Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-139-2017.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/139/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanej: J. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. C., B. X, v konaní o zaplatenie sumy 50,38 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 50,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 17.3.2015 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.6.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku, titulom dlhu na poistnom v zmysle poistnej zmluvy zo dňa 7.5.2014, za obdobie od 15.12.2013 do 3.4.2014, t.j. do zániku poistenia. Poistenie zaniklo v dôsledku nezaplatenia poistného.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
6. Z písomnej poistnej zmluvy č.6036001282 súd zistil, že žalovaná ako poistník a žalobca ako poisťovateľ uzavreli dňa 7.5.2014 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo životné poistenie Ľ. O. pre rôzne typy poistných udalostí, s dojednanou výškou poistného plnenia v prípade zmluvou vymenovaných poistných udalostí, s dojednaným začiatkom poistenia dňa 8.5.2014. Poistná doba bola dojednaná na 5 rokov (do 7.5.2019). Z obsahu zmluvy vyplýva, že sporové strany sa dohodli na mesačnom poistnom období, ako aj výške mesačného poistného 11,34 EUR, so splatnosťou mesačne.
7. Z listu žalobcu zo dňa 9.2.2015, označeného ako Výzva na zaplatenie poistného súd zistil, že žalobca upozornil žalovanú na nezaplatené poistné za obdobie od 8.1.2014 do 8.12.2014 vo výške 11,34 EUR,
vyzval ju na zaplatenie dlhu a zároveň ju poučil, že ak dlžné poistné nebude zaplatené do jedného mesiaca od doručenia výzvy, poistenie zanikne a žalobca si uplatní právo na poistné za dobu až do zániku poistenia.
8. Z pripojenej doručenky súd zistil, že uvedený list bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 16.2.2015.
9. Z listu žalobcu zo dňa 3.10.2016 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej zánik poistenia ku dňu 16.3.2015 z dôvodu, že žalovaná napriek vyššie uvedenej výzve dlžné poistné v stanovenej lehote nezaplatila. Zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžného poistného spolu vo výške 50,38 EUR.
10. Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy súd zistil, že žalovaná zaplatila prvých 6 splátok poistného za obdobie máj až október 2014 spolu vo výške 68,04 EUR. Poistné za mesiac november 2014, ani ďalšie poistné už nezaplatila.
11. Podľa ustanovenia § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa ust. § 790 písmena b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
13. Podľa ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
14. Podľa ust. § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
15. Podľa ust. § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
16. Podľa ust. § 803 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
17. Súd mal vykonaným dokazovaním nesporne za preukázané, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo životné poistenie v zmysle vyššie cit.ust. § 790 písm.b/ Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva obsahuje všetky všeobecné, ako aj špeciálne náležitosti predpísané zákonom; bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme (§ 791 ods.1 Občianskeho zákonníka). Dojednané boli poistné obdobia v trvaní jedného mesiaca, pričom žalovaná bola povinná platiť bežné poistné v dojednanej výške 11,34 EUR mesačne, so splatnosťou vždy k 8.dňu príslušného mesiaca. Z výpisu z inkasného účtu mal súd za preukázané, že žalovaná zaplatila prvých 6 splátok poistného za obdobie máj až október 2014 spolu vo výške 68,04 EUR.
18. Tvrdenie žalobcu, že poistné počnúc od mesiaca november 2014 nebolo zaplatené, žalovaná nespochybnila.
19. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny sankčný spôsob zániku poistno-právneho vzťahu. Zánik poistnej zmluvy v takomto prípade nastáva priamo zo zákona. Súčasná platná právna úprava však podmieňuje zánik poistno-právneho vzťahu pre nezaplatenie následného poistného nasledujúcimi skutočnosťami:
1./ doručením kvalifikovanej výzvy poisťovateľa na zaplatenie, 2./ nezaplatením následného poistného pred doručením výzvy a ani v lehote jedného mesiaca od jej doručenia.
20. K zániku poistenia v zmysle ustanovenia § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka je teda nevyhnutné, aby výzva spĺňala atribúty kvalifikovanej výzvy na zaplatenie, čo znamená, že musí nevyhnutne obsahovať upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené v lehote jedného mesiaca od jej doručenia.
21. V danom prípade z obsahu listu žalobcu zo dňa 9.2.2015 vyplýva, že ide o výzvu na zaplatenie dlhu, ktorá obsahuje takéto upozornenie. Pripojenou doručenkou žalobca preukázal aj ďalšiu podmienku a to riadne doručenie tejto výzvy žalovanej.
22. Keďže výzva bola žalovanej doručená dňa 16.2.2015 a žalovaná ani do jedného mesiaca dlžné poistné nezaplatila, dňom 16.3.2015 nastali účinky, predpokladané ustanovením § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka a teda, došlo k zániku poistenia.
23. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o zániku poistenia, vychádzajúc z ust. § 803 ods.1 Občianskeho zákonníka potom súd zároveň konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie poistného za obdobie od 8.11.2014 až do zániku poistenia, t.j. do 16.3.2015, čo predstavuje 4 platby mesačného poistného za obdobie od 8.11.2014 do 8.12.2014, od 8.12.2014 do 8.1.2015, od 8.1.2015 do 8.2.2015 a od 8.2.2015 do 8.3.2015 spolu vo výške 45,36 EUR (t.j. 4 krát 11,34 EUR), ako aj alikvotnej časti mesačného poistného za obdobie od 8.3.2015 do 16.3.2015, vo výške 5,02 EUR, t.j. spolu za celé obdobie vo výške 50,38 EUR.
24. Žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu, že poistné neuhradila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 50,38 EUR.
25. Žalobca sa okrem istiny domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu.
29. Súd konštatoval, že žalobcovi patria aj úroky z omeškania, pretože žalovaná nesplnila svoj dlh riadne a včas a preto sa dostala do omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka). Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Z obsahu poistnej zmluvy nepochybne vyplýva, že bežné poistné vo výške 11,34 EUR bola žalovaná povinná zaplatiť vždy k 8.dňu príslušného mesiaca. Poistné za predposledné obdobie trvania poistenia od 8.2.2015 do 8.3.2015 bolo splatné dňa 8.2.2015 a alikvotné poistné za posledné obdobie od 8.3.2015 do 16.3.2015 bolo splatné dňa 8.3.2015. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 17.3.2015, preto súd žalobe vyhovel.
30. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5,05 % ročne.
31. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech. Súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).