Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/61/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Allianz

- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 2 427,89 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2 427,89 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03. 02. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03. 02. 2012 a písomne doplnenou 07. 02. 2012 sa žalobkyňa voči pôvodne žalovanému v 1. rade A. C. a žalovanej v 2. rade KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group domáhala zaplatenia sumy 2 427,89 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03. 02. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že podľa rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Liptovský Mikuláš č. ORP-P-194/ODI-SK-2010 žalovaný v 1. rade A. C. dňa 21. 02. 2010 v čase asi o 7.00 hod. vykonával jazdu na motorovom vozidle Hyundai evidenčné číslo LM 514BN po diaľnici D1 v smere Poprad - Liptovský Mikuláš, pričom počas jazdy neprispôsobil svoje správanie dopravno-technickému stavu vozovky, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, v dôsledku čoho v kilometri 515,500 s vozidlom dostal šmyk a narazil do zvodidiel situovaných po pravej strane diaľnice D1 v smere jazdy vodiča. Po dopravnej nehode z miesta ušiel, čím svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona č. 8/2006 Z. z. o cestnej premávke. Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ako poškodenému bolo z titulu uzavretej poistnej zmluvy vyplatené poistné plnenie vo výške 2 427,89 eura dňa 11. 08. 2010. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila ustanovením § 813 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

2. Súd najprv vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20. 03. 2012, sp. zn. 8Ro/32/2012, proti ktorému podali žalovaní v 1. aj v 2. rade včas odpor. Pôvodný žalovaný v 1. rade uviedol, že si nie je vedomý, že by pri dopravnej nehode poškodil zvodidlá a že by zodpovedal za škodu, ktorá bola spôsobená žalobkyni. Škoda, ktorá bola spôsobená na vozidle, nezodpovedá rozsahu škody na zvodidlách. Nesúhlasil s výškou náhrady škody, ktorú považoval za neprimeranú. Žalovaná v 2. rade v odpore poukázala na to, že dňa 20. 10. 2010 jej oznámil žalovaný v 1. rade stanovisko o priebehu nehody zo dňa 21. 02. 2010, z ktorého je zrejmé, že na zvodidlách nemohla vzniknúť žiadna škoda. Z odborného stanoviska č. 38/2011 vypracovaného znalcom I.. T. C. zo dňa 11. 11. 2011 vyplýva, že sa

nedá jednoznačne preukázať, že poškodenie zvodidiel na diaľnici D1 v km 515,500 v rozsahu vyčíslenej výšky škody bolo spôsobené práve vozidlom Hyundai evidenčné číslo LM 514BN. Na základe takto vykonaných dôkazov žalovaná v 2. rade žalobkyni listom zo dňa 28. 11. 2011 oznámila, že ňou uplatnená škoda nemohla byť spôsobená prevádzkou predmetného motorového vozidla, a preto žalovaná v 2. rade nemôže pristúpiť k vyplateniu uplatneného nároku z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z Poistnej zmluvy č. 6805982125.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odporu uviedla, že z evidenčnej karty motorového vozidla Hyundai vyplýva, že jeho vlastníkom je obchodná spoločnosť CREATIVE SCREAM, s. r. o, pričom prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanou osobitnou povahou tejto prevádzky podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Keďže na mieste dopravnej nehody boli nájdené úlomky z motorového vozidla Hyundai, vodič tohto vozidla bol videný svedkom L. R. na mieste dopravnej nehody zbierajúc úlomky a zároveň bol tento vodič uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, má žalobkyňa za to, že škoda na zvodidlách bola spôsobená motorovým vozidlom Hyundai a zodpovedá za ňu vodič v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka prevádzkovateľ v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade poukázala na to, že podľa § 813 Občianskeho zákonníka prešlo právo poisteného Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., na náhradu škody na žalobkyňu, pričom voči žalovanej v 2. rade si uplatňuje náhradu škody podľa ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Aktívna legitimácia je teda odvodená z ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala uzatvorenú poistnú zmluvu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. , ktorej bola spôsobená škoda na zvodidlách prevádzkou motorového vozidla zn. Hyundai H-1. Keďže škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, žalobkyňa si podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnila právo na náhradu škody priamo voči povinnému zmluvnému poisťovateľovi škodcu, ktorým je žalovaná. Tvrdenie žalovanej je v rozpore s jej vlastným konaním, kde žalovaná si v obdobných veciach voči žalobkyni uplatňuje nárok na náhradu škody. Žalobkyňa poukázala na to, že obchodná spoločnosť Slovexperta je dcérskou spoločnosťou žalovanej a preto je dôvodné pochybovať o nestrannosti odborného posúdenia. Toto vyjadrenie dokonca nepracuje ani s tou verziou, že motorové vozidlo sa po náraze do zvodidiel otočilo o 360 stupňov, čo potvrdil samotný vodič. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaná až posledným podaním, deň pred posledným pojednávaním, namietala výšku škody a v tomto smere nenavrhla v súdom určenej lehote po doručení kontrolného znaleckého posudku žiadne návrhy. V písomnom podaní zo dňa 25. 09. 2017 žalobkyňa uviedla, že riadne preukázala výšku škody jednak listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkyne T. Y., pričom v vyčíslenia výšky škody vypracovaného Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. vyplývajú dopravné náklady vo výške 1 818,87 eura, nákladu na mzdu vo výške 89,62 eura a náklady na materiál vo výške 851,42 eura, spolu 2 759,91 eura. V dopravných nákladoch sú zahrnuté aj náklady na signalizačný trojuholník BA 591YT, šípku BA 483YZ a náklady na vozidlá BA 458PI - pojazdná dielňa a BA 382UT - odťahovka, ktorá viezla mechanizmus BOBCAT (nakladač) a materiál ako aj mzdové náklady vodičov týchto áut. Podrobný rozpis prác je uvedený v záznamoch o prevádzke (č. l. 85), ktoré boli predložené v konaní a zároveň boli podrobne vysvetlené svedkyňou T. Y.. Mzdové náklady dvoch zamestnancov vo výške 89,62 eura sú preukázané denným záznamom o výkone zamestnancov B. a Q. (č. l. 91), kde je uvedený čas výkonu 8,5 hod, čo je v merných jednotkách 34 jednotiek. Materiál vo výške 851,42 eura bol preukázaný výdajkou materiálu č. 3/10 na opravu zvodidiel dňa 04. 03. 2010 pri DN 13/10 (č. l. 94), kde je podrobne rozpísaný použitý materiál, počet kusov, cena za jednotku a cena za použité kusy.

5. Pôvodný žalovaný v 1. rade vypovedal, že dňa 21. 02. 2010 sa vracal asi z Poľska po diaľnici do Liptovského Mikuláša na firemnom aute. V ten deň snežilo, bola zima a on dostal „hodiny“. Ako sa točil, oškrel si auto o sneh alebo ľad, ktorý bol na zvodidlách. Keď auto zastalo, vyšiel z neho, bol v miernom šoku, zistil, že bola poškodená predná časť nárazníka z plastu a takisto mu odpadla štátna poznávacia značka. Neboli poškodené ani svetlomety, takisto nevystrelil airbag a nebol poškodený ani chladič. Auto bolo normálne pojazdné. Žalovaný v 1. rade uviedol, že zvodidlá boli pokryté snehom alebo ľadom, pričom sa nevedel vyjadriť, či zvodidlá boli prekryté snehom. Potvrdil, že bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku, ale už vo výpovedi na polícii tvrdil, že nie je si vedomý, že by okrem motorového vozidla poškodil niečo iné. Pri nehode sa s autom otočil takmer o 360 stupňov plus nejakých pár stupňov naviac a zostal prednou časťou smerom k zvodidlám. V čase, keď zastal, tak sa prednou

časťou už nedotýkal ani snehu, ani zvodidiel. Uviedol, že si uvedomuje, že kontakt vozidla so zvodidlami bol, ale nemyslí si, že by ich mohol poškodiť na dĺžke 25 metrov.

6. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že žalobkyňa si voči nej uplatnila refundáciu, na základe čoho žalovaná kontaktovala poistníka a žiadala vyhlásenie škodovej udalosti. Potom, ako oznámil svoje stanovisko, žalovaná v 2. rade si následne nechala vypracovať odborné stanovisko znalca I.. C.. Potom prebehla komunikácia so žalobkyňou, keď žalovaná žiadala zdokladovať pasívne výkony, nadobúdacie doklady a fotodokumentáciu, pričom v likvidačnom spise žalovanej sú založené len tri fotografie, ktoré doručil žalovaný v 1. rade. Žalovaná v písomnom vyjadrení ku kontrolnému znaleckému posudku I.. L. Q. uviedla, že namieta jeho obsah, ktorý sa javí tendenčne a preto ho žalovaná hodnotí ako spracovaný s cieľom prispôsobenia jazdy vozidla k poškodeniu vozidiel, bez zapracovania iných možných podmienok vzniku a nezohľadňuje všetky okolnosti a zdokumentované stopy. Žalovaná predložila stanovisko obchodnej spoločnosti Slovexperta, s. r. o. zo dňa 06. 10. 2017, podľa ktorého sa I.. N. Q. nestotožnil s obsahom znaleckého posudku, nakoľko riešenie je jednostranné a nezodpovedá uvedeným okolnostiam a zdokumentovaným stopám či stave vozovky v čase udalosti. Zo záveru vyjadrenia vyplýva, že vozidlo mohlo kontaktovať zvodidlo a zanechať povrchové stopy na ňom, no poškodenie v rozsahu deformácie nemohlo za daných podmienok spôsobiť. Poškodenia na prednej časti vozidla nezodpovedajú deformácií zvodidiel a to už len porovnaním použitých materiálov, ich hrúbky, tvaru a účelu použitia. Žalovaná podaním, ktorým sa ospravedlňovala z neúčasti na poslednom pojednávaní vo veci, vzniesla námietku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Z ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že aktívna vecná legitimácia prináleží poškodenému, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Žalobkyňa síce nadobudla postihový nárok podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak len voči prevádzkovateľovi motorového vozidla Hyundai H-1, ktorým bola v relevantnom čase obchodná spoločnosť CREATIVE SCREAM, s .r. o. Zároveň, postavenie žalobkyne nezodpovedá obsahu legálnej definície poškodeného vyjadrenej v ustanovení § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., preto nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne. Žalovaná taktiež namietala to, že žalobkyňa doteraz nepreukázala rozsah škody, ktorá mala vzniknúť pri škodovej udalosti. Poukázala na závery znalca I.. P. K. ako aj I.. T. C., podľa ktorých rozsah poškodenia zvodidiel je neúmerný rozsahu poškodenia prednej časti vozidla. Zo strany žalobkyne neboli preukázané všetky atribúty vzniku nároku na náhradu škody a to, najmä ustálenie rozsahu škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody v takom rozsahu ako tvrdí žalobkyňa. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo, žalovaná postupovala pri likvidácii škodovej udalosti podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a preto sa nemohla dostať do omeškania. Žalovanej tak nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko do troch mesiacov od uplatnenia tohto nároku zo škodovej udalosti skončila šetrenie poistnej udalosti a listom zo dňa 28. 11. 2011 oznámila žalobkyni, že nepristúpi k vyplateniu uplatneného nároku. Splnila si teda svoju zákonnú povinnosť. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je s vybavením uplatneného nároku spokojná a domáha sa plnenia, ktoré jej podľa žalovanej neprináleží, nemožno považovať za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Teda, žalovaná sa môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia náhrady škody v súdom určenej lehote. Žalovaná taktiež namietala výšku uplatnenej úrokovej sadzby úroku z omeškania.

7. V priebehu konania podaním doručeným súdu 02. 05. 2013 zobrala žalobkyňa žalobu proti pôvodnému žalovanému v 1. rade späť, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 23. 05. 2013, sp. zn. 4C/61/2012, tak, že konanie proti žalovanému v 1. rade A. C. zastavil a žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania vo výške 797,52 eura, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.

8. Z rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Liptovský Mikuláš č. ORP-P-194/ODI-SK-2010 zo dňa 20. 05. 2010 vyplýva, že obvinený z priestupku A.Á. C. dňa 21. 02. 2010 v čase asi o 7.00 hod. vykonával jazdu na motorovom vozidle značky Hyundai H1 evidenčné číslo LM 514BN po diaľnici D1 v smere Poprad - Liptovský Mikuláš, pričom počas jazdy neprispôsobil svoje správanie dopravno-technickému stavu cesty, poveternostným podmienkam, svojim schopnostiam v dôsledku čoho v kilometri 515,500 s vozidlom dostal šmyk, ľavou prednou časťou vozidla narazil do zvodidiel situovaných do pravej strany diaľnice D1 v smere jazdy vodiča. Po dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu zvodidiel, si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody a z miesta dopravnej nehody odišiel, čím porušil § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2006 Z. z. o cestnej premávke, § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.

b) a g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 400,- eur. Z výroku predmetného rozhodnutia zároveň vyplýva, že poškodený Národná diaľničná spoločnosť, a. s., ktorej následkom dopravnej nehody bola spôsobená majetková škoda poškodením zvodidiel, spoľahlivo nepreukázala výšku škody, a preto správny orgán odkázal poškodenúl s nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

9. Z listu žalobkyne adresovaného žalovanej zo dňa 12. 08. 2010 vyplýva, že žalobkyňa na základe poistnej udalosti zo dňa 21. 02. 2010 evidovanej pod číslom 106063244 poukázala z poistenia majetku jej poistenému poistné plnenie vo výške 2 429,91 eura po odpočítanej spoluúčasti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vo výške 330,- eur. Vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobkyňu ako poisťovateľa právo na náhradu škody do výšky poistného plnenia, žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla refundovala sumu 2 429,91 eura v lehote 15 dní od dňa doručenia tohto listu.

10. Z písomného oznámenia o priebehu nehody A. C. zo dňa 14. 10. 2010 vyplýva, že A. C. viedol vozidlo ako riadny zamestnanec obchodnej spoločnosti CREATIVE SCREAM, s. r. o, ktorá vozidlo vlastní, so súhlasom konateľa a majiteľa tejto spoločnosti. A. C. uviedol, že auto bolo poškodené minimálne a ani na zvodidlách a ani iným účastníkom prevádzky nespôsobil žiadne škody, a preto nepokladal za potrebné ohlásiť škodovú udalosť. Skutočnosť, že škoda bola minimálna a auto nebolo prakticky poškodené tak, že by nemohlo pokračovať ďalej v jazde, vyplýva z fotografií, z týchto je zároveň zrejmé, že na zvodidlách nemohla vzniknúť žiadna škoda, keďže auto bolo poškodené len oškretým lakom na nárazníku.

11. Z odborného vyjadrenia č. 38/2011 vypracovaného znalcom I.. T. C. dňa 11. 11. 2011 vyplýva, že na základe analýzy vykonanej znalcom sa dá konštatovať, že rozsah poškodenia zvodidiel vyčíslený Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. je neúmerný rozsahu poškodenia prednej časti vozidla a nezodpovedá ani zanechaným a zdokumentovaným stopám na fotodokumentácii predloženej touto spoločnosťou. Nedá sa teda ani jednoznačne preukázať, že poškodenie zvodidiel na D1 v kilometri 515,500 v rozsahu vyčíslenej výšky škody bolo spôsobené práve vozidlom Hyundai evidenčné číslo LM 514BN.

12. Svedok L. R., referent dopravy Národnej diaľničnej spoločnosti, a. a., vypovedal, že dňa 21. 02. 2010 prechádzal celý úsek o 7.00 hod. smerom z Mengusoviec do Važca a vtedy videl, že oproti na diaľnici je odstavené vozidlo na úseku kilometra 515. Na konci diaľnice v Janovciach, čo je asi 5-6 km od toho úseku, sa otočil, čo mohlo trvať tak 15-20 minút a vrátil sa na miesto, kde našiel úlomky plastov. Keď sa vrátil na miesto nehody, tak vozidlo tam už nebolo. Auto nenaháňal z toho dôvodu, lebo nie je policajt. Uviedol, že vozovka bola mokrá a nasolená, k počasiu sa vyjadriť nevedel. Keď videl otvorené auto, toto stálo v smere jazdy rovnobežne so zvodidlami. Po príchode na miesto nehody si všimol, že sú poškodené aj zvodidlá. Svedok nevedel uviesť, či predtým boli tieto zvodidlá poškodené. Pokiaľ ide o opravu zvodidiel, uviedol, že tieto sa nevyrovnávajú, ale menia. Mení sa kus za kus, nakoľko zvodidlá sa vyrovnávať nesmú kvôli bezpečnosti. V ten deň zaznamenal dve poškodenia zvodidiel, pričom nevedel uviesť, či to bolo od jedného alebo od viacerých áut. Väčšina plastov, ktoré na mieste nehody našiel, však bola rovnakej farby. Následne, keď predbiehal to auto, poznačil si evidenčné číslo a videl, že auto je poškodené. Tým to pre neho skončilo. Čo sa týka celého prípadu, on spravil fotodokumentáciu nehody, nahlásil ju na dispečing a potom bol vypočutý na polícii, pričom nebol pri obhliadke policajtmi.

13. Svedkyňa T. Y., odborná referentka prevádzky Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vypovedala, že požiadavka na opravu vychádza od dispečera, ktorý minimálne štyrikrát do dňa musí uskutočniť výjazdy, pričom ak zistí nejakú škodu, musí ju vždy hlásiť polícii, pretože Národná diaľničná spoločnosť, a. s. má poistený majetok a preto musia mať záznam od polície. Vylúčila, že by škoda vznikla skôr ako vtedy, keď ju zistil dispečer, pretože výjazdy mal minimálne štyrikrát do dňa a určite by si škodu, ktorá vznikla skôr, všimol. Predtým, ako vyšlú chlapov na opravu, tak svedkyňa musí prísť na miesto samé a zistiť rozsah poškodenia a nahlásiť požadovaný materiál. Po príchode na miesto nehody zistila, že sú poškodené zvodidlá asi o dĺžke 25 metrov, pričom jedno zvodidlo má štyri metre. Zdôraznila, že ak je zvodidlo len posunuté alebo oškreté, netreba opravovať nič, ale ak je ohnuté, tak v zmysle technických noriem sa musí vymieňať celé. Oprava sa uskutočnila dňa 04. 03. 2010. Pokiaľ ide o samotnú opravu svedkyňa uviedla, že na miesto poškodenia prišli zamestnanci na dvoch motorových vozidlách, a to na odťahovke, na ktorej bol naložený materiál a mechanizmus BOBCAT, a druhé vozidlo bola pojazdná

dielňa. Z cestovného príkazu (č. l. 172 spisu) vyplýva, že nakládka bola v čase od 0.45 hod. Od 7.45 hod. do 8.15 hod. sa zamestnanci presúvali po diaľnici. Čistý výkon práce bol tri hodiny, čo je 12 merných jednotiek po 15 minút. Druhé motorové vozidlo bolo vyúčtované v 14-tich merných jednotkách, pretože chlapi robili 3,5 hodiny. Obedňajšia prestávka od 12.00 hod. do 12.30 hod. účtovaná nie je. Svedkyňa trvala na vyčíslení výšky škody, pričom všetky doklady, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, urobila ona. Dala do pozornosti, že pri vyúčtovaní mzdových nákladov (č. l. 170) sú uvedení len dvaja zamestnanci, a to tí, ktorí neboli vodičmi veľkých áut, nakoľko ich práca je zahrnutá v dopravných nákladoch. Svedkyňa potvrdila, že amortizáciu pri vyčíslení škody nebrala do úvahy z toho dôvodu, že poškodené zvodidlá boli montované v čase, keď sa dávala do prevádzky diaľnica, čiže v septembri 2009 a k nehode došlo 21. 02. 2010. Uviedla, že ku škode nemohlo dôjsť napríklad pri pluhovaní, nakoľko spoločnosť disponuje vysokými pluhmi a takisto by došlo k poškodeniu radlice, čo by taktiež spoločnosť hlásila ako škodovú udalosť.

14. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikla potreba znaleckého dokazovania, súd uznesením zo dňa 02. 10. 2012, sp. zn. 4C/61/2012, pribral do konania I.. P. K., znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, z ktorého Znaleckého posudku č. 013/2013 zo dňa 30. 03. 2013 vyplýva, že rozsah poškodenia prednej časti vozidla Hyundai nekorešponduje zdokumentovaným stopám a rozsahu poškodení zvodidiel na fotodokumentácii predloženej Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. V súvislosti s tým, že k predmetnej analýze mal znalec malý rozsah údajov a podkladov, nie je možné stanoviť, aký rozsah poškodení mohol vzniknúť prevádzkou predmetného motorového vozidla. Nedá sa jednoznačne preukázať, že poškodenie zvodidla na diaľnici v rozsahu vyčíslenej škody bolo spôsobené práve vozidlom Hyundai evidenčné číslo LM 514BN. Rozsah poškodení tohto vozidla z pohľadu posúdenia energeticky ekvivalentnej rýchlosti „energeticky nekorešponduje“ s rozsahom, hĺbkou a charakterom poškodenia zvodidiel na inkriminovanom úseku cestnej nehody. Takéto poškodenie zvodidiel skôr napovedá o tom, že nejaké vozidlo by muselo naraziť do zvodidiel ľavou prednou časťou vozidla a významná časť kinetickej energie by sa musela spotrebovať na deformačnú prácu, ktorej účinky by boli významne viditeľné na zvodidlách, ale aj na prednej ľavej časti vozidla. Na vozidle pritom poškodenie ľavej prednej časti nárazníka nie je signifikantné. Z fotografií predložených Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. znalec uzavrel, že vozidlo mohlo naraziť spodnou časťou vozidla do nahrnutého snehu, čo mohlo zmierniť energetické účinky rázu. Charakter poškodení predného nárazníka však napovedá, že došlo aj ku kontaktu predného nárazníka so zvodidlami, na ktorých nie je vylúčené, že sa mohla nachádzať vrstva snehu či ľadu. Nakoľko nie sú zadokumentované stopy po cestnej nehode, nie je zrejmá konečná poloha vozidla a miesto primárneho rázu je diskutabilné, celé znalecké dokazovanie a analýzu cestnej nehody je preto nutné hodnotiť ako pokus o určitú „objektivizáciu predpokladaného priebehu nehodového deja“ a stanovenie jej technickej prijateľnosti vzhľadom na výpovede účastníka a svedkov konania taktiež vzhľadom k posúdeniu charakteru a rozsahu poškodení motorového vozidla a poškodení zvodidiel v danom úseku diaľnice. Znalec uzavrel, že technickou príčinou nehodového deja bola zlá technika jazdy vodiča motorového vozidla, ktorý neprispôsobil rýchlosť podmienkam, tvaru a sklonu komunikácie a predovšetkým prítomným podmienkam priľnavosti v danom úseku cestnej komunikácie, čo malo za následok prekročenie limít medzného stavu pri prejazde vozidla smerovým oblúkom.

15. Znalec na pojednávaní vypovedal, že motorové vozidlo kontaktovalo pravou prednou časťou, čím došlo k pootočeniu vozidla a postupne kontaktovalo po celej dĺžke, pričom sa znalec nevie vyjadriť, či kontaktovalo zvodidlá alebo nahrnutý sneh. Technicky sú prijateľné obidve možnosti. Zvodidlá mohli byť poškodené aj predtým. Znalec pripustil, že mohlo dôjsť k nárazu vozidla Hyundai v mieste poškodenia zvodidiel, ale to poškodenie energeticky nekorešponduje s poškodením motorového vozidla. Podľa znalca tie poškodenia na zvodidlách boli od dvoch rozdielnych vozidiel. Podľa znalca z technického hľadiska je možné, aby motorové vozidlo dvakrát kontaktovalo zvodidlá tou istou časťou, avšak zdôraznil, že kinetická energia po prvom náraze sa zmenšuje postupne, pretože vozidlo významne spomaľuje a v takej vzdialenosti určite nemôže urobiť takú preliačinu na zvodidlách, aká bola zdokumentovaná. Znalec nemal žiadne podklady k určeniu rýchlosti motorového vozidla pred vznikom nehody, a preto aj uviedol, že znalecký posudok je určitý pokus o objektivizáciu priebehu nehodového deja. Podľa poškodenia vie odhadnúť, ako prebiehal ráz, a potom postupuje podľa metódy spätnej simulácie, kedy sa k rýchlosti dostane, ale pripustil, že je to ťažké.

16. Nakoľko žalobkyňa navrhla kontrolné znalecké dokazovanie, súd uznesením zo dňa 27. 03. 2017, sp. zn. 4C/61/2012, do konania ustanovil I.. L. Q., znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, technický stav komunikácie a dopravného zabezpečenia, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý v Znaleckom posudku č. 12/2017 zo dňa 20. 06. 2017 skonštatoval, že v blízkosti kilometra 515,500 diaľnice D1 (v súčasnej dobe kilometer 366 diaľnice D1) motorové vozidlo Hyundai H1 o hmotnosti 2 154 kg pohybujúce sa rýchlosťou 118 km/h pravou prednou časťou prvýkrát narazilo do zvodidla, od zvodidla sa odrazilo, na vozovke sa otočilo a pohybujúce sa rýchlosťou 35 km/h pokračovalo v jazde znovu smerom ku zvodidlu, do ktorého po prejdení približne 26-tich metrov rýchlosťou 18 km/h druhýkrát narazilo. Takýto pohyb vozidla je z technického hľadiska prijateľný, je simulovaný programom PC-Crash a jej zdokumentovaný na obrázkoch na str. 13 a 14 znaleckého posudku, pričom takýto pohyb je zrejmý aj zo stôp snehu zadokumentovaných svedkom L. R.. Prevádzkou motorového vozidla Hyundai H1 došlo k poškodeniu zvodidiel na obidvoch zadokumentovaných miestach. Po prvom náraze do zvodidla sa vozidlo prednou časťou otočilo takmer naspäť do smeru jeho jazdy, v prednej časti sa deformovalo a deformovalo aj zvodidlo, čo predstavuje väčšia deformácia zvodidla. Od zvodidla sa vozidlo odrazilo tak, že sa pohybovalo rýchlosťou 35 km/ h a po prejdení dráhy približne 26 metrov rýchlosťou 18 km druhýkrát pravou prednou časťou do zvodidla narazilo, čo predstavuje menšiu deformáciu zvodidla. Celý pohyb vozidla od prvého nárazu po zastavenie trval 6,7 sekundy. Rozsah poškodenia prednej časti vozidla Hyundai zodpovedá mechanizmom poškodenia zvodidiel. Značnú časť kinetickej energie pohybujúceho sa vozidla prenieslo zvodidlo, ktoré sa pružne prehlo v smere pohybu vozidla viac, ako bolo zadokumentované, a po odrazení vozidla sa vrátilo do poškodenia tak, ako bolo zadokumentované. Prepruženie kovového zvodidla malo za následok, že nedošlo k väčšej deformácii prednej časti vozidla. Znalec teda skonštatoval, že prvý náraz vo vyššej rýchlosti jazdy vozidla predstavoval vyššiu deformáciu zvodidla a druhý náraz v nižšej rýchlosti jazdy vozidla menšiu deformáciu zvodidla. Teoreticky je možné taktiež to, že k poškodeniu prednej časti vozidla Hyundai H1 mohlo dôjsť aj kontaktom vozidla so snehom nahrnutým pri zvodidlách. V tom prípade by muselo ísť o nahrnutý a následne zamrznutý sneh, pričom z fotodokumentácie svedka Mariána Demetera vyplýva, že takýto sneh sa v čase nehody na mieste nehody nenachádzal. Pokiaľ ide o priebeh nehodového deja, znalec uviedol, že na diaľnici v oblúku tiahlej pravotočivej zákruty k miestu dopravnej nehody vodič vozidla prichádza rýchlosťou 120 km/h, a keď sa vozidlo nachádzalo 75 metrov pred miestom nárazu do zvodidla v čase 2,3 sekundy pred nárazom, vplyvom odstredivej sily sa vozidlo dostalo do bočného šmyku. Zadná časť vozidla smerovala doľava a predná časť doprava smerom ku zvodidlu. V momente nárazu do zvodidla sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 118 km/h. Technika jazdy vodiča Hyundai H1 nebola správna. Znalec na záver uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov, ktoré mu k znaleckému úkonu boli predložené súdom, ktoré získal od diaľničného oddelenia Policajného zboru Mengusovce a ktoré získal osobnou účasťou pri obhliadke miesta nehody viac ako sedem rokov po nehode.

17. Znalec I.. L. Q. vypovedal, že sám vodič uviedol, že vozidlo sa po prvom náraze otočilo o 360 stupňov. Iní znalci brali do úvahy iba tú variantu, že vozidlo po náraze do zvodidla sa odrazilo a tým pádom nemohlo druhýkrát naraziť, pričom práve opätovný náraz do zvodidla bol zakreslený aj počítačovým programom pri zadaní dostupných dát. Priebeh nehody je zrejmý aj z fotografií č. 5 na 7. strane znaleckého posudku, čiže počítačový program zakreslil čiary na vozovke znázorňujúce pohyb vozidla, ktoré sa zhodujú so stopami zadokumentovanými na mieste samom. Znalec potvrdil, že pre vypracovanie znaleckého posudku mal dostatok podkladov. Na výhrady obchodnej spoločnosti Slovexperta ohľadne výpočtu rýchlosti motorového vozidla uviedol, že táto si neuvedomila tú skutočnosť, že vozidlo nebolo brzdené len brzdením, ale aj nárazom do zvodidla. Časť energie sa preniesla do zvodidla, v dôsledku čoho sa zdeformovalo a preto nie je pravda, že dráha vozidla pri uvedenej rýchlosti by bola niekoľkonásobne väčšia.

18. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistenou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, keď mal preukázanú jej dôvodnosť v plnom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné to, že dňa 21. 02. 2010 došlo na diaľnici D1 na úseku km 515,500 k škodovej udalosti v dôsledku priestupku A. C.Á. proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keď porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda a ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta. Spornou bol rozsah škody ako aj na to nadväzujúci priebeh nehody, pričom žalovaná vo svojom poslednom podaní vzniesla taktiež námietku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie.

23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa titulom uzavretej poistnej zmluvy (č. l. 596) vyplatila poistenému, poškodenej obchodnej spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. , poistné plnenie vo výške 2 429,91 eura. Tým na ňu prešlo podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody do výšky poistného plnenia. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne je rozhodujúca práve tá skutočnosť, že medzi ňou a poisteným bola uzatvorená poistná zmluva pre poistenie majetku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie zmluva podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Preto jediným oprávneným subjektom, ktorý si mohol uplatniť náhradu škody po vyplatení poistného plnenia je práve žalobkyňa. Škoda na zvodidlách bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla, preto sa žalobkyňa mohla so svojím nárokom, ktorý na ňu prešiel, obrátiť len na subjekt, ktorý znáša zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., teda na žalovanú, ktorá mala s držiteľom osobného motorového vozidla zn. Hyundai H-1, evidenčné číslo LM 514BN uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení (č. l. 136). Pasívna vecná legitimácia žalovanej tak vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ by sa súd stotožnil s právnym názorom žalovanej a vecnú pasívnu legitimáciu by priznal poistenému z povinného zmluvného poistenia, poprel by sa tým zmysel a účel zákona č. 381/2001 Z. z.

24. V nadväznosti na otázku vzniku škody súd vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie, z výsledkov ktorého vyplynula dôvodnosť podanej žaloby. V poradí poslednom znaleckom posudku znalec I.. Q. presvedčivo, zrozumiteľne a logicky vysvetlil priebeh nehodového deja a príčinnú súvislosť medzi nehodou spôsobenou A. C. na zvodidlách a vzniknutou škodou. Svoj znalecký posudok obhájil na pojednávaní spôsobom, ktorý by bol zrozumiteľný aj pre laickú verejnosť, pričom presvedčivo odpovedal aj na výhrady žalovanej podložené odborným vyjadrením. Jeho závery naviac korešpondujú aj s výpoveďou vodiča A. C.M., pričom predchádzajúci znalci vôbec s možnosťou opätovného nárazu do zvodidiel po otočení vozidla o 360 stupňov nepracovali. Závery znalcov I.. P. K. a I.. T.M. C. sa zhodovali s tvrdením žalovanej o tom, že škoda na zvodidlách mohla byť spôsobená dvoma vozidlami. Toto tvrdenie však bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami zamestnancov Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., z ktorých vyplynulo, že je vylúčené, aby v danom úseku došlo k poškodeniu zvodidiel pred nehodou A. C., nakoľko úsek bol kontrolovaný štyri krát do dňa a v záznamoch nie je evidovaná žiadna škoda na predmetných zvodidlách, ktorá by bola vznikla skôr. Vychádzajúc zo záveru posledného znaleckého posudku, že rozsah poškodenia prednej časti vozidla zodpovedá mechanizmu poškodenia zvodidiel, súd konštatuje, že bola dokázaná príčinná súvislosti medzi nehodovým dejom a vzniknutou škodou. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalovaná namietala až v podaní, ktoré bolo doručené súdu deň pred pojednávaním a to aj napriek tomu, že súd spolu s doručením znaleckého posudku vyzval strany sporu na oznámenia ďalších návrhov na doplnenie dokazovania, ktorú výzvu si žalovaná prevzala dňa 11. 09. 2017. Na žiadosť jej právneho zástupcu, ktorý prevzal v tomto štádiu konania, zastupovanie, súd dňa 25. 09. 2017 žalovanej predĺžil lehotu o ďalších 15 dní. Vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 10. 10. 2017 žalovaná uviedla, že nateraz nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odhliadnuc od sudcovskej koncentrácii konania súd uzatvára, že výška škody bola zo strany žalobkyne dostatočným spôsobom preukázaná predloženými listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou T. Y., ktorá na pojednávaní dňa 03. 07. 2012 vyčerpávajúco odôvodnila a vysvetlila kalkuláciu vzniknutej škody, pričom v konaní predložené listinné dôkazy bez akýchkoľvek pochýb preukazujú pravdivosť tvrdení tejto svedkyne. Súd preto nepovažoval za potrebné ohľadne tejto veci nariaďovať znalecké dokazovanie,

lebo výšku škody je možné ustáliť aj bez potreby odborných vedomostí. Zároveň súd nevidel dôvod na ustanovenie znaleckého ústavu tak ako to navrhla žalovaná. Aj keď došlo k rozdielnosti záverov znalcov, znalec I.. Q. presvedčivo a zrozumiteľne obhájil závery svojho posudku a vysporiadal sa aj s výhradami žalovanej, resp. znalca podávajúceho odborné vyjadrenie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27 Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

28. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Popri istine súd žalobkyni priznal aj zákonné úroky z omeškania, ktoré ku dňu spísania žaloby predstavujú výšku 9 % ročne. V predmetnej veci žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania deň nasledujúci po dni, ktorým skončila žalobkyňou stanovená 15 dňová lehota vo výzve zo dňa 12. 08. 2010. Žalobkyňa si však uplatnila úroky z omeškania až od 03. 02. 2012, preto súd o tomto nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ právny zástupca žalovanej poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 06. 2014, sp. zn. 2 Cdo 224/2013, toto rozhodnutie neriešilo obdobnú vec, lebo z jeho odôvodnenia vyplýva, že v prejednávanej veci nebola zistená zodpovednosť poisteného za vzniknutú škodu ani rozsah poškodenia, pretože táto otázka nebola riešená v rámci priestupkového konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky síce zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, avšak z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v absencii doplnenia alebo zopakovania dokazovania listinami.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.