Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoZm/13/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Martiny Nemravovej v právnej veci žalobcu: Coleco, s.r.o., so sídlom Stráž 8418, 960 01 Zvolen, IČO: 45 648 441, zastúpeného zástupcom LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: U. K., bytom L. P. XX, XXX XX L. P., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 8.490 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/12/2017-31 zo dňa 30. augusta 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/12/2017-31 zo dňa 30. augusta 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol žalobu žalobcu. Samostatným výrokom o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Žilina dňa 16.06.2017, ktorou sa domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.490 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Nakoľko uvedené podanie žalobcu bolo neúplné, okresný súd vyzval žalobcu uznesením č.k. 18CbZm/12/2017-25 zo dňa 29. júna 2017 na odstránenie vád tohto podania. Žalobca bol vyzvaný, aby doplnil označenie žalovaného: doplnil u žalovaného dátum narodenia (alebo iný identifikačný údaj) s poukazom na ust. § 133 ods. 1 CSP. Výzva zo dňa 29. júna 2017 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená riadnym spôsobom dňa 22.07.2017. Okresný súd poukázal na ust. § 127 ods. 1, 2 CSP, ust. § 129 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, ust. § 132 ods. 1 a ust. § 133 ods. 1, 2 a uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 25.07.2017, doručeným okresnému súdu dňa 04.08.2017, vyjadril, že nevie uviesť dátum narodenia žalovaného, nakoľko nemá o ňom vedomosť. Zmenka bola vystavená dňa 23.10.2008 za účinnosti O.s.p. Žalobca sa vyjadril, že okresný súd by mal v konaní pokračovať, pričom počas súdneho konania a dokazovania je pravdepodobné, že dôjde aj k zisteniu dátumu narodenia žalovaného. Okresný súd mal zato, že žaloba žalobcu nespĺňa podstatné náležitosti žaloby, nakoľko žalobca neodstránil vadu podania tak, ako ho okresný súd vyzval uznesením zo dňa 29.06.2017, č.k. 18CbZm/12/2017-25, čo sa týka riadneho označenia žalovaného v zmysle zákonného ust. § 133 CSP. Žalobca bol poučený ako má byť strana sporu s poukazom na nový procesný kódex, t.j. žalovaný (ako fyzická osoba) označený v žalobe. Preto okresný súd žalobu žalobcu zo dňa 24.05.2017 v znení doplnenia zo dňa 25.07.2017 ako neúplnú odmietol podľa § 129 ods. 3 CSP.

2. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že podanie je odmietnuté. Preto okresný súd o nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odmietnutím podania žalobcu rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 256 ods. 1, 2 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, lebo v tomto prípade konanie končí odmietnutím podania v dôsledku procesného zavinenia tej sporovej strany (žalobcu), ktorý nedoplnil svoje podanie (žalobu). Preto mal žalovaný nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi, ale keďže žalovanému doteraz žiadne trovy konania nevznikli, žiadne mu nevyplývali zo spisu, okresný súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 , ktorým žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, okresný súd uviedol, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 nebolo potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať. V závere okresný súd poukázal na ust. § 129 ods. 4 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. S odkazom na ust. § 133 ods. 1 a § 129 ods. 1 žalobca uviedol, že v čase písania žaloby nevedel uviesť dátum narodenia žalovaného, pričom uviedol, že žalobca ani v čase písania odvolania nemá reálny spôsob na zistenie dátumu narodenia žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaného dostatočne označil inými identifikačnými znakmi, z ktorých bolo možné dostatočne určite zistiť osobu žalovaného. Žalobca pri písaní žaloby vychádzal z toho, že žalovaný je dostatočne označený inými identifikačnými znakmi ako je dátum narodenia, aby bolo možné dostatočne určite zistiť osobu žalovaného, pričom mal súčasne za to, že počas konania (pri vykonávanom dokazovaní - napr. pri predvolaní žalovaného, tento môže sám uviesť svoj dátum narodenia) je vysoko pravdepodobné, že dôjde aj k zisteniu dátumu narodenia žalovaného. Žalobca zároveň poukázal na ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Mal za to, že aj napriek existencii nového procesného kódexu (CSP), by mal okresný súd posudzovať potrebné náležitosti žaloby (t.j. v tomto prípade požadovanú zákonnú náležitosť žaloby ohľadne označenia dátumu narodenia žalovaného) aj s prihliadnutím na dátum vzniku úkonu, v rámci ktorého bola uvedená identifikácia žalovaného. Nakoľko bol predmetný úkon (t.j. vystavenie zmenky) vykonaný dňa 25.01.2010, t.j. cca skoro 6 rokov pred účinnosťou (ešte v čase účinnosti O.s.p.), nemohli strany predmetného úkonu (t.j. vystavenia zmenky) uvažovať nad tým, že v budúcnosti nebude označenie jednej z nich na predmetnom úkone vzhľadom na absenciu uvedenia dátumu narodenia pre súd (aj keď sa podľa ustanovení O.s.p., t.j. podľa § 79 ods. 1 O.s.p. identifikácia žalovaného dátumom narodenia v žalobe nevyžadovala) v rámci budúceho súdneho konania dostatočné. V čase účinnosti O.s.p. rôzne súdy v SR vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedli (napr. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 231/2010, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Obo/35/2015), že dátum narodenia účastníka (žalobca si bol vedomý, že predmetné rozhodnutia boli vydané v čase účinnosti O.s.p., avšak s prihliadnutím na historický vývin náležitostí žaloby bolo potrebné na ne poukázať, predovšetkým ak sa jedná o nedávnu minulosť) nie je povinnou osobitnou náležitosťou ani návrhu, ani platobného rozkazu. Žalobca mal za to, že naplnenie zákonných požiadaviek žaloby ohľadne predmetného označenia žalovaného bolo potrebné posúdiť aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, a to predovšetkým, ak za trvania účinnosti O.s.p. nebol dátum narodenia považovaný za jednu zo zákonných náležitostí žaloby. Poukázal aj na Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 489 a uviedol, že aj odborná právna verejnosť sa prikláňa k tomu, že žalobca reálne nemusí mať vedomosť o dátume narodenia žalovaného, nakoľko takýto údaj nie je vôbec verejne dostupný. S odkazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR mal za to, že výklad a používanie § 133 ods. 1 musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov sporu na súdnu ochranu. Všeobecný súd by mal vykladať a používať citované ustanovenie v súlade s účelom základného práva účastníka sporu na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu. Súdy SR by mali súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v civilnom sporovom konaní predovšetkým materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov sporu (Čl. 2 . Civilné sporové konanie by malo byť zárukou zákonnosti a malo by slúžiť aj na jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov sporu, nie je podľa názoru žalobcu v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Žalobca poukázal na ust. § 129 ods. 3 CSP, podľa ktorého je zrejmé, že súd nie je povinný žalobu (v prípade jej nedoplnenia alebo v prípade ak nedôjde k jej oprave) automaticky odmietnuť. Uvedené ustanovenie umožňuje, aby súd pokračoval v konaní, ak pre súdom vo výzve na odstránenie nedostatku uvedený nedostatok je možné v konaní pokračovať. Žalobca mal za to, že neuvedenie dátumu narodenia žalovaného v žalobe je takým nedostatkom, pre ktorý je možné v konaní ďalej pokračovať (resp. tento nedostatok nespôsobuje nemožnosť ďalšieho vedenia súdneho konania). Poukázal na súdne rozhodnutie SR 6/2003 s. 185. Žalobca bol názoru, že okresný súd mal v tomto konaní ďalej pokračovať, pričom až v prípade, ak by počas konania zistil, že neuvedenie dátumu narodenia spôsobuje problém vo vzťahu k identifikácii žalovaného (napr. na tom istom mieste trvalého bydliska bývajú dve osoby s rovnakým menom), až potom mal okresný súd považovať neuvedenie dátumu narodenia žalovaného za tak podstatný nedostatok žaloby, pre ktorý nie je možné v konaní ďalej pokračovať. Teda až po zistení uvedených

skutočností by mal okresný súd opätovne vyzvať žalobcu na doplnenie dátumu narodenia, pričom po márnom uplynutí lehoty na uvedenie dátumu narodenia žalovaného, mal súd prvej inštancie žalobu odmietnuť (eventuálne návrh zamietnuť pre neexistenciu žalovaného). Žalobca mal za to, že súdy by nemali posudzovať skutočnosti uvedené v žalobe len prísne po formálnej stránke, ale mali by primárne umožňovať rôznym subjektom práva, aby sa tieto mohli domáhať na súde ochrany ich práv. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

4. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a podľa ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

6. Preskúmaním veci, z doteraz doložených dôkazov a tvrdení poskytnutých v žalobe žalobcu na vydanie platobného rozkazu doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 16.06.2017 (č.l. 1 - 3 spisu), krajský súd zistil, že žalobca sa voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.490 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že je veriteľom pohľadávky, ktorá vyplýva z exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 9/2016, Nz 46141/2016, NCRls 47140/2016 spísanej u Mgr. Juraja Hamaru, notára so sídlom v Námestove. Na základe exekučného titulu podal žalobca, ako oprávnený u súdneho exekútora JUDr. Stacha, so sídlom exekútorského úradu Zvolen návrh na vykonanie exekúcie proti spoločnosti Auto Zlom s.r.o., Radlinského 1732, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 523 791 ako povinnému na vymoženie nároku 120.000 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 120.000 Eur od 09.01.2017 do zaplatenia, trov oprávneného v exekučnom konaní 839,71 Eur a trov exekúcie. Na základe predmetného návrhu bolo začaté exekučné konanie, ktoré sa vedie pod č. EX 172/17. V priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný je veriteľom pohľadávky, ktorú eviduje voči žalovanému, a ktorá vyplýva zo žalovaným vystavenej zmenky. Žalovaný ako vystaviteľ vystavil dňa 25.1.2010 v Bratislave vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť dňa 02.02.2015 v Bratislave spoločnosti InvestAge, a.s., IČO: 35 838 639 ako remitentovi, zmenkovú sumu vo výške 8.490 Eur. Indosamentom zo dňa 18.06.2012 boli všetky práva zo zmenky prevedené na U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C. G. P. a následne indosamentom zo dňa 12.01.2015 boli všetky práva zo zmenky prevedené zo strany U. P. na spoločnosť Business Team Services s.r.o., Robotnícka 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 942 673 (ďalej len „úpadca“). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/91/2015 zo dňa 21.12.2015 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Správca úpadcu dňa 23.11.2016 indosamentom previedol všetky práva zo zmenky na povinného. Žalovaný sumu uvedenú v zmenke v deň splatnosti úpadcovi neuhradil. Dňa 11.04.2017 vydal súdny exekútor podľa § 106 ods. 1 Exekučného poriadku príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorý bol doručený žalovanému dňa 24.04.2017 a dňa 11.04.2017 vydal podľa § 107 Exekučného poriadku exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorý bol doručený žalovanému dňa 24.04.2017. Momentom doručenia príkazu na začatie exekúcie, t.j. dňom 24.04.2017 tak vznikla žalovanému ako dlžníkovi povinného povinnosť zdržať sa výplaty pohľadávky povinného na účet povinného a následne na základe Exekučného príkazu doručeného dňa 24.04.2017 mal žalovaný povinnosť nevyplatenú sumu pohľadávky povinného poukázať na účet súdneho exekútora, v prospech oprávneného (žalobcu). Žalovaný ako dlžník povinného po doručení exekučného príkazu na účet súdneho exekútora v prospech oprávneného žiadne finančné prostriedky nepoukázal. V zmysle § 109 Exekučného poriadku je tak žalobca oprávnený domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky.

7. Podľa § 36 ods. 1 konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

8. Podľa § 40 súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

9. Podľa § 41 súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

10. Podľa § 20 písm. c) namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania.

11. Krajský súd z vyššie citovaných zákonných ustanovení a tvrdení poskytnutých žalobcom v žalobe zo dňa 24.05.2017, z ktorých vyplynulo, že v posudzovanej veci sa jedná o poddlžnícku žalobu podľa ust. § 109 Exekučného poriadku, má za to, že ide o predčasnosť postupu a rozhodnutia okresného súdu napadnutým uznesením, pretože je potrebné, čo vykoná okresný súd po vrátení veci, aplikovať ust. § 41 CSP. Tento záver krajského súdu vychádza i z názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý v podaní sp. zn. 3Ndob 9/2017 zo dňa 12.12.2017 vyslovil, že ...,,v prípade sporov vyvolaných osobitnou povahou exekučného konania zákonodarca stanovil výlučnú miestnu príslušnosť v ustanovení § 20 písm. c/ C. s. p. a výlučne súd, na ktorom prebieha exekučné konanie, je miestne príslušným na rozhodnutie sporu vyvolaného osobitnou povahou exekučného konania (vrátane poddlžníckej žaloby)“.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.