Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-1-2018.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. E., H.. X.X.XXXX, bytom u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky P.. Z. K., H.. XX.X.XXXX, C. M. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov a otca C.. B. E.E., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX F. S. R. XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, advokátom so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, v konaní o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/435/2016 - 45 zo dňa 20.9.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil rodičom mal. dieťaťa výchovné opatrenie v zmysle § 37 zák.č. 36/2005 o rodine, a to povinnosť zúčastňovať sa terapie na referáte poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, stretávania sa otca s mal. dcérou na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 30Em 1/2016 o výkon rozhodnutia mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P 192/2013 z dňa 17.7.2015 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá N. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné vo výške 80,- eur mesačne a bol podrobne upravený styk otca s maloletou dcérou postupne najprv v prítomnosti matky, následne po uplynutí piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku bez prítomnosti matky. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi maloletej je v súčasnosti konfliktná, plná vzájomných osočovaní a urážok, resp. ich komunikácia je nulová. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že styk maloletej dcéry s otcom neprebieha. Pred súdom vyhlásila, že sa bude snažiť o to, aby sa dcéra s otcom stretávala. Ona sama s uložením výchovného opatrenia súhlasí, bude navštevovať referát poradensko psychologických služieb. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že je tiež ochotný navštevovať referát poradensko psycholgických služieb. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie uložil rodičom maloletého dieťaťa v zmysle § 37 zákona o rodine a to povinnosti zúčastňovať sa na referáte poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov terapie za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadom stretávania sa otca s maloletým dieťaťom na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka osobne aj prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní okrem iného poukázala na to, že to bola práve ona, kto sa iniciatívne pokúšal skontaktovať sa s kolíznym opatrovníkom. Ďalej uviedla, že z jej strany nedochádza ku žiadnym konfliktom s otcom maloletej. Otec maloletej o ňu 5 rokov neprejavuje záujem. Podľa názoru matky uloženie výchovného opatrenia nie je účelné. Otec sa s dcérou nestretáva, posledné stretnutie bolo v roku XXXX po ostatnom pojednávaní, svedčí o tom, aký záujem má otec o dcéru. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania, vrátane odvolacieho.
3. Otec maloletej ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné.
5. Odvolací súd, vychádzajúc z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na matkou uvádzané odvolacie dôvody, a to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
6. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, dodáva:
8. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
9. Maloletá N. má právo na zachovanie vzťahu k otcovi, no na realizáciu styku otca s maloletou má značný negatívny dopad najmä konfliktný vzťah rodičov maloletej a ich nedostatočná komunikácia. Na zachovanie, resp. vybudovanie vzťahu medzi maloletou N. a jej otcom je nevyhnutné v prvom rade zlepšiť vzťahy a komunikáciu medzi rodičmi. Rodičia maloletej spolu nevedia riadne komunikovať, preto je na zlepšenie ich vzájomnej komunikácie potrebná intervencia tretej osoby.
10. Pri rozhodovaní o uložení výchovného opatrenia odvolací súd v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa bral do úvahy nielen záujem rodičov, ale najmä záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko. Tento nadradený záujem maloletej nie je ovplyvnený ani tým, že rodičia sa na usporiadaní vzťahov v otázke
styku s maloletou doposiaľ nedohodli a nie sú schopní ani tieto vzájomné vzťahy žiadnym spôsobom usporiadať.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia maloletej nežijú spolu, nie sú schopní spolu riadne komunikovať, a kvôli styku otca s maloletou medzi nimi dochádza ku konfliktom, čoho svedkom je aj maloleté dieťa (na stretnutia je opakovane privolávaná polícia). Táto situácia nie je v najlepšom záujme maloletej a nie je možné ju žiadnym spôsobom akceptovať, aj keď, ako vyplýva zo spisu, má maloletá momentálne voči otcovi skôr odmietavý postoj.
12. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že nie nepodstatnú úlohu pri realizácii styku maloletej s otcom má aj matka ako druhý rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Je potrebné, aby so zreteľom na postoj maloletej, boli zo strany matky vytvárané priaznivé podmienky na realizáciu styku a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k otcovi ako rodičovi. Ide o tzv. psychologickú prípravu dieťaťa na styk s otcom a prípravu na to, aby dieťa účasť na styku nepovažovalo za traumu, prípadne aby sa z pozitívnych emócií pri styku s otcom nedostalo k pocitom viny vo vzťahu k matke.
13. To, že rodičia spolu nie sú schopní komunikovať, resp. participovať na styku, nesvedčí o ich vyspelosti a o ich úprimnej snahe na riešení tejto situácie, o ich snahe o najlepší záujem maloletej. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že svojim negatívnym postojom voči sebe navzájom ubližujú v prvom rade maloletej.
14. K odvolacím argumentom matky spočívajúcich v tom, že na pojednávaní dňa 20.9.2017 nebol prítomný A.. R., a že v odôvodnení rozhodnutia je nesúlad v dátumoch odvolací súd poznamenáva, že nejde o skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, prípadne ktoré by predstavovali procesnú vadu, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Náprava nesúladu v dátume („...v písomne podanej správe zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že u matky maloletej bolo dňa XX.XX.XXXX vykonané sociálne šetrenie...“) sa dá napraviť vydaním opravného uznesenia.
15. Ani ďalšie odvolacie námietky matky nemôžu privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku.
16. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe podrobenia sa odbornému poradenstvu zo strany rodičov maloletej, preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.