Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/55/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému A. O., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom O. č. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.02.2017, sp.zn. 2T/5/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. marca 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.02.2017, sp.zn. 2T/5/2015 bol obžalovaný A. O. pod bodom I. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 24.06.2014 v bližšie nezistenom čase v popoludňajších hodinách v Novom Meste nad Váhom v parku pri bývalom židovskom cintoríne bližšie nezisteným spôsobom sa zmocnil mobilného telefónu značky Samsung Galaxy S4 Mini patriaceho maloletej N.Š., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúcej sa v tom čase v uvedenom parku, čím poškodenej spôsobil škodu vo výške najmenej 300,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods.1 Trestného zákona podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na 1 (jeden) rok.

Výrokom pod bodom II. rozsudku bol A. O. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv504/14/3304 zo dňa 08.01.2015, doručenej súdu dňa 12.01.2015, kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 24.06.2014 v bližšie nezistenom čase v popoludňajších hodinách v Novom Meste nad Váhom v parku pri bývalom židovskom cintoríne fyzicky napadol maloletú N. Š., nar. XX.XX.XXXX, tak, že najskôr jej dal facku na ľavé líce a neskôr jej vrazil päsťou do pravej časti tváre, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem, po čom poškodenej z kabelky odcudzil finančnú hotovosť v sume 10,- Eur, v dôsledku čoho poškodená utrpela zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, s prejavmi vegetatívnej symptomatológie a krvný výron asi 4x3 cm, v oblasti pravého líca, možný ľahký otras mozgu, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia do 3 týždňov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka a to proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. Z písomného odôvodnenia odvolania vyplýva, že toto smeruje voči oslobodzujúcej časti rozsudku. Poukázala na to, že maloletá N.Š. nar. X.X.XXXX napriek tomu, že v čase skutku požila alkoholické nápoje a všetky okolnosti si nepamätá, v prípravnom konaní i v konaní pred súdom zotrvala na tom, že obžalovaný ju udrel na pravé líce. Keď sa po údere prebrala, mala bolesti na pravom líci. Okolnosť úderu obžalovaným na poškodenej pravú stranu tváre potvrdila i svedkyňa F. Z., ktorá uviedla, že obžalovaný jej vzal tašku a dal jej facku. Svedkovia O. S., O. Q., P. B., K. G., ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní síce vypovedali, že buď maloletá N.Š. bola opitá a padala na zem alebo si dávala facky, no v tej súvislosti prokurátorka poukázala na odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia MUDr. Q. V., ktorý konštatoval, že zranenie poškodenej vzniklo priamym mechanizmom - priamym pôsobením tvrdého, tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta kde vznikli známky zranenia a z medicínskeho a súdno-znaleckého hľadiska považuje za veľmi nepravdepodobné, aby si vyššie popisované zranenie spôsobila poškodená sama - sebapoškodzovaním. Znalec sa súčasne vyjadril, že je i málo pravdepodobný i vznik zranenia pri páde na zem. S poukazom na uvedené závery odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva, ktorý konštatoval za málo pravdepodobný vznik zranenia pádom, ako aj za veľmi nepravdepodobné, aby si zranenie poškodená spôsobila sama - sebapoškodzovaním, tak ako uvádzali svedkovia vypočutí v predmetnej veci, je prokurátorka názoru, že práve obžalovaný spôsobil uvedené zranenie poškodenej N. Š. a to úderom päsťou do pravej časti tváre, v dôsledku čoho táto utrpela zranenie vyžadujúce si dobu liečenia 3 týždne. Obžalovaný tým naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže k útoku obžalovaného na poškodenú došlo v parku v Novom Meste nad Váhom, teda na mieste verejnosti prístupnom. Navrhla preto, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 2T/5/2015 zo dňa 8.2.2017 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania, navrhla tomuto vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že vytýka súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku pod bodom II. rozsudku nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. ustálenie skutkového stavu, poukazujúc na výpovede maloletej poškodenej, svedkyne F. Z. a odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia MUDr. Q. V. k vzniknutému zraneniu poškodenej, ktoré podľa názoru prokurátora preukazujú, že sa stal skutok i v časti, z ktorej ho súd nesprávne oslobodil a spáchal ho obžalovaný. K tomu odvolací súd uvádza, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom než súd prvého stupňa, ktorý vykonal všetky navrhnuté a potrebné dôkazy a vyhodnotil ich jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V danom prípade súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne konštatoval jednotlivé výpovede a listinné dôkazy a na základe ich vyhodnotenia tak jednotlivo, ako aj v súhrne dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že i táto časť skutku, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, sa stala, pričom okresný súd svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr.por. Krajský súd v súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora považuje za nutné zvýrazniť, že dokazovaním nebol preukázaný úder obžalovaného päsťou na tvár poškodenej. Z výpovede samotnej poškodenej pred súdom vyplýva, že obžalovaný jej mal dať len jednu facku, čo potvrdila i svedkyňa Z., po ktorej si poškodená podľa vlastného vyjadrenia sadla na lavičku. Pokiaľ sa týka vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia MUDr. Q. V., ten síce k vzniknutému zraneniu

poškodenej uviedol, že považuje za veľmi nepravdepodobné, aby si vyššie popisované zranenie spôsobila poškodená sama - sebapoškodzovaním a za málo pravdepodobný považuje i vznik zranenia pri páde na zem, no z uvedeného súčasne vyplýva, že takúto možnosť úplne nevylúčil. V tej súvislosti je potom výrazná pochybnosť, či poškodená utrpela v dôsledku jednej facky obžalovaného také zranenia ako sú popísané v obžalobe a najmä otras mozgu, od ktorého zranenia sa odvíjala i doba liečenia. Pritom otras mozgu u poškodenej, resp. pre takúto diagnózu, ako uviedol znalec, je možné stanoviť len na základe anamnestických údajov. V danom prípade však i znalec uviedol, že takéto zistené údaje môžu byť aj prejavom nadmerného užívania alkoholu poškodenou. Napokon je potrebné poukázať na to, že aj v skutkovej vete obžaloby nie je uvádzané, že by poškodená utrpela otras mozgu, ale je uvedené slovo „mohla,“ teda išlo len o podozrenie, ktoré však dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané. Samotná facka potom podľa názoru i odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 10 ods.2 Tr.zák. nie je trestným činom. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať z hľadiska dôvodov podaného odvolania prokurátorom, pričom aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru o vine obžalovaného zo spáchania časti skutku, spod ktorého bol súdom prvého stupňa oslobodený, pričom pre uznanie viny musí mať bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, preto súd v tejto časti v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ spod obžaloby obžalovaného oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Vzhľadom na tento oslobodzujúci výrok je v súlade so zákonom tiež výrok, ktorým bola podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Napokon čo sa týka výroku o vine pod bodom I. rozsudku, tento odvolaním napadnutý nebol, odvolací súd vo vzťahu k tejto časti rozsudku nezistil žiadne pochybenie, pre ktoré by bolo nutné ho rušiť, alebo meniť. Preskúmajúc i výrok o treste zistil, že uložený trest je zákonný, primeraný a zodpovedá všetkým kritériám na ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.