Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1413-2011.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/1413/2011
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, pobočka Levice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: F. V., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, N. A. Q.. P.. K. XXX/XX, C. R., o vymoženie 793,81 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Eve Pálffyovej trovy exekúcie v sume 57,83 eura, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.12.2011 súd vydal poverenie č. 5402 084951, ktorým poveril súdnu exekútorku JUDr. Evu Pálffyovú, Exekútorský úrad Šaľa, vykonaním exekúcie pod EX 2292/2011.
2. Súdna exekútorka doručila súdu dňa 05.02.2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného.
3. Z uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 6D/112/2017-111 zo dňa 13.11.2017, právoplatného dňa 07.12.2017 bolo zistené, že povinný zomrel dňa 12.06.2017 a dedičské konanie po ňom bolo zastavené, nakoľko zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb. Z uvedeného vyplýva, že sa v konaní vyskytla neodstrániteľná prekážka znemožňujúca ďalšie pokračovanie v exekúcií. Ak povinný zomrel po začatí exekučného konania a dedičské konanie bolo zastavené, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko súd nemôže ďalej v konaní konať s právnymi nástupcami povinného (s dedičmi).
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhlášky), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
12. Podľa § 6 vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 57,83 eura. Tieto trovy boli súdom priznané súdnej exekútorke vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, poštovné 15 eur podľa § 22 ods. 1 vyhlášky + 20% DPH vo výške 9,64 eura.
16. Súd nepriznal súdnej exekútorke uplatnenú odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 33,19 eura. Ustanovenie § 6 citovanej vyhlášky je zaradené do druhého dielu, prvý oddiel - odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie. Tretí oddiel, druhého dielu citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (v §§ 14 a 15). Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia, súd má za to, že z ust. §§ 4 až 6 citovanej vyhlášky zaradených do druhého dielu, prvý oddiel (ku ktorému patrí aj výpočet odmeny za zriadenie exekučného záložného práva) pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora, podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zastavenia exekúcie. Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13. Teda vylučuje použitie § 6. Súd má za to, že pokiaľ by zákonodarca pripúšťal použitie niektorých ustanovení predchádzajúcich oddielov (pri výpočte odmeny podľa tretieho oddielu, uviedol by to priamo v § 14 prípadne § 15, ako je to uvedené v § 16 citovanej vyhlášky). Pokiaľ tak neurobil, je zrejmé, že pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie nemožno vychádzať z ustanovení citovanej vyhlášky upravujúcich spôsob určenia (výpočtu) odmeny exekútora pri vymožení pohľadávky.
17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V Leviciach, dňa 06.03.2018