 suma vo výške 45.000,- € a dňa 19.8.2013 suma vo výške 149,- €. Poplatok za predčasné splatenie úveru/ mimoriadnu splátku predstavoval sumu vo výške 2.441,06 €, riadny úrok vo výške 194,10 €, mimoriadna splátka predstavovala sumu 48.627,28 €.
18) Podľa dodatku č. 1/2013 ku kúpnej zmluve zo dňa 15.7.2013 sa kupujúci zaviazali uhradiť kúpnu cenu tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 45.000,- € uhradia prevodom na bankový účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 30 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy a druhú časť kúpnej ceny vo výške 10.650,- € uhradia prevodom na bankový účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 10 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podľa dodatku č. 2/2013 ku kúpnej zmluve zo dňa 15.7.2013 bola kúpna zmluva zmenená a doplnená v článku III ods. 2 písm. a) tak, že kupujúci uhradia kúpnu cenu tým spôsobom, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 45.000,- € uhradia prevodom na bankový účet číslo: XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni v lehote 30 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou bude uhradený zostatok úveru predávajúcich č. XXXXXXXXX poskytnutý predávajúcim Slovenskou sporiteľňou, ktorým sa vyplatí časť kúpnej ceny.
19) Podľa potvrdenia o vyčíslení zostatku úveru zo dňa 12.8.2013 Slovenská sporiteľňa potvrdila, že pohľadávka banky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX ku dňu 19.8.2013 predstavuje sumu vo výške 51.262,44 €. Potvrdením zo dňa 25.6.2013 Slovenská sporiteľňa potvrdila, že zostatok splátkového úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX je ku dňu 25.6.2013 vo výške 48.747,06 €.
20) Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom a C. Y. ako záložcom bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver, ktorý tvorí istina vo výške 1.600.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.
21) Zo žalobkyňou predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2013 vyplýva, že predmetom uvedenej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva ku betónovej garáži s plechovými vrátami a podkladovými betónovými panelmi za kúpnu cenu vo výške 450,- €. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.4.2013 došlo k úhrade od I. Š. v prospech žalobkyne sumy vo výške 450,- € za predaj betónovej garáže.
22) Žalovaný uvedenú kúpnu zmluvu rozporoval. Uviedol, že túto kúpnu zmluvu neuzatváral, nie je na nej uvedený jeho podpis.
23) Čestným prehlásením zo dňa 2. 2. 2018 O. Ď. prehlásil, že poskytol žalobkyni finančnú hotovosť vo výške 630,- € v období od februára 2011 do septembra 2013. Podlžnosť bola riadne splatená v septembri 2013.
24) Čestným prehlásením zo dňa 6. 2. 2018 C. C., L.. XX.X.XXXX prehlásil, že žalobkyni finančne vypomáhal v ťažkej finančnej situácii. V septembri roku 2013 mu žalobkyňa takmer celú sumu vrátila v hotovosti 2.400,- €.
25) Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26) V súdenom prípade sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 4 630,47 €, ktorý nárok žalobkyňa skutkovo vymedzila tým, že v roku 2008 si so žalovaným vzali hypotekárny úver na výstavbu nového rodinného domu u Slovenskej sporiteľne, a. s. číslo úveru XXXXXXXXXX, na úhrade ktorého sa so žalovaným po jeho odchode zo spoločnej domácnosti v marci 2009 dohodli tak, že tento úver budú hradiť v polovici žalobkyňa a v polovici žalovaný. Za obdobie od januára 2011 do júla 2013 bola nútená tento úver hradiť v celosti žalobkyňa sama. Za žalovaného tak za uvedené obdobie uhradila celkom sumu vo výške 4 630,47 €.
27) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporným, že žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci uzatvorili počas trvania ich manželstva dňa 21. 4. 2008 so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný v konaní tvrdenia žalobkyne o uzatvorení uvedenej zmluvy o úvere žiadnym spôsobom nepoprel. Nepoprel, že za trvania manželstva spoločne so žalobkyňou ako dlžníci uzatvorili uvedenú zmluvu o úvere a na základe tejto zmluvy im bol poskytnutý úver na výstavbu ich spoločného rodinného domu. Uzatvorenie zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX žalobkyňou a žalovaným so Slovenskou sporiteľňou, a. s. nesporne vyplýva aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21. 4. 2008, podľa ktorej v časti I bod 3 písm. a/ sa zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s. rozumie pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 21. 4. 2008 v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi záložným veriteľom a žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej bol poskytnutý úver na v tom čase platnú menu vo výške 1 600 000,-- Sk. Z uvedených dôvodov, hoci písomné znenie zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX v konaní predložené nebolo, súd považoval uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX žalobkyňou a žalovaným ako dlžníkmi so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom za nesporné a za nesporné považoval i to, že uvedená zmluva o úvere bola žalobkyňou a žalovaným uzatvorená za trvania ich manželského spolužitia a súvisela s ich spoločným spotrebným spoločenstvom, keď z úveru poskytnutého im z titulu predmetnej zmluvy o úvere bola financovaná výstavba ich rodinného domu. Za takto zisteného skutkového stavu, keďže záväzok žalobkyne a žalovaného zo zmluvy o úvere
číslo XXXXXXXXXX vznikol za trvania manželstva a bol použitý na nadobudnutie spoločného majetku - rodinného domu, súd preto tento záväzok žalobkyne a žalovaného vyhodnotil ako záväzok predstavujúci súčasť bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného a tento záväzok boli povinní žalobkyňa a žalovaný uhrádzať spoločne a nerozdielne.
28) Výpismi z účtu žalobkyne mal súd ďalej preukázané, že za uvedené obdobie od januára 2011 do júla 2013 bol úver z predmetnej úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX uhrádzaný z účtu žalobkyne a celkovo za uvedené obdobie bola z účtu žalobkyne na úhradu úveru poukázaná suma vo výške 9 168,55 €. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že v období od januára 2011 do júla 2013 poukázal žalobkyni na úhradu splátok úveru zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX realizovaných v tomto období január 2011 až júl 2013 akúkoľvek finančnú čiastku. Naopak vo svojom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 6. 11. 2014 (čl. 88) uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa splácala ňou spomínaný hypotekárny úver výlučne sama, a to z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. na základe trvalého príkazu na úhradu vždy 20. dňa v mesiaci, ktorý sa takto realizoval od doby vzatia úveru až do jeho vyplatenia. Súd preto vzal za nesporné, že v čase od januára 2011 do júla 2013, za ktoré obdobie sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 4630,47 €, žalovaný žalobkyni na úhradu splátok úveru číslo XXXXXXXXXX nepoukázal žiadnu sumu. Pokiaľ žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 6. 11. 2014 (čl. 88) ďalej na svoju obranu uvádzal, že žalobkyni po rozvode manželstva zostali na tomto účte finančné prostriedky vo výške 4 000,-- €, toto svoje tvrdenie žalovaný v konaní nepreukázal. Zo žiadneho z výpisov z účtu žalobkyne predložených za obdobie od roku 2009, v ktorom roku žalovaný podľa tvrdení žalobkyne opustil spoločnú domácnosť, až do júla 2013, kedy došlo k vyplateniu zostatku úveru, nevyplýva zostatok finančných prostriedkov vo výške 4 000,-- €. Zároveň pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil i tým, že žalobkyni ponechal v hotovosti finančné prostriedky, pričom v podaní doručenom súdu dňa 6. 11. 2014 uvádzal sumu vo výške okolo 3 000,-- € a vo vyjadrení k žalobe uvádzal sumu vo výške 137 000,-- Sk, súd túto obranu v nadväznosti na vykonané dôkazy vyhodnotil ako nepreukázanú. Ako vyplynulo zo žalobkyňou predložených výpisov z účtu za rok 2009 a rok 2010, žalovaný žalobkyni na úhradu poskytnutého úveru poukazoval v uvedenom období finančné prostriedky, ktoré boli identifikované ako platby na úver. Prvú takto identifikovanú platbu žalovaný poukázal žalobkyni už v mesiaci apríl 2009, t. j. mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom podľa tvrdení žalobkyne opustil spoločnú domácnosť. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyni ponechal finančné prostriedky, a tak sa postaral o splácanie hypotéky, sa preto vzhľadom k uvedeným výpisom z účtu žalobkyne potom javí ako nelogické. Podľa názoru súdu, ak by skutočne žalovaný ponechal žalobkyni finančné prostriedky či už v hotovosti alebo na účte, logickým by bolo také jeho správanie, kedy by práve bezprostredne po odchode zo spoločnej domácnosti žalobkyni odmietal prispievať na úhradu splátok úveru s odôvodnením, že jej na úhradu úveru zostali spoločné finančné prostriedky a nie žalobkyni v období nasledujúcom bezprostredne po odchode zo spoločnej domácnosti na úhradu úveru prispievať a až po takmer dvoch rokoch od odchodu zo spoločnej domácnosti žalobkyni prestať prispievať na úhradu hypotéky a tvrdiť, že jej zostali finančné prostriedky v domácnosti, z ktorých mohla úver splácať, keď práve v období, kedy žalovaný zo spoločnej domácnosti odišiel, mal vedomosti o spoločných majetkových pomeroch so žalobkyňou najčerstvejšie. Preto súd túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nepreukázanú, a tým nie dôvodnú. Nebolo preto preukázané, že žalovaný žalobkyni poukázal na úhradu spoločného záväzku zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX v období od januára 2011 do júla 2013 akúkoľvek finančnú čiastku.
29) Žalovaný sa ďalej v konaní bránil tým, že plnenie predmetného úveru, ktorý bol spoločným úverom so žalobkyňou zo mzdy žalobkyne, je plnením zo spoločných finančných prostriedkov. V tejto časti súd obranu žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú. Ako vyplynulo z predloženého rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 6 C 45/2011-79 zo dňa 18. 8. 2011 manželstvo žalobkyne a žalovaného zaniklo jeho rozvodom ku dňu 20. 10. 2011. K uvedenému dňu zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného. Do dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na to, či manželia viedli alebo neviedli spoločnú domácnosť, je potrebné všetky úhrady spoločného záväzku hoc realizované iba jedným z manželov, avšak z prostriedkov, ktoré v nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonníka patria do bezpodielového spoluvlastníctva, vyhodnotiť ako úhrady zo spoločných prostriedkov. To, či manželia spolu fakticky žijú alebo nežijú a vedú alebo nevedú spoločnú domácnosť, nemá vplyv na vznik a trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, do ktorého spoluvlastníctva okrem iného patrí aj príjem z pracovného alebo iného obdobného právneho pomeru. Žalobkyňa podľa ňou uvádzaných tvrdení uhrádzala úver z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo svojej mzdy. Mzda žalobkyne patrila podľa § 143 Občianskeho zákonníka až do právoplatnosti rozsudku, č. k. 6 C 45/2011-79 zo dňa 18. 8. 2011 do jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, a to bez ohľadu
na to, či žalobkyňa a žalovaný žili, resp. nežili v spoločnej domácnosti. Preto všetky úhrady úveru číslo XXXXXXXXXX, ktoré žalobkyňa vykonala za obdobie do nadobudnutia právoplatnosti rozvodu manželstva zo svojej mzdy, boli z uvedených dôvodov vykonávané zo spoločných prostriedkov. Podľa predložených výpisov z účtu žalobkyňa do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, č. k. 6 C 45/2011-79 zo dňa 18. 8. 2011 uhradila celkom sumu vo výške 2 673,42 € (dňa 20.1.2011 suma vo výške 296,65 € + dňa 20.2.2011 suma vo výške 265,91 € + dňa 21.2.2011 suma vo výške 30,74 € + dňa 20.3.2011 suma vo výške 297,16 € + dňa 20.4.2011 suma vo výške 244,44 € + 52,72 € + dňa 20.5.2011 suma vo výške 297,16 € + dňa 20.6.2011 suma vo výške 297,16 € + dňa 20.7.2011 suma vo výške 297,16 € + dňa 20.8.2011 suma vo výške 297,16 €, dňa 20.9.2011 suma vo výške 297,16 €). V uvedenom rozsahu žalobkyňa podľa názoru súdu hradila poskytnutý úver zo spoločných prostriedkov, v dôsledku čoho jej za obdobie január 2011 až do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva so žalovaným nárok na zaplatenie ňou uplatnenej pomernej časti z ňou vykonaných úhrad na spoločný záväzok so žalovaným neprináleží. Pokiaľ ide o úhradu vo výške 297,16 € vykonanú žalobkyňou dňa 20. 10. 2011, súd vzhľadom k tomu, že k uvedenému dňu zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného, už túto úhradu žalobkyne nepovažoval za úhradu zo spoločných prostriedkov so žalovaným. Preto zo všetkých uvedených dôvodov v časti žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie polovice splátok ňou na spoločný dlh uhradených za obdobie od januára 2011 do septembra 2011 vyhodnotil obranu žalovaného ako dôvodnú.
30) Zároveň, keďže žalovaný vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnenému za obdobie od 1. 1. 2011 do 17. 10. 2011 vzniesol námietku premlčania a súd nárok žalobkyne za uvedené obdobie, za ktoré žalovaný vzniesol námietku premlčania, z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako nie dôvodný, už sa ďalej touto námietkou premlčania vznesenou žalovaným nezaoberal. Námietku premlčania možno skúmať len u existentného nároku, ktorý nárok za obdobie od 1. 1. 2011 do 17. 10. 2011 preukázaný nebol.
31) Žalovaný sa tiež voči žalobkyňou uplatnenému nároku bránil tým, že je neprípustné, aby tento záväzok bol vyhodnotený ako pohľadávka, pretože išlo o spoločný záväzok, ktorý mal byť vyporiadaný v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na svoju obranu uviedol, že keď v roku 2013 došlo k predaju nehnuteľnosti a v rámci bezpodielového spoluvlastníctva bolo ešte určité pasívum, a to uhradené splátky, malo dôjsť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predajom rodinného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a úhradou spoločného dlhu pohľadávka zanikla, nie je daný predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a zanikol aj akýkoľvek právny nárok žalobkyne. Uvedenú obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
32) Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 6 C 45/2011-79 zo dňa 18. 8. 2011 mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného zaniklo jeho rozvodom dňa 20. 10. 2011, kedy citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť. Uvedeným dňom 20. 10. 2011 zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa, ani žalovaný vo vzťahu k ich spoločnému bezpodielovému spoluvlastníctvu v konaní netvrdili, ani nepreukázali, že svoje bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadali či už dohodou, alebo súdnym rozhodnutím. Preto súd dospel k záveru, že vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu žalobkyne a žalovaného nastala nevyvrátiteľná zákonná domnienka jeho vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uvedená zákonná domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa v nadväznosti na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťahuje i na spoločný úver žalobkyne a žalovaného z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX. Podiely žalobkyne a žalovaného na zostatku úveru zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorý nebol do zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného uhradený, sú rovnaké. Obaja žalobkyňa i žalovaný sa na úhrade tohto zostatku majú podieľať rovným dielom. Preto, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný žalobkyni na úhradu ňou realizovaných splátok úveru v období po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. od 20. 11. 2011 do júla 2013 uhradil akúkoľvek čiastku, prináleží žalobkyni ako solidárnej dlžníčke voči žalovanému ako druhému solidárnemu dlžníkovi v nadväznosti na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie toho, čo na podiel žalovaného na spoločnom úvere za žalovaného po zániku bezpodielového spoluvlastníctva uhradila a na tomto závere nič nemení, že spoločný majetok, ktorý patril do ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bol predaný, teda ku dňu rozhodovania súdu podľa tvrdení žalovaného neexistujú žiadne spoločné aktíva, ani pasíva. Zánik spoločného majetku jeho predajom a zánik spoločných pasív nemá žiadny vplyv na nárok žalobkyne na to, čo za žalovaného na jeho podiel na úver uhradila. Tento
nárok žalobkyne je podľa názoru súdu nezávislý od toho, či existuje alebo neexistuje spoločný majetok alebo spoločné pasíva a nemá na tento nárok vplyv ani to, že nebola žiadnou zo strán sporu podaná žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto smere súd poukazuje i na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu) môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu (R 22/1991). Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný na úhradu splátok, ktoré žalobkyňa realizovala od 20. 11. 2011 do júla 2013 poukázal akúkoľvek finančnú čiastku a žalobkyňa za toto obdobie podľa predložených výpisov z účtu uhradila zo svojich výlučných prostriedkov na úver číslo XXXXXXXXXX sumu celkom vo výške 6 495,14 €, prináleží žalobkyni voči žalovanému nárok na zaplatenie polovice z týchto úhrad, t. vo výške 3 247,57 €.
33) Pokiaľ aj žalobkyňa nárok na zaplatenie polovice ňou vykonaných úhrad na spoločný úver so žalovaným číslo XXXXXXXXXX právne kvalifikovala ako bezdôvodné obohatenie, nič to na dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku vo výške 3 247,57 € nemení, nakoľko súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku učinenou stranou sporu, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, o ktoré strana sporu svoj nárok opiera.
34) S prihliadnutím k predmetu daného súdneho konania, ktorým bol nárok žalobkyne na zaplatenie toho, čo za žalovaného na jeho podiel na spoločnom úvere číslo XXXXXXXXXX uhradila, nie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa súd už ďalej nezaoberal žalobkyňou a žalovaným v priebehu konania vznášanými tvrdeniami o tom, čo zo spoločného majetku nadobudnutého za trvania manželstva si ktorý z nich ponechal, koľko zostalo finančných prostriedkov z predaja spoločného rodinného domu po úhrade zostatku úveru a v akej výške vznikol žalobkyni dlh v dôsledku toho, že žalovaný si neplnil riadne svoju povinnosť platiť svoj podiel na spoločnom dlhu, nakoľko to nesúviselo s predmetom daného konania. Tieto tvrdenia nie je možné vyhodnotiť ani ako kompenzačné námietky, keďže kompenzačná námietka prichádza do úvahy vtedy, keď strana nárok protistrany nepopiera. V danom prípade však boli nároky vzájomne žalobkyňou a žalovaným v celom rozsahu rozporované.
35) Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobkyni istinu vo výške 3 247,57 € a vo zvyšku žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
36) Žalobkyňa bola v konaní úspešná čo do sumy 3 247,57 €, v ktorej časti súd jej žalobe vyhovel a neúspešná bola čo do sumy 1 382,90 €, do ktorej sumy súd žalobu zamietol. Žalovaný naopak bol neúspešný čo do sumy 3 247,57 € a úspešný čo do sumy 1 382,90 €. Percentuálne bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 70,13% a neúspešná v rozsahu 29,87 %. Žalovaný bol percentuálne úspešný v rozsahu 29,87 % a neúspešný v rozsahu 70,13%. Žalobkyňa bola v konaní úspešnejšia. Jej čistý úspech predstavoval 40,26%. Súd jej preto priznal nárok voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,26%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
37) V konaní vznikli Slovenskej sporiteľni, a. s. trovy z titulu poskytnutej bankovej informácie, ktoré si Slovenská sporiteľňa, a. s. vyúčtovala faktúrou číslo XXXXXXXXXX vo výške 24,-- Sk. Uvedené trovy je potrebné zaplatiť. Preto súd Slovenskej sporiteľni, a. s. priznal nárok na náhradu uvedených trov vo výške 100%, k úhrade ktorých zároveň zaviazal žalobkyňu i žalovaného podľa pomeru ich úspech a neúspechu v danom konaní, t. j. žalobkyňu v rozsahu 29,87% a žalovaného v rozsahu 70,13%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.