Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-4-2018.pdf
PDF · 124.2 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. B. L., nar. XX.X.XXXX a 2. S. L., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako matka, obe v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: Mgr. P. L., nar. X.X.XXXX, adresa N. Z. XXX a otca: Ing. T. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa E., E. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Tibor Bacsó, so sídlom Košice, Žriedlova 28, o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26P/52/2016-155 zo dňa 3.10.2017 - v časti výroku I. o zvýšení výživného a výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I. o zvýšení výživného a výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyhovel návrhu matky (doručenému súdu dňa 30.5.2016) tak, že zvýšil výživné otca na maloletú B. zo sumy 90,- Eur na sumu 150,-Eur mesačne a na maloletého S. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, na obe deti počnúc 30.5.2016, čím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I. č. k. 11P/31/2013-101 zo dňa 29.10.2013 v časti výšky výživného. Výrokom II. zastavil konanie vo zvyšnej časti o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Výrokom III. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.5.2016 do 3.10.2017 na malol. B. vo výške 1.200,- Eur a na malol. S. vo výške 850,- Eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 200,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť až do úplného zaplatenia, ktoré splátky sú splatné spolu s bežným výživným.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v časti zastavenia konania ust. § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I. č. k. 11P/31/2013-101 zo dňa 29.10.2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 7CoP/76/2014-141 zo dňa 31.07.2014, a to vo výške 90,- Eur mesačne na malol. B. a 70,- Eur mesačne na malol. S. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Malol. B. bola v tom čase žiačkou 1. ročníka základnej školy, s priemernými výdavkami na stravu, hygienu, ošatenie a školu vo výške cca 160,- Eur mesačne. Malol. S. v tom čase navštevoval materskú školu, jeho výdavky na stravu, hygienu, ošatenie a škôlku boli 120,- Eur mesačne. Matka bývala vo N. Z., kde pracovala ako učiteľka na miestnej základnej škole, s príjmom vo výške 700,- Eur mesačne plus prídavky na dve deti, pričom za ubytovanie platila 75,- Eur, za elektrinu 20,- Eur, kúrenie 33,- Eur, stravu 100,- Eur mesačne. Otec bol v tom čase výsluhovým dôchodcom s príjmom vo výške 886,05- Eur, s nákladmi na ubytovanie 151,21,- Eur, SIPO 45,- Eur, domácnosť 26,- Eur, telefón, internet, MHD, lieky 30,- Eur mesačne, pričom náklady spojené s návštevou detí predstavovali v priemere 150,- Eur mesačne a pozostávali z cestovného E. - N. Z. a späť a ubytovanie v hoteli v O., pričom otec mal ďalej náklady na plnoletého syna z prvého manželstva, ktorého pracovná schopnosť je znížená o 50%, a to vo výške 150,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že v septembri r. 2016 nastúpila malol. B. do 5. ročníka ZŠ vo N. Z., malol. S. navštevoval 2. ročník ZŠ, v súvislosti s čím stúpli náklady na ich výživu, a to výrazne v porovnaní s poslednou úpravou výživného v roku 2012. Matka naďalej pracuje ako učiteľka na ZŠ vo N. Z. s príjmom vo výške 937,- Eur mesačne netto, poberá rodinné prídavky na dve deti. Spolu s deťmi žije v nájomnom byte poskytnutom školou, kde platí 122,- Eur mesačne nájomné, elektrinu 20,- Eur, kúrenie 51,- Eur mesačne, vodné a stočné 46,- Eur plus 63,-Eur, poplatok za komunálny odpad 54,-Eur ročne, internet, digi, telefón, poistná zmluva AIG 75,- Eur mesačne, náklady na stravu v školskej jedálni spolu s deťmi 65,- Eur mesačne, pričom náklady na ošatenie, stravu a hygienu sú spolu na matku a dve deti cca 300,- Eur mesačne. Maloletá B. navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý matka platí 24,- Eur na tri mesiace, obe deti navštevujú hudobný krúžok, za ktorý sa platí 80,- Eur ročne na jedno dieťa, B. bude navštevovať baletný krúžok, za ktorý by sa malo platiť 10,- Eur mesačne, S. má absolvovať školu v prírode, kde sa platilo 50,- Eur ako preddavok, malol. B. absolvuje lyžovačku. Na krúžky matka deti vozí autom, s čím má spojené výdavky na pohonné látky. Malol. B. bude nosiť zubný strojček, najskôr na hornú čeľusť v sume 231,- Eur a neskôr zrejme aj na dolnú čeľusť. Otec súdom určené výživné platí, deti podľa rozsudku navštevuje, avšak nad rámec súdom určeného výživného na ich výživu neprispieva, niektoré veci, ktoré im kúpil, môžu užívať výlučne v E.. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, pretože vzhľadom na vzdialenosť od svojho bydliska je nútený počas návštev prespávať v hoteloch, keď v Hoteli City za jednu noc zaplatí sumu 99,- Eur. Zároveň má výdavky na trávenie času pri stretnutiach s deťmi. Je naďalej výsluhovým dôchodcom s príjmom vo výške 920,- Eur plus 141,- Eur mesačne netto, iný príjem nemá. Býva spolu s plnoletým zdravotne postihnutým synom z prvého manželstva vo svojom trojizbovom byte v E.. Výdavky má prevažne v súvislosti so správaním sa zdravotne postihnutého plnoletého syna, ktorý napriek postihnutiu nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, avšak stáva sa, že sám odíde z domu, potom je dezorientovaný, treba ho dopraviť domov, aj s pomocou cudzích ľudí, ktoré náklady musí platiť otec detí. Plnoletému synovi sa snaží otec vybaviť invalidný dôchodok, čo sa mu doposiaľ nepodarilo. T. poberá dávky v hmotnej núdzi, a to od 09/2016 doposiaľ vo výške 61,60 Eur mesačne. Náklady otca sú na bývanie - 139,51 Eur, SIPO + daň + poistenie + telefón - 65,- Eur mesačne, TV, internet 66,- Eur mesačne, lieky 40,- Eur mesačne, náklady na maloleté deti vyčíslil na cca 225,- Eur mesačne, potreby pre T. (plnoletý syn) - 160,- Eur mesačne, pričom doplácal poistné na T. za obdobie 2005-2007 vo výške 1.032,88,- Eur.
3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že od času poslednej úpravy výživného sa pomery zmenili, vzhľadom na vyšší vek detí stúpli potreby na ich bežný život (strava, hygiena, ošatenie), deti nastúpili do vyššieho ročníka - malol. B. navštevuje II. stupeň ZŠ a malol. S. navštevuje I. stupeň ZŠ, navštevujú záujmové krúžky, ktoré sú platené. Príjem otca ako aj matky sa od času poslednej úpravy výživného zvýšil, avšak na strane matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o malol. deti, ktorá je starostlivosťou sústavnou každodennou. Pokiaľ ide o náklady na stretávanie sa otca s malol. deťmi, súd uzavrel, že riešenie pobytovej otázky je plne v jeho dispozícii, keď v okolí N. Z. sú dostupné aj ubytovania v cene podstatne nižšej ako 99,- Eur za noc, ďalšou finančne výhodnejšou alternatívou je nájom, prípadne podnájom. Súd mal za to, že financie otca vynaložené na účely jeho stretávania sa s deťmi nemôžu ísť na úkor ich oprávnených denných potrieb a v záujme maloletých detí by sa mal otec snažiť zabezpečiť si dostatok prostriedkov, prípadne si upraviť možnosti za účelom zabezpečenia si stretnutí s deťmi. Uzavrel, že na úkor maloletých detí nemôžu ísť ani výdavky v súvislosti so starostlivosťou otca o plnoletého zdravotne postihnutého syna T., ktorého úteky z domova nie sú pravidelné, a teda náklady na ne nemožno považovať za otcov pravidelný výdavok. Za rozhodujúci faktor pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd považoval uplynutie času od jeho poslednej úpravy a nesporné podstatné zvýšenie potrieb maloletých detí v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného, odkedy vzrástli nielen náklady na ich bežnú výživu, ale aj v súvislosti so zmenou stupňa štúdia u oboch maloletých detí. Súd preto návrhu matky na zvýšenie výživného ako plne dôvodnému v celom rozsahu vyhovel, keď mal za to, že takto zvýšené výživné pomerne pokrýva oprávnené potreby maloletých detí, pričom pomer ovplyvňuje aj osobná starostlivosť ich matky, zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí takto určené výživné pravidelne platiť.
4. Pretože súd výživné zvýšil spätne od podania návrhu matkou 30.5.2016, vyčíslil otcovi nedoplatok za obdobie od 30.5.2016 do 3.10.2017, čiže za obdobie 17 mesiacov vo výške 60,- Eur mesačne na B. a vo výške 50,- Eur na S., t. j. v celkovej sume pre malol. B. v sume 1.020,- Eur mesačne a pre malol. S. v sume 850,- Eur mesačne, ktorý nedoplatok vzhľadom na pomery otca umožnil mu splácať v mesačných splátkach po 200 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, pretože zaplatenie splatného výživného v plnej výške naraz by neúmerne zaťažilo rozpočet otca, keď nemal za preukázanú existenciu položiek dôvodne znižujúcich výšku sumy splatného výživného.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec maloletých detí v rozsahu výroku I. o zvýšení výživného a výroku III. o splatnom výživnom, a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. d), e) a f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že rozsudok je nespravodlivý, jednostranne zaujatý v prospech matky, pričom súd vôbec nezohľadnil finančné možnosti, schopnosti a sociálnu situáciu otca maloletých detí. Poukazoval na to, že má 61 rokov a príjem približne 1.060,- Eur mesačne. Určené výživné spolu s dlžným výživným predstavuje 670,- Eur mesačne. Potom po odčítaní výživného a dlžného výživného zostane otcovi na jeho výdavky a starostlivosť o ďalšieho, už plnoletého zdravotne postihnutého syna o ktorého sa otec osobne stará suma 390,- Eur, čím sa otec a jeho plnoletý syn dostanú tesne nad hranicu životného minima. Tak necitlivým zvýšením výživného súd de facto obmedzí práva otca na styk a podieľanie sa na výchove jeho malol. detí, keďže cestovanie za nimi sa z finančných dôvodov stane skoro nemožné. Súd ignoroval sociálnu situáciu otca, starajúceho sa o chorého syna z predchádzajúceho vzťahu, bez akéhokoľvek vykonania ďalšieho dokazovania. Pokiaľ súd otcovi odkázal, aby si zabezpečil dostatok prostriedkov, prípadne upravil možnosti za účelom zabezpečenia si plnohodnotných stretnutí s deťmi, znamená to, že nepochopil sociálnu situáciu otca, ktorý má jediný príjem a vo veku 61 rokov je priam nemožné si ho ďalej zvyšovať. Tendenčné je vyjadrenie súdu, že na úkor maloletých detí nemôžu ísť výdavky na starostlivosť otca o plnoletého zdravotne postihnutého syna. Otec uviedol, že si je vedomý svojich povinností voči maloletým deťom, avšak nie je možné odignorovať existenciu tretieho, už plnoletého dieťaťa, ktoré je celkom závislé na finančnej a osobnej starostlivosti otca. Náklady na toto plnoleté dieťa nepredstavujú len výdavky na stravovanie, hygienu, ale aj bývanie, cestovanie, lieky, vytváranie rezervy na zabezpečenie starostlivosti o toto plnoleté dieťa, ktoré nebude schopné sa o seba postarať. Otec žije v spoločnej domácnosti len s týmto plnoletým synom. Nemá teda nikoho, kto by mu pomohol znášať zvýšené výdavky na domácnosť a starostlivosť o plnoletého syna. Namietal, že pri tak radikálnom zvýšení výživného o 110,- Eur mesačne, by celkové mesačné výživné bolo 270,- Eur, potom pri uložení povinnosti splácať výživné v splátkach po 200,- Eur na každé dieťa (t. j. 400,- Eur), predstavuje výživné spolu platenie sumy 670,- Eur mesačne. Pri príjme otca 1.060,- Eur mesačne, odporuje takého výživné zmyslu a účelu § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Následkom rozsudku bude pre otca veľmi obtiažne nájsť dostatok finančných prostriedkov na naplnenie práva styku s vlastnými deťmi, pretože otec za nimi musí vycestovať, avšak svojím rozhodnutím mu súd de facto toto právo znemožnil. Zároveň na akékoľvek nepredvídateľné náklady otca, si tento bude musieť zobrať pôžičky, čo môže viesť do nekonečného kruhu splácania výživného a pôžičiek. Takto určené výživné otec nebude schopný pravidelne dlhodobo splácať. Rozhodnutie súdu dostáva otca detí do pozície „žiť na hrane“ a zadĺžiť sa. Deti majú 12 rokov (B.) a 9 rokov (S.), pričom ich potreby a náklady na ich uspokojovanie budú ešte ďalej s pribúdajúcim vekom rásť. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že procesný opatrovník malol. detí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, sa k návrhu nevyjadril. Otec nerozumie, prečo nebola v danom prípade vypracovaná správa procesného opatrovníka a súd sa uspokojil len s tvrdeniami matky. Nakoniec otec uviedol, že deťom po finančnej stránke poskytuje maximum, čo si môže dovoliť. Súdom určené výživné však nie je schopný platiť bez toho, aby sa to výrazne nedotklo nielen životnej úrovne jeho samého, ale aj jeho ďalšieho, zdravotne postihnutého dieťaťa.
6. Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, napriek doručenému odvolaniu a výzve súdu (matke postupom podľa § 111 ods. 3 CSP), sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( 365 ods. 1 písm. d), e) a f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutej časti, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutej časti zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca pre obe maloleté deti v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie a nadväzne tiež otázku zročného výživného. Vzhľadom na to, že voči výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zmenu úpravy styku otca s malol. deťmi zastavené, odvolanie podané nebolo, je v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a nepodlieha odvolaciemu prieskumu.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
11. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
14. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
16. Ako už bolo uvedené vyššie, prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, deti nastúpili na vyšší stupeň školského systému (malol. B. je žiačkou druhého stupňa a malol. S. je žiakom prvého stupňa základnej školy). U oboch vzrástli nielen bežné výdavky a náklady na štúdium, ale súd považoval za odôvodnené aj výdavky na ich záujmové aktivity. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že vzrástli aj príjmy oboch výživou povinných rodičov, keď príjem matky v čase poslednej úpravy výživného bol 700,- Eur mesačne plus prídavky na dve deti, aktuálne je 937,- Eur mesačne plus prídavky na dve deti; príjem otca v čase poslednej úpravy výživného predstavoval výsluhový dôchodok 886,05,- Eur mesačne a aktuálne má príjem 920,- Eur + 141,- Eur, t. j. spolu 1.061,- Eur mesačne. Na strane matky súd správne zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, avšak pokiaľ ide o výdavky otca vynaložené v súvislosti so stretávaním sa s maloletými deťmi, tieto nezohľadnil, pretože mal za to, že prioritná je úhrada výdavkov na oprávnené denné potreby malol. detí. Rovnako súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní o zvýšení výživného výdavky otca v súvislosti s jeho starostlivosťou o plnoletého, zdravotne postihnutého syna T.. Mal za to, že určené výživné je odôvodnené potrebami maloletých detí a zároveň je aj v možnostiach a schopnostiach otca. V konaní, ako aj v samotnom odvolaní, však otec poukazoval na to, že jeho plnoletý syn, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, je celkom závislý na finančnej a osobnej starostlivosti otca, uvádzal, že v súvislosti s ním má výdavky na stravovanie, bývanie, hygienu, cestovanie a lieky, pričom v konaní uvádzal, že sa jedná o sumu cca 160,- eur mesačne, keď plnoletý syn Zoltán poberá iba dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne. Napriek týmto skutkovým tvrdeniam otca, súd prvej inštancie výdavky otca na plnoletého syna, nebral pri určovaní výživného pre maloleté deti do úvahy.
17. Avšak v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo plnoletosť, prípadne pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa. Dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť rodiča plniť výživné, napr. dieťa je už schopné samé sa živiť, môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Ide napríklad o prípady, ak dieťaťu, ktoré sa samé živilo, zmení sa zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje iný spôsob adekvátneho zabezpečenia jeho výživy, napr. dávkami sociálneho zabezpečenia, či nemocenského poistenia.
18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec sa sám stará o syna T. z prvého manželstva, narodeného X.XX.XXXX, t. j. XX-ročného, ktorý by mal mať od 1.1.2010 zníženú schopnosť zárobkovej činnosti o 50% (podľa rozsudku Okresného súdu Košice I. č. k. 11P/31/2013-101 zo dňa 29.10.2013). Otec uvádza, že tento syn je zdravotne postihnutý, pričom od roku 2015 malo dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, tiež uvádza, že pomoc zo strany T. matky nie je reálna. Otec v konaní navrhoval, aby súd zisťoval informácie o príjmoch tohto zdravotne postihnutého syna, ako aj príjmy jeho matky T. L., nar. XX.X.XXXX, ďalej uvádzal, že hradí výdavky na základné životné potreby syna T. vo výške 160,- Eur mesačne. Otec predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 25.4.2017 (č. l. 141 spisu), podľa ktorého bola žiadosť T. L. o invalidný dôchodok zamietnutá, nakoľko nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, avšak podľa listu Sociálnej poisťovne (č. l. 143 spisu), v prípade, že doplatí dodatočne poistné na dôchodkové poistenie, započíta sa mu toto obdobie na dôchodkové účely. Podľa potvrdenia ÚPSvaR E., poberal T. L. v roku 2017 dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne.
19. Napriek tomu, že tieto skutočnosti vyšli v konaní najavo, prvoinštančný súd nezameral svoje dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, či otcov plnoletý zdravotne postihnutý syn T. L., je toho času schopný samostatne sa živiť, alebo je svojou výživou naďalej odkázaný na otca (príp. aj matky), v ktorom prípade v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť otca (rodičov) k nemu naďalej trvá. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ mal za to, že vzhľadom na plnoletosť syna T., vyživovacia povinnosť otca k nemu zanikla. Ako bolo vyššie uvedené, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá po celú dobu ich života, zaniká len v prípade nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, ktorá okolnosť v niektorých prípadoch ani nemusí nikdy nastať, napr. v prípade ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa, prípade už zaniknutá vyživovacia povinnosť sa môže v dôsledku zmeny podmienok na strane dieťaťa znova obnoviť. Je preto potrebné vždy skúmať individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Pretože sa súd ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne neriadil, dospel k predčasnému záveru, že výdavky otca na jeho plnoletého syna nemožno pri určení výživného na maloleté deti zohľadniť.
20. Pre rozhodnutie v danej veci bude nevyhnutné (v súlade s ust. § 35 a 36 CMP) vykonať dokazovanie za účelom zistenia, akým zdravotným postihnutím trpí T. L., v akom rozsahu ho toto zdravotné postihnutie obmedzuje vo výkone pracovnej činnosti, či má nejakú pracovnú kvalifikáciu, aké odporúčania ohľadom možnosti zamestnať sa mu boli doporučené posudkovým lekárom v rámci rozhodovania o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda zisťovať, aké sú jeho pracovné schopnosti, aj aké sú jeho reálne možnosti na uplatnenie sa na trhu práce, aké sú jeho príjmy, reálne i potencionálne, resp. aké má možnosti ohľadom poberania dávok zo systému sociálneho zabezpečenia a či nakoniec nesplnil podmienky pre priznanie mu invalidného dôchodku. Ďalej v prípade zistenia odkázanosti na výživu svojimi rodičmi, je potrebné zisťovať jeho odôvodnené pravidelné mesačné výdaje a tiež v akom rozsahu sa na jeho výžive majú podieľať obaja jeho rodičia, teda nielen otec, ale aj T. matka, t. j. aké sú jej príjmy, možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Vyživovacia povinnosť totiž zásadne zaťažuje oboch rodičov, pričom iba pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Len po ustálení všetkých týchto skutočností bude môcť súd zodpovedne posúdiť, či má otec okrem malol. B. a S. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi T., čo má potom zásadný vplyv na určenie výšky výživného pre malol. deti, nakoľko ako ustálila zaužívaná súdna prax, výška výživného spravidla zodpovedá rozsahu 20% až 30% čistého príjmu povinného rodiča, do ktorého rozsahu by v prípade trvania vyživovacej povinnosti otca k synovi T., bolo potrebné zahrnúť aj túto jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri určení výšky výživného bude potom potrebné, aby súd okrem potrieb a nákladov maloletých detí zohľadnil odôvodnené výdaje otca, medzi ktoré patria aj výdaje na pravidelné stretávanie sa s malol. deťmi, ktoré je rozhodne v záujme detí, avšak tieto treba zohľadniť iba v rozumnom - nevyhnutnom rozsahu tak, aby prioritne mohli byť uspokojované odôvodnené bežné a každodenné potreby malol. detí, pred sekundárnymi výdavkami na zábavu a trávenie voľného času s otcom.
21. Pri rozhodovaní o výživnom treba tiež zohľadniť, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. V danom prípade najmä pokiaľ ide o určenie výšky splátok zročného výživného, sa súd touto zásadou neriadil, nakoľko, v zmysle jeho rozhodnutia, z celkového príjmu otca 1.061,- Eur, by tento mal platiť jednak bežné výživné na obe maloleté deti v sume 270,- Eur a splátky zročného výživného na obe deti spolu v sume 400,- Eur, čiže celkom sumu 670,- Eur mesačne, čo je až 63% čistého príjmu povinného rodiča, ktorému by tak mesačne zostávala suma iba 391,- Eur na pokrytie všetkých jeho potrieb, ako aj nákladov na styk s mal. deťmi. Súd preto aj pri určovaní výšky splátok zročného výživného, tieto musí určiť tak, aby zohľadňovali odôvodnený záujem malol. detí na čo najskoršom uhradení zameškaného výživného, ale aby zároveň výška splátok zodpovedala možnostiam povinného rodiča.
22. Pretože v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré dokazovane vzhľadom na jeho rozsah nie je hospodárne dopĺňať v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní zabezpečiť si dôkazy (§ 35 a § 36 CMP) potrebné pre posúdenie príp. ďalšej vyživovacej povinnosti otca a jej rozsahu, ako aj pre komplexné posúdenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť, následne s použitím príslušných hmotnoprávnych ustanovení vo veci výživného pre maloleté deti opätovne rozhodnúť, tiež o zameškanom výživnom za čas od podania návrhu, v rámci ktorého rozhodnutia sa súd náležite vyporiada aj s výškou prípadných splátok zročného výživného; pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, že v napadnutom rozhodnutí opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania. Meritórne rozhodnutie súdu musí výrok o trovách obsahovať vždy. Preto v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).
24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.