Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-9P/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková, vo veci starostlivosti súdu o Y. H. A. - W., W.. XX. X.XXXX, Y., W.. X. X.XXXX E. A., W.. X. X.XXXX, všetky deti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov U. T., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XXX-XX, T. F., právne zastúpenej JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, Centrum 18/23, Považská Bystrica a T. A., nar. XX. X.XXXX, bytom Y. XXX/XXX-XX, T. F., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so sídlom Račianska 153, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s mal. deťmi a o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd schvaľuje medzi rodičmi dohodu tohto znenia:

I. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. detí A., W., W.. XX.X.XXXX , Y., W.. X.X.XXXX E. A., W.. X.X.XXXX, zvýšeným výživným na mal. W. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 125 Eur mesačne, na mal. Y. zo sumy 130 Eur mesačne na sumu 145 Eur mesačne a na mal. A. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne, na všetky deti od 1.3.2018, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.

II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., kedy si dieťa v sobotu a v nedeľu o 10.00 hod. spred bydliska matky prevezme a v sobotu a v nedeľu o 17.00 hod. dieťa pred bydlisko matky privedie a dieťa matke odovzdá.

III. Od 1.4.2018 je otec oprávnený stýkať sa s mal. Y. každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod., kedy si dieťa v sobotu o 10.00 hod. spred bydliska matky prevezme a v nedeľu o 17.00 hod. dieťa pred bydlisko matky privedie a dieťa matke odovzdá.

IV. Styk otca s mal. A. a mal. W. bude ponechaný na vôli maloletých detí.

V. Súd ukladá rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 10 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácii medzi rodičmi a maloletými deťmi W., Y. E. A..

VI. Štát má nárok na náhradu trov konania vo výške 134,06 Eur voči matke a vo výške 134,06 Eur voči otcovi, ktorú náhradu trov konania sú matka a otec povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.2.2016, spis. zn. 11P 18/2016-17, v časti výživného na mal. W., Y. E. A. a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2.6.2016, spis. zn. 3P/23/2016 - 38, v časti úpravy styku otca s mal. W., Y. E. A..

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí sa v návrhu podanom na tunajšom súde dňa 12.8.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletého W. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, na maloletého Y. zo suma 130 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne a na maloletú A. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 140 Eur mesačne. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s mal. mal. Y. a mal. A. tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s mal. Y. každú párnu sobotu od 12.00 hod. do 16.00 hod. a každú párnu nedeľu od 12.00 hod. do 16.00 hod., a s mal. A. každú nepárnu sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Styk otca s mal. W. žiadala ponechať na vôli mal. a styk neupraviť. Návrh odôvodnila tým, že jej príjem nepostačuje na výživu, úhradu nákladov spojených s bývaním a vzdelávaním detí a súčasné určenie styku, je nutné upraviť vzhľadom k okolnostiam a zdravému vývoju a prospechu detí. Uviedla, že s otcom maloletých detí žili v vzťahu ako druh a družka od r. 2002 v spoločnej domácnosti aj s ich tromi deťmi. Po rozchode sa otec maloletých detí dňa 1.4.2016 odsťahoval. Výživné bolo určené ešte v čase, keď otec detí žil s nimi v spoločnej domácnosti a prispieval na bývanie, v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica spis. zn. 11P/18/2016 a deti boli zverené do jej opatery rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica spis. zn. 3P/23/2016. Ďalej uviedla, že od 1.4.2016 sa výrazne zmenili pomery v rodine, zostala sama s tromi maloletými deťmi, z toho jeden syn je ZŤP, bývajú v nájomnom byte, mesačné náklady na bývanie sú: nájom + energie 300 Eur, internet 8 Eur, káblová TV 20 Eur štvrťročne, vývoz odpadu 118,62 Eur ročne. Ďalej má zvýšené výdavky s motorovým vozidlom, ktorého majiteľom je mal. Y., ktorý je ZŤP, auto bolo zakúpené cez kompenzácie ZŤP z ÚPSVaR, po vzniknutom nároku. Len PZP predstavuje 137,80 Eur ročne, údržba, opravy a pohonné hmoty 80 € mesačne, pričom toto vozidlo je nevyhnutnosťou pri Y. každodennej preprave do špeciálnej školy a nie je možný jeho predaj, pretože je zablokované. Nedávno bolo vozidlo nutné servisovať a otec detí sa odmietol spolupodieľať' na úhrade polovice nákladov (580,30 Eur), tiež sa odmietol spolupodieľať na nedoplatkoch za vyúčtovanie bytu (25,96 Eur) a vyúčtovanie elektriny (28,19 Eur) a to za obdobie r.2015, kedy preukázateľne býval v spoločnej domácnosti. Ďalej spláca úver za druhé auto, ktoré si otec maloletých detí zobral po rozchode, t.j. 28,23 Eur mesačne. Tiež uviedla, že najstarší syn W. postúpil do 7. ročníka na ZŠ, zvyšujú sa výdavky na jeho záujmy, stravu, vreckové, mobil (floorbalová výstroj, nároky na športovú obuv, korčule, bicykel atď.) a samozrejme školské potreby, úbor, exkurzie a výlety. Čo sa týka ich druhého 9 ročného syna Y., je ZŤP, má diagnostikovaný ťažký autizmus, inkontinenciu a alergiu na kravské mlieko, spájajú sa s týmto ďalšie výdaje pri agresivite niekedy hádže predmety, ničí veci, elektroniku (rádio, tablet, termostat ...), žalúzie, roztrhal záclony, zvýšené výdavky má na maľovanie stien a opravy. Kvôli alergii používajú drahšie rastlinné mlieka (sójové, kokosové, mandľové). Tak isto potrebuje školské pomôcky, špeciálne učebnice, chodí na výlety, canisterapie, hipoterapie, každoročne plavecký výcvik. Ich 6-ročná dcéra A. od septembra nastúpila do prvého ročníka ZŠ, s čím sú spojené ďalšie výdaje, na učebné pomôcky, tašku, učebnice, úbor, ale aj záujmové krúžky a školský klub detí. Všetky deti platia ZRŠ poplatok (20 Eur) a stravné okolo 25 Eur mesačne, všetkým deťom sa zabezpečuje lekárska starostlivosť, zubné prehliadky a ošetrenie, čo nie je zanedbateľná čiastka. ZŤP syn - jedine súkromný stomatológ a súkromný detský neurológ, kde dochádzame na kontroly až do Dubnice nad Váhom. Jej príjem tvorí príspevok na opatrovanie ZŤP syna z ÚPSVaR + kompenzácie ZŤP + rodinné prídavky na deti, čo je spolu 392,36 Eur. Doteraz platil otec detí úhrnne na všetky tri deti výživné 350 Eur, jeho odchodom sa od 1.4.2016 radikálne zmenila situácia v rodine a narástli aj výdaje nástupom dcérky do 1. ročníka ZŠ. Ďalej uviedla, že vyčerpala všetky úspory a zdroje, každý mesiac idem do straty a je nútená si požičiavať na stravu a chod domácnosti, ktorá zostala len na nej. Otec maloletých detí je riadne zamestnaný v strojárskej firme T., E..L.., T.. F. a jeho čistý príjem je približne 800 € mesačne + 13. a14. plat, nežije sám, zdieľa domácnosť s partnerkou, ktorá je zamestnaná a jej dvomi dcérami, z ktorých je jedna už dospelá (21 rokov) a zárobkovo činná, všetci sú fajčiari a vo zvýšenej miere požívajú alkohol. Ohľadom styku otca s deťmi, ktoré sú zverené do jej starostlivosti uviedla, že otec ich často drží len v uzavretom byte, so zatiahnutými roletami, dcérka u neho nemá ani adekvátne lôžko, spí len na starom rozkladacom kresle, s otcom sa nudí, nevie jej pripraviť žiadny program, a preto mu aj utiekla. Postihnutý syn Y. zle zvláda kontakt určený súdom, má ho rozdrobený

na 4 návštevy po 2 hodiny, čomu sa syn vzhľadom k jeho postihnutie nedokáže prispôsobiť a náhle zmeny prostredia jednoducho nezvláda, tak isto ako cudzie prostredie, cudzieho bytu. Otec syna často odovzdal v zlej nálade, veľmi rozrušeného, agresívneho, následkom čoho potom hádzal predmety, veci a ubližoval aj sebe aj ostatným členom rodiny a vrieskal. Otec dokonca prišiel niekoľkokrát pre deti pod vplyvom alkoholu, čo hlásila na soc. kuratelu. Vtedy počula syna vrieskať z ich bytu takmer celé dve hodiny. Takýto stres neprospieva naozaj nikomu a už vôbec nie je v prospech detí takto vykonávaný kontakt. Do tejto veci sa zainteresovalo aj občianske združenie FAMILIAM na podnet soc. kurátorky a po návšteve a kontrole v našej domácnosti podporili zmeny v určení kontaktu otca s deťmi, aby sa zabránilo neželaným agresívnym výbuchom a styk bol upravený v jeho prospech. Náš najstarší syn W., aj keď má určený styk na dve hodiny raz za dva týždne, nikdy s otcom nebol, lebo otec odmietol jeho jedinú požiadavku, a to, že chce byť pri stretnutí bez prítomnosti súčasnej otcovej partnerky, ktorú syn neakceptuje. Ani raz mu nevyhovel, dokonca na syna slovne útočil v priestoroch vchodu, neprávom ho obviňoval a vyhrážal sa mu, ich vzťah je veľmi narušený. Upozornila na to, že deti chodia zo stretnutí od otca páchnuce cigaretovým dymom, čo hlavne dcére prekáža a nevie sa voči tomu brániť. Susedia udávali aj skutočnosť, že z ich bytu sa často ozývajú hádky, kriky a vulgarizmy, hlavne vtedy, keď požívajú alkohol. Z týchto dôvodov považuje predchádzajúce rozhodnutie súdu o určení styku otca s deťmi za nesprávny a v rozpore s ich záujmom a zdravým vývojom.

2. Otec maloletých detí podal dňa 10.1.2017 na tunajší súd návrh na zníženie výživného na maloletého W. na sumu 50 Eur, na maloletého Y. na sumu 50 € a maloletú A. na sumu 50 Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že Rozsudkom okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 29.2.2016 pod spis. zn. 11P/18/2016-17 mu bolo určené platiť výživné vo výške a to: na mal. W. vo výške 110 Eur, mal. Y. vo výške 130 Eur a mal. A. vo výške 110 Eur, ktoré pravidelne a načas platí. Ďalej uviedol, že s matkou a maloletými deťmi nežijem v spoločnej domácnosti od 1.4.2016, a rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 2.6.2016 pod spis. zn. 3P/23/2016-38 boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a bol mu určený styk s nimi. Keďže matka nerešpektuje rozsudok a nepripravuje deti na styk so mnou, stretávam sa s nimi nepravidelne, no aj pri takýchto stretnutiach chodia k nemu deti zanedbané v značne obnosených veciach, tak isto v obuvi. Naopak, matka si kupuje často nové oblečenie a aj obuv. Tak isto používa finančné prostriedky na časté stretnutia so svojimi kamarátmi, takže väčšinu finančných prostriedkov určených pre deti používa v svoj osobný prospech. Uviedol, že je ochotný radšej deťom kúpiť veci podľa potreby a svojho uváženia, ako nechať prostriedky matke, ktorá ich, ako už uviedol míňa v značnej miere pre seba. On býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej tromi deťmi, kde aj prispieva na chod domácnosti. Taktiež má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, platí výživné vo výške 26,60 Eur na syna z predošlého manželstva. Predmetný návrh otca bol zapísaný pod spisovú značku 5P/1/2017.

3. Súd uznesením č. k. 9P/23/2016-53 zo dňa 13.1.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2017, konanie vedené pod spis. zn. 9P/23/2016 a konanie vedené pod spis. zn. 5P/1/2017 spojil na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. 9P/23/2016.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku, návrhu otca na zníženie výživného, výsluchom matky, otca, opatrovníka a zástupkyne Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica spis. zn. 11P/18/2016, obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica spis. zn. 3P/23/2016, správy zamestnávateľa otca o zárobku, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 6.10.2016, potvrdení o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za roky 2015 a 2016, znaleckým posudkom PhDr. Andrea Benkoviča č. 34/2017 zo dňa 18.9.2017, výsluchom svedkov MUDr. Heleny Žiačikovej a Y.. N. M..

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí A.Z. - W., Y. E. A., nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy bolo výživné na maloleté deti A. - W., Y. E. A. upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/18/2016-17 zo dňa 29.2.16, ktorým súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na mal. W. vo výške 110 Eur mesačne, na mal. Y. vo výške 130 Eur mesačne a na mal. A. vo výške 110 Eur mesačne, na všetky deti od 1.3.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2016.

6. V čase poslednej úpravy výživného rodičia maloletých detí neboli manželia, žili v spoločnej domácnosti spolu aj s maloletými deťmi. Bývali v mestskom nájomnom 3-izbovom byte, kde mali mesačné náklady

na nájom a energie v sume 315,00 Eur. Matka poberala opatrovateľský príspevok na maloletého Y., ktorý bol ZŤP vo výške 220 Eur, kompenzačný príspevok a rodinné prídavky na 3 deti. Spolu jej príjem predstavoval 390 Eur. Okrem maloletého W., Y. E. A. iné vyživovacie povinnosti nemala. Všetky poplatky na bývanie platil výlučne otec.

7. Otec v čase poslednej úpravy výživného žil spolu s matkou maloletých detí a maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Okrem toho mal aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na syna z predchádzajúceho manželstva E. A., nar. XX.XX.XXXX v sume 26,60 Eur. Pracoval v spoločnosti T., E..L.., T. F. s priemerným mesačným zárobkom 903,26 Eur netto, súčasťou jeho príjmu bol aj daňový bonus vo výške 64,23 Eur mesačne.

8. Maloletá A. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú školu, za ktorú platil otec stravu vo výške 27 - 30 Eur mesačne. Maloletý Y. bol ZŤP, mal diagnostikovaný autizmus, maloletý W. navštevoval základnú školu, v súvislosti s čím vznikali rodičom výdavky na stravné v škole v sume 22 Eur mesačne, stolnotenisový krúžok vo výške 50 Eur ročne.

9. V súčasnej dobe matka rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti, matka spolu s mal. deťmi býva v trojizbovom byte, za bývanie platí mesačne 325,72 Eur. Poberá opatrovateľský príspevok na maloletého Y., ktorý vo výške 299,15 Eur, kompenzačný príspevok vo výške 51,84 Eur a rodinné prídavky na 3 deti vo výške 70,56 Eur. Spolu jej príjem predstavuje 421,55 Eur.

10. Otec v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou partnerkou a jej dvoma deťmi ( 8,19 r. ), na bývanie prispieva sumou 312 Eur mesačne. Jeho partnerka pracuje ako zdravotná sestra v W. T. F. so zárobkom 420 Eur netto. Naďalej pracuje v spoločnosti T., E..L.., T. F. s priemerným mesačným zárobkom 810,83 Eur netto. Súčasťou jeho príjmu nie je daňový bonus. Okrem mal. W., Y. E. A. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého manželstva, na ktorého prispieva sumou 26,60 Eur mesačne.

11. V súčasnej dobe mal. A. na navštevuje od septembra 2016 základnú školu, kde matka platí za stravu 35 - 50 Eur mesačne, za školský klub 4 Eurá mesačne ako aj školské pomôcky. Mal. Y. je žiakom 5. ročníka základnej školy a mal. W. žiakom 8. ročníka základnej školy.

12. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9P/23/2016-48 zo dňa 2.12.2016 súd ustanovil znalca PhDr. Andreja Benkoviča, znalca s odboru psychológie, ktorému uložil mu, aby zhodnotil celkový psychosociálny vývin matky a otca vo vzťahu k posudzovanej veci a aby zodpovedal na otázky aké sú vzájomné vzťahy medzi maloletými deťmi a ich rodičmi, v prípade odmietavého postoja k niektorému z rodičov zistiť príčinu tohto postoja, či sú mal. Y. E. A. ovplyvňovaní zo strany otca alebo matky vo vzťahu k druhému rodičovi, či je otec schopný poskytovať maloletému Y. potrebnú starostlivosť s ohľadom na jeho zdravotný stav, či doporučuje zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi, ktorý je v zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2.6.2016 sp. zn. 3P/23/2016-38 oprávnený stýkať sa s mal. Y. každú párnu sobotu a nedeľu v roku od 10-tej hodiny do 12-tej hodiny, a od 14-tej hodiny do 16-tej hodiny a s mal. A., každý nepárny víkend v roku od soboty od 9-tej hodiny do nedele do 17-tej hodiny a ak zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi doporučuje, nech sa vyjadrí k doporučovanému rozsahu úpravy styku.

13. Znalec PhDr. Andrej Benkovič podal znalecký posudok č. 34/2017 zo dňa 18.9.2017 na Okresný súd Považská Bystrica dňa 21.9.2017. Zo záveru znaleckého posudku mal súd za preukázané, že matka maloletých je aktuálne poháňaná zlosťou a pocitom krivdy voči otcovi maloletých deti, bez akejkoľvek snahy o kooperáciu s otcom maloletých pri styku či preberaní detí, vnútorné zdroje na zvládanie záťaže sú oslabené, v súčasnosti egocentricky nastavená, kde snaha motivovať maloleté deti je len povrchná, pričom jej vyhovuje, že maloleté deti odmietajú v súčasnosti otca, má snahu vytvárať s nimi koalíciu voči nemu a jeho súčasnej partnerke. Aktuálna situácia, kedy matka s maloletými deťmi býva v jednej bytovke, dokonca v jednom vchode s otcom a jeho partnerkou, spôsobuje vysoko nepriaznivé ovzdušie s nadmernou stresogénnosťou pre matkou maloletých, ako aj pre v všetkých zúčastnených, pričom u matky sa zvýrazňuje afektívna labilita, emočné reakcie na podnetovú situáciu sú neprimerané, nadmerné, je nastavená na pocit zrady a preto nehľadá spôsoby, ako by sa situácia dala riešiť, ale hľadá dôvody, prečo sa to nedá, je obranne nastavená, spoluprácu len predstiera, cíti sa byť nepochopená. V bežných sociálnych situáciách dokáže kooperovať adaptívnym spôsobom, avšak najskôr prihliada na

svoje potreby, ako na potreby druhých. Sebahodnotenie má v pásme vyššieho priemeru, udržiava si priaznivé súdy o sebe, svoje zlyhania či životné prehry často prisudzuje vonkajším činiteľom, okolnostiam či ľuďom. Má skreslený obraz o vlastnej osobe a svojich schopnostiach a kompetenciách. Matka je natoľko pohltená hnevom a pomstychtivosťou voči osobe otca maloletých a žene, s ktorou tohto času žije otec maloletých v spoločnej domácnosti v rovnakom vchode ako býval predtým s matkou maloletých, že nie je schopná konať v záujme maloletých deti v tom smere, aby mali možnosť si udržať dobré vzťahy aj po tom, čo sa rodičia odcudzili. Jej konanie v tejto veci by malo byť minimálne na takej úrovni, že deti aj napriek rozchodu rodičov, budú môcť slobodne a autonómne udržiavať a realizovať vzťah s druhým rodičom bez toho, aby museli byť použité v ich vzájomnej nevraživosti, čo tohto času zo strany matky sú. Otec maloletých vykazuje pasívne sociálne správanie, rád sa stavia do pasívnej role, cíti sa v tejto role pohodlne, čím sa z neho na jednej strane stáva kooperujúci, nekonfliktný človek, avšak na druhej strane sa vyhýba zodpovednosti za situáciu a dôsledky. V dôsledku aktuálnej vysoko stresovej rodinnej situácie sa stáva vysoko senzitívny voči reakciám druhých, ostražitý a nedôverčivý, má pocit, že všetko môže byť použité proti nemu, čím sa jeho afektívna regulácia oslabuje a môže byť zaplavený stresom, pocitmi nezdaru, nespravodlivosti a zbytočného "boja" o maloleté deti. V sociálnych situáciách sa snaží byť kooperujúci, avšak svoje správanie a konanie často nadhodnocuje, v zmysle udržiavania si priaznivých súdov o svojej osobe. Z pohľadu sociálneho, otec postupoval dosť neohľaduplne a necitlivo, keď nepredpokladal, že bývanie s priateľkou v tom istom vchode, kde predtým býval s matkou maloletých a ich spoločnými deťmi, bude mať priamy a nepriamy dopad na jeho maloleté deti v podobe ich vzťahu k nemu. Čo sa týka vzájomných vzťahy medzi maloletými deťmi a ich rodičmi a príčiny odmietavého postoja k niektorému z rodičov má súd za preukázané, že maloletá A. je výrazne kontaminovaná postojom a názorom matky na osobu otca a jeho terajšej priateľky, nemá takú osobnú skúsenosť zo správania sa otca voči jej osobe, ktorá by vysvetľovala jej terajšie správanie, ktoré voči osobe otca nie je založené na reálne prežitých situáciách s otcom. Počas spolužitia rodičov bol jej vzťah s otcom adekvátny k vzťahu dcéry a otca, k zmene došlo až v období terajšej nepriaznivého prostredia medzi rodičmi, pričom ani nie hneď od začiatku, keď rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti, ale až neskôr. Maloletý Y. je neurotizovaný neochotou matky spolupracovať pri styku maloletého s otcom, aj na základe čoho sa stupňujú prejavy pervazívnej poruchy, ktorou maloletý trpí. Maloletý Y. v dôsledku pervazívneho ochorenia autistického spektra nie je schopný takej sociálnej interakcie v rámci ktorej by bolo možné realizovať jeho priame ovplyvňovanie voči druhému rodičovi, je však senzitívny na zmeny v jeho prostredí, aktuálna patoplastická klíma, ktorú produkujú rodičia a to najmä matka z dôvodu odmietania toho, aby maloleté deti realizovali styk s otcom pri účasti otcovej priateľky, zvyšuje napätú situáciu, čo pociťuje aj maloletý Y.. Maloletá A. je ovplyvňovaná zo strany matky vo vzťahu k otcovi, je výrazne kontaminovaná postojom a názorom matky na osobu otca a jeho terajšej priateľky. Ďalej má súd za preukázané, že otec je schopný poskytnúť maloletému Y. potrebnú starostlivosť s ohľadom na jeho zdravotný stav. K úprave styku otca s maloletými deťmi znalec v závere znaleckého dokazovania uviedol, že miera v akej je maloletá A. kontaminovaná vo vzťahu k otcovi zo strany matky dosiahla takú úroveň, že odmietanie nerealizovať styk s otcom z jej strany je tohto času také, že nebude možné bezproblémovo realizovať styk maloletej s otcom, bez nariadenia mediácie, ktorú by mali podstúpiť rodičia a tiež by mali podstúpiť niekoľko riadených sedení maloletej A. s otcom pod dohľadom príslušného zamestnanca ÚPSVaR. Styk maloletej s otcom znalec navrhoval realizovať každý druhý víkend od soboty do nedele spočiatku bez prespania, a po písomnom vyhodnotení sedení na príslušnom ÚPSVaR navrhol zvážiť styk s prespávaním, resp. rozšíriť už do piatku do nedele. Styk maloletého Y. s otcom navrhol rozšíriť od rána do večera bez prerušenia, pričom nie je v záujme maloletého Y., aby neudržiaval styk s otcom, o to viac, keď otec maloletého má o to eminentný záujem. Znalec ďalej uviedol, že je potrebné urobiť prvom rade sanáciu vo vzťahu rodičov a to v tej miere, aby ako tak boli schopní kooperovať ohľadne ich maloletých deti o to viac, keď jedno z ich detí má pervazívne ochorenie autistického spektra.

14. Súd uznesením č.k. 9P/23/2016-96 zo dňa 15.6.2017 pribral do konania Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so sídlom Račianska 153, Bratislava.

15. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so sídlom Račianska 153, Bratislava sa vyjadril, že zo znaleckého posudku ako aj zo všetkých lekárskych nálezov a dostupných podkladov vyplýva, že maloletý Y. trpí pervazívnou poruchou ťažkým autizmom, taktiež z podkladov vyplýva, že jeho zdravotný stav sa od roku 2016 zhoršil. Rozsudkom OSPB z 2.6.2016, spis. zn. 3P/23/2016-38, súd rozhodol, že maloletý Y. sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, otec je oprávnený stýkať sa mal. Y. každú párnu sobotu a nedeľu v roku od 10.00 do 12.00 hod. a od 14.00 do 16.00 hodiny. S prihliadnutím na špecifiká a prejavy ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým maloletý trpí, je tento styk určený nadštandardne

tým, že je rozdrobený na štyri dvojhodinové úseky, kedy je maloletý vystavený zmenám prostredia a opakovanému prezliekaniu a s tým spojenými hádkami rodičov. Dôležitou skutočnosťou je, že maloletý Y. sa nevie slovne brániť. Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím prvoradým hľadiskom pri každej činnosti týkajúcej sa detí so zdravotným postihnutím je najlepší záujem dieťaťa. Máme za to, že takto určený styk je v záujme maloletého dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a navrhujeme, aby bol styk upravený tak, aby bol maloletý Y. čo najmenej vystavovaný zmenám prostredia a stresovým situáciám a ak je to možné, aby táto úprava styku prebiehala v harmónii.

16. Svedkyňa MUDr. Helena Žiačiková uviedla, že maloletý Y. navštívil jej ambulanciu dňa 19.4.2017, prišiel v doprovode svojej matky pre zhoršený psychický stav hlavne v zmysle behaviorálnych rozhlád, t.j. jeho správanie bolo viac heteroagresívne, objavili sa prvky heteroagresívneho správania, pričom bol už diagnosticky riešený na iných odborných ambulanciách. Dieťa s touto diagnózou má takéto prvky v správaní, ale pokiaľ funguje v pokojnom a svojom naučenom prostredí, dieťa má menej takýchto rozhlád, správa sa pokojnejšie, má stabilnejšie nálady. Prvé dva mesiace chlapec navštevoval psychoterapiu u detského psychologického stacionára, spolupracoval, dohodnuté termíny boli dodržiavané, psychológ sa zameriaval len na sebaregulačné správanie, vytvorenie pokojného stavu formou hry, netrénoval sociálne interakcie, ktoré sú pri takomto type autizmu ťažšie. S odstupom dvoch mesiacov bolo nutné pristúpiť k nastaveniu farmakologickej liečby, ktorá mala za účel tlmiť jeho autoagresívne správanie. V tom čase mala informácie len od matky. Dieťa malo takýto agresívny raptus aj v čakárni, kedy sme zavolali iného pacienta čo Y. veľmi rozrušilo, bil nielen seba ale aj iného pacienta čakajúceho v čakárni. Tohto agresívneho ataku bol svedkom personál nášho zariadenia. O zdravotný a psychický stav mal. Y. sa zaujímal aj jeho otec, pýtal sa ako sa darí liečba, či dieťa chodí na vyšetrenia, či spolupracuje v stacionári. Ďalej vyjadrila názor, že pokiaľ sa Y. vytvorí pokojné prostredie, ktoré ho nezaťaží nejakými vážnymi prudkými zmenami v zmysle, že zmeny nie sú tak vážne, aby mu narušili jeho zaužívané stereotypy, v ktorých on funguje, v tom prípade si nemyslí, že by bol problém, aby mohol mal. Y. u otca prespať. Otec sa vyjadril, že chce, aby mal. Y. napredoval vo vývoji a chce vytvoriť mal. Y. podmienky. Na otázku, či za vybočenie zo stereotypu možno považovať aj skutočnosť, že dieťa bude z bydliska matky odovzdávané otcovi, uviedla, že to je vybočenie z jeho stereotypu, ale nie je vhodné pre autistické dieťa, aby ho držali úplne v rigidných stereotypoch, že určitá zmena prostredia pozvoľná, nenásilná, opatrná je aj žiaduca a že ak chcú, aby sa dieťa vo vývoji posúvalo, snažia sa opatrne nenásilne postupne tieto zaužívané stereotypy modifikovať. Na otázku, či by mohlo mať na dieťa negatívny vplyv aby vybočenie zo zaužívaných stereotypov, pokiaľ by dieťa sa ocitlo v starostlivosti otca kontinuálne celý deň prespalo by u otca a následne ďalší deň by bolo odovzdané matke, uviedla, že keby sa takáto zmena urobila prudko a necitlivo, dieťa by mohlo mať vážne autoagresívne prejavy, naopak pokiaľ by sa pomaly a postupne navyšoval čas strávený u otca, chlapec by sa dokázal adaptovať. Na otázku, či by mohlo poškodiť dieťaťu, pokiaľ by sa stretávalo s otcom napr. dva mesiace každý druhý víkend v sobotu od 10.00 do 17.00 hodiny a v nedeľu od 10.00 do nedele 17.00 hod. a ďalšie mesiace by u otca aj prespalo uviedla, že si nemyslí, že takéto stretávanie sa dieťaťa s otcom by dieťaťu poškodilo, dieťa otca pozná, berie ho ako otca a takáto postupnosť by nebola neprijateľná. Na otázku, či by mohlo mať pre dieťa zlý efekt, keby sa nedodržiavala naordinovaná medikamentózna liečba uviedla, že farmakologická liečba má svoje zákonitosti, jej priaznivé účinky sú reálne len v prípade, že sa naordinovaná liečba podáva v súlade so zákonitosťami, pokiaľ sa liek užíva pravidelne, potom má pozitívny vplyv na organizmus a psychiku. Avšak liečba vynechaná napr. na 4 dni, môže mať práve negatívny opačný dopad na zdravotný stav, pričom napr. lieky, ktoré upokojujú, môžu po niekoľkodňovom vysadení a znovuvrátení do liečby spôsobovať psychomotorický nepokoj, nervozitu. Na otázku, či fungovanie dieťaťa v dvoch rôznych domácnostiach alebo prostredia, môže mať na dieťa negatívny vplyv uviedla, že možné to je ale iba v prípade, že obaja rodičia budú rešpektovať režim dieťaťa, jeho zaužívané stereotypy t.j. ukladanie na spánok, prezliekanie, kúpanie. Podľa jej názoru by Y. mal dostať šancu, aby sa ukázalo či bude schopný fungovať v dvoch domácnostiach.

17. Svedkyňa Y.. N.Ý. M. uviedla, že je triednou učiteľkou mal. Maxima, poznám ho 5 rokov. Otec sa bol tento školský rok informovať na prospech dieťaťa, informoval sa, či v prípade kedy zobral starostlivosť o chlapca na seba, či je škola schopná zabezpečiť v čase keď by bol v práci, starostlivosť. Uviedla, že otcovi podala pozitívnu odpoveď, pretože škola má školský klub, internát, pokiaľ by dieťa bolo zapísané do školského klubu, riaditeľka rozhodne o jeho prijatí, pričom v súčasnej dobe ich školu navštevuje 31 autistov a z toho 6 je v školskom internáte, 10 v školskom klube, teda je to viac ako 50% detí. U mal. Y. sa však nedá 100%-ne povedať, či by bol schopný navštevovať školský klub, školu začal navštevovať plienkovaný, počas mesiaca a pol už pomaličky používal toaletu a teraz navštevuje aj mimoškolské akcie

a výlety. Návšteva školského klubu by určite priniesla ťažkosti, nabúrali by sa jeho rituály, stereotypy, musel by začať chodiť na obedy, ale časom by sa uvidelo, dáva väčšiu šancu tomu , že by školský klub navštevovať mohol, je šikovný. Školský klub nadväzuje na vyučovanie, dieťa tam môže zotrvať dokedy ho rodič zapíše, maximálne do 16.00 hodiny. Maloletý Y. má však od lekára doporučenie, že školu môže navštevovať 3 - 4 vyučovacie hodiny denne, maximálne 20 týždenne. Poukázala na to, že u autistu sa nedá nikdy 100%-ne predpovedať, že novú situáciu zvládne. Y. je typický autista, komunikuje s deťmi, má rád spoločnosť detí, nie je agresívny, a priori spolužiakov neodmieta, v súčasnej dobe nadviazal bližší vzťah so svojou spolužiačkou. Vyjadrila názor, že je určite v záujme maloletého, aby prekračovalo rámec bytu, cestovalo, komunikovalo s inými ľuďmi, pretože napr. teraz zvládol celoškolské výlety, divadlá, súťaže a cestovanie mestskou dopravou, prímestskou dopravou ako aj cestu vlakom. Je veľmi šikovný a toto má pre neho veľký význam. Dodala, že otec mal na Y. vždy dobrý vplyv a nevidí dôvod, prečo by mal byť od otca izolovaný, pričom Y. má pozitívny vzťah k obom rodičom.

18. V priebehu konania rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu v znení tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19. Opatrovník s dohodou rodičov súhlasil a odporučil ju schváliť.

20. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

23. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

24. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného

rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

30. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživou dieťaťa na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečenie jeho odôvodnených hmotných potrieb ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

31. Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutie nemenným. Prípadné výživné možno zmeniť v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určene výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

32. Základnými kritériami pre určenie rozsah u vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine), s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolnosti jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku, a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

33. Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti uplatnenia sa na trhu práce a podobne. Vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Zárobkové pomery sa posudzujú a zohľadňujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

34. V danom prípade súd dospel jednoznačne k záveru, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti A. - W., Y. E. A. došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného žila s otcom v spoločnej domácnosti, kde otec platil všetky výdavky spojené s bývaním. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti všetky výdavky spojené s bývaním vo výške 325,72 Eur platí výlučne matka. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane mal. A., kde maloletá v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú školu a v súčasne dobe je žiačkou druhého ročníka základnej školy. Rovnako aj maloletý W. a maloletý Y. sú od poslednej úpravy výživného vekovo starší, vyspelejší a s prihliadnutím na celkový vývoj životných nákladov aj u nich došlo v tejto súvislosti k podstatnejšej zmene pomerov oproti poslednej úprave výživného. Zvýšené výživné tak zabezpečí maloletým deťom pokrytie ich základných potrieb, nakoľko v súčasnej dobe matka bez pomoci otca nie je schopná zabezpečiť pre maloleté deti a starostlivosť, aby nebola ohrozená životná úroveň nielen matky ale aj maloletých detí.

35. Čo sa týka úpravy rozsahu styku podľa názoru súdu, aj s poukazom na závery znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča a výsluch svedkyne Y.. Ž., na zachovanie vzájomného pozitívneho vzťahu medzi otcom a maloletým Maximom je potrebné zabezpečiť pravidelný styk otca s dieťaťom s postupným rozširovaním. Pokiaľ ide o maloletú A. a maloletého W., súd ich styk s otcom vzhľadom na závery znaleckého dokazovania a dohodu rodičov neupravoval a ponechal stretávanie sa s otcom na vôli maloletých detí.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd za použitia citovaných ustanovení Zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu, v znení tak ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia.

37. Vzhľadom na preukázaný dopad zlej komunikácie rodičov medzi sebou a záver znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča, obaja rodičia vyslovili súhlas podrobiť sa výchovnému opatreniu zameranému na zlepšenie vzájomnej komunikácie, preto im aj maloletým deťom súd v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine toto výchovné opatrenie uložil. Cieľom tohto výchovného opatrenia je to, aby rodičia dospeli k takej forme spoločnej komunikácie, ktorá by zabezpečovala čo najlepšiu starostlivosť o maloleté deti - W., Y. E. A., ich zdravý fyzický a najmä psychický vývin, za ktorý sú zodpovední obaja rodičia. Je potrebné, aby si rodičia uvedomili nenahraditeľnú cenu každého rodiča v živote maloletých detí a aby sa s týmto vedomím vzájomne rešpektovali. Súd uložil rodičom a maloletým deťom, aby sa zúčastnili 10-tich konzultácií, nakoľko podľa názoru súdu takýto počet je za danej situácie primeraný (súd neurčil trvanie výchovného opatrenia v mesiacoch, nakoľko pre výsledok je dôležitý skutočný počet sedení). Súd bude priebežne sledovať, či dané výchovné opatrenie plní svoj účel.

38. Podľa § 49 ods. 1, 3 C. m. p., účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

39. Podľa § 57 C. m. p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

40. Podľa § 58 C. m. p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 251 C. s. p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Súd uložil obom rodičom povinnosť nahradiť štátu trovy konania, každému vo výške 134,06 Eur, ktoré spočívali v trovách dôkazu titulom vyplateného znalečného pribratému do konania znalcovi, na základe ktorého znaleckého posudku došlo k podstatnému posunu v konaní a nakoniec aj k samotnej dohode rodičov. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Znamená to, že Civilný mimosporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 C. m. p. (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto Civilný mimosporový poriadok v § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko Civilný mimosporový poriadok neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z § 148 O.s.p., je potrebné v súlade s článkom 3 ods. 1 základných princípov C. m. p. i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak to zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napr. § 251 ods. 1 C.m.p.) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (primerane § 49 ods.2 C.m.p.). Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods. 3 C. m. p.). V danom prípade súd uznesením č.k. 9P/23/2016-150 zo dňa 27.9.2017 priznal znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku č. 34/2017 zo dňa 18.9.2017 znalečné vo výške 1 072,51 Eur, ktoré nariadil vyplatiť zo štátnych prostriedkov. Keďže, ako už bolo uvedené vyššie, spoločné trovy konania majú účastníci, v tomto prípade obaja rodičia, platiť podľa pomeru účastníctva na konaní, a v prejednávanej veci rodičia uzavreli dohodu, trovy konania, ktoré hradil štát znášajú rovnakým dielom, teda každý by mal zaplatiť štátu sumu 536,25. Keďže súd uznesením sp. zn. 9P/23/2016-233 zo dňa 2.3.2018 vyslovil, že otec maloletých detí spĺňa podmienky na čiastočné

oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 25% a zároveň posúdil, že matka maloletých taktiež spĺňa podmienky na čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v rovnakom rozsahu ako otec, teda v rozsahu 25%, vyslovil, že štát má nárok na náhradu trov voči každému rodičovi vo výške 134,06 Eur.

44. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/18/2016-17 zo dňa 29.2.2016 v časti výživného na maloletých W., Y. E. A. a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3P/23/2016-38 zo dňa 2.6.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými W., Y. E. A..

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p..

Poučenie:

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 .

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie opatrovníka a rodičov z dôvodu, že sa títo účastníci konania vzdali odvolania.

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.