Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-100-2017.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Subarea
17Ek/100/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Ing. Marián Krahulec - NISUS, s miestom podnikania Ku Bratke 2908/14, 934 05 Levice, IČO: 37425307, zast. JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, proti povinnému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vymoženie 7.200,18 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Matejom Kršiakom, so sídlom Československých tankistov 212, 841 06 Bratislava pod sp. zn. 308EX 21/17, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/100/2017 zo dňa 12. 01. 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 17Ek/100/2017 zo dňa 12. 01. 2018 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania. Súd je teda viazaný obsahom exekučných titulov a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú, a teda vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie kládol dôraz na skutočnosť, že proti súdnym rozhodnutiam predstavujúcim exekučný titul, na základe ktorých je vedená predmetná exekúcia, podal dovolanie. Samotné podanie dovolania však nemá ex offo za následok odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí. K danej skutočnosti môže dôjsť len na základe rozhodnutia dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko uvedenú skutočnosť povinný ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepreukázal, resp. súdu nebolo doručené, exekučný súd nemôže dôjsť k záveru o možnom očakávaní, že exekúcia bude zastavená. To znamená, že súd nemá osvedčenú existenciu takých skutočností, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, a ak by to tak bolo, tunajší súd by v určitom zmysle judikoval budúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho právny názor. Exekučnému súdu takýto postup neprislúcha, preto možno konštatovať, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je aj naďalej vykonateľné v celom rozsahu. Prílohou k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sú výpisy z podnikateľského účtu povinného, ktorými preukázal, že oprávnenému uhradil za obdobie júl 2014 až september 2015 sumu 2.022,99 Eur, čo predstavuje nižšiu sumu ako uviedol oprávnený. Vyšší súdny úradník mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému peňažný nárok vo výške 7.200,18 Eur s príslušenstvom priznaný právoplatnými a
vykonateľnými exekučnými titulmi, a teda exekúcia bola začatá dôvodne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že povinný podal dňa 30. 10. 2017 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu podania dovolania proti exekučnému titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/402/2015 zo dňa 06. 03. 2017. Súd napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a v odôvodnení uznesenia uviedol, že podanie dovolania nemá za následok odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a k takému odkladu môže dôjsť len rozhodnutím dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutiu. Povinný v danej súvislosti uviedol, že podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia a z toho dôvodu navrhol, aby súd v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) rozhodol o odklade exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiadal, aby súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnuté uznesenie v zmysle § 250 ods. 2 CSP v platnom znení zrušil. 3. Podľa § 202 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „Exekučný poriadok“/, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 5. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „C. s. p.“/, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 7. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 8. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 7.200,18 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/402/2015-60 zo dňa 01. 12. 2016 /ďalej len „exekučný titul“/. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojil aj uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/402/2015-79 zo dňa 06. 03. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/100/2017-117 zo dňa 21. 06. 2017, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/402/2015-60 zo dňa 01. 12. 2016. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to že dňa 11. 09. 2017 podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/100/2017-117 zo dňa 21. 06. 2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/402/2015-79 zo dňa 06. 03. 2017, ktorým žiadal zrušiť uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Povinný ďalej uviedol, že oprávnenému za obdobie od júla 2014 do septembra 2015 uhradil sumu 5.873,29 Eur s tým, že ohľadom zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky vo výške 4.677,48 Eur v konaní 25C/402/2015 riadne preukázal porušenie povinnosti klienta splatiť úver riadne a včas. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je povinný toho názoru, že vykonaním exekúcie by oprávnenému bola uhradená suma, na ktorú nemá nárok a povinný by bol následne nútený iniciovať konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žiadal, aby súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a exekučné konanie zastavil. Oprávnený vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko podanie dovolania vo všeobecnosti nemá žiadny vplyv na vymáhateľnosť exekučného titulu, pričom ďalšie povinným tvrdené skutočnosti nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, a teda na ne v exekučnom konaní nie je možné prihliadať. 11. Po preskúmaní obsahu spisu sa sudca stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. 12. Súd nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku k skutočnostiam tvrdeným povinným uvádza, že v exekučnom konaní súd nie je v žiadnom prípade oprávnený posudzovať
relevanciu dôvodov v podanom dovolaní, t. j. nie je oprávnený nahrádzať rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní. Samotné podanie dovolania, navyše podľa tvrdenia povinného len proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/402/2015-60 zo dňa 01. 12. 2016, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu tak, ako to tvrdí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku totiž nemá samo o sebe vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. 05. 2004). Kým teda v „základnom“ konaní nedôjde k zrušeniu exekučného titulu, ktorým súd povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému vymáhanú sumu s príslušenstvom, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. 13. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie exekúcie o oprávnenosti výšky vymáhanej sumy súd zdôrazňuje, že v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie však v danom prípade boli skutočnosti, ktorých relevanciu bol oprávnený preskúmavať len súd v „základnom“ konaní. Vyšší súdny úradník preto v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu, keďže v exekučnom konaní nie je možné skúmať vykonateľný exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska. Vyšší súdny úradník taktiež dospel k správnemu záveru, keď na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemal osvedčenú existenciu takých skutočností, na základe ktorých by mala byť exekúcia zastavená. 14. Pokiaľ povinný v sťažnosti uviedol, že podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, súd konštatuje, že samotné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie, pretože ani nie je okolnosťou, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku (§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), nepreukazuje zrušenie exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku) ani nie je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). Rovnaký záver je potrebné prijať i v prípade, že už k povoleniu odkladu exekúcie došlo (čo však povinný v danom prípade doposiaľ nepreukázal), keďže takýto odklad má len dočasný charakter. Uvedenému výkladu zodpovedá aj ustanovenie § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu po začatí exekúcie len dôvodom na odklad exekúcie. 15. Na základe vyššie uvedeného sudca dospel k záveru, že povinný v sťažnosti neuviedol žiadne také námietky voči postupu vyššieho súdneho úradníka alebo jeho uzneseniu, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie alebo zmenu. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/100/2017 zo dňa 12. 01. 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom preto ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 16. Pokiaľ povinný navrhol, aby súd v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku rozhodol o odklade exekúcie z dôvodu, že podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, súd konštatuje, že podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku o odklade exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor tým, že za splnenia zákonom ustanovených dôvodov špecifikovaných v písm. a) až písm. j) vydá upovedomenie o odklade exekúcie. Dôvody odkladu exekúcie sú pritom vymedzené taxatívne. Keďže Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 04. 2017 nepriznáva súdu oprávnenie rozhodovať o návrhu na odklad exekúcie, súd o predmetnom návrhu oprávneného nemohol rozhodnúť. Pokiaľ povinný preukáže, že po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, súdny exekútor uplatní postup podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.