Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/32/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Mlynská dolina , 845 45 Bratislava, proti žalobkyni Ing. Adriána Kecskemétiová "GasTel", IČO: 35126493, Čučmianska dlhá 6, 048 01 Rožňava, zast. JUDr. Ladislav Török, advokát, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 592,28 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi 254,38 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 07.10. 2015 žiadal o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 592,28 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,15 Eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaná ku dňu podania tohto návrhu nezaplatila úhradu v zmysle zákona za obdobie, ako to vyplýva z dôkazu. Prehľad predpisov z databázy žalobcu. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 15.04. 2015 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinná v zmysle § 10 , ods. 4/ zákona zaplatiť aj pokutu. Výška dlhu žalovanej je preukázaná ako „Nedoplatok“ v Prehľade predpisov a platieb, kde „Obdobie“ predstavuje rok a mesiac v štruktúre RRRRMM, „Počet zamestnancov“ predstavuje zaradenie do kategórie platcu úhrady podľa § 6, ods. 5/ zákona vzhľadom na skutočný počet zamestnancov, „Predpis“ je mesačná výška úhrady podľa § 6, ods. 5/ Zákona alebo nákladov na vymáhanie úhrady v zmysle § 10 Zákona, „Zostatok k úhrade“, je neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu z „Predpisu“.

2. Súd vydal v konaní platobný rozkaz č.k. 4Cb/32/2015 - 18 zo dňa 16.12. 2015.

3. Proti tomuto podala žalovaná odpor, kde uviedla, že vo výzve na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom je nesúlad v počte zamestnancov a z tohto dôvodu vzniká aj nesúlad v dlžnej čiastke. Žalobca je podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. povinný písomnou formou vyzvať dlžníka na zaplatenie omeškanej úhrady do 60 dní odo dňa, kedy sa dozvedel o danej skutočnosti. Nemá vedomosť o tom, že by jej takáto výzva bola doručená, pretože, ak by sa tak stalo, určite by sa danú skutočnosť snažila vyriešiť - t.j. zosúladiť stav vo výzve so skutočnosťou. Zákon č. 340/2012 Z.z. je účinný od roku 2013 a preto nie je možné na jeho základe vyčíslovať výšku

poplatku pred obdobím jeho účinnosti. Na dané poplatky sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota. Z toho na obdobie rokov 2008 až 2012 vznáša námietku premlčania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom namieta, že vo výzve na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom je nesúlad v počte zamestnancov a z toho dôvodu vzniká aj nesúlad v dlžnej čiastke. Okrem toho uvádza, že žalobca je podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. povinný písomnou formou vyzvať dlžníka na zaplatenie omeškanej úhrady do 60 dní odo dňa, kedy sa dozvedel o danej skutočnosti. Žalovaná zároveň uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by jej takáto výzva bola doručená a vzniesla námietku premlčania. K tomu uvádza, že platiteľom úhrady je v zmysle § 3 písm. b/ zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 68/2008 Z.z.) )účinný do 31.12. 2012) a § 3 písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“) (účinný od 01.01. 2013): „zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov, ...“ Zároveň uvádza, že pri určovaní počtu zamestnancov vychádza z podkladov poskytovaných Sociálnou poisťovňou, v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z., v zmysle ktorého : „Sociálna poisťovňa je povinná na základe písomnej žiadosti vyberateľa úhrady poskytnúť za úhradu nevyhnutných nákladov do 30 dní od doručenia žiadosti potrebnú súčinnosť na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b/ a na účely kontroly evidencie platiteľov podľa § 6 ods. 3/ Sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady na účely kontroly a/ počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b/, ktorý je 1. právnickou osobou, údaj o obchodnom mene, sídle, identifikačnom čísle organizácie a počte zamestnancov platiteľa, 2. fyzickou osobou, údaj o obchodnom mene, mieste podnikania, identifikačnom čísle organizácie, mene, priezvisku, trvalom pobyte a počte zamestnancov platiteľa, b/ evidencie platiteľov podľa § 6 ods. 3/ údaj o mene, priezvisku, ročnom čísle a trvalom pobyte platiteľa.“ Zároveň uvádza, že v zmysle § 13 ods. 1/ a 2/ zákona č. 340/2012 Z.z.: „Výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z o úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. povinný zaplatiť do 31.12. 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 01.01. 2013 žalobca. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaná namieta, že jej nebola doručená výzva. k tomu uvádza, že výzva bola žalovanej v súlade s § 11 zákona č. 340/2012 Z.z. odoslaná dňa 17.04. 2015, ako dôkaz zasiela súdu Poštový podací hárok č. EPH004392767. Žalovaná ďalej v odpore voči platobnému rozkazu uvádza, že na úhrady sa vzťahuje trojročná premlčacia doba a za obdobie rokov 2008 až 2012 vzniesla námietku premlčania. K tomu uvádza, že vzťah účastníkov konania je podľa jeho právneho názoru potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. podľa § 261 ods. 2 / Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom nato, že žalobca ako verejnoprávne inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva žiada súd, aby rozhodol o námietke premlčania v zmysle režimu Obchodného zákonníka a žalobcovi priznal obdobie štyroch rokov pred podaním žaloby.

5. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.05. 2017 uviedla, že čo sa týka žaloby žalobcu, namieta žalovanú výšku a to jednak z dôvodu premlčania nároku žalobcu, kedy žaloba bola podaná v októbri 2015 a uplatňovaný nárok je od roku 2008. Keďže sa jedná o obchodnoprávny vzťah, vznáša námietku premlčania štvorročnú, teda nárok žalobcu by bol opodstatnený od októbra 2011. Uplatnený nárok od 2008 do 2011 žiada z toho dôvodu zamietnuť. Povinnosť platiť koncesionársky poplatok vzniká až pre zamestnávateľa, ktorý v pracovnom pomere zamestnáva aspoň troch zamestnancov a od 26.09. 2011 mala len dvoch zamestnancov, tretí zamestnanec bol od tohto dátumu na rodičovskej dovolenke. Od 26.09. 2011 bola na rodičovskej dovolenke zamestnankyňa a od augusta 2013 klesol počet zamestnancov z troch na dvoch, v dôsledku čoho zanikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky. Podľa nej je to tak, že pokiaľ je zamestnankyňa na materskej dovolenke ešte je povinnosť platiť poplatky a pokiaľ je na rodičovskej , už táto povinnosť nie je.

6. Žalovaná doručila súdu listinné dôkazy a to registračné listy fyzických osôb, ktoré predkladala Sociálnej poisťovni.

7. Žalobca vo vyjadrení 27.11. 2017 uviedol, že registračný list fyzickej osoby je dokument, prostredníctvom ktorého platiteľ ohlasuje Sociálnej poisťovni vznik, zmenu alebo zánik skutočností rozhodujúcich pre vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie. Registračné

listy fyzickej osoby predložené žalovanou sa týkajú tej istej zamestnankyne žalovanej. Registračnými listami žalovaná ako zamestnávateľ oznamovala Sociálnej poisťovni dátum skončenia materskej dovolenky zamestnankyne (25.09.2011), dátum vzniku prerušenia obdobia poistenia z dôvodu nástupu zamestnankyne na rodičovskú dovolenku (26.09.2011) a nakoniec dátum skončenia rodičovskej dovolenky (06.03.2014). Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že v období, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia úhrady za služby, došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalovanou a jej zamestnankyňou a teda k zníženiu celkového počtu zamestnancov, ktorý je rozhodujúci pre určenie povinnosti platiť úhrady. Z predložených registračných listov vyplýva, že fyzická osoba, ktorá je v registračných listoch uvedená, bola počas čerpania materskej aj rodičovskej dovolenky zamestnankyňou žalovanej. Žalovaná sa zrejme domnieva, že zamestnanec sa počas čerpania materskej, resp. rodičovskej dovolenky nezarátava do celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa na účely posúdenia povinnosti platiť úhrady podľa § 3 písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. po úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o úhradách“). Tento záver žalovanej žalobca považuje za nesprávny. V tejto súvislosti uvádza, že v súlade s § 6 ods. 6/ Zákona o úhradách na určenie sadzby úhrad podľa odseku 5/ je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Žiadne ustanovenie Zákonníka práce neustanovuje, že zamestnanec nástupom na materskú či rodičovskú dovolenku prestáva byť zamestnancom v pracovnom pomere. Práve naopak, priznáva týmto osobám zvýšenú pracovnoprávnu ochranu (napr. zákaz výpovede ustanovený v § 64 Zákonníka práce). Zákon o úhradách či zákon č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom účinný do 31.12. 2012 vo svojom § 3 písm. b/ hovorí o zamestnancoch v pracovnom pomere, pričom nijak nešpecifikuje zamestnancov, ktorí nastúpili na materskú či rodičovskú dovolenku, na túto námietku žalovanej preto neexistuje zákonný podklad a žalobca ju považuje za neopodstatnenú. Zákonodarca v§ 9 ods. 4 Zákona o úhradách ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosti pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 5/ Zákona o úhradách. Žalobca si preto zákonnom predpokladaným postupom od Sociálnej poisťovne vyžiadal údaj o počte zamestnancov žalovanej a tento údaj v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ zaradil do evidencie platiteľov. Z dôvodu enormného počtu platiteľov (v zmysle § 3 Zákona je platiteľom každý odberateľ elektriny a zamestnávateľ aspoň troma zamestnancami) žalobca vedie spomenutú evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje a preto žalobca musí vychádzať výlučne z týchto údajov. V ust. § 9 ods. 6/ písm. a/ v spojení s § 9 ods. 7 písm. b/ bod 1 Zákona o úhradách zákonodarca jasne ustanovil povinnosť platiteľa (žalovaného) oznámiť žalobcovi zmenu počtu zamestnancov rozhodujúci na určenie úhrady. Podľa § 6 ods. 7/ Zákona ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa platí úhrada mesačne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kým žalovaná túto zmenu žalobcovi neoznámila, žalobca je v zmysle vyššie uvedeného povinný vychádzať z údajov poskytnutých zo strany Sociálnej poisťovne. Údaj o počte zamestnancov žalovanej vyžiadaný od Sociálnej poisťovne žalobca uviedol v prehľade predpisov a platieb z databázy žalobcu. V zmysle tohto prehľadu vznikla žalovanej povinnosť platiť úhradu v takej sadzbe, aká korešponduje s výškou sumy žalovanej v tomto konaní. K námietke o počte zamestnancov platiteľa si dovoľuje uviesť, že v zmysle prechodného ustanovenia § 12 ods. 6/ Zákona : „Platiteľovi podľa § 3 písm. b/ zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom a o zmene a doplnení niektorých zákonov(pozn. pôvodný zákon o úhradách), ktorému sa k 31.12. 2012 znížil počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady a ktorý neoznámil vyberateľovi úhrady zmenu povinnosti platiť úhradu, zostáva zachovaný nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady, ak zmenu povinnosti platiť úhradu oznámil vyberateľovi úhrady do 31.03. 2013. Ak platiteľ podľa prvej vety zmenu povinnosti platiť úhradu vyberateľovi úhrady v ustanovenej lehote neoznámi, sadzba úhrady sa určí z počtu zamestnancov platiteľa uvedeného k 01.01. 2013 v evidencii platiteľov, ktorú vedie vyberateľ úhrady podľa § 9 ods. 1/.“ Keďže žalovaná do 31.03. 2013 žalobcovi zmenu počtu zamestnancov rozhodujúceho na určenie sadzby úhrady neoznámila, v zmysle citovaného ustanovenia postupoval žalobca správne, keď vychádzal z počtu zamestnancov, ktorý v evidencii platiteľov evidoval k 01.01.2013.

8. Na pojednávaní dňa 06.02. 2018 sa žalobca nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou konania.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 06.02. 2018 uviedol, že vzhľadom

na vykonané dokazovanie má zato, že nie je potrebné doplniť konanie o ďalšie dôkazy. Ďalej uviedol, že sa jedná o obchodnoprávnu vec a preto navrhol, aby súd v rozhodnutí prihliadol na vznesenú námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, nárok žalobcu považuje za premlčaný za obdobie od novembra 2008 do októbra 2011. Súhlasí s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa námietky premlčania. Stotožňuje sa tiež s argumentáciou žalobcu ohľadom námietky žalovanej týkajúcej sa počtu zamestnancov.

10. Podľa § 1 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04.2008), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytované Slovenskou televíziou) a v oblasti rozhlasového vysielania poskytované Slovenským rozhlasom) )ďalej len “úhrada“).

11. Podľa § 2 Zákona č. 68/2008 Z.z o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04. 2008), účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytovaných Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytovaných Slovenským rozhlasom.

12. Podľa § Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04.2008), platiteľ úhrady (ďalej len “platiteľ“) je a/ fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny/ v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte/ alebo v rodinnom dome/, b/ zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

13. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04. 2008), príjemca úhrady je Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Z každej platby úhrady patrí 70% Slovenskej televízii a 30% Slovenskému rozhlasu.

14. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04.2008), Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vedú príjmy z úhrad na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak je Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas klientom Štátnej pokladnice, príjmy z úhrad vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vedú v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.

15. Podľa § 6 ods. 3 písm. b/ Zákona č. 68/2008 Z.z o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04. 2008), platiteľ platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a/ 140,- Sk, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

16. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 68/2008 Z.z o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04. 2008), povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

17. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 68/2008 z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04.2008), úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca.

18. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04. 2008), platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.

19. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04.2008), ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb) súvisiacich s odoslaním výzva na zaplatenie úhrady.

20. Podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04.2008) , ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2/, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 500,- Sk.

21. Podľa § 11 ods. 4/ Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04. 2008), Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 1 000 Sk, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a), b) 2 000 Sk, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. b), c) 3 000 Sk, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. c), d) 4 000 Sk, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. d), e) 5 000 Sk, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. e).

22. Podľa § 11 ods. 5 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 01.04. 2008), nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3/ a 4/ a poštových sadzieb, je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

23. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), tento zákon upravuje platenie , vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len “úhrada“).

24. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

25. Podľa § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014),platiteľ úhrady (ďalej len “platiteľ“) je a/ fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbornom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, b/ zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

26. Podľa § 4 ods. 1/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

27. Podľa § 4 ods. 2/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrady na samostatnom účte v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.

28. Podľa § 6 ods. 5/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014),platiteľ podľa § 3 písm. b/ platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a/ 4,64 Eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b/ 18,58 Eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c/ 79,66 Eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d/ 199,16 Eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e/ 464,71 Eura, ak zamestnáva 1000 a viac zamestnancov.

29. Podľa § 7 ods. 1/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

30. Podľa § 7 ods. 2/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

31. Podľa § 10 ods. 2/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

32. Podľa § 10 ods. 4/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014), ak platiteľ podľa § 3 písm. b/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2/, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a/ 33,- eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5/ písm. a/, b/ 66,- eur , ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b/, c/ 100,- Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c/, d / 133,- Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d/, e/ 166,- Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d/.

33. Podľa § 10 ods. 5/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 01.01. 2014),nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3/ a 4/ a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

34. Podľa § 261 ods. 2/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovania verejných potrieb.

35. Podľa § 387 ods. 1/ Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

36. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

37. Podľa § 390 obchodného zákonníka, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

38. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

39. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver :

40. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

41. Podľa § 150 ods. 1/,2/ CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

42. Podľa § 151 ods. 1/, 2/ CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Podľa § 220 ods. 2/ CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

44. Súd má zato, že výklad predmetného zákona týkajúci sa počtu evidovaných zamestnancov, z ktorých žalobca určuje výšku úhrady v zmysle tohto zákona je daný spôsobom, ktorý uviedol žalobca. S argumentáciou žalobcu ohľadom námietky žalovanej týkajúcej sa počtu zamestnancov súhlasil aj právny zástupca žalovanej.

45 Čo sa týka premlčania, vzhľadom na totožné tvrdenia strán sporu o posudzovaní premlčania podľa Obchodného zákonníka, súd takto toto premlčanie posudzoval.

46. Považoval teda premlčaný nárok žalobcu voči žalovanej za obdobie od novembra 2008 do októbra 2011 a v tejto časti žalobu zamietol.

47. Nárok žalobcovi priznal za obdobie od novembra 2011 do podania žaloby (do septembra 2015 podľa vyčíslenia nedoplatkov) spolu za 47 mesiacov po 4,64 Eur. t.j. 218,08 Eur + úhrada za poštovné 3 x 1,10 Eur a pokuta 33,- Eur, spolu 254,38 Eur.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2/ CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).