Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_64Cb-125-2016.pdf
PDF · 153.77 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/125/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu Europa SC ZV a. s., so sídlom Námestie SNP 63, 960 01 Zvolen, IČO: 36 773 808, právne zast. RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Slavomír Rabatin, proti žalovanému EUROPA SC ZV II a. s., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 43 924 123, právne zast. G. Lehnert, k. s., so sídlom BUDOVA ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, o zaplatenie 36 000,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 36 000,-- Eur, úrok z omeškania vo výške 9,125 % ročne zo sumy 12 566,01 Eur od 17. 07. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23 433,99 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 05. 05. 2016 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 36 000,-- Eur, 9,125 % úroku z omeškania ročne zo sumy 12 566,01 Eur od 17. 07. 2012 až do zaplatenia a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 23 433,99 Eur od 01. 04. 2016 až do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 03. 2016 nadobudol pohľadávku od spoločnosti Colliers International, spol. s r. o. Bratislava, IČO: 36 618 322 (ďalej aj len „Postupca“), vo výške 12 566,01 Eur, ktorá vznikla postupcovi na základe článku 4.1 Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva. Postupca dňa 27. 06. 2012 vystavil žalovanému faktúru č. CIS 2012069 na sumu 36 000,-- Eur, s dátumom splatnosti do 16. 07. 2012. Úhradou zo dňa 04. 02. 2013 vo výške 23 433,99 Eur došlo k čiastočnému splneniu dlhu žalovaného, zvyšok zostal neuhradený. Ku dňu postúpenia pohľadávky evidoval postupca voči žalovanému neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 12 566,01 Eur s príslušenstvom. Dňa 04. 02. 2013 bola zo strany žalobcu zrealizovaná v prospech žalovaného úhrada vo výške 23 433,99 Eur. V tom čase išlo o úhradu faktúry č. 12130002, ktorú žalovaný vystavil dňa 24. 01. 2013 na sumu vo výške 36 000,-- Eur, s dátumom splatnosti do 31. 01. 2013. Touto faktúrou žalovaný refakturoval svoje náklady za služby finančného poradenstva, ktoré si objednal u Postupcu podľa vyššie uvedenej Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 01. 03. 2012. Finančné poradenstvo súviselo so sprostredkovaním financovania majetku žalovaného
- 2. fázy (etapy) projektu Europa SHOPPING & Relax Center vo Zvolene. Nakoľko projekt 2. etapy výstavby nepatrí do portfólia spoločnosti žalobcu, ale patrí priamo do portfólia žalovaného, o čom svedčí aj skutočnosť, že finančné poradenstvo si u postupcu objednával práve on a rovnako taktiež vystavoval faktúru k „refakturácii“, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Faktúra bola teda neopodstatnená a uhradená neoprávnene, a to od počiatku. Na úhradu postúpenej pohľadávky a na úhradu bezdôvodného obohatenia žalobca žalovaného vyzval listom zo dňa 24. 03. 2016. Súčasne si žalobca uplatnil právo na úrok z omeškania, keď podľa bodu 4.5 Zmluvy o poskytnutí finančného
poradenstva si dohodol žalovaný s postupcom úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne, na žalobcu boli postúpené aj tieto nároky, teda žalobcovi prináleží aj úrok z omeškania vo výške 9,125 % ročne a z nároku na bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatnil právo na zákonný úrok z omeškania podľa ustanovení obchodného práva a žalovaný je so splnením záväzku, ktorý žalobca nadobudol postúpením, v omeškaní odo dňa 17. 07. 2012 a so splnením záväzku z bezdôvodného obohatenia odo dňa výzvy žalobcu, t. j. odo dňa 01. 04. 2016, keď predmetná zásielka sa žalovanému dostala do dispozície po jej odoslaní dňa 29. 03. 2016, najneskôr dňa 31. 03. 2016.
2. Súd vydal vo veci dňa 15. 06. 2016 platobný rozkaz č. k. 64Cb 125/2016-34, ktorý uznesením č. k. 64Cb 125/2016-135 zo dňa 12. 10. 2016 zrušil z dôvodu, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor (§ 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)).
3. V podanom odpore žalovaný uviedol, že dňa 01. 03. 2012 uzavrel so spoločnosťou Colliers International, spol. s r. o. Bratislava Zmluvu o poskytnutí finančného poradenstva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa spoločnosť Colliers International, spol. s r. o. Bratislava zaviazala poskytnúť žalovanému finančné poradenstvo v súvislosti so zabezpečením financovania projektu Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnutie predmetného finančného poradenstva dohodnutú odplatu. Dňa 27. 06. 2012 vystavila spoločnosť Colliers International, spol. s r. o. Bratislava faktúru č. CIS2102069 na sumu 36 000,-- Eur a žalovaný zaplatil časť z predmetnej sumy vo výške 23 433,99 Eur, čo nie je sporné, nakoľko to vyplýva zo žalobcom predložených listín. Dňa 24. 01. 2013 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 12130002 na sumu 36 000,-- Eur, predstavujúcu náhradu za odplatu za poskytnutie služieb finančného poradenstva v súvislosti so zabezpečením financovania majetku žalobcu. Žalovaný tak urobil na základe ústnej dohody medzi žalovaným a žalobcom, podľa ktorej sa žalobca zaviazal nahradiť žalovanému náklady, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti so zabezpečením financovania projektu Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa. Žalobca bol pritom v tom čase 100 % akcionárom žalovaného, z čoho je zrejmé, že takáto dohoda musela existovať, a teda existoval právny dôvod, na základe ktorého došlo dňa 04. 02. 2016 k zaplateniu časti pohľadávky vo výške 23 433,99 Eur žalovanému zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o pohľadávku vzniknutú z titulu žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia, žalovanému nie je zrejmé, na základe akej skutkovej podstaty uvedenej v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje žalobca svoju pohľadávku za vzniknutú z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného. Medzi žalovaným a žalobcom bola totiž uzavretá ústna dohoda, v zmysle ktorej mal tieto náklady znášať v konečnom dôsledku žalobca ako 100 % akcionár žalovaného. Ak by tomu tak nebolo, žalobca by predsa nikdy nezaplatil predmetnú sumu a rozporoval by uplatňovanie týchto nárokov zo strany žalovaného, čo sa až do dňa 24. 03. 2016, kedy zaslal žalovanému výzvu zo dňa 24. 03. 2016 na zaplatenie žalovanej sumy, nestalo. Žalobca sa tak na základe platnej ústnej dohody zaviazal na náhradu týchto nákladov žalovanému a skutočnosť, že došlo k odstúpeniu žalovaného od kúpnej zmluvy na prevod 100 % akcií emitovaných žalovaným, v dôsledku čoho zanikli aj zmluvy s ňou prepojené, nemalo to žiadny vplyv na platnosť a záväznosť ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným ohľadom refakturácie nákladov zo Zmluvy o finančnom poradenstve, keďže táto dohoda nebola v zmysle § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka závislá na zmluvách alebo dohodách uzavretých spolu s akcionárskou zmluvou dňa 03. 01. 2013, keď medzi žalobcom a spoločnosťou VAV invest, s. r. o. bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol odplatný prevod 100 % akcií emitovaných žalovaným, licenčná zmluva, ktorej predmetom bolo udelenie súhlasu na užívanie ochranných známok, zmluva o vzájomnej spolupráci, ktorej predmetom bolo vysporiadanie tzv. soft nákladov, zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom a medzi žalobcom a spoločnosťou INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava, IČO: 17 320 429 bol podpísaný dodatok č. 3 k zmluve o dielo, ktorého predmetom bolo urovnanie nárokov z vád za zhotovenie diela Europa Shopping Center Zvolen - I. etapa. Žalovaný sa teda nijakým spôsobom neobohatil na úrok žalobcu, pretože zaplatením 23 433,99 Eur len splnil svoje záväzky voči žalovanému. Navyše žalobca sám zmaril realizáciu Europa Shopping Center - II. etapa, a preto uplatňovanie jeho tvrdených nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje žalovaný zároveň za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je majiteľom pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi a spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava, vo výške 2 503 715,34 Eur, ktorá vznikla tak, že žalovaný umožnil zbúranie dvoch stavieb vo svojom výlučnom vlastníctve, nachádzajúcich sa v k. ú. Zvolen, konkrétne stavby - kino Mier, súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX/X a budovy súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom. Túto asanáciu vykonala na jar 2012 spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava
ako akcionár žalobcu. Náklady spojené s asanáciou hradil žalobca, ktorý si túto asanáciu aj objednal. Žalobca bol developerom a v súčasnosti je vlastníkom Europa Shopping Center Zvolen - I. etapa. Akcionármi žalobcu sú spoločnosť VAV invest, s. r. o. „v konkurze“ Banská Bystrica, IČO: 31 615 325 a spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava, ktorí mali pôvodne záujem pokračovať v ďalšej etape tohto projektu, a to vo výstavbe a následnom prevádzkovaní Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa. Žalovaný sa v dobrej viere vo výstavbu projektu nebránil zbúraniu uvedených stavieb, nakoľko zbúranie bolo nevyhnutnou podmienkou pre pokračovanie celého projektu. Predmetná skutočnosť vyplýva z rozhodnutia mesta Zvolen č. k. SÚ 3214/2012-ŠU zo dňa 25. 10. 2012 o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a rozhodnutia mesta Zvolen č. k. SÚ 1122/2013-ŠU zo dňa 25. 10. 2012 o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, nakoľko z týchto rozhodnutí jasne vyplýva, že projekt sa bude nachádzať aj na pozemku, na ktorý boli postavené uvedené stavby. Navyše, k zbúraniu došlo až potom, ako žalovaný od financujúcej banky Všeobecná úverová banka, a. s. Bratislava obdržal indikatívnu ponuku zo dňa 13. 02. 2012 a všetkými zúčastnenými stranami boli odsúhlasené základné podmienky záväzného financovania druhej etapy tohto projektu. Za týchto okolností teda nebol dôvod pochybovať, že k výstavbe druhej etapy nedôjde. Následne žalovaný obdržal od banky aj záväznú ponuku financovania zo dňa 13. 06. 2012, ktorú dňa 21. 06. 2012 zaslal spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o.. K realizácii výstavby druhej etapy projektu do dnešného dňa nedošlo, a to pre nedôvodné obštrukcie A.. E. Š. ako podpredsedu predstavenstva žalobcu ako aj spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o.. V septembri 2012 tesne pred podpisom úverovej zmluvy totiž A.. E. Š.X. odmietol podpísať za žalobcu tzv. krížové ručenie. Na druhej strane však A.. E. Š. podpisoval za žalobcu s nájomcami Europa Shopping Center Zvolen - I. etapa nájomné zmluvy, ktoré obsahovali právo na výrazné zníženie nájmu v prípade neotvorenia II. etapy projektu v roku 2013. Z tohto dôvodu boli preto všetky aktíva zo žalovaného prevedené na žalobcu. Spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o. tak konala v príkrom rozpore s akcionárskou zmluvou uzatvorenou dňa 03. 01. 2013 medzi spoločnosťou VAV invest, spol. s r. o. a spoločnosťou INGSTEEL, spol. s r. o., kde akcionári vyjadrili svoj záujem podieľať sa na výstavbe II. etapy projektu. Spoločnosť VAV invest, s. r. o. následne listom zo dňa 10. 06. 2013 odstúpila od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol odplatný prevod 100 % akcií emitovaných žalovaným a listom zo dňa 12. 06. 2013 odstúpila aj od akcionárskej zmluvy. Vzhľadom na závislosť všetkých zmlúv, došlo v zmysle § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka k ich zániku. V snahe zabezpečiť zveľadenie investícií vložených do I. etapy projektu, žalovaný spolu so spoločnosťou VAV invest, s. r. o. zabezpečil nové financovanie pre druhú etapu projektu a opätovne ponúkol spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. možnosť podieľať sa na II. etape projektu, spoločnosť však na uvedenú ponuku nereagovala. V dôsledku uvedených konaní žalobcu a spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. vznikla žalovanému škoda vo výške 2 503 715,34 Eur. Žalovaný preto listom zo dňa 05. 03. 2014, doručeným žalobcovi dňa 07. 03. 2014, vyzval žalobcu na zaplatenie náhrady škody. Žalovanému tak vznikla škoda, pretože dôvodne, s ohľadom na závery vzájomných rokovaní so žalobcom a spoločnosťou INGSTEEL, spol. s r. o. dobromyseľne spoliehal na to, že dôjde k rýchlej realizácii II. etapy projektu. Z tohto dôvodu totiž umožnil zbúranie stavieb v jeho výlučnom vlastníctve, čím mu vznikla škoda zodpovedajúca všeobecnej hodnote odstránených stavieb, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. 55/2011, ktorý vyhotovil znalec A.. Y. J., Zvolen, dňa 17. 03. 2011. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, žalobcovi spôsobilo škodu práve protiprávne konanie žalobcu a spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., keď svojim konaním v tejto veci predstierali pred žalovaným záujem o výstavbu druhej etapy projektu, avšak v skutočnosti nikdy nemali záujem II. etapu tohto projektu realizovať. Žalobcovi a spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. bolo zrejmé, že k zbúraniu predmetných stavieb dochádza len z dôvodu zamýšľanej etapy realizácie II. etapy projektu. Z tohto je možné jednoznačne usúdiť, že mali alebo mohli vedieť, že škoda vznikne a že bude spôsobená ich protiprávnym konaním v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, keďže svojim konaním nepredchádzali škodám, ale práve naopak, zbúraním predmetných stavieb škodu spôsobili. Ak v skutočnosti nemali v úmysle pokračovať v II. etape projektu, avšak napriek tomu stavby zbúrajú a tieto teda prestanú existovať, museli vedieť, dokonca to bolo nepochybné, že majetok žalovaného sa tým zmenší, keďže o tieto stavby, a tým aj o ich hodnotu, nenávratne príde. Škoda na strane žalovaného teda aj reálne vznikla, nakoľko k asanácii došlo a jeho majetok sa asanáciou predmetných stavieb zmenšil. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca a spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o. porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť a v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla žalobcovi škoda vo výške 2 503 715,34 Eur, ktorú sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne. Žalovaný má za to, že v prípade, ak by aj právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 23 433,99 Eur existovalo, tak by svoje právo vykonával v rozpore s dobrými mravmi, ktoré vykazuje znaky takej intenzity, že vzhľadom na rozpor tohto výkonu s § 3 Občianskeho zákonníka nemôže tento výkon práva požívať súdnu ochranu. Pokiaľ by totiž zo strany žalobcu nedošlo k porušovaniu jeho povinností z uzavretých zmlúv, žalovaný by nebol nikdy nútený odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol
odplatný prevod 100 % akcií emitovaných žalovaným a ani od akcionárskej zmluvy. Žalobca sa teda v tejto veci domáha, aby mu žalovaný zaplatil jeho tvrdenú pohľadávku, ktorá - ak mu vznikla - mu vznikla z dôvodu porušenia povinností ním samotným, ktorý mal za následok zmarenie realizácie projektu II. etapa, ktorej developerom mal byť žalovaný 100 % vlastnený žalobcom. Z konania žalobcu je pritom zrejmé, že sám žalobca zmaril, za súčinnosti spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. ako akcionára žalobcu a A.. E. Š. ako podpredsedu predstavenstva žalobcu nominovaného spoločnosťou INGSTEEL, spol. s r. o. financovanie projektu II. etapa. Na druhej strane sa však žalobca domáha voči žalovanému vydania náhrady nákladov, ktoré na základe ústnej dohody uzavretej medzi stranami nahradil žalovanému, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti so získaním financovania projektu II. etapa. Je potrebné zdôrazniť, že v čase, keď žalobca nahradil žalovanému náhrady, bol žalobca 100 % akcionárom žalovaného. Je preto zrejmé, že výkon práva žalobcu je za týchto okolností v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu. Ak súd sa nestotožní so závermi žalovaného a dospeje k záveru, že vymáhanie pohľadávky uplatňovanej žalobcom nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný započítava časť svojej pohľadávky z titulu vzniknutej škody proti pohľadávke žalobcu vo výške 23 433,99 Eur. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu vo výške 12 566,01 Eur s príslušenstvom, žalovaný započítava časť svojej pohľadávky vo výške 14 443,68 Eur, teda istina vo výške 12 566,01 Eur a úroky z omeškania za obdobie od 17. 07. 2012 do 14. 03. 2014 v sume 1 877,67 Eur. Vzhľadom na uplatnenú procesnú obranu zo strany žalovaného tak došlo k zániku pohľadávky žalobcu vo výške istiny 12 599,01 Eur s príslušenstvom.
4. Podaním zo dňa 07. 11. 2016, ktoré bolo vyjadrením k podanému odporu (analógia § 167 ods. 3 CSP v spojení s článkom 3 a článkom 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku) žalobca uviedol, že obranu žalovaného považuje za neopodstatnenú, ničím nepodloženú a bez reálneho skutkového či právneho základu. K právnemu titulu v sume 23 433,99 Eur žalobca uviedol, že žalovaný nerozporuje fakt, že II. etapa nepatrí do portfólia spoločnosti žalobcu, no na druhej strane tvrdí, že i napriek tomu tu má byť akási ústna dohoda medzi sporovými stranami, podľa ktorej náklady súvisiace s financovaním tejto II. etapy projektu má znášať spoločnosť žalobcu. Žalobca nevidí žiadny dôvod, prečo by spoločnosť žalobcu, ktorá nemá s II. etapou projektu nič spoločné, mala znášať akékoľvek náklady žalovaného - cudzieho subjektu s jeho podnikateľským zámerom. Žalobca má za to, že odvolávanie sa na akúsi ústnu dohodu, ktorej obsah má byť celkom zjavne známy výlučne žalovanému, nemôže v tomto prípade vôbec obstáť. Dôkazné bremeno o právnom titule predmetnej fakturácie, resp. záväzku ako takého, spočíva na žalovanom. Z pohľadu žalobcu ide o mylne uhradenú faktúru, ktorá nemala žiadne opodstatnenie. Ak žalovaný tvrdí opak, je nevyhnutné, aby túto skutočnosť jasne a zreteľne preukázal, čo sa zatiaľ nestalo. Faktúra č. 12130002 je bez reálneho základu a nijako nesúvisí s podnikaním či činnosťou spoločnosti žalobcu. Žalovaný na jej základe žalobcovi nedodal žiadne plnenie a neposkytol žiadnu službu, pokiaľ ide o údajnú náhradu škody, ide o účelovo vykonštruované šikanózne nároky, bez akéhokoľvek základu. Už zo samotného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že tento vidí akúsi škodu v tom, že boli zbúrané, s jeho súhlasom, budovy, ktoré boli určené na asanáciu, a to nielen ich majiteľom, ale aj úradne, boli zjavnou prekážkou realizácie II. etapy projektu, ktorého majiteľom je výlučne žalovaný, by aj tak boli skôr či neskôr žalovaným zbúrané, pretože ich zachovanie v akomkoľvek rozsahu nemalo a nemá pre neho žiadny podnikateľský význam a s týmto v budúcnosti ani nepočítal a na údržbu či renováciu ktorých nikdy nemal a nemá žiadne prostriedky. Žalovaný podsúva svoje vykonštruované tvrdenia o tom, že mu spoločnosť žalobcu, resp. A.. E. Š., resp. spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o., „zmarila“ jeho podnikateľský projekt II. etapy. Žalobcovi nie je zrejmý ani ďalší okruh relevantných skutočností, a to: čo vlastne má byť príčinou škody - zbúranie stavieb alebo nezabezpečenie financovania pre žalovaného výstavbu II. etapy, čo vlastne má byť škodou, keď akási „hodnota“ zbúraných stavieb určite nie je dôsledkom nezabezpečenia financovania pre výstavbu II. etapy, čo vlastne má znamenať „zmarenie“ projektu, keď je jasné, že tento projekt môže žalovaný kedykoľvek, teda i dnes, realizovať - podľa predloženého listu vlastníctva je dodnes vlastníkom pozemkov, prečo mu vlastne mala vzniknúť škoda voči spoločnosti žalobcu, keď vo vyjadrení opakuje, že mu financovanie zmarili iné osoby (Ing. Š. a spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o.), prečo žalovaný dodnes nezačal s realizáciou II. etapy, keď je jej výlučným vlastníkom. S poukazom na správu Ing. Petra Valacha adresovanú banke dňa 12. 08. 2013 výstavbu II. etapy projektu mal realizovať úplne iný subjekt, nie žalovaný, konkrétne spoločnosť VAV invest, s. r. o.. Ďalej sa tam uvádza, že vo výstavbe II. etapy tejto spoločnosti bránili akési zmluvy so spoločnosťou INGSTEEL, spol. s r. o., a nie konanie spoločnosti žalobcu. A rovnako zo správy vyplýva, že práve odstúpenie spoločnosti VAV invest, s. r. o. od zmlúv s INGSTEEL, spol. s r. o. malo vyriešiť celú situáciu II. etapou projektu a tento mala spoločnosť VAV invest, s. r. o. realizovať sama. Žalobcovi nie je preto zrejmé, prečo žalovaný opakovane zdôrazňuje, ako bol projekt II. etapy definitívne zmarený. Rovnako tak je nepochopiteľné, kde v danej súvislosti mohla vzniknúť škoda práve žalovanému. Žalobca spochybňuje nielen samotnú existenciu
škody, ktorá podľa neho ani nevznikla, ale aj údajnú výšku škody. Ako je zrejmé z predloženej listiny
- Znaleckého posudku č. 55/2011, tento si objednala v roku 2011 dokonca spoločnosť žalobcu, a to za účelom ohodnotenia vkladu nehnuteľností do základného imania spoločnosti. Nejde teda o posudok súvisiaci či hodnotiaci akúkoľvek kategóriu škody a už vôbec nie škody spôsobenej v dôsledku zbúrania dotknutých stavieb. V prípade škody deklarovanej žalovaným je teda pochybná samotná kategória porušenia povinnosti - aká povinnosť bola porušená, kto ju porušil, voči komu, ďalej kategória škody
- v čom spočíva, v akej je výške a v neposlednom rade aj kategória priamej príčinnej súvislosti. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že za škodový následok považuje zbúranie stavieb v jeho vlastníctve. Žalobcovi však nie je zrejmé, ktorú príčinu v priamom skutkovom deji označuje za pôvodcu tejto údajnej škody. Ak to má byť nerealizovanie II. etapy projektu žalovaného, táto okolnosť je absolútne mimo kategórie príčinnej súvislosti. Z uvedeného je zjavné, že nárok žalovaného na náhradu škody vôbec neexistuje a je od počiatku vyfabulovaný. Žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný podal dňa 30. 05. 2016 na Okresný súd Zvolen žalobu, kde si opísanú „náhradu škody“ uplatnil voči žalobcovi a voči spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o.. Vec bola vedená pod sp. zn. 12Cb 18/2016 a konanie je právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Žalobca poukázal aj na to, že obe zbúrané stavby mali byť asanované už v roku 2008. Stalo sa tak až v roku 2012, pričom za zabezpečenie zbúrania žalovaný žalobcovi nezaplatil. V tejto súvislosti sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom tento nárok si žalobca vymáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb 44/2016, preto žalobca navrhuje súdu, aby sa oboznámil aj s predmetným spisom.
5. Podaním zo dňa 15. 05. 2017 (analógia § 167 ods. 4 CSP v spojení s článkom 3 a článkom 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku) žalovaný uviedol, že žalovanému nie je zrejmé, akým omylom žalobca sumu 23 433,99 Eur zaplatil, keďže viac ako 3 roky po zaplatení tejto sumy, túto nikdy nerozporoval a ani neuvádzal, že by ju zaplatil omylom. Žalobca pritom sumu 23 433,99 Eur zaplatil žalovanému až potom, ako žalovaný túto sumu zaplatil spoločnosti Colliers International, spol. s r. o., čiže žalobca zjavne dobre vedel, akú platbu žalovanému platil, keďže platil žalovanému rovnakú sumu, akú predtým žalovaný zaplatil spoločnosti Colliers International, spol. s r. o.. V čase zaplatenia sumy 23 433,99 Eur bol žalobca jediným akcionárom žalovaného. Navyše, členmi predstavenstva žalovaného, ako aj žalobcu, boli A.. J. Y. ako predseda predstavenstva a A.. E. Š. ako podpredseda predstavenstva žalobcu a ako člen predstavenstva žalovaného, ktorí mohli za tieto spoločnosti mohli konať len spoločne. Vzhľadom na majetkové a personálne prepojenie je vylúčené, aby žalobca platil túto sumu žalovanému bez dohody, keďže mu muselo byť práve z dôvodu tohto prepojenia známe, na základe čoho predtým platil rovnakú sumu žalovaný spoločnosti Colliers International, spol. s r. o.. Právny dôvod zániku tejto dohody neexistuje, a teda žalobca ani nemá z toho vyplývajúci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na náhradu škody, žalovaný nepopiera, že budovy boli určené na asanáciu, avšak žalobca nemôže poprieť skutočnosť, že budovy boli určené na asanáciu len z jedného jediného dôvodu, a to pre účely rozšírenia projektu Europa Shopping Center Zvolen o II. etapu, kedy I. etapa bola realizovaná žalobcom. Žalobca sa ďalej snaží navodiť dojem, že žalovaný nejednoznačne identifikuje škodcu, konaním ktorého mala žalovanému vzniknúť predmetná škoda. Avšak ako je zrejmé z odporu žalovaného, škoda vznikla žalovanému konaním žalobcu, a to konkrétne konaním A.. E. Š., ktorý bol v tom čase ako predseda predstavenstva nominantom spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. ako 50 % akcionára žalobcu. V spojení s ostatnými skutočnosťami uvádzanými v odpore došlo teda konaním žalobcu k vzniku škody žalovanému. Žalobca účelovo poukazuje na e- mailovú správu A.. Y. zo dňa 12. 08. 2013, táto je však až po odstúpení spoločnosti VAV invest, spol. s r. o. od akcionárskej zmluvy uzavretej dňa 03. 01. 2013. Do času odstúpenia, t. j. do dňa 12. 06. 2013, bola táto akcionárska zmluva účinná a podľa tejto akcionárskej zmluvy sa spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o. a spoločnosť VAV invest, spol s r. o. zaviazali k realizácii II. etapy projektu. Je preto nerozhodné, čo sa uvádza v e-mailovej správe zo dňa 12. 08. 2013. Rozhodné je len to, že žalovaný dal súhlas na zbúranie predmetných budov v dobrej viere, že sa bude táto II. etapa realizovať, čo bolo neskôr premietnuté aj do tejto akcionárskej zmluvy, pričom následne žalobca zjavne realizáciu II. etapy zmaril. K realizácii výstavby nedošlo pre nedôvodné obštrukcie A.. E. Š. ako podpredsedu predstavenstva žalobcu ako aj spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., ktorý odmietol podpísať za žalobcu tzv. krížové ručenie. Následne k realizácii II. etapy nedošlo ani potom, ako sa žalobca stal 100 % akcionárom žalovaného, a to aj napriek tomu, že žalobca sa stal akcionárom žalovaného výlučne za účelom realizácie II. etapy projektu. To, že žalobca si nechal vo svojom mene a na svoj účet vypracovať znalecký posudok č. 55/2011 za účelom ohodnotenia predmetných nehnuteľností, len podporuje tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca sa mal v plnom rozsahu (prostredníctvom žalovaného) zúčastniť na realizácii II. etapy projektu. Žalovanému nie je zrejmé, prečo sa výška škody nemôže určiť podľa Znaleckého posudku č. 55/2011, keďže vypracovanie
tohto znaleckého posudku sa ničím nelíši od iného znaleckého posudku, vypracovaného napríklad za účelom ocenenia nehnuteľností pre ich predaj. Pre určenie hodnoty nehnuteľnosti je nerozhodný účel, na aký sa táto hodnota nehnuteľnosti určuje. Teda takto určená hodnota predmetných budov zjavne predstavuje škodu, ktorá vznikla žalovanému z dôvodu ich bezúčelného zbúrania.
6. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 03. 10. 2017.
7. Z dôkazov strán sporu predložených do pojednávania konaného dňa 03. 10. 2017, vrátane dôkazov predložených a vykonaných na tomto pojednávaní, súd považoval za zistené, že dňa 01. 03. 2012 žalovaný ako klient a spoločnosť Colliers International, spol. s r. o., Bratislava ako finančný poradca uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí finančného poradenstva. Článok I. zmluvy upravoval Úvodné ustanovenia, článok II. Predmet zmluvy, keď podľa článku II. bod 2.1 zmluvou sa poradca zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby klient uzavrel Zmluvu o úvere s treťou osobou a klient sa zaväzuje zaplatiť poradcovi odplatu (províziu) vo výške a spôsobom uvedeným v článku IV. zmluvy. Článok III. upravoval Práva a povinnosti zmluvných strán, článok IV. Odplatu, článok V. Vyhlásenie zmluvných strán, článok VI. Trvanie zmluvy, článok VII. Doručovanie, článok VIII. Mlčanlivosť a článok IX. Záverečné ustanovenia.
8. Daňovým dokladom - faktúrou č. CIS2012069 zo dňa 27. 06. 2012, s určeným dátumom splatnosti 16. 07. 2012, spoločnosť Colliers International, spol. s r. o., Bratislava, v zmysle článku 4.1 Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 01. 03. 2012 fakturovala žalovanému odplatu za poskytnutie služieb v súvislosti so sprostredkovaním financovania projektu Europa Shopping Center vo Zvolene fáza II. v sume 36 000,-- Eur.
9. Daňovým dokladom - faktúrou č. 12130002 zo dňa 24. 01. 2013 žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 36 000,-- Eur ako odplatu za poskytnutie služieb finančného poradenstva v súvislosti so sprostredkovaním financovania majetku ERSC ZV - 2. fáza.
10. Podľa výpisu z účtu žalobcu, žalobca uhradil dňa 04. 02. 2013 platbu vo výške 23 433,99 Eur pod variabilným symbolom 12130002.
11. Ďalej súd považoval za zistené, že Mesto Zvolen dňa 19. 12. 2007 pod č. j. SU 3246/2007/3-rozh, vydalo spoločnosti VAV invest, s. r. o. Banská Bystrica Povolenie odstrániť stavbu, a to zapísanú v katastri nehnuteľností ako Kino Mier pod súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne územie Zvolen, spolu s jej príslušenstvom.
12. Listom zo dňa 14. 03. 2012 si žalobca u spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava objednal realizáciu búracích prác na stavbe Europa Shopping Center II. búranie kina Mier a robotníckej ubytovne s termínom realizácie 03/2012-10/2012.
13. Ing. Peter Valach, predseda predstavenstva žalovaného, na pojednávaní dňa 03. 10. 2017 uviedol, že dňa 03. 01. 2013 bola uzatvorená akcionárska zmluva a prílohou č. 3 bola Zmluva o spolupráci o úhrade soft nákladov, táto zmluva bola uzavretá v rámci súboru zmlúv spolu s akcionárskou zmluvou. Dňa 24. 01. 2013 bola uzavretá ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným, okrem iného jej obsahom bolo prevzatie práv a povinností a dohoda o refakturovaní všetkých nákladov na financovanie 2. etapy projektu Europa Zvolen. Refakturované mali byť všetky náklady, aj V A V invest, s. r. o.. Dohoda bola uzavretá preto, lebo žalobca bol 100 % akcionárom žalovaného. Pri uzatváraní dohody konal IX.. J. Y. a A.. E. Š.. Následne uviedol, že zmluva o refundovaní nákladov bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená aj písomne, teda medzi žalobcom bola dohoda uzatvorená aj ústne, aj písomne. Pokiaľ ide o zbúrané stavby, ak by nemala byť realizovaná 2. etapa, stavby by zbúrané neboli.
14. Keďže žalovaný na pojednávaní dňa 03. 10. 2017 preukázal, že na Okresný súd Zvolen opätovne podal žalobu, ktorou sa v procesnom postavení žalobcu domáhal proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, zaplatenia sumy 2 503 715,34 Eur s príslušenstvom, ktorého nároku sa súčasne domáhal aj proti spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava, z dôvodu procesnej hospodárnosti, aby nebolo duplicitne vykonávané dokazovanie o žalovaným uplatnenej pohľadávke na započítanie, súd po meritórnom prejednaní pojednávanie dňa 03. 10. 2017 odročil na deň 06. 03. 2018, teda tak, aby bolo zrejmé, či na Okresnom súde Zvolen bude vedené konanie o žalobe žalovaného.
15. Do termínu pojednávania konaného dňa 06. 03. 2018 súd považoval za preukázané, že konanie vedené Okresným súdom Zvolen o žalobe žalovaného bolo uznesením č. k. 13Cb 20/2017-159 zo dňa 23. 10. 2017, právoplatným dňa 06. 12. 2017, zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo žaloby.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
16. V konaní nebolo sporné, že na základe Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 01. 03. 2012 spoločnosť Colliers International, spol. s r. o., Bratislava, daňovým dokladom - faktúrou č. CIS2012069 zo dňa 27. 06. 2012 fakturovala žalovanému odplatu v sume 36 000,-- Eur, z ktorej žalovaný časť v sume 23 433,99 Eur aj uhradil a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že pohľadávka z titulu zostávajúcej časti odplaty v sume 12 566,01 Eur bola spoločnosťou Colliers International, spol. s r. o., Bratislava, postúpená žalobcovi. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že daňovým - dokladom faktúrou č. 12130002 zo dňa 24. 01. 2013 žalovaný fakturoval žalobcovi odplatu za poskytnutie služieb finančného poradenstva v sume 36 000,-- Eur a sporná nebola ani skutočnosť, že z fakturovanej sumy žalobca žalovanému uhradil dňa 04. 02. 2013 časť v sume 23 433,99 Eur.
17. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 12 566,01 Eur titulom úhrady odmeny za finančné poradenstvo z postúpenej pohľadávky a zaplatenia sumy 23 433,99 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
18. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzatvorená dohoda, podľa ktorej sa žalobca zaviazal nahradiť žalovanému náklady, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti so zabezpečením financovania projektu Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa.
19. V civilnom sporovom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má nielen žalobca pri prostriedkoch procesného útoku, ale aj žalovaný pri prostriedkoch procesnej obrany, pričom dopad dôkaznej núdze sa pripočítava tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Potom, ak v danom prípade žalobca tvrdil, že platbu v sume 23 433,99 Eur uhradil žalovanému neopodstatnene a neoprávnene, teda že išlo o mylnú platbu, bolo na žalovanom, aby v tomto súdnom konaní preukázal právny dôvod, na základe ktorého túto platbu prijal, resp. na základe ktorého bol žalobca povinný žalovanému takúto sumu zaplatiť, teda aby preukázal platnú dohodu, na základe ktorej vznikol záväzok žalobcu uhradiť žalovanému sumu 23 433,99 Eur.
20. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka), pričom záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka).
21. Žalovaný v konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna dohoda o tom, že žalovaný bude žalobcovi refakturovať náklady, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti so zabezpečením financovania projektu Europa Shopping Center Zvolen - II. etapa. Dohoda je vždy dvojstranný, prípadne aj viacstranný právny úkon, ktorý vzniká zhodou prejavu vôle strán o rozsahu ich práv a povinností. Žalovaný však na uzatvorenie takejto konkrétnej dohody (zmluvy) a s konkrétnym obsahom práv a povinností zmluvných strán relevantné skutkové tvrdenia neuviedol, keď žalovaný (právny zástupca) len navrhol výsluch A.. J. Y., t. j. výsluch strany, za účelom preukázania celého skutkového stavu. Ing. J. Y. potom síce uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o refundácii nákladov, súd
však poukazuje na to, že v záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii, teda pojem „záväzok“ spája v jednom slove pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka, čo znamená, že právu jednej strany vždy zodpovedá povinnosti druhej strany a povinnosti jednej strany zodpovedá právo druhej strany. Ani A.. J. Y. však neuviedol aké konkrétne plnenie na základe takejto dohody poskytol, resp. mal poskytnúť žalobcovi žalovaný, a teda za aké skutočné a reálne žalovaným pre žalobcu poskytnuté alebo vykonané plnenie, mal žalobca zaplatiť cenu. Súd preto dôkaz výsluchom A.. J. Y. nevyhodnotil ako dostatočný na preukázanie uzatvorenia platnej žalovaným tvrdenej dohody, a to aj s poukazom na samotným žalovaným tvrdené personálne a majetkové prepojenie medzi žalobcom a žalovaným, keď v rozhodnom období žalobca bol 100 % akcionárom žalovaného a súčasne A.. J. Y. a A.. E. Š. boli štatutárnym zástupcom tak žalobcu ako aj žalovaného, keďže účinným a zákonným spôsobom konania za obchodnú spoločnosť je konanie jej štatutárnym zástupcom (§ 13 Obchodného zákonníka), pričom akcionár akciovej spoločnosti nie je jej štatutárnym zástupcom, a to ani vtedy keď jej jediným akcionárom (§ 191 Obchodného zákonníka). Pokiaľ žalovaný uviedol, že uzatvorenie dohody je preukázané aj tým, že žalobca žalovanému plnil, súd opätovne poukazuje na personálne a majetkové prepojenie medzi žalobcom a žalovaným.
22. Len dohoda o tzv. refakturácii, teda že žalobca nahradí žalovanému náklady, ktoré žalovaný zaplatil spoločnosti Colliers International, spol. s r. o., Bratislava, preto nemôže predstavovať záväzkovo-právny vzťah požívajúci právnu ochranu, a to aj s poukazom na samotným žalovaným tvrdené majetkové a personálne prepojenie žalobcu a žalovaného, keď v skutočnosti cenu za plnenie, ktoré na základe Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 01. 03. 2012 získal žalovaný od spoločnosti Colliers International, spol. s r. o., Bratislava, by uhradil žalobca tým, že žalovaný mu cenu odplaty „refakturoval“, avšak bez toho, aby žalovaný poskytol žalobcovi akékoľvek skutočné a reálne plnenie.
23. Súd preto dospel k záveru, že ak by aj došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným, teda ku konaniu za žalobcu a žalovaného spôsobom zapísaným v obchodnom registri, t. j. konaním dvoch členov predstavenstva spoločne, v danom prípade by išlo len o fiktívnu dohodu, resp. len o účtovný úkon „refakturácie“, bez toho, aby žalovaný poskytol žalobcovi akékoľvek plnenie, cenu ktorého by mal žalobca žalovaného uhradiť, teda takáto dohoda (zmluva) by bola dohodou obchádzajúcou zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka).
24. Ak teda žalobca poskytol žalovanému plnenie v sume 23 433,99 Eur, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, teda žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a preto musí toto obohatenie vydať. Súd preto posúdil nárok žalobcu v časti vydania bezdôvodného obohatenia z titulu skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu ako dôvodný.
25. Nárok žalobcu na úhradu zostatku odplaty z postúpenej pohľadávky žalovaný nepoprel, teda tieto skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), keď súd poukazuje aj na to, že poskytnutím čiastočného plnenia došlo k účinkom uznania zvyšku dlhu (§ 323 ods. 1, 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka). Žalovaný však na svoju obranu uplatnil kompenzačnú námietku titulom náhrady škody a túto uplatnil aj pre prípad, žeby bola uznaná dôvodnosť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
26. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzkov, keď ide o zánik vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka v rozsahu, v akom sa kryjú. Započítanie možno urobiť ako dvojstranný úkon, teda dohodou, ale aj ako jednostranný úkon. Započítanie je možné uplatniť aj vo forme započítacej námietky ako obranu v rámci civilného sporového konania (§ 147 ods. 2 CSP). Na kompenzačnú námietku žalovaného súd musí v civilnom sporovom konaní prihliadať a musí sa s ňou musí vysporiadať v konaní, v ktorom bola uplatnená.
27. V konaní nebolo sporné, že Mesto Zvolen vydalo právoplatné povolenie na odstránenie stavby Kino Mier spolu s jej príslušenstvo a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že listom zo dňa 14. 03. 2012 si žalobca u spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava objednal realizáciu búracích prác na stavbe Europa Shopping Center II. búranie kina Mier a robotníckej ubytovne s termínom realizácie marec až október 2012.
28. Žalovaný potom v konaní tvrdil, že má proti žalobcovi pohľadávku z titulu náhrady škody v sume 2 503 715,34 Eur.
29. Keďže medzi žalobcom a žalovaným išlo o vzťah medzi podnikateľmi, aj žalovaným tvrdený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich náhradu škody. Koncepcia úpravy náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na povinnosti náhrady škody stranou, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Pre priznanie nároku na náhradu škody je preto potrebné preukázať porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Keďže však všeobecná úprava zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku je základom právnej úpravy zodpovednosti za škodu v súkromnom práve, aj v obchodných vzťahoch sa uplatní úprava generálnej preventívnej povinnosti, t. j. že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 415 Občianskeho zákonníka).
30. Žalovaný však neuviedol, a teda ani nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť z akého konkrétneho záväzkového vzťahu mal žalobca porušiť a neuviedol, a teda ani nepreukázal, že protiprávneho úkonu proti žalovanému sa dopustil práve žalobca. Žalovaný zmätočne uvádzal, že v dobrej viere vo výstavbu 2. etapy projektu, umožnil žalobcovi zbúranie dvoch stavieb vo svojom výlučnom vlastníctve, pričom asanáciu vykonala spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o., ktorá bola akcionárom žalobcu a náklady spojené s asanáciou hradil žalobca, ktorý si asanáciu objednal a súčasne žalovaný uviedol, že nedošlo k realizácii projektu 2. etapy z dôvodu, že podpredseda predstavenstva spoločnosti žalobcu A.. Š., ako nominant spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., odmietol podpísať za žalobcu tzv. krížové ručenie a spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o. tak konala v príkrom rozpore s akcionárskou zmluvou. Základným zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je však konkrétny protiprávny úkon konkrétneho škodcu, teda prejav vôle subjektu, ktorý svoju povinnosť z daného záväzkového vzťahu porušil. Žalovaný však neustálil, ktoré konkrétne konanie žalobcu malo byť protiprávnym úkonom, v príčinnej súvislosti s ktorým žalovanému vznikla tvrdená škoda. Tvrdenie žalovaného, že žalobca porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, a to povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka) je tiež nepostačujúce pre vyvodenie záveru, že žalovanému tým vznikla škoda a že je daná príčinná súvislosť medzi takýmto porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti a škodou, keď opäť absentuje konkrétne správanie ako prejav vedomia a vôle žalobcu, ktoré žalovanému v priamej príčinnej súvislosti spôsobilo ním tvrdenú škodu. Rozporné boli tvrdenia žalovaného aj o tom, kto mu mal škodu spôsobiť, t. j. či žalobca alebo spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o. Bratislava a žalovaný nešpecifikoval a nepreukázal ani príčinnú súvislosť. Žalovaný ako výšku spôsobenej škody uvádzal hodnotu zbúraných stavieb a preukazoval ju Znaleckým posudkom č. 55/2011 znalca A.. Y. J.. Predmetný znalecký posudok však nebol vypracovaný za účelom určenia škody, či už vo forme skutočnej škody, alebo vo forme ušlého zisku, ale bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty stavieb pre účel vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti a súčasne tento znalecký posudok ani nemal v tomto civilnom sporovom konaní charakter súkromného znaleckého posudku, keďže neobsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (§ 209 ods. 2 CSP).
31. Žalovaný teda neuviedol ani len dostatočné a úplné skutkové tvrdenia na preukázanie atribútov náhrady škody, pričom aby vznikol nárok na náhradu škody, musia byť kumulatívne naplnené všetky zákonné atribúty náhrady škody vo vzťahu ku konkrétnemu škodcovi. V civilnom sporovom konaní strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a súčasne majú aj povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a § 150 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok výslovne upravuje, že v prípade žaloby opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). S poukazom na základné princípy Civilného sporového poriadku (článok 3, článok 4), súd má potom za to, že nielen žalobca v žalobe nemôže opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy, ale aj žalovaný pri uplatňovaní obrany nemôže opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalovaný bol preto povinný v tomto konaní preukázať existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie, teda bol povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti o svojej pohľadávke a označiť dôkazy na jej preukázanie.
32. Ako už bolo vyššie uvedené, súd síce pojednávanie konané dňa 03. 10. 2017 odročil z dôvodu procesnej hospodárnosti na deň 06. 03. 2018, súčasne však na pojednávaní konanom dňa 03. 10. 2017 súd pri predbežnom právnom posúdení veci vyhodnotil aj to, že zo žalovaným uvedených skutkových tvrdení a predložených dôkazov nevyplýva nárok na náhradu škody a po pojednávaní konanom dňa 03. 10. 2017 žalovaný už ďalšie prostriedky procesnej obrany neuplatnil.
33. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie.
34. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie, posúdil súd nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny ako dôvodný. Ako dôvodný súd posúdil nárok žalobcu aj v časti príslušenstva pohľadávky, keď úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj peňažný záväzok (§ 365 ods. 1 Obchodného zákonníka). V časti nároku na zaplatenie odplaty z titulu postúpenej pohľadávky na žalobcu zo zákona prešlo aj príslušenstvo postúpenej pohľadávky (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a teda aj právo na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne podľa čl. IV. bod 4.5 Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 01. 03. 2012, čo predstavuje 9,125 % ročne a v časti nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi patrí úrok z omeškania v zákonnej výške (§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.), keď právo na úrok z omeškania si žalobca z postúpenej pohľadávky uplatnil od dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v daňovom doklade - faktúre a z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od dňa po doručení výzvy na plnenie urobenej žalobcom písomne dňa 29. 03. 2016. 35. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Zákona č. Zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky). Toto súdne konanie bolo začaté na základe žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 05. 05. 2016 (§ 82 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016, resp. porovnaj § 156 CSP), kedy každý mal právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016). Nie je preto možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak si veriteľ uplatní svoju pohľadávku v súdnom konaní, a je pritom nerozhodné, v akom čase od jeho vzniku sa svojho práva domáha, samozrejme, ak právo nie je uplatnené v premlčacej lehote, je účinným prostriedkom procesnej obrany žalovaného uplatniť námietku premlčania. Súd preto v danom prípade podanie tejto žaloby nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to tvrdil žalovaný a nešlo ani o zneužitie práva alebo svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva (článok 5 CSP).
36. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že predmetom tohto civilného sporového konania bol vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z toho vyplývajúce a uplatnené nároky, súd preto vyhodnocoval len skutkové tvrdenia a dôkazy strán sporu, ktoré boli potrebné a rozhodujúce pre posúdenie nárokov strán uplatnených v tomto súdnom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v tomto súdnom konaní predložil listinné dôkazy, ktoré neboli v slovenskom jazyku, keďže v danom prípade ide o súdne konanie vedené medzi právnickými osobami, ktoré boli založené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a úradným jazykom je jazyk slovenský, nebola daná zákonná povinnosť súdu zabezpečiť úradný preklad týchto listín a rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 07. 11. 2016 navrhol, aby sa súd oboznámil aj so spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb 44/2016, súdny spis iného súdneho konania sám o sebe nie je dôkazným prostriedkom, a preto nie je bez ďalšieho povinnosťou súdu v prebiehajúcom súdnom konaní oboznamovať sa so spismi iného súdneho konania, ani s dôkazmi, ktoré boli vykonané v inom súdnom konaní. V danom prípade žalobca neoznačil taký konkrétny dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol pripojiť a ktorý bolo možné získať len zo súdneho spisu konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb 44/2016, súd preto dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb 44/2016 nevykonal.
37. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 15. 05. 2017 uviedol, že dňa 04. 05. 2017 mu bolo doručené jednostranné započítanie a oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávok, z ktorých vyplýva, že žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 04. 2017 postúpil pohľadávky uplatňované žalobcom v tomto konaní na spoločnosť INGSTEEL, spol. s r. o., žalovaný na podporu týchto svojich tvrdení v konaní žiadny dôkaz neoznačil, ani nepredložil.
38. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu vyhovel.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.