Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-338-2015.pdf
PDF · 164.45 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/338/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobcu: N. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, G., št. príslušnosť V. P. zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina proti žalovanej: S.. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, G., št. príslušnosť SR, zastúpenej JUDr. Martou Heidingerovou, advokátkou so sídlom Vysoká 32, Bratislava, o zaplatenie 7.000 euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.04.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 7.000 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počnúc dňom 25.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Skutkovým základom žaloby bolo, že v apríli 2013 odovzdal žalobca žalovanej platobnú kartu za účelom vyberania výživného pre maloletú dcéru žalobcu, ktoré mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 38P/22/2013 zo dňa 09.04.2013 vo výške 500 € mesačne. Žalovaná použila platobnú kartu na výber výživného trikrát, ktorá skutočnosť vyplýva z priloženého výpisu z účtu a z výpovede žalovanej zo dňa 07.07.2014, v rámci trestného konania vedeného na OR PZ BA III. pod spis. zn. ORP-152/NMV-B3-2014. Žalobca uviedol, že žalovaná v rozpore s vyššie uvedeným účelom a bez právneho dôvodu vybrala v období od 08.05. do 18.05.2013 z účtu žalobcu sumu v celkovej výške 7.000 euro, čím sa žalovaná bezdôvodne obohatila a preto žalobca žiadal, aby ju súd zaviazal na zaplatenie predmetnej čiastky 7.000 euro, spolu s úrokom z omeškania od 25.apríla 2015, bez bližšieho zdôvodnenia.
3. Právne žalobca odôvodnil žalobu ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka.
4. Súd za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok v platnom znení účinný do 30.06.2016, ďalej len „O.s.p.“) vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu sp. zn. 16C/338/2015-15 zo dňa 20.07.2015, voči ktorému žalovaná podala dňa 02.09.2015, včas odpor s vecným odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. O.s.p. zrušil.
5. V odpore žalovaná namietala dôvodnosť žalovaného nároku, namietala tvrdenia žalobcu ako nepravdivé a konanie žalobcu ako účelovo vymyslené. Uviedla, že jej žalobca dal bankomatovú kartu spolu s PIN kódom z dôvodu, že karta mala slúžiť na vyberanie sumy výživného na maloletú dcéru
žalobcu O., ktorá jej bola zverená súdom do výchovy a opatery a žalobca mal podľa rozhodnutia súdu na výživu maloletej O. prispievať sumou 500 € mesačne k rukám žalovanej, navyše žalobca jej aj dlhoval peniaze, ktoré od neho žiadala vrátiť. Poukázala na to, že o všetkých výberoch z účtu bol žalobca informovaný priamo žalovanou a taktiež SMS správou, ktorú zasielala banka. Táto skutočnosť bola preverovaná aj v uvedenom trestnom konaní (č. ORP-152/NMV-B3-2014), vedenom na základe trestného oznámenia žalobcu podaného na žalovanú, ktoré bolo ako nedôvodné zastavené. Práve z dôvodu, že žalobca žalovanej doposiaľ dlhuje peniaze a aj na výživnom voči maloletej O., pretože si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, celkovo sumu 6000 €, považuje celé konanie za účelové a vymyslené.
6. Podľa § 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Súd vec prejednal, pričom vypočul právnych zástupcov strán a vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne S.. F. S.-J., oboznámením s podstatným obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava III., sp.zn. 19C/339/2015, sp.zn. 37P/118/2013, sp.zn. 38P/22/2013, sp.zn. 38P/144/2013, sp.zn. 51P/103/2013 a trestného vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava III. ČVS: ORP-152/NMV- B3-14, predloženými listinnými dôkazmi: Odpoveďou N. N. z 05.02.2014, a.s. na žiadosť OR PZ v Bratislave, výzvou právneho zástupcu žalobcu z 24.04.2015, uznesením o vyporiadaní dedičstva zo dňa 14.03.2017, č.k. 31D/682/2012-268, prehlásením žalobcu zo dňa 21.12.2012, na základe ktorého mal zistený skutkový stav za dostatočný pre posúdenie danej veci.
9. Právny zástupca žalobcu (za neho ustanovená advokátka) vo svojej výpovedi zotrvala na okolnostiach tak, ako boli popísané v žalobe a zdôraznila, že žalovaná bez právneho dôvodu vybrala z účtu žalobcu prostredníctvom platobnej karty v období od 08.05.2013 do 13.05.2013 spolu sumu 7.000 euro, čím sa bezdôvodne obohatila a preto je povinná žalovanú čiastku žalobcovi vrátiť. Poukazovala na to, že v danej súvislosti bolo vedené aj trestné konanie (ČVS-ORP-152/MNV-B3-2014), v rámci ktorého bola vypočutá žalovaná pred vyšetrovateľom, kde dňa 07.07.2014 zápisnične uviedla, že 08.04.2013 obdržala od žalobcu platobnú kartu za účelom výberu výživného na maloletú vnučku a vybrala 3 x 500 euro. Tieto výbery sú predmetom iného súdneho konania, vedeného na OS Bratislava III. pod sp. zn. 19C/339/2015, pričom by malo ísť o výbery na výživné za máj až júl 2013. Ďalšie výbery z tej istej platobnej karty, ktoré žalovaná vykonala následne a to 4 x v sume 1.500 euro a 1 x v sume 1.000 euro a sú predmetom tohto sporu, boli preto bez právneho dôvodu. Uvedené je preukázateľné z predloženého výpisu z účtu žalovaného a je nesporné, že žalovaná v danom čase disponovala konkrétnou platobnou kartou, z ktorej boli vykonané výbery. Tvrdenie žalovanej, že sa jednalo o peniaze na výživné pre mal. dcéru žalobcu namietala ako nepravdivé, dôvodiac tým, že výživné bolo určené sumou 500 euro mesačne a je dostatočné aj na úhradu nákladov spojených so sťahovaním mimo Slovenska, a preto si žalovaná nemohla sama zvýšiť túto sumu až na 1.500 euro. Advokátka žalobcu zdôrazňovala, že predmetné sumy nesúvisia so súdom určeným výživným, pričom žalobca neuzavrel so žalovanou žiadnu dohodu o tom, že môže vyberať prostredníctvom zverenej karty ďalšie sumy. Preto poukazovala na zjavný rozpor v tvrdeniach, keď žalovaná sa jednak bráni tým, že sporné výbery z platobnej karty v období od 08.05.2013 do 13.05.2013 spolu sumu 7.000 euro mali slúžiť na vrátenie dlžnej čiastky a jednak mali slúžiť na vyberanie výživného na mal. O.. Rovnako namietla, že by žalobca dostával SMS správy o jednotlivých výberoch. Ďalej advokátka žalobcu argumentovala tým, že v októbri 2013 žalovaná podala na žalobcu trestné oznámenie za neplatenie výživného a skutočnosť, že žalovaná nebola oprávnená vyberať z karty viac ako 500 euro na výživné, potvrdzuje práve vyjadrenie samotnej žalovanej pred vyšetrovateľom v tomto trestnom konaní, zo dňa 07.07.2014. Ďalej advokátka žalobcu namietala vyjadrenie žalovanej v iných konaniach, že pri výbere z karty nevedela o výške výživného, nakoľko rozhodnutie o výške
výživného bolo právoplatné dňa 02.05.2013, tzn. ešte pred výbermi z karty, navyše žalovaná bola aj prítomná na pojednávaní, na ktorom bolo o výške výživného rozhodnuté a aj sa vzdala podania odvolania. Ako nepravdivé ďalej označila aj tvrdenia ohľadom pôžičky 45.000 euro žalobcu od žalovanej, ktorá mala byť zahrnutá aj v dedičskom konaní po zosnulej dcére žalovanej (manželke žalobcu) s tým, že žiaden dôkaz o tejto pôžičke žalovaná nepredložila, nevyplýva ani z uznesenia o vyporiadaní dedičstva zo dňa 14.03.2017, č. 31D/682/2012-268. Pritom advokátka žalobcu poukazovala na to, že pôžička 45.000 euro zo strany žalovanej nebola daná iba žalobcovi, ale aj jej zosnulej dcére (ako manželke žalobcu) a z výpovedi žalovanej dňa 07.07.2014 pred vyšetrovateľom vyplývalo, že žalobca žalovanej vrátil sumu 22.000 euro. V súvislosti s námietkou premlčania advokátka žalobcu poukazovala na spomínané obdobné konanie vedené na OS Bratislava III. pod sp. zn. 19C/339/2015, kde bolo medzičasom rozhodované o tejto námietke tak, že súd na ňu neprihliadol, nakoľko subjektívna lehota na podanie žaloby neprešla, keď súd ustálil, že prvý krát kedy sa žalobca dozvedel o výberoch bolo z oznámenia vyšetrovateľa v trestnej veci neplatenia výživného dňa 07.11.2013, kedy vyšetrovateľ oznámil žalobcovi, že má zameškané výživné v sume 3.500 euro a kedy žalobca prevzal výzvu na zaplatenie dlžného výživného, na základe ktorej, žalobca sumu 3.500 euro uhradil. K okolnosti, či žalobca riadne platí výživné a či má nejaké zameškané výživné sa jeho advokátka vyjadriť nevedela.
10. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, namietajúc premlčanie žalovaného nároku a opísané skutkové okolnosti ako nepravdivé. Ako nepravdivé označila predovšetkým tvrdenia advokátky žalobcu, že žalovaná vyberala peniaze z účtu žalobcu bez právneho dôvodu. Uviedla, že sám žalobca jej poskytol platobnú kartu aj s PIN kódom práve za účelom výberu finančných prostriedkov na zabezpečenie starostlivosti o mal. dcéru žalobcu, ktorá je zároveň vnučkou žalovanej po jej zosnulej dcére E. S.. Žalovaná bola v kontakte so žalobcom, vždy s ním telefonicky konzultovala otázky starostlivosti o mal. dcéru a žalobca vedel o výberoch a ich účele, navyše mu vždy prišla SMS správa. Práve žalobca po smrti manželky a dcéry žalovanej, s ktorou mal maloletú, v tom čase 8 ročnú dcéru O., sám žiadal žalovanú a to aj pred svedkami, aby sa o mal. O. postarala, pretože on sám nedokázal zabezpečiť potrebnú starostlivosť. Tiež súhlasil s tým, aby mal. O. žalovaná zobrala do P., kde má rodinu a kde býva. Na základe toho bola maloletá O. súdom zverená do starostlivosti žalovanej - jej starej matky, rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III., vo veci sp. zn. 38P/22/2013, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 02.05.2013 s tým, že stanovil výživné 500 euro mesačne od 01.04.2013 a ako platobné miesto k rukám žalovanej. Žalovaná odišla s vnučkou O. do P. v júni 2013 a práve na výdavky súvisiace s presťahovaním a zabezpečením potrebných vecí, zariadenie detskej izby a podobne, vyberala žalovaná peňažné prostriedky z platobnej karty žalobcu, ktorú jej za týmto účelom poskytol, pričom so žalobcom bola v telefonickom kontakte a o výberoch vedel. Uviedla, že k výberom dochádzalo aj pred rozhodnutím súdu o výživnom v čase, kedy výška výživného ešte nebola známa a to na základe dohody so žalobcom, že môže vyberať kartou z účtu prostriedky na starostlivosť o mal. O., pretože žalobca chcel, aby sa žalovaná o ňu riadne postarala, čo prehlasoval verejne aj pred svedkami. Preto namietala ako nepravdivé tvrdenie advokátky žalobcu o tom, že žalobca nesúhlasil s vycestovaním mal. dcéry O. so žalovanou do P., nakoľko vedel, že žalovaná trvale žije vo P. kde sa vydala, sám chcel aby tam jeho dcéra žila a žalovaná sa o ňu starala, navyše tvrdil, že aj on sám sa tam časom prisťahuje, aby bol blízko dcéry. Uvedené je zrejmé z originálu prehlásenia žalobcu zo dňa 21.12.2012 o svojom rozhodnutí a súhlase, aby dcéra O. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, tzn. žalovanej z dôvodu, že jeho pracovnú činnosť mu bráni v osobnej starostlivosti o maloletú dcéru. Skutočnosť, že bezprostredne po pohrebe E. S. dňa XX.XX.XXXX, žalobca chcel, aby ich spoločná dcéra, tzn. vnučka žalovanej bola zverená do jej starostlivosti a žalovaná sa starala o jej výchovu a výživu, a to z peňazí, ktorej jej poskytol žalobca jednoznačne vyplývala aj z výpovedi viacerých svedkov vypočutých v trestnom konaní, ako aj to, že žalovanej za tým účelom poskytol platobnú kartu, čo potvrdzuje aj prehlásenie žalobcu z 21.12.2012. Preto advokátka žalovanej opakovane v konaní zdôrazňovala, že žalovaná sporné výbery peňazí v máji 2013, realizovala po dohode so žalobcom, keď mala zvýšené náklady v súvislosti so sťahovaním maloletej do P., žalobca o všetkých výberoch vedel, žalovanú žiadnym spôsobom neobmedzoval, koľko a na aký účel žalovaná žalobcovi oznamovala, navyše mal hlásenia prostredníctvom SMS správ, preto tvrdenie žalobcu, že sa o výberoch dozvedel až z oznámenia vyšetrovateľa namietala ako nepravdivé. Pokiaľ by mal žalobca pochybnosť, že žalovaná bude vyberať z karty sumy mimo ich dohody, tak by jej nezveril platobnú kartu, neumožnil ňou disponovať a mohol ju kedykoľvek zablokovať. Poukázala na to, že žalobca na mal. O. dlhodobo žiadne výživné neplatí a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť a ani iným spôsobom a v súčasnosti dlhuje na výživnom cca 32.000 euro, z ktorého dôvodu bol na neho v rámci trestného prípravného konania vydaný zatykač a žalobca sa dlhodobo, asi 3 roky nenachádza na území Slovenska.
V súvislosti s tým, že žalobca podal návrh na zmenu zverenia, čím advokátka žalobcu preukazovala skutočnosť, že žalobca nechcel aby maloletá O. vycestovala so žalovanou do P. advokátka žalovanej uviedla, že konanie bolo účelové a bolo zastavené pre nedostatok právomoci slovenských súdov konať vo veci, pričom však žalobca vedel, že žalovaná aj maloletá sa dlhodobo zdržiavajú vo P., čím je daná príslušnosť podľa miesta pobytu maloletej. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že je pravdou, že žalobcovi v minulosti poskytla pôžičku 45.000 euro, ktorú doposiaľ nevrátil a je zrejmé, že ich už ani nevráti, keďže nemali spísanú žiadnu zmluvu a avšak žalovaná sporné výbery kartou z účtu nepovažovala za vrátenie tejto pôžičky, ale výlučne za prostriedky na zabezpečenie starostlivosti o mal. dcéru žalobcu O. a skutočnosť, že má voči žalobcovi pohľadávku uviedla len okrajovo, rovnako ako to, že uhrádzala aj všetky náklady za byt, po zosnulej dcére na N. XX v G., v podielovom spoluvlastníctve maloletej O. a žalobcu, ktorý je väčšinovým vlastníkom. Advokátka žalovanej záverom zhrnula, že keďže je nesporné, že kartu aj s PIN kódom odovzdal žalovanej žalobca, nemohlo ísť o krádež karty, pričom žalovaná používala platobnú kartu žalobca na úhradu výživného a na náklady spojené s presťahovaním maloletej O. a tiež aj na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu na N. v G. (platby za elektrinu a pod.) vo vlastníctve žalobcu a maloletej, čo žalobca vedel a nenamietal a preto nemohlo dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Naopak, advokátka žalovanej poukazovala na predložené listiny, výpovede žalobcu a žalovanej v súvisiacich trestných a civilných konaniach (v trestnom koní dňa 20.03.2014,.....), z ktorých vyplývajú rozporuplné vyjadrenia žalobcu ohľadom časového údaju kedy malo prísť k odovzdaniu karty - február, marec, apríl 2013, uvádza rôzna výška sumy, o ktorú sa mala žalovaná obohatiť, (11.000 €, 7.000 €, 8.500 €, 1.500 €) a v rovnaký deň podal žalobca 2 žaloby na rôzne sumy, tvrdil, že žalovaná stále disponuje platobnou kartou, ktorú ešte v júni 2013 nechala v byte na N., atď. Z výpovede žalobcu pritom vyplýva, že bezprostredne po pohrebe manželky v novembri 2012 odišiel zo Slovenska a preto nemohol prispievať na výživu maloletej O. a výživné začal uhrádzať až po právoplatnosti rozsudku o uložení vyživovacej povinnosť žalobcovi (02.05.2013). Preto advokátka žalovanej žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.
11. Svedkyňa S.. F. S. - J., druhá dcéra žalovanej a sestra zosnulej manželky žalobcu, k veci uviedla, že bezprostredne po pohrebe jej sestry E., dňa 16.11.2012 chcel žalobca, aby mal. dcéra O. odišla do P. aj so žalovanou, aby sa o ňu starala s tým, že on si neskôr tiež vybaví trvalý pobyt a odíde za nimi. Povedal, že musí odísť na služobnú cestu a dcére O. dal mobil, ktorým s ňou komunikoval a rovnako telefonicky komunikoval aj so žalovanou. Začiatkom roka 2013, žiadal od svedkyne, aby mu dala občiansky preukaz a technický preukaz od auta, ktoré bolo napísané na zosnulú manželku a chcel auto prepísať na svedkyňu, čo odmietla. Neskôr prišli za ňou do práce kamaráti žalobcu, vzali jej technický preukaz a kľúče od auta a neskôr ich vrátili svedkyni prepísané na žalobcu. V súvislosti s odovzdaním platobnej karty svedkyňa opísala, že večer pred pojednávaním vo veci zverenia maloletej O. do starostlivosti žalovanej, v apríli 2013, doma s matkou (žalovanou) chystali večeru, keď prišiel žalobca s kamarátmi a synovcom, zavolal si žalovanú a svedkyňu do detskej izby, kde bola prítomná aj maloletá O.. Povedal, že si je vedomý, že keď sa bude žalovaná o maloletú O. starať potrebuje peniaze a dal jej v prítomnosti svedkyne platobnú kartu spolu s PIN kódom a povedal jej, aby vyberala potrebné peniaze na vycestovanie do P. a všetky veci, ktoré potrebuje na zabezpečenie a bežnú starostlivosť o maloletú napr. lekárske vyšetrenia, krúžky a pod., má uhrádzať z karty. Túto platobnú kartu, ktorú žalovanej odovzdal, si žalobca niekedy v období medzi aprílom a májom 2013 vzal na jeden, dva dni a potom jej ju opäť vrátil. Svedkyňa ohľadom jednotlivých výberov peňazí z karty uviedla, vždy boli pri výbere prítomné svedkyňa, žalovaná a maloletá O.. Výbery uskutočňovali z bankomatov N. v Auparku, na AS Mlynské Nivy, Námestí SNP a z bankomatu Y. G.. na Račianskej ulici. Vždy chodili vyberať peniaze spolu, pretože boli známymi žalobcu sledované. Žalobcovi o výberoch chodili SMS správy a vždy keď sme vybrali peniaze, žalovanú telefonicky kontaktoval. Svedkyňa to, na aký účel vyberá žalovaná kartou peniaze vedela, nakoľko bola pri tom ako telefonovala žalovaná so žalobcom, vždy ho o všetkom informovala a dohodla sa s ním. Svedkyňa potvrdila, že bola prítomná pri situácii, že žalovaná chcela vybrať jednorazovo 1.500 euro, avšak bankomat jej túto sumu nevydal, preto volala žalobcovi, ktorý jej vysvetlil, že denný limit je 500 € a že má vyberať sumu na 3 krát. Následne, keď žalovaná chcela postupne vybrať ďalšiu sumu, už na karte neboli finančné prostriedky. Okrem toho žalovaná uhrádza od decembra 2012 všetky náklady spojené s bytom na N. v G., ktorý zdedili po smrti dcéry E. S., žalobca a maloletá O.. V byte bývala žalovaná s mal. O. a svedkyňou do júna 2013 a odsťahovala sa z neho po odchode žalovanej a mal. O. koncom júna 2013 do P.. Potvrdila, že žalobca súhlasil s tým, aby dcéra O. odišla do P., pretože o všetkom vedel, bol informovaný, nič sa nerobilo bez jeho vedomia, i keď neskôr podal 16.07.2013 návrh
na zverenie maloletej O. do jeho starostlivosti. Podľa vedomosti svedkyne, žalovaná po odsťahovaní nechala v byte na stole rozsudok o zverení mal. O. do starostlivosti žalovanej a o povinnosti žalobcu platiť výživné, spolu s predmetnou platobnou kartou, pretože na karte neboli žiadne peniaze. Napriek tomu, neskôr keď bola žalovaná s vnučkou O. vo P., žalovaná ukázala svedkyni SMS správu, v ktorej sa žalobca pýtal, prečo z karty nevyberá peniaze. Rovnako svedkyňa vedela o podaní trestného oznámenia žalovanou na žalobcu za neplatenie výživného, pretože žalobca na maloletú výživné riadne neplatil. Posielal síce peniaze na výživné poštou, avšak z neznámych príčin všetky poštové platobné poukazy boli vrátené žalobcovi. Vedela, že žalobca je trestne stíhaný aj v iných veciach, za falšovanie úradných listín, prepisovanie áut.
12. Právna zástupkyňa žalobcu výpoveď svedkyne namietala ako účelovú z dôvodu, že ide o bývalú švagrinú žalobcu po zosnulej sestre a dcéru žalovanej, ohľadom účelu výberu peňazí keď najskôr tvrdila, že peniaze mali slúžiť na zabezpečenie presťahovania maloletej do P. a neskôr tvrdila, že išlo o výživné a náklady na byt na N., pričom tvrdenie, že žalobca súhlasil s presťahovaním mal. dcéry do P. a dohodol so žalovanou, že kartou vyberie peniaze z účtu na úhradu nákladov s tým spojených, nemôže byť pravdivé, čo potvrdzuje skutočnosť, že dňa 16.07.2013 žalobca podal návrh na zmenu zverenia mal. O. (38P/144/2013) do svojej starostlivosti, pretože s jej presťahovaním do P. nesúhlasil.
13. Z odpovede N. N., M..N.. zo dňa 05.02.2014, vydanej na žiadosť OR PZ v Bratislave III (čl. 5, 49 spisu aj čl. 19 vyšetrovacieho spisu ORP-152/NMV-B3-14) a informatívneho výpisu z účtu žalobcu k 30.05.2013 (čl. 141 spisu) mal súd preukázané, že za obdobie od 01.04.2013 do 05.02.2014, boli z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX uskutočnené sporné výbery z bankomatu N. N., M..N.., v dňoch 08.05.2013 v Polus City II, dňa 09.05.2013 na Nám. SNP 15, dňa 11.05. a 12.05,2013 na Mlynské Nivy 3, vždy vo výške 1.500 euro a dňa 13.05.2013 na Nám. SNP 15 vo výške 1.000 euro, tzn. spolu v sume 7000 eur. Okrem toho boli vykonané ďalšie výbery po 500 euro v dňoch 24.04.2013, 18.05.2013 a 19.06.2013, tzn. spolu v sume 1.500 euro, ktoré sú predmetom konania na tunajšom súde po sp. zn. 19C/339/2015 a po tomto dni nebol uskutočnený kartou do 05.02.2014 už žiadny výber.
14. Z prehlásenia žalobcu zo dňa 21.12.2012 (čl. 182 spisu), vlastnoručne podpísaným žalobcom pred notárkou Z.. S. E., J. G., vyplývalo, že žalobca výslovne prehlásil, že súhlasí s tým, aby jeho mal. dcéra O. N., nar. XX.XX.XXXX, bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej starej matke, tzn. žalovanej z dôvodu, že vzhľadom na jeho pracovnú činnosť je nútený ustavične sa zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, čo mu bráni, aby sa riadne staral o výchovu svojej maloletej dcéry.
15. Z výzvy Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, obvodné oddelenia PZ Bratislava Nové Mesto - východ zo dňa 07.11.2013 č. ORP- 1749/NMV-B3-2013, mal súd preukázané, že žalobca si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od apríla 2013 do októbra 2013, vzhľadom k čomu je povinný uhradiť zameškané výživné spolu vo výške 3.500 euro.
16. Z uznesenia o vyporiadaní dedičstva zo dňa 14.03.2017, č.k. 31D/682/2012-268 (čl. 163-166 spisu) mal súd preukázané, že majetok po zosnulej Z.. E. S., K., nadobudli rozhodnutím dedičského súdu žalobca a maloletá O. N., ako zákonný dedičia, vo vzťahu k nehnuteľnostiam (byt v G., N. č. XX) každý v podiele 1 k celku a vo vzťahu k hnuteľným veciam, aktívam a pasívam, každý v podiele 1. Z uznesenia vyplýva, že aktíva - šperky a pasíva - zostatok pôžičky poskytnutej poručiteľke a jej manželovi vo výške 27.000 euro a ďalšie trovy pohrebu vo výške 5.740 euro, súd nezaradil do súpisu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a dedičstva po poručiteľke, nakoľko ich existenciu žalovaná poprela, resp. sa ich existencia v dedičskom konaní dostatočne nepreukázala.
17. Zo spisu OS Bratislava III, sp. zn. 38P/22/2013, mal súd preukázané, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 09.04.2013, sp. zn. 38P/22/2013-34, právoplatným dňa 02.05.2013 rozhodol o zverení maloletej O. N., nar. XX.XX.XXXX, dcéry žalobcu a nebohej dcéry žalovanej Z.. E. S., K.., zosnulej dňa XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti žalovanej (starej matky maloletej) a žalobcovi (otec maloletej), bola zároveň uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 500 eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2013 k rukám žalovanej, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Súd rozhodol na základe návrhu žalovanej zo dňa 05.02.2013 na zverenie svojej vnučky do náhradnej osobnej starostlivosti a o výživnom, s ktorým žalobca v celom rozsahu súhlasil a žiadal mu vyhovieť z dôvodu, že on sám nemôže svojej dcére poskytovať starostlivosť, nakoľko sa pracovne zdržiava v zahraničí a na Slovensko prichádza iba raz do mesiaca na
pár dní aby bol s maloletou . Uviedol, že prispieva na výživu maloletej sumou 500 euro mesačne, je s ňou v telefonickom kontakte a starostlivosť starej matky považuje za vyhovujúcu a v záujem maloletej dcéry.
18. Zo spisov OS Bratislava III, sp. zn. 37P/118/2013 a sp. zn. 31D/682/2012, mal súd preukázané, že v súdnom konaní vo veci schválenia právneho úkonu, súd rozsudkom č.k.37P/118/2013-57 zo dňa 22.10.2013, právoplatným dňa 27.11.2013, schválil právny úkon S.. F. S. ako opatrovníčky maloletej O. N., ktorá v mene maloletej uzatvorila a podpísala dedičskú dohodu so žalobcom, zastúpeným žalovanou na základe plnej moci z 26.11.2012, spísanú do zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave dňa 27.05.2013 v dedičskom konaní po nebohej Z.. E. S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 31D/682/2012, Dnot/76/2012. Zo zápisnice spísanej na NÚ v Bratislave dňa 27.05.2013, 31D/682/2012, Dnot 76/2012 nevyplýva, že by súčasťou súpisu pasív BSM bola pôžička žalovanej. V rámci konania sp. zn. 37P/118/2013 žalobca neskôr namietal uzatvorenie uvedenej dedičskej dohody dňa 27.05.2013, ktorá podľa neho nevyjadruje jeho vôľu na vysporiadanie dedičstva, čo súd neakceptoval keď konštatoval, že právny úkon (dedičská dohoda) je v záujme maloletej O. a žalobca bol v tomto dedičskom konaní riadne zastúpený splnomocnenou fyzickou osobou s riadne overeným podpisom pred notárkou Z.. S. E.. Súčasťou dedičského spisu sp. zn. 31D/682/2012 bolo aj plnomocenstvo (čl. 101), ktorým žalobca dňa 26.11.2012 splnomocnil žalovanú na zastupovanie v celom konaní o dedičstve a to aj v rámci vyporiadania BSM po zomrelej manželke Z.. E. S., K.. a vyjadril výslovný súhlas s tým, aby v jeho mene uzatvorila dohodu o vyporiadaní dedičstva aj keby podľa nej nedostal z dedičstva žiadny podiel, s tým že sa medzi sebou dohodli a ich záujmy nie súd v rozpore. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu dedičského konania dňa 22.10.2013 žalobca plnú moc pre žalovanú odvolal a splnomocnil na zastupovanie Advokátsku kanceláriu Škamla s.r.o., súd uznesením zo dňa 14.03.2017, č.k. 31D/682/2012-268 určil, čo zo spoločného majetku manželov patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi, potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičov (žalobcu a maloletej O.) podľa výšky ich zákonných dedičských podielov, keď konštatoval, že nedošlo k dohode o vyporiadaní dedičstva. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd do BSM a dedičstva po poručiteľke okrem iného nezaradil ani zostatok pôžičky poručiteľke a žalobcovi vo výške 27.000 euro, ktorej existencia nebola dostatočne preukázaná.
19. Zo spisov OS Bratislava III, sp. zn. 38P/144/2013 a sp. zn. 51P/103/2013 mal súd preukázané, že žalobca sa súčasne návrhom na zmenu zverenia a návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, podanými dňa 16.07.2013, domáhal zmeny zverenia maloletej O. do svojej osobnej starostlivosti, v oboch prípadoch vo všeobecnosti dôvodiac tým, že pominuli dôvody pre náhradnú starostlivosť podľa rozsudku právoplatného dňa 02.05.2013, nakoľko sa pracovne zdržuje na Slovensku a je schopný sa o svoju dcéru postarať a tiež tým, že žalovaná mu odmieta umožniť styk so svojou dcérou, s ktorou odcestovala do P., bez jeho súhlasu a bez toho aby ho o tom informovala. Naopak žalobca chcel s maloletou vycestovať počas letných prázdnin do V. P., čo žalovaná vedela a tieto plány žalobcovi zmarila, čím hrubo zasiahla do práv žalobcu a jeho dcéry a znemožnila uplatňovať rodičovské práva vo vzťahu k maloletej dcére. Návrh na predbežné opatrenie bol uznesením č.k. 51P/103/2013-20 zo dňa 23.07.2013 zamietnutý a uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu 20CoP/106/2013-34 zo dňa 28.08.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2013, keď súdy oboch inštancií konštatovali, že návrh je nedôvodný nakoľko maloletá O. bola právoplatne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti žalovanej, ktorá sa o ňu zodpovedne a riadne stará, čo potvrdil a aj príslušný úrad práce, ktorý zmenu zverenia neodporučil, zverenie je podľa názoru súdu plne v záujme maloletej, pričom žalobca nepreukázal, že nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala potrebu dočasnej úpravy pomerov formou predbežného opatrenia a zmenu predchádzajúceho právoplatného rozsudku. Vo veci samej o zmenu zverenia, súd uznesením zo dňa 05.12.2013, sp. zn. 38P/144/2013-40, v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu 11CoP/82/2014-77 zo dňa 18.08.2014, právoplatným dňa 04.09.2014, konanie pre nedostatok právomoci slovenských súdov zastavil podľa „Nariadenia Rady (ES) Brusel IIa“, z dôvodu právomoci príslušného súdu vo P. V., daného podľa obvyklého pobytu dieťaťa, ku dňu rozhodovania súdov v tejto krajine nadobudla. V odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia odvolací súd okrem iného konštatoval, že maloletá O. žije dlhodobo, viac ako rok, u svojej starej matky a jej manžela vo P., kde navštevuje školu, prostredie jej je dobre známe aj preto, že tam trávievala aj predtým letné prázdniny a je logické a evidentné, že je po svojej smrti matky na žalovanú citovo naviazaná, nakoľko žalobca sa dlhodobo na Slovensku nezdržiaval, čo napokon sám uviedol ako dôvod súhlasu so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti žalovanej. Tiež odvolací súd konštatoval, že zo spisového materiálu je zrejmé, že sa otec o pobyte maloletej dcéry vo P. dozvedel najneskôr ku dňu 10.07.2013,
kedy bol návrh na zmenu zverenia spísaný, nakoľko to v ňom spomenul, avšak ani do jedného roku nepodal na príslušný P. súd žiadosť o návrat maloletej podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980, hoci to výslovne tvrdil v podanom odvolaní. Z toho je zrejmé, že žalobca viac ako rok od doby kedy sa dozvedel o mieste pobytu maloletej vo P. neprejavil skutočný záujem o jej návrat podaním takejto žiadosti.
20. Zo spisu OS Bratislava III, sp. zn. 19C/339/2015 mal súd preukázané, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 05.10.2017, sp. zn. 19C/339/2015-131 zamietol žalobu, podanú v ten istý deň ako v predmetnom konaní dňa 30.04.2015, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.500 euro s príslušenstvom, za výbery z bankomatovej karty vo vlastníctve žalobcu v dňoch 24.04.2013, 18.05.2013 a 19.06.2013 žalovanou, tzn. na základe obdobných skutkových dôvodov ako v predmetnom konaní. Právny zástupca žalobcu žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná podala na žalobcu v novembri 2013 trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére O., určenej rozsudkom súdu z 09.04.2013, a to za obdobie od apríla 2013, napriek skutočnosti, že žalobca ešte predtým odovzdal žalovanej svoju bankomatovú kartu s PIN kódom za účelom výberu súm výživného vo výške 500 euro mesačne. Nakoľko žalovaná sama uviedla, že bankomatovou kartou žalobcu vybrala 3 x po 500 euro v dňoch 24.04.2013, 18.5.2013 a 19.06.2013, vyplýva z toho, že žalovaná sumu 1.500 euro nepoužila na výživné pre maloletú O., ale sa bezdôvodne obohatila. Tieto skutočnosti sa žalobca dozvedel až z listu OO PZ Bratislava Nové Mesto, sp. zn. ORP-1749/NMV-B3-2013 zo dňa 07.11.2013 a preto dňa 18.11.2013 uhradil výživné za obdobie od apríla do októbra 2013 spolu vo výške 3.500 euro. V uvedenom konaní (sp. zn. 19C/339/2015) vypovedala žalovaná na pojednávaní dňa 01.06.2017 a zhodne aj vo svojich písomných podaniach zo dňa 07.12.2016 a 10.4.2017, že bankomatovú kartu jej odovzdal žalobca za účelom hradenia výživného a ďalších výdavkov maloletej dcéry žalobcu O., ktorá bola žalovanej so súhlasom žalobcu zverená súdom do náhradnej osobnej starostlivosti a aj všetky výbery z karty boli vykonané s jeho súhlasom. Žalobcovi po každom výbere prichádzala z banky SMS správa, následne si to aj telefonicky u žalovanej overoval a nikdy, až do času, kedy mal zakázaný vstup na Slovensko, nemal voči tomu žiadne výhrady. Žalobca si však neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej uloženú súdom, opätovne od júna 2014, z ktorého dôvodu je voči nemu vedené aj trestné konanie. Z odôvodnenia zamietavého rozsudku č. k. 19C/339/2015-131 vydaného v tejto veci súdom dňa 05.10.2017 vyplývalo, že „...žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Jeho výpovede o riadnom plnení si vyživovacej povinnosti či už na základe dohody zo dňa 16.11.2012 alebo na základe rozhodnutia súdu dňa 09.04.2013, v jednotlivých súdnych konaniach, ale aj v konaniach pred orgánmi činných v trestnom konaní sa rozchádzali v podstatných tvrdeniach, poukazujúc na skutočnosť, že žalobca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť uloženú súdom opätovne od júna 2014, pre ktoré je voči nemu vedené trestné konanie na tunajšom súde“. Právny zástupca žalobcu podal voči rozsudku dňa 30.10.2017 odvolanie o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté.
21. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-152/NMV-B3-14, mal súd za preukázané, že dňa 14.02.2014 žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú, že mu odcudzila platobnú kartu a z tejto platobnej karty, určenej na výber výživného odcudzila sumu 8.500 eur. Následne dňa 20.03.2014 žalobca pred vyšetrovateľom vypovedal, že žalovanej svoju platobnú kartu aj s PIN kódom poskytol na výber výživného na maloletú dcéru vo výške 500 euro mesačne, avšak žalovaná ich na tento účel nevyberala, o čom svedčí výzva OR PZ Bratislava III-Nové Mesto, sp. zn. ORP-1749/NMV-B3-2013 zo dňa 07.11.2013 na zaplatenie výživného, avšak vybrala sumu spolu 11.000 euro, ktorú nepoužila na úhradu výživného. Žalobca ako dôvod poskytnutia platobnej karty uviedol svoju zaneprázdnenosť, pre ktorú aj súhlasil so zverením maloletej do náhradnej starostlivosti žalobkyne. Podľa jeho vyjadrenia kartu aj s PIN kódom odovzdal osobne žalovanej v byte na N. v prítomnosti mal. dcéry O. v mesiaci február 2013, žiadnu písomnú dohodu o tom so žalovanou nespisovali. V čase výberov peňazí nebol žalobca na Slovensku a o tom, že bude vyberať finančné prostriedky z karty ho informovala sama žalovaná po telefóne. Žalobca aj neskôr vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom polície do zápisnice dňa 05.05.2014 na strane 5 tiež uviedol, že platobnú kartu odovzdal žalovanej v byte na N. XX, avšak v marci 2013. Ako žalobca dospel k sume 11.000 euro a ku skutočnej výške výberov podľa výpisu z banky v sume 8.855,42 euro sa vyjadriť nevedel. Pôžičku zo strany žalovanej poprel. K dohode po smrti matky maloletej O. dňa 16.11.2012 a k otázke platenia výživného uviedol, že toto platil najskôr žalovanej v hotovosti vo výške
500 euro, v čom bola zahrnutá aj platba za byt na N. ul. č. XX a až neskôr jej dal platobnú kartu. Žalobca ohľadom sumy 414 euro poskytovanou Sociálnou poisťovňou (vdovské), uviedol, že túto sumu posielal žalovanej nie ako výživné, ale na účel sporenia pre maloletú O.. Žalobca tiež potvrdil, že žalovanej vyplatil na účet v januári 2013 sumu 7.000 euro a dňa 04.04.2013 sumu 9.500 euro, a ako dôvod uviedol, aby ich žalovaná použila iba pre maloletú O.. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.10.2013 bola dňom 11.11.2013 pozastavená výplata vdovského dôchodku. V rámci trestného vyšetrovania vypovedala na polícii ako svedok právna zástupkyňa žalovanej dňa 13.02.2014 ktorá uviedla, že platobná karta bola žalovanej poskytnutá žalobcom dňa 08.04.2013 za účelom úhrady výživného za predchádzajúce mesiace do súdneho konania o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti žalovanej dňa 09.04.2013 (č.k. 38P/22/2013), nakoľko do tej doby žalobca na výživu svojej dcéry neprispieval vôbec. Táto dohoda vznikla po pohrebe matky maloletej O. v novembri 2012, pričom žalobca sa so žalovanou tiež dohodol o výberoch peňazí kartou za účelom úhrady pôžičky vo výške 42.000 euro. Neskôr, v apríli 2013, sa žalobca so žalovanou dohodli, že žalobca bude mesačne uhrádzať sumu 500 euro na výživné pre maloletú a 500 euro na úhradu dlhu z titulu pôžičky, avšak od apríla do októbra 2013 žalobca zasielal iba sumu 414 euro. Žalovaná ako svedok, vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 07.07.2014 okrem iného uviedla, že žalobcovi postupne od marca 2010 požičiavala na jeho podnikanie značné sumy peňazí, ktoré sa zaviazal aj v prítomnosti svedkov, na pohrebe jej dcéry vrátiť, do konca roka 2012, čo nesplnil. Dňa 10.01.2013 si vyžiadal od žalovanej číslo jej účtu, na ktorý dňa 28.01.2013 zaslal 7.000 euro a dňa 04.04.2013 sumu 9.500 euro. Ďalej žalovaná uviedla, zhodne ako aj v emailovej komunikácii s vyšetrovateľom zo dňa 12.02.2014, že platobnú kartu dal žalobca žalovanej dobrovoľne dňa 08.04.2013, pred súdnym pojednávaním dňa 09.04.2013 o zverenie maloletej O. do jej náhradnej osobnej starostlivosti (č.k. 38P/22/2013), a to za účelom výberu finančných prostriedkov na úhradu výživného do vydania rozsudku o výživnom, a na splácanie pôžičky. Žalovaná uviedla, že platobnú kartu použila tri krát na výber sumy po 500 eur na výživné a ostatné výbery boli na splátku pôžičky. Predmetné trestné stíhanie voči žalovanej vo veci prečinu krádeže bolo uznesením zo dňa 19.08.2014, č. ORP-152/NMV-B3-14 zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pričom v odôvodnení uznesenia je uvedené, „...že žalovaná sa nedopustila krádeže platobnej karty žalobcu, túto jej zveril dobrovoľne po konkludentnej dohode a preto žalovaná nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písmena a) Trestného zákona.“
22. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
23. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
25. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
27. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
28. Bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym inštitútom a vzniká ako mimozmluvný záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pokiaľ k dôjde k bezdôvodnému obohateniu, je ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil povinný takto získaný prospech vydať tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 OZ). Ustanovenie § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka uvádza výpočet jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatením, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Osobitnou skutkovou podstatou je plnenie za iného v zmysle § 454 OZ (príp. ďalšie ako napr. § 485 ods. 1 OZ).
29. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.000 euro, ktorý mala získať žalovaná na úkor žalobcu tým, že v rozpore s účelom poskytnutia platobnej karty podľa ústnej dohody a bez právneho dôvodu, z účtu žalobcu uskutočnila kartou žalobcu výbery z bankomatu a to 3 x vo výške 1.500 euro v dňoch 08.05.2013, 11.05.2013 a 12.05.2013 a 1 x vo výške 1.000 euro dňa 13.05.2013.
30. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporným, to že žalobca sám odovzdal žalovanej v byte na N. v G. v apríli 2013 platobnú kartu s PIN kódom ako aj to, že žalovaná vybrala prostredníctvom tejto karty z účtu žalobcu v dňoch 08.05., 11.05., 12.05. a 13.05.2013 celkovú sumu vo výške 7.000 euro. Uvedené skutočnosti vyplývali z vyjadrení právnych zástupcov strán, výsluchu svedkyne a predložených listín uvedených v bode 8. rozsudku
31. Spornými v konaní boli rozhodné skutkové tvrdenia o účele poskytnutej platobnej karty s PIN kódom k účtu žalobcu, resp. tvrdenia o obmedzení disponovania s kartou len na účely súdom stanoveného výživného vo výške 500 euro od apríla 2013 a tvrdenia o oprávnení žalovanej vyberať touto kartou sporné sumy aj na iný účel (na sťahovanie maloletej do P. a ďalšie výdavky s tým spojené, náklady na byt žalobcu, vrátenie pôžičky) a napokon vedomosť žalobcu o výberoch v čase keď k nim prišlo (prostredníctvom telefonátu so žalovanou a SMS správ).
32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 38P/22/2013 zo dňa 09.04.2013 právoplatného dňa 02.05.2013, povinný platiť na mal. dcéru O. výživné vo výške 500 euro mesačne od 01.04.2013 k rukám žalovanej, ktorej bola maloletá zverená po smrti jej matky do dočasnej osobnej starostlivosti a to na základe predchádzajúcej dohody strán, ktorá je zrejmá tak z konania na OS Bratislava III, sp. zn. 38P/22/2013 vo veci zverenia maloletej do náhradnej starostlivosti a výživného, ako aj písomného prehlásenia žalobcu zo dňa 21.12.2012 (čl. 182 spisu). Uvedené tiež potvrdila vo svojich výpovediach žalovaná, svedkyňa S.. F. S. a napokon aj žalobca vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 20.03.2014 a dňa 05.05.2014 a v trestnom konaní na základe predchádzajúceho oznámenia žalobcu z 14.02.2014 o krádeži karty žalovanou a odcudzení 8.500 euro, resp. 11.000 euro (ČVS: ORP-152/NMV-B3-14). V tomto trestnom konaní, napriek podanému trestnému oznámeniu krádeže karty žalovanou a odcudzení peňazí z účtu neskôr žalobca uviedol, že odovzdal kartu žalovanej dobrovoľne v byte na N. i keď uvádzal rôzne časové údaje kedy k tomu malo prísť (vo februári, marci alebo v apríli 2013) a ako účel odovzdania platobnej karty, uviedol svoju pracovnú zaneprázdnenosť, pre ktorú sa nemôže o maloletú dcéru starať. Žalobca síce pred vyšetrovateľom tvrdil, že kartu odovzdal žalovanej aj PIN kódom iba za účelom výberu výživného určeného súdom od apríla 2013 vo výške 500 euro mesačne, a výslovne popieral existenciu akejkoľvek pôžičky od žalovanej a prípadný iný dôvod výberov, avšak sám nevedel uviesť a objasniť ako dospel k sume (8.500 €, 11.000 € a v skutočnosti 8.885 €), o ktorej tvrdil, že ju žalovaná vybrala z účtu kartou neoprávnene. Pritom tiež tvrdil, že do poskytnutia karty platil žalovanej v hotovosti 500 euro mesačne a v tejto sume bola zahrnutá aj platba za byt na N. ul. č. XX v G. a to podľa dohody uzatvorenej bezprostredne po smrti Z.. E. S. v novembri 2012 a zároveň žalobca tvrdil, že sumy ktoré žalovanej vyplatil v januári 2013 vo výške 7.000 euro a v apríli 2013 v sume 9.500 boli určené iba pre maloletú O., rovnako ako vdovské v sume 414 euro, vyplácané žalobcovi do 11.11.2013, ktoré nebolo výživným ale slúžilo iba na účel sporenia pre maloletú O.. Vzhľadom na uvedené rozporuplné tvrdenia samotného žalobcu pred vyšetrovateľom, súd nemohol prijať argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu, ktorá práve touto výpoveďou žalobcu preukazovala sporné tvrdenie o účele poskytnutej platobnej karte s PIN kódom žalovanej žalobcom, tvrdiac že žalobca v tejto výpovedi a opakovane aj v ďalších konaniach stále rovnako tvrdil, že účel poskytnutia karty bol výber peňazí na výživné vo výške 500 euro mesačne po rozhodnutí súdu, bez bližšieho časového údaju. Žalobca sa pritom osobne predmetného konania (ani ďalších súvisiacich konaní) nezúčastňoval, právny zástupca žalobcu, resp. za neho ustanovená advokátka výsluch žalobcu na preukázanie tvrdení nenavrhla s tým, že so žalobcom je iba v elektronickom kontakte (email), nevie kde sa žalobca nachádza a k otázke zameškaného výživného na maloletú sa advokátka žalobcu nevedela vôbec vyjadriť. Pritom nebolo sporným, že žalobca sa dlhodobo na Slovensku nezdržiava a svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej O. si dlhodobo žiadnym spôsobom neplní (opätovne od júna 2014), z ktorého dôvodu
je voči nemu vedené na tunajšom súde trestné konanie . Aj v obdobnom konaní vedenom na OS Bratislava III, sp. zn. 19C/339/2015 (ďalšie výbery v sume 1500 € v mesiacoch 04,05,06/2013), súd v odôvodnení zamietajúceho rozsudku konštatoval, že výpovede žalobcu o riadnom plnení si vyživovacej povinnosti či už na základe dohody strán zo dňa 16.11.2012 alebo na základe rozhodnutia súdu dňa 09.04.2013, v jednotlivých súdnych konaniach a v konaniach pred orgánmi činných v trestnom konaní sa rozchádzali v podstatných tvrdeniach, pričom žalobca si svoju vyživovaciu povinnosť uloženú súdom neplní. Z uvedených dôvodov súd nemohol prijať záver, že uvedená výpoveď žalobcu je dostatočným dôkazom tvrdení o konkrétnom účele, na ktorý žalobca poskytol platobnú kartu žalovanej a dôkazom o dohode strán sporu na aký účel má byť platobná karta použitá, resp. o tom, že žalovaná nemala žiadne oprávnenie vyberať kartou z účtu žalobcu inú sumu ako 500 euro mesačne výlučne za účelom súdom stanoveného výživného od apríla 2013. Právna zástupkyňa argumentovala tiež tým, že nemôže preukazovať negatívnu skutočnosť, konkrétne to, že medzi stranami nebolo dohodnuté, že žalovaná môže vyberať kartou z účtu žalobcu vyššiu sumu ako bolo určená na výživné súdom 500 euro mesačne, tak ako vyplývajú z výpisu banky a preto podľa jej názoru došlo k presunutiu dôkazného bremena tvrdenia na žalovanú, ktorá má v konaní preukázať, že takáto dohoda nebola a svoje tvrdenia o inom využití platobnej karty ako na výber sumy 500 euro na výživné.
33. V danom prípade ide o civilné sporové konanie, ovládané dispozičnou zásadou, v ktorom žalobcu zaťažuje povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno. Unesenie dôkazného bremena je základným predpokladom úspechu v spore. Samotný obsah dôkazného bremena závisí od okruhu tvrdených rozhodujúcich skutočností, od ktorých sporová strana odvodzuje pre seba priaznivé procesné následky, tzn. úspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť v spore preukázané, ako aj nositeľ dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva. Súd vo všeobecnosti súhlasí s názorom, že od nikoho, teda ani žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal negatívnu skutočnosť (že niečo sa nestalo), a to ani v prípade, ak negatívnu skutočnosť tvrdí, pričom nie je potrebné preukazovať skutočnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné. Avšak až za predpokladu, že žalobca unesie v rozsahu svojich tvrdení o rozhodujúcich skutočnostiach dôkazné bremeno, dochádza k presunu dôkazného bremena vrátane bremena tvrdenia na žalovaného, ktorý z takejto negatívnej skutočnosti odvodzuje svoj úspech v spore, tzn. že musí tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré vznik, prípadne existenciu nároku žalobcu vylučujú.
34. Preto pokiaľ sa žalobca v spore domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou výbermi z účtu žalobcu cez bankomat platobnou kartu na základe tvrdenia, že žalovaná použila platobnú kartu, ktorú jej žalobca poskytol aj s PIN kódom na iný účel ako bolo stranami ústne dohodnuté a to, výlučne na súdom určené výživné pre jeho maloletú dcéru vo výške 500 €, je povinnosťou žalobcu, takéto svoje tvrdenie, nakoľko je sporné aj preukázať, tzn. že v tomto smere ho zaťažuje dôkazné bremeno. V prípade takejto dohody (uzavretej dvojstrannej zmluvy), spravidla postačuje, ak žalobca unesie dôkazné bremeno v tom smere, že takáto dohoda bola uzavretá (dátum, obsah a strany dohody/zmluvy) a preukáže, že nastala skutočnosť, od ktorej uplatnený nárok odvodzuje a ktorou je majetkový prospech žalovanej, v danom prípade získaný plnením bez právneho dôvodu (príp. aj plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, tzn. bezdôvodné obohatenie.
35. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol, keď nepreukázal uzatvorenie takejto dohody alebo vymedzenia účelu poskytnutia platobnej karty medzi stranami sporu, podľa ktorej žalovaná mohla vyberať čiastky z platobnej karty výlučne na súdom určené výživné výške 500 euro. Žaloba vychádza z tvrdenia, že medzi stranami bolo zrejmé, že karta bola poskytnutá za týmto jediným účelom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva práve opak a táto skutočnosť, na aký účel, resp. bez vymedzenia účelu bola platobná karta žalobcu poskytnutá žalovanej, zostala sporná. Súvislosti vyplývajúce z tvrdenia žalovanej v rámci predmetného konania ako aj ďalších súvisiacich konaniach (poručenské, dedičské, trestné, civilné), z vyjadrení vypočutej svedkyne, prítomnej pri odovzdaní platobnej karty, ako aj z vyjadrení žalobcu v trestnom konaní a listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca sám nevedel predovšetkým jednoznačným spôsobom popísať odovzdanie platobnej karty a to kedy malo k tvrdenej dohode o účele jej poskytnutia dôjsť. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanej platobnú kartu spolu s PIN kódom a pokiaľ tvrdí, že to bolo za jediným účelom na úhradu 500 euro mesačného výživného po rozhodnutí súdu, bol povinný túto okolnosť nejakým spôsobom v danom konaní preukázať, či výpoveďou strany, písomnou dohodou, splnomocnením, svedeckou výpoveďou. Z preukázaných skutkových okolností však práve naopak, vyplýva pochybnosť o deklarovanom úmysle žalobcu a uzatvorení takejto dohody so žalovanou. Súd
mal za preukázané, že žalobca v byte na N. poskytol žalovanej v apríli 2013 platobnú kartu s PIN kódom a umožnil jej tak uskutočňovať výbery peňazí z jeho účtu, avšak žalobca nepreukázal, že výbery žalovanou boli v rozpore či už z predchádzajúcou dohodou strán z novembra alebo decembra 2012, dohodou pri odovzdaní platobnej karty príp. v rozpore s dohodu priamo v čase uskutočnenia výberov(telefonicky, SMS správami). Napokon pochybnosť o skutkových tvrdeniach žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu vyvoláva aj dlhý časový úsek od doby, kedy ku konkrétnym výberom prišlo, v danom prípade v máji 2013, resp. od 07.11.2013 kedy sa mal žalobca podľa vlastného vyjadrenia dozvedieť o sporných výberoch z výzvy polície na úhradu zameškaného výživného (za apríl 2013 až október 2013), až do podania predmetnej žaloby dňa 30.04.2015 (takmer dva roky). Pritom žalobca na žalovanú podal v súvislosti s výbermi peňazí trestné oznámenie, avšak účelovosť tohto trestného oznámenia zo 14.02.2014, ktoré bolo zastavené je zrejmá aj z toho, že bolo podané žalobcom za krádež platobnej karty a odcudzenie peňazí z účtu žalobcu žalovanou, čo neskôr sám žalobca poprel svojimi neskoršími výpoveďami pred vyšetrovateľom a aj neschopnosťou žalobcu špecifikovať konkrétne o akú sumu ho mala žalovaná týmto spôsobom okradnúť, respektíve sa na jeho úkor obohatiť. Podľa názoru súdu je nanajvýš nepravdepodobné, že by žalobca tak ako to tvrdí poskytol, i keď matke svojej zomrelej manželky, platobnú kartu s PIN kódom výlučne na vyberanie konkrétnej mesačnej čiastky 500 euro na výživné zo svojho účtu, na ktorom mal v danom čase sumu cca 8.500 euro bez toho, aby sa zaujímal, či žalovaná skutočne vyberá práve túto čiastku a či ju používa na určený účel, a bez toho aby bol informovaný, či žalovaná nevyberá z účtu viac alebo menej peňazí, ako to podľa tvrdenia žalobcu malo byť medzi stranami jednoznačne dohodnuté. Bolo predovšetkým povinnosťou odporcu uhrádzať súdom určené výživné k rukám žalovanej a pokiaľ sa rozhodol jej za týmto účelom poskytnúť platobnú kartu, bolo povinnosťou žalobcu sa zaujímať, či uvedené peňažné prostriedky na daný účel čerpá. Ak by aj žalobca v skutočnosti mienil obmedziť žalovanú vo výberoch poskytnutou kartou na konkrétny účel určeného výživného 500 euro, bolo v jeho záujme zabezpečiť, aby táto okolnosť bola žalovanej jednoznačne zrejmá a aby napokon v spornom prípade mohol takýto svoj zámer aj preukázať. Uvedené neskoršie tvrdenia o tom, že žalobca nevedel o pohyboch a čerpaní finančných prostriedkov z jeho účtu žalovanou, s ktorým na rozdiel od žalovanej mohol disponovať, mal právo byť informovaný o pohyboch výpismi z účtu, notifikačnými SMS správami, internetbankingom a pod., sa javia ako účelové a nedôveryhodné s ohľadom na vyjadrenie samotného žalobcu pred vyšetrovateľom dňa 20.03.2014 kde uviedol, že v čase výberov peňazí nebol na Slovensku a o tom, že bude žalovaná vyberať finančné prostriedky z karty ho informovala žalovaná po telefóne, ako aj s ohľadom na v danom čase žalobcom podané návrhy na zmenu zverenia maloletej zároveň s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, podanými dňa 16.07.2013 (spísané dňa 10.07.2016). Dôvodom podania návrhov bolo, že sa mal žalobca dozvedieť , že žalovaná sa s maloletou O. odsťahovala do P., kde trvalo žila so svojim manželom o čom nemal mať žalobca v čase zverenia vedomosť a s čím nesúhlasil (konania pod sp. zn. 38P/144/2013 a sp. zn. 51P/103/2013). Podanie návrhu na zmenu zverenia a na vydanie predbežného opatrenia, mali byť zároveň aj dôkazom jeho tvrdenia, že žalobca nesúhlasil s presťahovaním maloletej do P. kde žalovaná, ktorej bola zverená trvale žila, tzn. dôkazom ktorý popiera žalovanou tvrdený účel výberov z účtu nad rámec stanoveného výživného. Pritom návrhy boli podané menej ako tri mesiace po rozhodnutí súdu o náhradnej starostlivosti a výživnom, konanie vo veci samej bolo pre nedostatok právomoci slovenských súdov dňa 04.09.2014 právoplatne zastavené, pričom súd v svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca viac ako rok od doby kedy sa dozvedel o mieste pobytu maloletej vo P. (júl 2013) neprejavil skutočný záujem o jej návrat maloletej podaním žiadosti na príslušný P. súd. Všetky uvedené skutočnosti vzbudzujú pochybnosť, že za týchto okolností by sa žalobca nezaujímal a nemal vedomosť o výberoch žalovanej zo svojho účtu ako to neskôr tvrdil, keď sám pôvodne uvádzal, že ho žalovaná o výberoch z účtu informovala. Za daných okolností potom zdôvodnenie advokátky žalobcu, že žalobca ústne jednoznačne vymedzil účel poskytnutia platobnej karty a PIN kódu žalovanej a nemal potrebu zabezpečiť tento účel aj písomnou formou, resp. pred nezaujatými svedkami, pretože dôveroval rodine, za vyššie uvedených skutkových okolností, nie je dostatočným argumentom na prijatie záveru o tom, že tvrdenie žalobcu v trestnom a v ďalších konaniach je dostatočným dôkazom o existencii tvrdenej dohody, resp. vymedzenom účele použitia platobnej karty výlučne na výživné v sume 500 euro. Pokiaľ aj žalovaná v súvisiacich civilných a trestných konaniach uvádzala, že medzi stranami bolo dohodnuté, že účelom poskytnutej platobnej karty bola úhrada mesačného výživného v sume 500 euro, ale aj náklady spojené s presťahovaním maloletej O. do P., s užívaním bytu v spoluvlastníctve žalobcu a mal. O., resp. iné úhrady, ktoré žalovaná platila v prospech žalobcu a jeho maloletej dcéry mimo určeného výživného, je zrejmé, že žalobca svoje tvrdenie o vymedzenom účele poskytnutia platobnej karty nepreukázal a toto zostalo iba v rovine sporných tvrdení. Žalobca preto neuniesol svoje dôkazné bremeno o spornej skutočnosti, na ktorej založil svoju žalobu a to, že medzi stranami bola dohoda
a jednoznačne vymedzený účel použitia platobnej karty, ktorú poskytol žalovanej na výber peňazí z jeho účtu. Vyjadrenia žalobcu, že všetky prostriedky ktoré uhrádzal žalovanej v hotovosti a prevodom na účet žalovanej, v období po pohrebe manželky žalobcu (11/2012) do apríla 2013, alebo neskôr poštovou poukážkou, mali slúžiť výlučne na výživné pre maloletú, pričom išlo o cca viac ako 17.000 euro, tzn. aj skutočný záujem žalobcu plniť si voči maloletej svoju vyživovaciu povinnosť spochybňuje aj tá skutočnosť, že doposiaľ dlhodobo (od júna 2014) neuhrádza súdom určené výživné na maloletú dcéru vôbec. Preto sa javí napokon ako pravdepodobné práve tvrdenie žalovanej, že uvedené čiastky slúžili aj na iný účel ako bolo mesačné výživné. Nakoľko však žalobca nepreukázal ním tvrdený účel poskytnutej platobnej karty žalovanej (výlučne mesačné výživné 500 euro po rozhodnutí súdu), nemohlo dôjsť k preneseniu dôkazného bremena na žalovanú a tá nebola v záujme úspechu vo veci povinná preukazovať, ňou tvrdený účel poskytnutej karty (sťahovanie maloletej do P., administratívne poplatky, iné súvisiace náklady, náklady súvisiace s bytom na N., vrátenie spornej pôžičky,,,).
36. Čo sa týka námietky premlčania sporného nároku vznesenou žalovanou, túto súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko sporné výbery podľa odpovede banky z 05.02.2014, a informatívneho výpisu z účtu žalobcu k 30.05.2013 boli uskutočnené v dňoch 08.05., 09.05., 11.05., 12.05,2013 a 13.05.2013 , kedy sa prvý krát žalobca mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť, (i keď tvrdil , že to bolo až z výzvy polície z 07.11.2013), pričom žaloba bola podaná dňa 30.04.2015, tzn. v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote ( § 100 ods. 1 veta prvá a § 107 ods. 1 a 2 OZ).
37. Súd preto z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovanej poskytol platobnú kartu s PIN kódom výlučne za účelom vyberania výživného pre maloletú dcéru žalobcu, ktoré mu bolo určené rozsudkom súdu zo dňa 09.04.2013 vo výške 500 € mesačne, čím nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej neoprávneným výberom peňazí kartou žalobcu v období od 08.05. do 18.05.2013 v žalovanej výške 7.000 euro, tzn. nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaná uskutočnila sporné výbery bez právneho dôvodu, vzhľadom k čomu na strane žalovanej neprišlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bola povinný žalobcovi vydať.
38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.