Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-167-2015.pdf
PDF · 116.82 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/167/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne U. I., U.. I., C.. XX. XX. XXXX, S. S., X. XXX, práv. zast. JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 45, proti žalovaným, v 1. rade B. V., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, S. S., D. XXX, v 2. rade X. I., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, M. S. Č. U., A., W.. B. XXX, v 3. rade S. O., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, D. S. W., D. XXX, D.. Č.. S. Č. U., A., T. XXX, v 4. rade C. O., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, S. Č. U., A., Q. XXX, v 5. rade K. I., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, S. Č. U., A. P. M., O. XXX, v 6. rade Š. T., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, M. S. Č. U., N., A. Q. XXX, v 7. rade L. T., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, M. S. Č. U., M. O., U. XXX/XX, v 8. rade X. T., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, S. Č. U., A., N. T. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobkyňa, U. I., U.. I., C.. XX.XX.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXXX, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S., okres U., vedený na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor Rožňava.
II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú budú povinní zaplatiť žalovaní v 1.až 8.rade spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to rodinného domu súp.č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. S., obec S., okres U., vedenom na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor Rožňava a parcely registra „C“ KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. S., obec S., okrem U., vedenom na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor Rožňava a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, ako aj právnymi predchodcami, užívali horeuvedené nehnuteľnosti nerušene, a to od roku 1982. Rodinný dom so súp.č. XXX kúpili od nebohého Š. T. rodičia žalobkyne, ktorí kúpnu cenu vyplatili pri spísaní kúpnej zmluvy na Miestnom národnom výbore v S.. Písomnosti v tom čase podľa vedomostí žalobkyne vypracovala pracovníčka uvedeného výboru, p. U. V., S. A. S.. Starostom obce bol p. T., ktorý už zomrel. Písomnosti týkajúce sa odkúpenia predmetných nehnuteľností už žalobkyňa nemá k dispozícii, nakoľko zhoreli v rodinnom dome. Z toho dôvodu sa ani nezrealizoval prepis vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností. Žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo z titulu oprávnenej držby a vydržania vlastníckeho práva. Z potvrdenia Obce S. zo dňa 23.10.2014 vyplynulo, že rodina I.Á. býva v uvedenej nehnuteľnosti podľa dostupných údajov asi 33 rokov. Naliehavý právny záujem na uvedenom určení vlastníckeho práva je daný potrebou zosúladenia faktického stavu so stavom právnym.
3. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná v 1.rade B. V., ktorá nesúhlasila so žalobou s poukazom na to, že nie je majiteľkou domu, majiteľom bol jej otec Š. T. a preto nevidí dôvod, pre ktorý ju žalobkyňa žaluje.
4. Pôvodný žalovaný v 2.rade, Obec S., nesúhlasil s určením vlastníckeho práva vo vzťahu k pozemku, a to k parcele registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, LV č. XXX k. ú. S., pretože uvedený pozemok je vo výlučnom vlastníctve obce. Obec S. nemala vedomosť ani dôkaz o tom, že bola spísaná kúpna zmluva na uvedený pozemok. Predmetná parcela KN-C č. XXX nebola predmetom predaja. Dňa 17.02.1997 bol vyzvaný W. I.D., S. S. Č.. XXX (v súčasnosti nebohý) na majetko-právne usporiadanie uvedenej parcely, ktorú užíval a neplatil obci finančné prostriedky. Bola mu ponúknutá možnosť odkúpenia tejto nehnuteľnosti do jeho vlastníctva s tým, že stanovisko mal oznámiť obci do 05.03.1997. K odkúpeniu predmetného pozemku nedošlo. Potvrdenie predložené pre účely konania zo dňa 23.14.2014 pod značkou 938/2014 bolo vydané pre syna žalobkyne, B. I., za účelom uzatvorenia zmluvy o pripojení pre spoločnosť VSD, a.s., Košice, nie pre účely určenia vlastníckeho práva z titulu oprávnenej držby.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej v 1. rade, svedkyne, písomným vyjadrením strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
6. V čase pred pristúpením ďalších subjektov na stranu žalovaných sa vyjadrovala (zrejme na podnet žalovanej v 1.rade) jej sestra, K. I., ktorá tvrdila, že je určená ako jediná dedička po otcovi Š. T., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
7. V priebehu konania bolo zistené, že zomrelý Š. T. mal celkom 8 detí, doposiaľ žijúcich. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť okruh strán sporu na strane žalovaných.
8. Písomným podaním zo dňa 03.03.2016 zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k pozemku parcelné číslo registra „C“ XXX k. ú. S., z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie pôvodného žalovaného v 2.rade. V tomto rozsahu navrhla žalobkyňa konanie zastaviť. Naďalej trvala na určení vlastníckeho práva do jej výlučného vlastníctva, a to rodinného domu súp. č. XXX vedeného na LV č. XXXX k. ú. S..
9. Súd uznesením č.k. 12C/167/2015 - 46 zo dňa 17.03.2016 zastavil konanie voči pôvodnému žalovanému v 2.rade. Pripustil vstup ďalších strán sporu na strane žalovaných, a to žalovanej v 2.rade X. I.L., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, žalovanej v 3.rade S. O., U.. T.L., C.. XX. XX. XXXX, žalovanej v 4.rade C. O., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, žalovanej v 5. rade, K. I., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, žalovaného v 6. rade, Š. T., U.. T., C.. XX. XX. XXXX, žalovaného v 7. rade, L. T., U.. T., C.. XX. XX. XXXX a žalovaného v 8. rade, X. T., U.. T., C.. XX. XX. XXXX. Súčasne pripustil zmenu petitu žaloby v znení: "Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S., obec S., okres U., vedený na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor Rožňava."
10. Pod doručení žaloby sa vyjadrila žalovaná v 5.rade, K. I. a tiež žalovaná v 1.rade, B. V.Ž.. Obe vyjadrili zhodne nesúhlas s podanou žalobou a to predovšetkým z dôvodu, že sa domnievali, že majiteľom domu je ich nebohý otec.
11. Žalovaná v 5.rade doplnila svoje vyjadrenie v tom zmysle, že sporná nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX k. ú. S.Í., ktorej výlučným vlastníkom bol jej otec Š. T., nebola súčasťou dedičského konania a teda zostala neprejednaná. Na základe dedičskej dohody nadobudla majetok po Š.D. T. pozostalá dcéra X. T., teraz I.. Manželka poručiteľa bola S. T., C.. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo Okresným súdom v Benešove uznesením zo dňa 26.02.1997 zastavené pre nepatrnú hodnotu majetku. Nehnuteľný majetok nebol prejednaný. Súčasne vyslovila názor, že žalobu nie je možné prejednať, pretože nie je zrejmé, kto bude po dodatočnom prejednaní dedičstva vlastníkom predmetných nehnuteľností a kto bude v konaní pasívne legitimovaný. Potvrdenie od obce o dobe užívania 33 rokov, neznamená ešte oprávnenú držbu a vydržanie. Asi pred tromi rokmi (2014) hovorila s p. U.T. V., ktorá jej uviedla, že na vtedajšom MNV (Miestny národný výbor) bol spísaný malý papierik a na tomto základe odovzdali rodičia žalobkyne Š. T. dlžné nájomné vo výške 15.000,-Kč. O spísaní kúpnej zmluvy sa p. V. nezmienila, hovorila len o nájme. Z toho žalovaná v 5.rade vyvodila, že kúpna zmluva nebola spísaná u notára a neexistuje žiadny zápis na vtedajšom stredisku geodézie. Rodičia žalobkyne vedeli, že existoval len nájomný vzťah k nehnuteľnosti.
12. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné riadne doručiť žalobu žalovanej v 2.rade, žalovaným v 6. a 7.rade, bolo realizované oznámenie o podanej žalobe a jej zmene prostredníctvom úradnej tabuli súdu a webovej stránky súdu v zmysle ust. § 116 ods. 1,2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), s použitím ust. § 106 ods. 1 a 3 CSP.
13. Žalobkyňa naďalej trvala na upravenom žalobnom petite. Uviedla, že rodinný dom nerušene užívali od roku 1982, rodičia odkúpili dom od pôvodného vlastníka Š. T., zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Žalované v 1.a 5.rade sú dcérami nebohého Š. T., pričom žalovaná v 5.rade dlhodobo žije v Č., ako aj žalovaní v 2.,3.,4.,6.,7.a 8.rade. Zrejme z toho dôvodu nemali vedomosti o odpredaji rodinného domu v roku 1982. Žalovaní po smrti otca, Š. T., od roku 1994 nekontaktovali nijakým spôsobom žalobkyňu, nemali vedomosti o tom, kto je vedený ako vlastník rodinného domu v katastri nehnuteľností. Neiniciovali žiadne dedičské konanie po nebohom otcovi, neplatili daň z nehnuteľností pre Obec S., z čoho je zrejmé, že akceptovali užívanie domu iným subjektom. Kúpna zmluva podľa vyjadrenia žalobkyne bola spisovaná v roku 1982 medzi jej rodičmi a Š. T. na MNV v S., písomnosti mala vypracovať p. U. V.Á.. Poukázala na to, že neprejednanie spornej nehnuteľnosti v dedičskom konaní po Š. T.L. a jeho manželke nasvedčuje tomu, že pozostalí mali vedomosť o odpredaji rodinného domu, tento nepovažovali za svoj majetok. Žalobkyňa považovala za zásadné to, že počas 33 rokov neprejavili žalovaní žiadny záujem o rodinný dom v S.. Až v čase po podaní žaloby sa hlásia k majetku po nebohom otcovi. Žalobkyňa navrhla určenie vlastníckeho práva z titulu oprávnenej držby a vydržania v dôsledku nerušeného užívania nehnuteľností po dobu 33 rokov. Spochybnila tvrdenie žalovanej v 5.rade, že v prípade výplaty sumy 15.000 korún sa jednalo o výplatu nájomného za užívanie domu. Postup žalovanej v 5.rade sa javil byť účelový, s cieľom získať finančný majetkový prospech.
14. Žalovaná v 1. rade, B. V. vo svojej výpovedi spočiatku zásadne nesúhlasila s určením vlastníckeho práva k predmetnému domu. Postupom konania modifikovala svoje stanovisko v tom zmysle, že pokiaľ budú súrodenci súhlasiť s určením vlastníckeho práva, nebude mať voči tomu námietok ani žalovaná v 1.rade. Uviedla, že pôvodne tiež bývala v Č. U., chcela sa vrátiť po rokoch domov a nasťahovať sa do rodičovského domu. Bolo to v roku 1985. V tom čase ju mama informovala, že nemá tam chodiť, lebo dom je predaný rodičom žalobkyne. Až po tomto zistení sa deti dovtípili, že v čase keď bol pozrieť ich otca otec žalobkyne, zjavne v tom čase boli vyplatené nejaké peniaze. Mama im o tom nič nepovedala, keby im bola dala aspoň 500 korún, inak by sa na to pozerali. Potvrdila jednoznačne, že súrodenci vedeli, že v dome bývajú I.. Zistili, že v súvislosti s predajom a výplatou peňazí, ich matka im nepovedala pravdu. Po tomto zistení nerobili žiadne kroky voči žalobkyni.
15. Žalovaná v 3.rade, S. O., písomne oznámila súdu, že sa vzdáva majetku, z čoho súd vyvodil, že nemá námietok voči nároku žalobkyne uplatnený žalobou.
16. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že dom kúpený rodičmi si vyžadoval opravy a v tej súvislosti zisťovali stav v katastri nehnuteľností. Boli informovaní, že dom, ani p. T. nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní. Z toho vyvodili, že to mohla byť čierna stavba. Následne zistili, že p. T.Š. mal viacero detí. Žalobkyňa sa pokúsila o kontakt. Reagovala p. K. I. a požiadala žalobkyňu, aby jej vyplatila sumu vo výške 180,- Kč. Žalobkyňa s tým nesúhlasila, pretože jej rodičia vyplatili otcovi žalovanej na MNV v S. sumu 15.000,- Kčs a následne manžel a brat žalobkyne a jej švagor, V. I. osobne odniesli ďalších 15.000,- Kčs do miesta bydliska p. T., ktorý žil tiež v Č. U.. Rodičia žalobkyne kupovali dom asi v roku 1982. Dom bol v zlom stave. Po kúpe domu rodičia žalobkyne začali s opravami domu, a neskôr pokračovala žalobkyňa so svojim manželom, keďže ostali v dome bývať.
17. Žalovaná v 4.rade oznámila písomne zo dňa 23.02.2018 súdu, že sa vzdáva nároku v prospech žalobkyne. Rovnako oznámila, že aj ostatní súrodenci sa vzdávajú nároku v prospech žalobkyne, avšak plné moci neboli pripojené. Vyjadrenie žalovaných ani plná moc neboli súdu doručené. Z toho dôvodu súd akceptoval len súhlasné vyjadrenie žalovanej v 4.rade.
18. Rovnako žalovaná v 2.rade sa písomne vyjadrila, že sa vzdáva vlastníckeho práva, ale v prospech svojej sestry, žalovanej v 1.rade.
19. Žalovaný v 8.rade písomne oznámil súdu, že sa tiež vzdáva práv k predmetnému domu a súhlasil s tým, aby bol rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne.
20. Svedkyňa U.K. V. uviedla, že pôsobila ako administratívna pracovníčka na Obecnom úrade v S. od 01.09.1990 až do dôchodku. Z jej výpovede vyplynulo, že poznala otca žalobkyne, p. I., ktorý bol vajdom Rómov a bol v častom kontakte so starostom, chodieval za nim. Kancelárie administratívnej pracovníčky a starostu boli oddelené. Z titulu svojej pracovnej pozície svedkyňa často navštevovala domácnosti Rómov. Aj v tej súvislosti poznala rodinu I.. Evidovala, že tento dom užívali dlhodobo, skôr ako začala pracovať na obecnom úrade. Do Obce S. sa svedkyňa prisťahovala v roku 1970. Potvrdila, že v súvislosti s nejakým pohrebom v rodine, ju navštívili asi v roku 2015 osoby hovoriace po česky. Svedkyňa sa len domnievala, že by to mohli byť príbuzní rodiny T., ktorí žijú v Č.. Práve oni sa informovali o peniazoch v súvislosti s týmto domom. Svedkyňa o žiadnych peniazoch nevedela, čo im aj dala na vedomie.
21. Z LV č. XXXX k. ú. S. vyplynulo, že dom súp. č. XXX na parcele č. XXX, bol vo výlučnom vlastníctve Š. T., C.. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX. Pozemok parcelné číslo XXX o výmere 654 m2 - zastavané plochy a nádvoria, je vedený v zmysle LV č. XXX k. ú. S. ako výlučné vlastníctvo Obce S.
- pôvodne žalovaného v 2.rade.
22. Obec S. Potvrdením zo dňa 23.10.2014 potvrdila, že rodina I. býva v rodinnom dome súp. č. XXX, na X. ulici, postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXX, podľa dostupných údajov asi 33 rokov. Rodinný dom bol daný do užívania asi v roku 1964. Pozemok parcelné číslo registra „C“ XXX vedený na LV č. XXX je vo vlastníctve Obce S..
23. Výzvou zo dňa 17.02.1997 vyzval Obecný úrad S. W. I., bytom S. Č.. XXX na usporiadanie majetku
- pozemku, parc.č. XXX o výmere 654 m2, ktorý bol vo vlastníctve obce. Bola ponúknutá možnosť odkúpenia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva W. I., v opačnom prípade malo byť užívanie pozemku riešené formou nájmu.
24. Z predloženého Oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, zo dňa 12.01.2015 bolo oznámené, že dňa 12.01.2015 pod číslom zmeny: 2/12 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností, na základe záznamových listín hore uvedených. Jednalo sa o zápis na LV č. XXXX k. ú. S.. B.Á. V.á splnomocnená svojimi súrodencami požiadala o zápis predmetnej stavby do katastra nehnuteľností, s tým, že sa malo jednať o stavbu postavenú pred 01.07.1976, nejednalo sa o drobnú stavbu v zmysle Stavebného zákona, vtedy účinného. Žiadosť bola podaná dňa 27.10.2014.
25. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. S., vyhotoveného ku dňa 15.02.2016 vyplynulo, že Š. T. bol naďalej vedený ako výlučný vlastník uvedeného rodinného domu súp. č. XXX.
26. Počas pojednávania, dňa 12.02.2018, boli predložené k nahliadnutiu listiny, a to Povolenie stavby rozhodnutím odboru výstavby a vodného hospodárstva Rady Okresného národného výboru v Rožňave zo dňa 26.06.1962, miesto stavby S., meno stavebníka Š. T.. K uvedenej listine bolo predložené potvrdenie Okresného národného výboru v Rožňave, Odboru územného plánovania č.ÚP-SZ/1983 zo dňa 26.01.1983, ktorým bolo potvrdené vydanie stavebného povolenia na stavbu domu. Potvrdenie súčasne obsahuje aj záznam o parcele EN č. XXX/XXX, na ktorej sa mala stavba nachádzať. Užívateľmi boli T. Š. X. S., U.. U.. Už v tom čase bolo konštatované, že je potrebné majetko-právne vysporiadanie pozemku na základe Geometrického plánu č. 330 z roku 1962,pretože parcela, na ktorej má stavba stáť, bola vo vlastníctve Československého štátu. Z predložených faktúr č. 428 zo dňa 01.07.1967 a č. T564/63 zo dňa 03.07.1963 vyplynulo, že stavba bola realizovaná Okresným stavebným podnikom Rožňava, stavebníkom Š. T., ktorý uhrádzal konštrukčné, betónové a elektroinštalačné práce. K listine bol pripojený Projekt, ktorý vykazoval už známky horšej viditeľnosti, vzhľadom na vek listiny, datovanie projektu bolo ku dňu 26.06.1962. Podľa vyjadrenia žalobkyne aj uvedená skutočnosť dokazovala, že tieto listiny odovzdal Š. T. jej rodičom po zrealizovaní kúpy rodinného domu.
27. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
28. Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
29. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
30. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. O pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva znamená, že vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené od vlastníckeho práva predchodcu (napríklad pri kúpnej zmluve). V prípade vydržania ide o spôsob nadobudnutia vlastníctva, pri ktorom sa z oprávneného držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Hlavným účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním možno tak hnuteľným, ako aj k nehnuteľným veciam, avšak len po splnení podmienok ustanovených v Občianskom zákonníku. Predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť držiteľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. Za najrelevantnejší predpoklad vydržania možno považovať podmienku oprávnenej držby. V zmysle ustálenej praxe sa za oprávnenú držbu považuje nakladanie s vecou ako so svojou vlastnou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; je teda objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Všetky uvedené podmienky vydržania musia byť splnené nepretržite počas zákonom stanovenej doby, ktorá je v prípade nehnuteľností 10-ročná. Do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
31. Dokazovaním bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne, jej rodičia, W. I. s manželkou, vyplatili kúpnu cenu za predmetný rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. S., pôvodnému vlastníkovi Š. T.. Pôvodný vlastník, aj jeho manželka zomreli a rovnako aj otec žalobkyne. Z týchto dôvodov bolo potrebné preukázať oprávnenosť držby rodičmi žalobkyne a následne aj žalobkyne samotnej. Dom mal byť odkúpený v roku 1982. Existencia kúpnej zmluvy nebola preukázaná, nakoľko podľa tvrdenia žalobkyne kúpna zmluva zhorela pri požiari domu. Ani pôvodná žalovaná v 2.rade, Obec S., nemala vedomosti o existencii kúpnej zmluvy. Potvrdila však, že rodina I. žila v spornom dome asi 33 rokov. Otcovi žalobkyne, W. I. bola daná písomná ponuka zo dňa 17. 02. 1997 na odpredaj pozemku, na ktorom stál sporný dom. Na ponuku obce nereagoval. Existencia kúpnej zmluvy nebola potvrdená ani svedkyňou U. V., bývalou administratívnou pracovníčkou obecného úradu v S. (pracovala na obecnom úrade od 01. 09. 1990). Svedkyňou bolo však potvrdené, že z titulu svojej práce navštevovala rodiny Rómov a poznala aj rodinu I.. Obecný úrad bol v kontakte s otcom žalobkyne, ktorý pôsobil ako vajda Rómov. Užívanie rodinného domu č. XXX rodinou I., rodičmi žalobkyne, potvrdila svedkyňa minimálne od obdobia výkonu práce na Obecnom úrade v S.. Aj pred týmto obdobím si všimla, že rodina I. užíva predmetný dom, presnejšie obdobie neuviedla. Žalované v 1. a 5.rade reagovali po doručení žaloby nesúhlasom s určením vlastníckeho práva žalobkyne. Spochybňovali prevod rodinného domu č. XXX k.ú. S., tvrdili, že dom je naďalej vlastníctvom ich otca Š.D. T.. Š. T. zomrel v roku XXXX, jeho manželka v roku XXXX. Ani v jednom prípade nebola nehnuteľnosť prejednaná v dedičskom konaní po rodičoch žalovaných. Žalovaní, ako dedičia evidentne nejavili žiaden záujem o nehnuteľnosť, z čoho možno vyvodiť, že spochybňovanie nároku žalobkyne bolo len účelové. Ani tvrdenie o nájomnom vzťahu I. k domu sa nepreukázalo. V priebehu vykonávaného dokazovania zmenili časť žalovaných postoj k uplatnenému nároku, pretože z dokazovania vyplynulo, že mali vedomosti o prevode rodinného domu, čo vyplynulo jednoznačne z výpovede žalovanej v 1.rade, ktorá mala dokonca vedomosti aj o tom, že časť peňazí doniesla rodina I. do Č., ich otcovi. Nepáčil sa im postoj ich rodičov, ktorí ich vôbec neinformovali o predaji domu. V tomto prípade je však nutné konštatovať, že otec žalovaných, Š. T., ako vlastník nehnuteľností, bol oprávnený s touto nehnuteľnosťou nakladať podľa vlastnej úvahy. Nesúhlas žalovaných s postupom ich otca, prípadne aj matky, nie je v tomto prípade právne relevantný. Po tomto zistení žalované v 2.,3.,4.rade a žalovaný v 8.rade vyjadrili súhlas s určením vlastníckeho práva v prospech žalobkyne.
32. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že rodičia žalobkyne užívali dom súp.č. XXX k. ú. S. minimálne od roku 1990, čo bez akýchkoľvek pochybností potvrdila svedkyňa, U. V.. Nehnuteľnosť užívali v dobrej viere, že im vec patrí, pretože dom odkupovali od právneho predchodcu žalovaných v 1.až 8.rade, Š. T.. Aj keď nebola preukázaná existencia kúpnej zmluvy, z dokazovania však vyplynulo, že bola uhradená kúpna cena za predmetný dom, minimálne v sume 15.000 Kčs v čase zrealizovaného predaja a následne ďalších 15.000 Kčs vyplatených pri návšteve rodičov žalovaných v Č. republike. Na základe uvedeného aktu sa rodičia žalobkyne dôvodne domnievali, že im nehnuteľnosť patrí, môžu s ňou nakladať ako vlastníci, čomu nasvedčovalo aj užívanie tohto rodinného domu, ktorý napokon aj rodičia žalobkyne, následne aj žalobkyňa, opravovali, prestavovali. Je nepochybné, že počas celého obdobia užívania rodinného domu, minimálne od roku 1990, ich užívanie nebolo nikým rušené, a to
napriek tomu, že žalovaní museli mať vedomosť o existencii nehnuteľnosti v Obci S.. Len v súvislosti s podanou žalobou reagovali žalované v 1. a 5.rade, požadovali vyplatenie určitého podielu z tohto domu. Do uvedeného obdobia však žiadny záujem o túto nehnuteľnosť nejavili. Záujem prejavili až v roku 2015, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede U. V., ktorá uviedla, že ju navštívili česky hovoriace osoby v tomto období, pravdepodobne príbuzní T. a zaujímal ich majetok.
33. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
34. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
35. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
36. Naliehavý právny záujem bol a je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby tak v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 ( ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) ako aj v zmysle súčasne účinného ust. § 137 písm. c/ CSP. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak určovacia žaloba vytvára právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje žalobcu. Žalobkyňa požadovala určenie vlastníckeho práva z dôvodov zosúladenia faktického stavu užívania rodinného domu so stavom právnym, pretože vlastnícke právo v zmysle LV č. XXXX k.ú. S. naďalej svedčilo, aj po kúpe domu, Š.D. T., právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až 8. rade.
37. Súd konštatuje, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia, nepretržite užívali uvedenú nehnuteľnosť, po zaplatení kúpnej ceny za rodinný dom, čo bolo v konaní preukázané. Od uvedenej transakcie odvodzovali rodičia žalobkyne právo užívať dom ako vlastníci. Od počiatku užívania boli dobromyseľní v tom , že im dom patrí a nakladali s touto vecou ako vlastníci. Počas celého obdobia neboli rušení nikým, ani žalovanými. Keďže do doby oprávnenej držby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca, v tomto prípade rodičia žalobkyne, súd dospel k záveru, že žalobkyňa, vrátane držby jej rodičov, užívala uvedenú nehnuteľnosť nepretržite, minimálne 25 rokov. Bola splnená podmienka nepretržitej držby po dobu desať rokov. Na základe zhodnotenia dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetného rodinného domu titulom vydržania, po splnení všetkých zákonnom predpokladaných podmienok na vznik vlastníctva vydržaním. Za týchto okolností je nutné uviesť , že určovacia žaloba je nástrojom , ktorým môže žalobkyňa dosiahnuť zosúladenie faktického stavu so stavom právnym a odstrániť tak doterajšiu právnu neistotu týkajúcu sa vlastníctva rodinného domu. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný.
38. Z uvedených dôvodov súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. S., okres U., vedený na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor Rožňava.
39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú budú povinní zaplatiť žalovaní v 1. až 8.rade žalobcovi spoločne a nerozdielne, po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
41. Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
42. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
43. Povinnosť náhrady trov konania žalovanými bola určená solidárne, pretože žalovaní svojím postojom výrazným spôsobom prispeli k navyšovaniu trov konania, tým, že spochybňovali nárok žalobkyne alebo boli úplne nečinní. Nepredložili žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a spochybnenie oprávnenej držby žalobkyne a jej právnych predchodcov.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.