Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-117-2016.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E., o zaplatenie 9.884,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.884,47 eur, úrok vo výške 333,97 eur, úrok z omeškania vo výške 648,52 eur, úrok vo výške 8,29 % ročne zo sumy 9.884,47 eur od 10.08.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.884,47 eur od 10.08.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,64 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2016 sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy 9.884,47 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 10.000 eur, ktorú mal žalovaný splácať v 96 mesačných splátkach po 143,98 eur. 2. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 25.09.2017 č.k. 9Csp/117/2016-46 pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že do konania namiesto Sberbank Slovensko, a.s. vstupuje spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s..
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a žalovaný, preto súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a listinami: žaloba zo dňa 20.09.2016, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 622 149 zo dňa 10.06.2015 s prílohami, dodatok č. 1 k Zmluve, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.01.2016, podací hárok, vyčíslenie pohľadávky ku dňu 09.08.2016, upomienka zo dňa 12.10.2015, kompletný výpis z účtu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá, žalovaný uhradil len dve splátky úveru a to ku dňu 25.07.2015 a ku dňu 25.08.2015 v celkovej výške 287,45 eur, z toho na istinu 115,53 eur a na úroky 117,92 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru dňa 26.09.2015 a to nezaplatením istiny. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca pohľadávku úročí odlišne ako iné bankové subjekty. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny
spolu s dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania do zaplatenia. Uvedený spôsob je pre žalovaného výhodnejší, keďže celkové náklady úveru predstavujú sumu 13.822,08 eur, a teda v prípade riadneho splácania úveru žalovaný zaplatí na úrokoch 3.822,08 eur, čo zodpovedá približne 4 rokom úročenia pohľadávky riadnym úrokom. Žalobca sa však domáha iba skutočného omeškania a vzhľadom na termín vyhlásenia splatnosti úveru, t.j. 12.02.2016 je tento spôsob pre žalovaného výhodnejší, keďže príslušenstvo pohľadávky bude pri aplikovaní takéhoto postupu nižšie.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 10.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 622 149, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000 eur s tým, že ročná úroková sadzba je 8,29 % a RPMN 8,61 %. Žalovaný mal pôžičku splatiť v 96 mesačných splátkach v sume 143,98 eur. Žalovaný celkovo zaplatil sumu 287,45 eur. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.
7. Z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.01.201 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 12.02.2016 a vyzval žalovaného k úhrade splatnej pohľadávky s príslušenstvom vo výške 10.114,67 eur v lehote najneskôr do 11.02.2016.
8. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil sumu vo výške 287,45 eur.
9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a 2.440doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
10. Podľa zákona § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 4 ods. 1. zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
17. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas. 18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalovaný riadne nesplácal, preto ho žalobca zosplatnil. Súd mal taktiež za
preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny vo výške 9.884,47 eur, úroku vo výške 333,97 eur a úroku z omeškania vo výške 648,52 eur.
21. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky v čase omeškania) zo sumy 9.884,47 eur od 10.08.2016 do zaplatenia. 22. OZ neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 OZ možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24.07.2014 sp. zn. 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. V danom prípade dohodnutý úrok v zmluve vo výške 8,29 % ročne patrí žalobcovi ako veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, a preto žalovaný ako dlžník je povinný vrátiť žalobcovi nielen poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úrok z úveru, ktorý nemá vplyv na omeškanie žalovaného ako dlžníka, ale je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi aj úrok vo výške 8,29 % ročne zo sumy 9.884,47 eur od 10.08.2016 do zaplatenia. 23. Súd nepovažoval žalobu za dôvodne podanú v časti uplatneného poplatku za upomienku v sume 20 eur. Súd sa stotožňuje s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 03.05.2011 (17U 192/2010), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd neakceptoval, že žalobca si účtoval poplatky, na ktoré nemá nárok.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemána náhradu trov konania právo.
25. O priznaní náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerene rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 10.866,96 eur (istina + úrok + úrok z omeškania) (100 %) úspešný bol v časti zaplatenia sumy 10.846,96 eur (99,82 %). Úspech žalovaného bol 0,18 %. Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 99,64 % a preto súd priznal žalobcovi nárok na trovy konania v rozsahu 99,64 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.