Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/10/2018

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: B. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXXX/XXX, S., zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, 2. PALIFOR SLOVAQUIE, s.r.o., so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 36 287 679, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 8300045695 z 01.02.2012 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 z 01.02.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 8300045695 z 01.02.2012 vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 7 Csp/10/2018.

Zamestnávateľ žalobcu j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 8300045695 z 01.02.2012 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 z 01.02.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2.rade z a m i e t a.

Toto neodkladné opatrenie b u d e trvať až do právoplatného skončenia konania o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 7Csp/10/2018.

Žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný v 1.rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 8300045695 z 01.02.2012 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 z 01.02.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, ako aj náhrady trov konania.

2. Zároveň sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému v 1.rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 8300045695 z 01.02.2012 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 z 01.02.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 8300045695 z 01.02.2012 a voči žalovanému v 2.rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 8300045695 z 01.02.2012 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 z 01.02.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným v 1.rade chcel uzatvoriť úverové zmluvy, pričom žalovaný v 1.rade mu predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol poskytnutý úver, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 zo dňa 01.02.2012. Až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 30.11.2017, ktorá bola jeho zamestnávateľovi doručená, sa dozvedel, že podpísal aj Dohodu. Dohoda umožňuje žalovanému v 1.rade, aby od neho vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodu mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Žalovaný v 1.rade požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2.rade, ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Žalovaný v 2.rade, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1.rade ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy, preukazuje listom z 30.11.2017 a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou. Jeho zamestnávateľ mu vykonal už aj zrážky zo mzdy pre žalovaného v 1.rade a to v mesiaci november 2017 a december 2017. Medzi listinami, ktoré mu žalovaný v 1.rade predložil pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 z 01.02.2012 je aj Dohoda o poskytovaní služieb, ktorá obsahuje v bode 8.-8.1.ustanovenie o poplatku za odklad splátok. ako spotrebiteľ takúto službu nevyužil a napriek tomu ju musel zaplatiť. Dohoda o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná ( § 53 ods. 2 a jeho zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným v 1.rade kvôli nej. Obsah dohody spočíva v tom, že má platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný v 1.rade získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu neposkytol. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj keby dohoda, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1.rade bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1.rade chce získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná a nezohľadňuje absenciu povinných náležitosti úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným v 1. a 2.rade uložené neodkladné opatrenie, zdržať sa použitia Dohody. Obava, že žalovaný v 1.rade zasiahne do jeho majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2.rade, o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy navrhol, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. V súdnej veci je podľa jeho názoru dôvodné dočasné opatrenie aj voči jeho zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade. Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenie len strane konania. Vzhľadom na túto skutočnosť označil svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2.rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Na podporu svojho návrhu poukázal na predbežné opatrenia, týkajúce sa žalovaného v 1.rade vydané viacerými súdmi, medzi inými napr. OS Bardejov, sp.zn. 3C/381/2015 z 28.09.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením KS v Prešove, sp.zn. 5Co/420/2015 zo 17.12.2015, OS Prešov, sp.zn. 15C/505/2015 z 29.12.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Prešov, sp.zn. 7Co/60/2016 z 27.04.2016 a iné.

4. Spolu so žalobou žalobca súdu predložil aj dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8300045695 zo dňa 08.02.2012, z kópie ktorej napriek jej zlému vyhotoveniu je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi stranami sporu v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300045695.

5. Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 30.11.2017 adresovaným spoločnosti PALIFOR SLOVAQUIE, s.r.o., túto ako zamestnávateľa žalobcu požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka ( žalobcu), s ktorým v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že predmetnou Dohodou sa dlžník ( žalobca) zaviazal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300045695. V zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný v 1.rade domáhal uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v celkovej výške 2512,49 eur k 30.11.2017, vykonávaním zrážok zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka na účet veriteľa.

6. Z potvrdenia vystaveného žalovaným v 2.rade dňa 19.01.2018 vyplýva, že žalobca má vykonávané zrážky zo mzdy na pôžičky vedené v PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a to na VS: 8300045696 -11/2017 vo výške 80,37 eur, 12/2017 vo výške 80,37 eur a na VS: 8300045695 - 11/2017 vo výške 80,37 eur a 12/2017 vo výške 80,37 eur.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Z ust. § 325 ods. 1 vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 prvá veta).

14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. V zmysle § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

18. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ( čl. 2 ods. 1 .

19. V zmysle čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

20. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

21. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

22. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

23. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to v prípade aj je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok ( prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčení. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť ( naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. veľkými obtiažami. Zároveň súd musí zvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav ( novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

24. Žalobca sa vo veci samej domáha, aby sa žalovaný v 1.rade zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8300045695 z 01.02.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade. Žalobu odôvodnil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a umožňuje žalovanému v 1.rade získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná a nezohľadňuje absenciu povinných náležitosti úverovej zmluvy.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

26. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej žalobca spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy.

27. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1.rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

28. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil predložením Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 08.02.2012, existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 1.rade, keď z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300045695, ako aj to, že žalovaný v 1.rade predložil písomnú výzvu žalovanému v 2.rade - zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300045695 a to až do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 2512,49 eur.

29. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.

30. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1.rade (žalovaný v 1.rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu.

31. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami.

32. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1.rade zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy, vyhovel.

33. Súčasne súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej aj zamestnávateľovi žalobcu, nakoľko súd má za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok pritom súd neuložil konkrétnej spoločnosti ako to navrhoval žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú spoločnosť pre účely neodkladného opatrenia označil za žalovaného v 2.rade, ale všeobecne zamestnávateľovi žalobcu, teda akémukoľvek subjektu, ktorý bude zamestnávateľom žalobcu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keďže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, resp. právo z nej by mohlo byť v budúcnosti žalovaným v 1.rade uplatnené aj voči ďalším zamestnávateľom žalobcu a nariadenie neodkladného opatrenia voči konkrétnej spoločnosti, by v prípade zmeny zamestnávateľa žalobcu, stratilo svoje opodstatnenie.

34. Súd má za to, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nesprávne označil zamestnávateľa žalobcu ako žalovaného v 2.rade, ktorý nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, ale mal by vystupovať ako tretia osoba. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Účastníkmi úverovej zmluvy a zároveň dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je podkladom pre vykonávanie zrážok zo mzdy, sú len žalobca a žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalobcu len vykonáva svoju povinnosť realizovať zrážky zo mzdy žalobcu, ktorá mu vyplýva z ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd nepovažuje za správne stavať zamestnávateľa dlžníka do pozície strany sporu, pokiaľ zamestnávateľ neporušil žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť a nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu vzniknutého len medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1.rade ako veriteľom. Svoje práva veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy vykonáva len žalovaný v 1. rade, pričom výkonom týchto jeho práv môže dôjsť k zásahu do majetku žalobcu. Ak by si žalovaný v 1. rade svoje oprávnenie z Dohody o zrážkach zo mzdy neuplatnil, k zrážkam zo mzdy žalobcu by nedošlo, zamestnávateľ žalobcu si len plnil svoju zákonnú povinnosť na žiadosť žalovaného v 1. rade. To, že žalovaný v 1. rade svoje práva veriteľa vykonáva neoprávnene a domáha sa plnení, na ktoré nemá zákonný nárok, je dôvodom na úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade ako účastníkmi úverovej zmluvy a zároveň dohody o zrážkach zo mzdy. Súd má za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal zamestnávateľ žalobcu v pozícii žalovaného v 2.rade v prípade nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda úspechu žalobcu, znášať následky konania tretej osoby v podobe účasti na tomto konaní a náhrade trov konania. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

35. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobca v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osobe, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade nevykonávania zrážok na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá bola zamestnávateľovi žalobcu už predložená spolu so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, sa platiteľ mzdy vystavuje nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá vznikne veriteľovi odmietnutím vykonávania zrážok na základe predmetnej dohody.

36. Súd pritom poukazuje aj na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v uznesení zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 21Co/78/2017: „Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi stranami sporu a treťou osobou, t. j. uloženie povinnosti inej osobe, než strane sporu, v danom prípade zamestnávateľovi žalobcu, pretože pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu práva zo spornej Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia veci samej, za stavu, že už žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy, by bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcovi zdržať sa vykonávania zrážok, bolo neodkladné opatrenie nezrealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie.“

37. Konanie medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade sa vydaním neodkladného opatrenia končí a preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2.rade zamietol, vznikol žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaný v 2.rade doposiaľ žiadne svoje práva v konaní nebránil teda ani žiadne s tým súvisiace výdavky potrebné sa účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobcovi mu nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania nepriznal

38. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1.rade bude v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 354 rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.