Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-104-2017.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Csp/104/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: H. G., F.. XX.XX.XXXX, T. F.. J. XX/XX, XXX XX T., o zaplatenie sumy 1.088,54 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., sa svojou žalobou podanou na súde dňa 25.05.2017 domáhal , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.088,54 € spolu s prísl. a k náhrade trov konania. Uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 08.01.2014 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 € a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20 €. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.4.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.3.2017 obsahujúcim súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.088,54 €. Lehota splatnosti bola určená dňom 15.04.2017.
2. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že uzatvoril zmluvu s VÚB, a.s. a bol mu poskytnutý úverový rámec 600 €. Úver prestal splácať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., výpisom z Pôžičkovej karty Slovenská požičovňa, Oznámením o postúpení pohľadávky, Rámcovou Zmluvou o postúpení pohľadávok, špecifikáciou žalovanej sumy, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Cenníkom VÚB, a.s. a zistil tento skutkový stav veci:
4. Žalovaný podpísal dňa 2.1.2014 Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty, č. XXXXXXXX, ktorú dňa 8.1.2014 podpísal zástupca VÚB, a.s.. V žiadosti bolo uvedené, že prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. V Zmluve bol uvedený predschválený úverový rámec 600 €, štandardná mesačná splátka 20 € a
štandardná úroková sadzba 1,9% p.m./22,80% p.a.. V článku V., bod 2 Zmluvy bolo uvedené, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci.
5. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2017 Consumer Finance Holding, a.s. ako správca pohľadávok spoločnosti VÚB, a.s. oznámil žalovanému, že spoločnosť VÚB, a.s. k 19.6.2017 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. 44975416, vo výške 1.131,95 € na spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
6. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok VÚB, a.s. na žalobcu.
7. Súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby zaslal súdu dôkaz svedčiaci o tom, že VÚB, a.s. vyzvala žalovaného pred postúpením pohľadávky na žalobcu na plnenie a doložil dôkaz, či výzva bola žalovanému doručená.
8. Podľa § 1 ods. 1,2, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
11. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. V predmetnom konaní súd najskôr skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu a či teda žalobca je nositeľom práv pôvodného veriteľa a či si na základe toho môže vo vzťahu k žalovanému tieto práva uplatňovať v súdnom konaní. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., uzatvorila so žalovaným dňa 08.01.2014 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca 600 €. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2016 Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila svoje pohľadávky na žalobcu. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla Všeobecná úverová banka, a.s. postúpiť peňažný záväzok, s ktorým bol žalovaný dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta, ak bola bankou písomne vyzvaná na úhradu záväzku. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013). Súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom o tom, že pred postúpením pohľadávky zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu, Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným bol žalovaný skutočne písomne vyzvaný na splnenie peňažného záväzku v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a to i napriek tomu, že súd žalobcu na preukázanie splnenia tejto povinnosti písomne vyzval. Súd má za to, že neboli splnené zákonné náležitosti ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spočívajúce v zaslaní výzvy žalovanému a teda Všeobecná úverová banka, a.s. nemohla platne postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu a žalobca ako subjekt, na ktorého neprešlo právo právneho predchodcu z pohľadávky si toto právo nemôže uplatňovať, keďže nie je na to aktívne vecne legitimovaný. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku, zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatná podľa §39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
15. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalobcu uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd žalobu voči žalovanej zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd vrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko bol v konaní úspešný žalovaný, má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.